4 Cdo 107/2007

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 2. novembra 2005 č.k. 13 C 180/03-202 určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej 2.9.2002 medzi žalovanými, predmetom ktorej bol predaj bytu vo vlastníctve žalovaného 2/, zapísaného v katastri nehnuteľností kat.úz. N. na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. na prízemí bytového domu súp. č. X., postaveného na pozemku parcela č. X. a X.. Zároveň rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 1 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil skutkové zistenia, že na návrh žalobkyne bolo proti žalovanému 2/ začaté exekučné konanie o vymoženie sumy 290 958,80 Sk spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie, a že žalovaný 2/ po doručení všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorým mu, okrem iného, bolo zakázané nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, uzavrel kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu na žalovaného 1/. Vyslovil názor, že kúpnu zmluvu treba za týchto okolností považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom a to i napriek prípadnej dobromyseľnosti žalovaného 1/ pri jej uzatváraní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a iné vady konania však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke dôsledkov porušenia všeobecného zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii.

V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť kúpnej zmluvy o predaji bytu vo vlastníctve žalovaného 2/ žalovanému 1/, uzavretej 2.9.2002, tým, že žalovaný 2/, proti ktorému bolo začaté exekučné konanie, porušil všeobecný zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii uložený mu v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 21.6.2002.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii (§ 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku v znení do 14.10.2008).

Exekučného poriadku, je odporovateľnosť právneho úkonu podľa §§ 42a a 42b Obč. zákonníka. Stotožňuje sa aj s argumentáciou odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia a v podrobnostiach na ňu poukazuje. Právny záver odvolacieho súdu rešpektuje účel a zmysel § 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku ako aj účel celého exekučného konania s prihliadnutím na jeho jednotlivé štádiá. Podľa názoru dovolacieho súdu je týmto účelom a zmyslom v štádiu exekučného konania, keď bolo súdnym exekútorom vydané len všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie (teda nie aj upovedomenie o spôsobe jej vykonania, ktoré s upovedomením o začatí exekúcie môže ale aj nemusí byť spojené), len upozorniť povinného na povinnosť nerobiť úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu či k úplnému zbaveniu majetku a tým k sťaženiu alebo dokonca k znemožneniu uspokojenia oprávneného. Ide o rovnakú povinnosť, ktorá inak pre povinného ako dlžníka vyplýva aj z ustanovení §§ 42a a 42b Obč. zákonníka (povinnosť nerobiť právne úkony ukracujúce uspokojenie pohľadávky veriteľa). Pretože s porušením povinnosti vyplývajúcej z týchto ustanovení Obč. zákonníka spája zákon výslovne sankciu odporovateľnosti právnych úkonov (nie ich neplatnosti), treba rovnakú sankciu spájať aj porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom, uloženého povinnému súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku. Takýto výklad je súladný aj s ustanovením § 47 ods. 1 písm.a/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor v upovedomení o začatí exekúcie zároveň vyzve povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného. Ak by totiž s porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Naopak výklad spájajúci s porušením uvedeného zákazu následky odporovateľnosti právnych úkonov umožňuje povinnému, bez rizika takéhoto následku, robiť právne úkony nakladania s majetkom smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Okrem toho zohľadňuje aj práva tretích osôb tým, že chráni ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí majetku od povinného (jednou z podmienok odporovateľnosti je totiž, že tretej osobe, ak nešlo o výnimky, musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa). Rešpektuje tak jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp právnej istoty a v rámci neho zásadu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv.