4Cdo/115/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ N. F. U., narodeného XX. J. XXXX, Q. Y. G., X. XXA, 2/ Y. S. U.-U., narodenej XX. H. XXXX, Q. Y. G., Z. F. 5, 3/ O. U., narodenej XX. G. XXXX, Q. Y. G., X. XXA, 4/ H. U., narodenej XX. D. XXXX, Q. Y., N., R. 8, právne zastúpených spoločnosťou Stentors advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Hodžovo nám. 2A, proti žalovanej H. X., narodenej XX. D. XXXX, T. XX, zastúpenej spoločnosťou HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Žižkova 7803/9 a advokátkou JUDr. Miroslavou Čapkovou, Trenčín, Námestie sv. Anny 21, o zaplatenie 306 950 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín (právnom nástupcovi Okresného súdu Považská Bystrica) pod sp. zn. PB-4C/1/2021, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2024 sp. zn. 27Co/86/2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2024 sp. zn. 27Co/86/2023 vo výrokoch II. a III. a rozsudok Okresného súdu Trenčín z 23. marca 2023 č.k. PB 4C/1/2021-313 vo výrokoch I. a III. zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. II. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. PB-4C/1/2021-488 z 03. februára 2025 zrušuje.

Odôvodnenie

1.1. Okresný súd Považská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") v poradí druhým rozsudkom z 23. marca 2023 č. k. 4C/1/2021-313 výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ sumu 306 950 eur s príslušným úrokom z omeškania, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobcovia 1/ až 4/ majú nárok na náhradu trov konania v

X. U.. V zmysle darovacej zmluvy bola oprávnená, aby aj samostatne odpísala z účtu darcu darovanú sumu a to aj po častiach, resp. že aby zadala platobný príkaz na prevod predmetnej sumy z bankového účtu darcu. Poukázala tiež na to, že minimálne transakcia vo výške 100 000 eur bola uskutočnená ešte počas života darcu X. X. U., keď požiadavka na prevod platby bola bankou prijatá dňa 26. októbra 2017 a transakcia bola bankou zrealizovaná 27. októbra 2017 o 01:23:57 hod., pričom X. zomrel (podľa potvrdenia o úmrtí) XX. K. XXXX o XX:XX hod.

skúmaní písmových znakov skonštatovala, že písmové znaky, nachádzajúce sa na tretej strane zmluvy sa od znakov nachádzajúcich sa na prvej a druhej strane zmluvy líšia v šírke kontúr, resp. v detailoch ich tvarovania, vychádzala však len z dvoch vzoriek písmena „r", čo nemožno považovať za dostatočné. Okrem toho, už z prezretia kópie darovacej zmluvy voľným okom mala za zrejmé, že napr. aj písmená „r" na tretej strane zmluvy sa vzájomne od seba odlišujú (napr. pri „X." a „Y."), pričom znalkyňa akoby zjavne vybrala tie písm. „r" z tretej strany zmluvy, ktoré sa majú od písm. „r" na prvej a druhej strane zmluvy odlišovať. Podľa jej názoru znalecký posudok dokonca vyvracia tvrdenia žalobcov, že podľa atramentu u podpisov a zapečeného prášku z laserovej tlačiarne na samostatnom liste s podpismi je zrejmé, že podpisy boli urobené skôr a následne cez to vytlačila laserová tlačiareň znaky mien darcu a

1. 2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením: uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica z 29. januára 2020 č. k. 8D/244/2017-865 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, prehľadu transakcií na bankovom účte, originálu darovacej zmluvy z 03. februára 2017, závetu poručiteľa, výpisu z bankového účtu spoločnosti NITRAGOLD spol. s r.o., potvrdenia nemeckého súdu Amtsgericht Aachen s úradným prekladom do jazyka slovenského, e-mailovej komunikácie predloženej žalovanou v nemeckom jazyku, listiny s názvom určenie spôsobu nakladania s vkladom na peňažnom účte z 11. augusta 2014, záznamu od Slovenskej sporiteľne, Produktových obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., uznesenia Okresného súdu Aachen z 03. decembra 2021 s úradným prekladom do slovenského jazyka, Znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. P. U., rozhodnutia Okresného súdu Aachen z 19.12.2022, opravného prostriedku žalovanej z 02. februára 2023 proti rozhodnutiu nemeckého súdu, zápisníc z pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súd Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/57/2021 a dvoch s vecou nesúvisiacich zmlúv (predložených žalovanou za účelom preukázania, že podpisy zmluvných strán bežne bývajú na samostatnej strane). Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vo vzťahu k žalovanou namietanej procesnej nespôsobilosti žalobkyne 3/ poznamenal, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by táto bola akýmkoľvek súdnym rozhodnutím čo i len neprávoplatne doposiaľ pozbavená, či obmedzená na spôsobilosti na právne úkony; v rámci neho bolo tiež vyžiadané lekárske stanovisko, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa 3/ vždy bola schopná vyjadriť svoju vôľu v súvislosti s plnomocenstvom udeleným v tomto konaní, a to napriek svojmu mentálnemu postihnutiu a pokiaľ toto bola spôsobilá udeliť svojim súrodencom, nemožno pochybovať o tom, že bola o to viac toto spôsobilá udeliť právnemu zástupcovi, ktorý ju v tomto konaní zastupuje v súvislosti s jej záujmami. Preto ani jej výsluch nijako nemohol zmeniť túto skutočnosť, teda stav jej plnej procesnej spôsobilosti, z ktorého dôvodu túto námietku žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú.

1. 4. Tvrdenie žalobcov 1/ až 4/ o bezdôvodnom obohatení žalovaná spochybnila poukázaním na existenciu písomnej darovacej zmluvy. K tomu konajúci súd uviedol, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti, t. j. že právny úkon je zachytený v texte listiny, a podpisu konajúcej osoby, ktorý musí byť vlastnoručný. V zásade sa vyžaduje, aby bol podpis umiestnený pod textom právneho úkonu, čo prejavuje vôľu zmluvnej strany byť zmluvou viazaný.

V konaní však bol žalobcami predložený súkromný znalecký posudok vyhotovený Ing. P. U., z ktorého vyplýva, že zistené skutočnosti (odlišný papier na tretej strane v porovnaní s papierom prvých dvoch strán, odlišná šírka kontúr a detaily tvarovania znakov textových zápisov v porovnaní so znakmi textových zápisov na prvých dvoch stranách, zdvojené dierky v bezprostrednom okolí zošívacej spony, charakter stôp na nosnom podklade v bezprostrednom okolí zahnutých koncov zošívacej spony na zadnej strane tretieho listu papiera) nasvedčujú tomu, že tretia strana darovacej zmluvy bola pôvodne súčasťou inej listiny. Žalovaná v nadväznosti na tento znalecký posudok oponovala, že vylučuje porušenosť zmluvy a spochybňuje znalecký posudok; tvrdenie žalovanej, že nešlo o znalecký posudok vyhotovený súdom ustanoveným znalcom, však pre prvoinštančný súd nemalo žiadnu právnu relevanciu s akcentom na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok pripúšťa súkromný znalecký posudok a žiadnym spôsobom nepriorizuje znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom nad súkromným znaleckým posudkom. Pokiaľ žalovaná spochybňovala závery znalkyne, súd prvej inštancie

Podpisy X. X. U. a žalovanej tak nezavršujú predmetnú darovaciu zmluvu. V danom okamihu, po vykonanom dokazovaní, sú teda len podpismi na čistom liste papiera. Súd prvej inštancie vec zhodnotil tak, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu - majetkovému prospechu získanému plnením bez právneho dôvodu na úkor X. vo výške 100 000 eur a na úkor žalobcov 1/ až 4/ (ako dedičov po X. X. U.) vo výške 210 000 eur. Dôvodil, že na úkor X. X. U. vo výške 100 000 eur preto, lebo bolo preukázané, že transakcia na prevod finančných prostriedkov z bankového účtu X. X. U. na účet žalovanej bola samotnou žalovanou zrealizovaná už 27. októbra 2017, t. j. ešte za života X. X. U.. Nakoľko však tento krátko na to zomrel, aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby sú žalobcovia 1/ až 4/, ktorí ako to vyplýva z rozhodnutia o dedičstve, sa stali nadobúdateľmi zostatku vrátane prípadného prírastku na danom bankovom účte poručiteľa.

prípad. Konajúci súd ozrejmil, že na dedičov prechádzajú všetky práva a povinnosti majetkovej povahy, resp. aj záväzkové práva, ktoré patrili poručiteľovi ku dňu jeho smrti. To, že záväzok dlžníka a k tomu zodpovedajúce právo veriteľa na plnenie je záväzkovým vzťahom, vyplýva z ustanovenia § 488

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd", alebo „krajský súd") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 29. októbra 2024 sp. zn. 27Co/86/2023 výrokom I. odvolanie žalovanej voči zamietajúcemu výroku odmietol, výrokom II. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2) a žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III). Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému rozhodnutiu, či s ktorými by sa nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej inštancie.

dôvodil odvolací súd. Tiež uviedol, že s predmetnými opakovane vznášanými námietkami žalovanej sa dostatočne a správne vysporiadal už súd prvej inštancie; mal za to, že vo vzťahu k žalobkyni 3/ nebolo stranami sporu predložená, ani inak zistená existencia žiadneho súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalobkyňa 3/ obmedzená (dokonca ani neprávoplatne) v právnej spôsobilosti, teda diskvalifikovaná zároveň aj z procesnej subjektivity v tomto konaní. Zo žiadnej listiny, ani z iných dôkazov nebolo možné vyvodiť, že žalobkyňa 3/ nebola schopná a spôsobilá udeliť plnú moc advokátovi, preto žalovanou reťaziace sa námietky o procesnej nespôsobilosti žalobkyne 3/ odvolací súd nepovažoval za

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že lekárske potvrdenie z 15. novembra 2022 potvrdilo, že žalobkyňa 3/ bola vždy schopná vyjadriť svoju vôľu v súvislosti s plnomocenstvom. Z lekárskeho hľadiska teda nebolo pochýb o tom, že

úrovni. Odvolací súd akcentoval, že bez dopadu na správnosť tejto argumentácie je tvrdenie žalovanej, že opatrovnícke konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené, keďže podala proti rozhodnutiu súdu v Aachene odvolanie, či to, že v rámci uvedeného konania sa neposudzovala spôsobilosť žalobkyne 3/ na

krajský súd týmto námietkam nepriznal žiaden význam. Vo vzťahu k odvolateľke považoval za potrebné ešte dodať, že síce strany disponujú procesnými oprávneniami na realizovanie svojich predstáv o výsledku sporu, avšak ich konanie musí mať určité etické a cez prizmu dobrých mravov udržateľné limity; žalovaná napriek tomu, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou 3/, a tiež nie je vo vzťahu k nej ani v žiadnom takom pomere, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že ňou iniciované konanie v SRN voči žalobkyni 3/ (opatrovnícke) by mohlo byť vedené na prospech a v záujme žalobkyne 3/ (čo je zmyslom a účelom takých typov konaní), pri absencii rozhodnutia, ktoré by žalobkyňu 3/ v jej spôsobilosti obmedzovalo, sa zjavne snaží prostredníctvom jeho vyvolania (tiež podania odvolania napriek existujúcej lekárskej správe) účelovo dosiahnuť spochybnenie danosti procesných podmienok v tomto konaní, sledujúc výlučne svoj vlastný prospech, spochybňujúc statusové záležitosti žalobkyne 3/. Takéto jej konanie odvolací súd vo svetle imperatívu dobrých mravov vyhodnotil ako neetické a

2.2. K námietkam odvolateľky týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenal, že odôvodnenie spĺňa kvalitatívne parametre pre odôvodnenie rozhodnutia dané § 220 ods. 2 CSP, preto ho nepovažoval za nepreskúmateľný, neodôvodnený, ani za zjavne arbitrárny (svojvoľný). Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval nenaplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) resp. písm. d) CSP z pohľadu tvrdených nedostatkov odôvodenia napadnutého rozhodnutia.

2.4. Žalovaná nesúhlasila s právnym posúdením nepriznania účinku ňou vznesenej námietky premlčania ako dôvodu, pre ktorý mala byť správne žaloba v plnom rozsahu zamietnutá. Odvolací súd zopakoval správnosť úvah súdu prvej inštancie, že nakoľko žalobcovia uplatnili svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobami podanými 16. októbra 2020 na Okresný súd Banská Bystrica na zaplatenie 240 000 eur, žaloba o zaplatenie 70 000 eur bola podaná 27. novembra 2020, uplatnenie nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia v oboch prípadoch bolo v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby; súd prvej inštancie správne právne posúdil, že nárok žalobcov nie je premlčaný, teda opodstatnene nepriznal účinky žalovanou vznesenej námietke premlčania a nárok uplatnený žalobou aj vecne prejednal. K výhrade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcov sa odvolací súd stotožnil s názorom, že záväzok dlžníka a k tomu zodpovedajúce právo veriteľa na plnenie je záväzkovým vzťahom a nakoľko poručiteľ mal voči žalovanému pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 100 000 eur, žalobcovia ako dedičia po poručiteľovi vstúpili do predmetného záväzkového právneho vzťahu, a preto je daná ich aktívna vecná legitimácia aj vo vzťahu k tejto čiastke, príkaz na prevod ktorej, ako aj realizácie prevodu boli realizované bezprostredne pred smrťou poručiteľa, keď v konaní nakoniec ani nebolo preukázané tvrdenie odvolateľky, že to malo byť v súlade s vôľou a súhlasom poručiteľa, tiež že mal na prevod byť právny dôvod.

2.6. Krajský súd v nadväznosti na uvedené rozviedol úvahu, že zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola stranou preukázaná pre nečinnosť alebo nebola preukázaná vôbec (z objektívnych dôvodov). Zdôraznil, že pre posúdenie súkromnej listiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť a pravdivosť. Listina je pravá, ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. Ak je listina pravá, nie je sfalšovaná alebo nie je pozmenená, dokazuje to, že vystaviteľ prejavil vôľu v obsahu listiny zachytenom, prípadne urobil vyhlásenie v listine obsiahnutom (22Cdo/260/1998 NS ČR). Poukázal na všeobecne prijímaný názor, že v prípade, ak účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a bremeno dôkazné; tento účastník tiež nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť či správnosť súkromnej listiny. Pokiaľ žalovaná svoju obranu proti nároku žalobcov založila na tvrdení, že vôľa poručiteľa uzavrieť s ňou darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k reálnej úhrade žalovanej sumy vo výške celkovo 350 000 eur v prospech účtu žalovanej, ktoré prevody nakoniec ona sama realizovala, bolo na nej (naviac za stavu, že žalobcovia hodnovernosť/autenticitu tejto zmluvy zásadne spochybňovali), aby jednoznačne tieto tvrdené skutočnosti preukázala. Túto argumentáciu zavŕšil tvrdením, že to bola žalovaná, ktorú zaťažovalo, aby preukázala a to v limitoch koncentrácie konania, pravosť a pravdivosť súkromnej listiny - predloženej darovacej zmluvy z 03. februára 2017. Krajský súd sa však v tomto smere stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná bola nečinná.

2.8. Zo súkromného znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ing. P. U., znalkyňou z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov, ktorý predložili žalobcovia, odvolaciemu súdu vyplynulo, že znalkyňa pri posúdení manipulácie s listinou - darovacou zmluvou z 03. februára 2017 posudzovala originál predmetnej listiny, ako to vyplýva z časti I. Úvod, bod 4. znaleckého posudku. V časti II. znalkyňa uvádza, že predmetnú darovaciu zmluvu skúmala komplexne z hľadiska použitého nosného podkladu, spôsobu vyhotovenia textových zápisov, podpisových doložiek a podpisov. Zmluva bola vyhotovená na troch bežne dostupných kancelárskych papieroch formátu A4, pričom papiere prvých dvoch strán vykazujú vzájomnú zhodu vo farebnom odtieni, v štruktúre, v reakcii v UV žiarení a v IČ svetle, papier tretej strany sa od papierov prvých dvoch strán líši farebným odtieňom, štruktúrou a reakciou v UV žiarení a v IČ svetle, čo svedčí o skutočnosti, že prvé dve strany spornej zmluvy boli vyhotovené na druhovo zhodnom papieri, tretia strana spornej zmluvy bola vyhotovená na inom papieri ako jej prvé dve strany. Skúmaním bolo tiež zistené, že písmové znaky nachádzajúce sa na tretej strane sa od znakov na prvej a druhej strane líšia v šírke kontúr, resp. v detailoch ich tvarovania. Skúmané bolo i miesto zošitia jednotlivých listov papiera spornej zmluvy; znalkyňa zistila, že na prednej strane prvého listu spornej zmluvy sa nad zošívacou sponou nachádzajú dve tmavé tonerové plôšky, pričom charakter ich tvarovania a ich vzájomná vzdialenosť nasvedčujú tomu, že ide o prekopírované vpichy po zošívacej spone. V okolí zošívacej spony na 1. a 2. liste papiera zmluvy neboli nájdené žiadne iné vpichy, ktoré by svedčili o rozšívaní a opätovnom zošívaní týchto dvoch listov papiera. Na zadnej strane posledného listu papiera je síce papier v okolí zošívacej spony poškodený a dierky sú aj v dôsledku manipulácie s predmetnou zmluvou pouvoľňované, avšak je evidentné, že dierky v okolí zošívacej spony sú zdvojené. Navyše charakter stôp, ktoré sa nachádzajúc na nosnom podklade v bezprostrednom okolí zahnutých koncov zošívacej spony svedčí o tom, že list papiera tretej strany bol minimálne jedenkrát rozšívaný a opätovne zošívaný. Znalkyňa na strane 11. uvádza, že nakoľko sú však listy papiera zmluvy zviazané len jednou zošívacou sponou, nie je použité žiadne iné zabezpečenie (napr. zošitím papierov zmluvy viacerými zošívacími sponami, alebo použitím „pečatenia" - predierovaním papierov, ich zviazaním trikolórou alebo inou niťou, prelepením jej voľných koncov samolepiacim štítkom, prípadne opatrením tohto štítku odtlačkami pečiatky), k pôvodnosti spornej zmluvy nie je možné sa jednoznačne vyjadriť. V časti III. Záver znalkyňa vyslovila, že všetky zistené skutočnosti (odlišný papier tretej strany v porovnaní s papierom prvých dvoch strán, odlišná šírka kontúr a detaily tvarovania znakov textových zápisov v porovnaní so znakmi textových zápisov na prvých dvoch stranách, zdvojené dierky v bezprostrednom okolí zošívacej spony, charakter stôp na nosnom podklade v bezprostrednom okolí zahnutých koncov zošívacej spony na zadnej strane 3. listu papiera) nasvedčujú tomu, že tretia strana spornej zmluvy bola pôvodne súčasťou inej listiny.

žalovanej. Argumentoval tým, že je to predovšetkým voľným okom opoznateľná manipulácia s darovacou zmluvou (ktorá je viditeľná aj laikom bez toho, aby sa k tomuto vyjadroval odborník), ktoré svedčia o rozšívaní a opätovnom zošívaní jednotlivých troch listov darovacej zmluvy, čo zásadným spôsobom spochybňuje jej hodnovernosť. Žalovanou produkované vysvetlenie, podľa ktorého to má byť dôsledkom toho, že od doby vyhotovenia mala byť táto zmluva opakovane skenovaná či kopírovaná, kedy malo/mohlo dôjsť k poškodeniu jej spojenia, čo si vyžadovalo opätovné spojenie týchto jednotlivých listov, je nedôveryhodné, keďže reálne z hľadiska poznatkov praktického života je zrejmé, že na to, aby boli tri listy papiera kopírované, nie je potrebné ich rozpájanie.

Na jednej strane sa takto žalovaná snaží vytvoriť obraz, že v zmluve uvedená čiastka bola pre darcu tak zanedbateľnou, že forme darovacej zmluvy a jej technickému prevedeniu nevenoval žiadnu pozornosť, a na strane druhej presviedča, že zvolená písomná forma bola práve výsledkom dôslednosti poručiteľa, ktorý sa chcel takto ubezpečiť, že žalovaná darované peňažné prostriedky skutočne aj dostane.

obsahom zmluvy. Odvolací súd svoju právnu reflexiu uzavrel tým, že absencia takejto minimálnej opatrnosti, nie je pri existujúcich nedostatkoch zmluvy s ohľadom na osobu poručiteľa hodnoverná, naopak je s poukazom na jeho podnikateľské aktivity a samotnou žalovanou tvrdený rozsah jeho majetku a s ním spojenej potreby nakladania s ním iracionálna.

Pri prítomnosti ďalších zistení uvedených znalkyňou, týkajúcich sa odlišnej šírky kontúr detailov tvarovania znakov textových zápisov v porovnaní so znakmi textových zápisov na prvých dvoch stranách prítomných zdvojených dierok v bezprostrednom okolí zošívacej spony, či charakteru stôp na nosnom podklade v bezprostrednom okolí zahnutých koncov zošívacej spony na zadnej strane tretieho listu papiera, tak krajský súd nepovažoval za udržateľný iný záver ako ten od znalkyne, že tretia strana predmetnej listiny darovacej zmluvy bola pôvodne súčasťou inej listiny. V prospech žalovanej, ktorá pravosť tejto listiny tvrdila, avšak nepreukázala, žiadne okolnosti ani dôkazy nenasvedčujú.

papiera. Pochybnosti krajského súdu o vôli poručiteľa darovať žalovanej finančné prostriedky vo výške uvedenej v zmluve ako odplata za poskytnutie pomoci pri správe a starostlivosti o nehnuteľnosti a sprostredkovanie a zabezpečenie predaja nehnuteľnosti areálu Nitra Gold s.r.o. v Nitrianskych Hrnčiarovciach vzbudzoval aj fakt, že tieto mali byť podľa zmluvy vyplatené po predaji a vyplatení celej kúpnej ceny za tieto nehnuteľnosti poručiteľovi; pritom ku dňu smrti poručiteľ ako potenciálny darca žalovanej tieto peňažné prostriedky na jej účet nepreviedol, a to napriek tomu, že predaj areálu Nitra Gold sa zrealizoval a peňažné prostriedky za tento predaj boli poručiteľovi na účet pripísané.

Z tohto dôvodu odvolací súd neuznal žalovanej námietku, že súd prvej inštancie na prospech žalobcov z dôkazov vyselektoval len závery znaleckého posudku, ktoré ona naviac spochybňuje bez toho, aby v prospech jeho záverov nasvedčovali aj ďalšie zistenia a zduplikoval, že jednotlivé spomínané okolnosti aj bez záverov znaleckého posudku zásadným spôsobom spochybnili odvolaciu konštrukciu žalovanej o existencii platnej darovacej zmluvy, so zreteľom na ktoré ani nebolo udržateľné týmto jej tvrdeniam uveriť a závery znaleckého posudku boli už len zarámcovaním v tom čase prítomného nehodnoverného obrazu vykonštruovanou žalovanou. Odvolací súd sa plne stotožnil s tézou, že žalovaná vo vzťahu k svojim tvrdeniam dôkazné bremeno neuniesla a v zmysle správne rozloženého dôkazného bremena pravosť listiny, na ktorej zakladala svoju obrannú argumentáciu žiadnym spôsobom nepreukázala, o to viac, že pravosť tejto listiny žalobcovia od počiatku, odkazom aj na vizuálne vnímanie manipulácie so zmluvou, spochybňovali.

2.11. Bez dopadu na správnosť vyššie uvedených záverov boli podľa krajského súdu aj námietky žalovanej smerujúce voči správnosti žalobcami predloženého znaleckého posudku, či podsúvanie možnej neobjektívnosti znalkyne a to tak vo väzbe na ňou vyvodené závery, zvolené metódy, či len všeobecné náznaky o tendenčnosti posudku na prospech žalobcov. Poukázal na to, že v civilnom sporovom konaní rozhoduje súd na základe dôkazov, ktoré označia, alebo predložia strany sporu. Tieto dôkazy posudzuje súd, hodnotí ich jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach podľa zásad daných ustanovením § 191 CSP a priraďuje im určitú dôkaznú hodnotu. Niektoré otázky však vyžadujú pomoc odborníka, ktorý je Civilným sporovým poriadkom uznaný za špecifický subjekt odlišný od súdu (znalec). Ako osobu znalca súd akceptuje osobu zapísanú v zozname znalcov, ktorá vo svetle príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z., okrem iného popri splnení podmienky vysokej odbornosti v svojom odbore a odvetví, musí splniť aj podmienku bezúhonnosti, a to počas celého výkonu svojej znaleckej činnosti, pri ktorom musí (§ 5 ods. 7 v spojení s § 16 ods. 2) dodržiavať nielen právny poriadok, ale morálne a etické zásady výkonu tejto činnosti, pričom uvedenú činnosť musí tiež vykonávať nestranne a nezaujato podľa najlepšieho svedomia a vedomia, pri plnom využití jeho odborných znalostí. O tom, či je vylúčený znalec, platia primerane ustanovenia § 49 CSP (§ 59 CSP). Ustanovenie § 49 ods. 1 CSP, z ktorého treba vychádzať pri posudzovaní námietky zaujatosti predpokladá taký vzťah osobného záujmu znalca vo veci, alebo taký jeho osobný vzťah účastníkom konania, či zástupcom, pre ktorý by i napriek zákonom stanoveným povinnostiam nemohol, alebo nebol schopný nezávisle a nestranne vykonať odborné posúdenie. Podľa judikátu 375/2007 ESĽP nedostatok neutrality ustanoveného znalca (samozrejme za stavu jej objektívneho preukázania) môže za určitých okolností porušiť princípy rovnosti zbraní, ktoré sú súčasťou konceptu spravodlivého súdneho konania, pričom treba zohľadniť procesné postavenie znalca a jeho úlohu v príslušnom súdnom konaní.

2.13. Záverom odvolací súd akcentoval, že pokiaľ mala žalovaná reálny záujem spochybniť odborné závery znalca, bolo jej povinnosťou v rámci zákonnej koncentrácie konania produkovať v konkrétnostiach také vecné tvrdenia voči jeho odborným záverom a súčasne k nim predložiť aj relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by boli odborné závery znalca spôsobilé aj reálne spochybniť; ako príklad odvolací súd uviedol navrhnúť včas v limitoch daných sudcovskou aj zákonnou koncentráciou konania vykonanie súdom nariadeného revízneho posudku, prípadne predloženie iného súkromného znaleckého posudku, ktorý by si dala sama vypracovať, či iné, čo však žalovaná neurobila. Naopak, jej postup bol z hľadiska procesnej dôkaznej aktivity poznačený značnou pasivitou. Námietky žalovanej voči posudku spochybňujúce správnosť jeho odborných záverov odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé k diskvalifikácii predmetného znaleckého posudku ako relevantného dôkazu, ktorý len dotvoril už aj pred jeho predložením vytvorený obraz smerujúci k neuneseniu dôkazného bremena žalovanou o autenticite dotknutej darovacej zmluvy.

2.14. Ani odvolacie námietky žalovanej o nepovolení ňou navrhovaného výsluchu znalkyne, či vykonania súkromného znaleckého posudku, čo súd prvej inštancie odôvodnil výsluchom znalkyne k identickému posudku v skutkovo obdobnej veci (vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/57/2021, kde žalobcovia nárokujú vydanie bezdôvodného obohatenia od syna žalovanej vo výške 30 000 eur) a vo vzťahu k predloženiu posudku-limitmi sudcovskej koncentrácie konania, odvolací súd neprijal ako spôsobilé privodiť v prospech odvolateľky priaznivejšie rozhodnutie.

2.16. Ako prvé krajský súd zdôraznil, aký dôkaz žalovaná (aj to až podaním doručeným súdu prvej inštancie v deň pred nariadeným pojednávaním na ktorom vo veci druhý krát rozhodol a v časovom odstupe cca. dva a pol roka od podania žaloby/resp. podania odporu proti vydanému platobnému rozkazu) reálne navrhovala vykonať; objasnil, že žalovaná nikdy nenavrhovala vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania súdom, preto ani nebol dôvod, aby sa súd prvej inštancie týmto spôsobom znaleckého dokazovania zaoberal. Preto tiež argumentácia žalovanej v odvolaní, že prvoinštančný súd mal vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci nariadením konfrontačného znaleckého dokazovania (teda aj bez toho ak by to navrhla žalovaná) rozhodne neobstojí. Civilný sporový poriadok, vychádzajúc z ustanovenia § 185 ods. 2 CSP obmedzuje aktivitu súdu pri vykonávaní dôkazov a zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že jej nebolo umožnené dať si vypracovať súkromný znalecký posudok, keď súd prvej inštancie jej na realizáciu tejto požiadavky podľa jej tvrdenia nevytvoril priestor (tiež v reakcii na posudok predložený žalobcami), tak zo zápisnice o pojednávaní (23. marca 2023) vyplýva, že táto požiadavka bola vznesená žalovanou po prvý krát v podaní doručenom súdu prvej inštancie 22. marca 2023 (t. j. deň pred pojednávaním a pri absencii žiadosti o jeho odročenie) a nebola súdom akceptovaná, čo bolo priamo na pojednávaní aj účastníkom dostatočne zdôvodnené a to uplatnením sudcovskej koncentrácie konania, keď tento návrh nebol podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnený včas. V kumulácii s rozhodujúcimi skutočnosťami sa odvolací súd plne s týmto postupom súdu prvej inštancie stotožnil, považoval ho za správny.

2.18. Súd prvej inštancie „návrh na vykonanie dokazovania" podaný žalovanou vzal na vedomie a s týmto sa aj priamo na pojednávaní vysporiadal; žalovaná avizovala znalecké dokazovanie, ktoré by realizovala znalcom podľa svojho výberu, keďže jasne formulovala, že chce vykonať súkromné znalecké

Odvolací súd upozornil, že v okolnostiach posudzovanej veci samotná žalovaná nespochybnila, že o existencii súkromného znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. P. mala vedomosť už z iného konania vedeného pod sp. zn. 3C/57/2021, v ktorom žalobcovia na podklade identických skutočností žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia od syna žalovanej, ktorý dotknutú darovaciu zmluvu (o pravosť ktorej ide aj v tomto konaní) v origináli založil do spisu (v spise sp. zn. PB-4C/1/2021 sa doposiaľ táto zmluva nachádza), v ktorom syna žalovanej zastupoval identický právny zástupca ako žalovanú; a teda pri minimálnej opatrnosti mala vytvorený priestor na to, aby v reakcii na jeho závery aj pre potreby tohto konania, a to bez ohľadu na to, kedy ho v tomto konaní žalobcovia predložili (keďže ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle rozloženia dôkazného bremena, bolo na žalovanej, pokiaľ chcela v tomto spore uspieť, aby pravosť listiny - darovacej zmluvy preukázala), aby vyprodukovala taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý jeho závery zvrátiť v jej prospech.

konaní v priebehu komfortného časového priestoru. Naopak, ako vyložil odvolací súd, žalovaná bola v tomto smere plne nečinná až do dňa predchádzajúceho dňu nariadenia pojednávania, kedy deklarovala svoj záujem na predložení súkromného znaleckého posudku a pri absencii akýchkoľvek konkrétností, ktoré by boli spôsobilé hodnoverne svedčiť o tom, že skutočne má reálny záujem na jeho vypracovaní, neuviedla meno znalca, u ktorého by takýto posudok bola objednala; a ako bolo uvedené, nepožiadala súd o súčinnosť pri zabezpečení potrebného listinného dokladu, a čo je najpodstatnejšie, nevyužila počas celého obdobia možnosť navrhnúť konfrontačné znalecké dokazovanie súdom, pri ktorom spôsobe vykonania takéhoto dokazovania by odpadli akékoľvek možné starosti so zabezpečením originálu darovacej zmluvy, keďže pre potreby znalca by priestor na oboznámenie s ňou musel vytvoriť priamo

2.19. Reflektujúc túto nečinnosť žalovanej počas trvania sporu, čo ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo približne 2 a pol roka, potom pre odvolací súd nebolo udržateľné, aby sa deň pred posledným pojednávaním doručené vyjadrenie posúdilo inak, ako neuplatnené včas, mimo limitov sudcovskej koncentrácie konania. Odvolací súd naviac zastával názor, že vzhľadom na zvolenú formu žalovanou uvádzaného spôsobu vykonania dôkazu išlo o účelovú obštrukciu s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci, a nie reálny záujem na vypracovaní konfrontačného znaleckého posudku, keďže na takéto dokazovanie, resp. na vznesenie návrhu na jeho vykonanie mala žalovaná pri jestvujúcej vedomosti o záveroch posudku z roku 2022 dostatočný priestor. Z uvedeného sa ako nenáležité odvolaciemu súdu javilo tvrdenie, že súd žalovanej znemožnil reagovať na žalobcami predložený znalecký posudok; uviedol, že podanie žalovanej pred nariadeným pojednávaním nie je nemožné klasifikovať ako bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, na ktoré predtým žalovaná reagovať nemohla. Jeho cieľom nebolo dosiahnuť realizovanie znaleckého úkonu, ale sa možno domnievať, že jeho účelom bolo len zmariť účel nariadeného pojednávania a oddialiť rozhodnutie vo veci, a preto súdom prvej inštancie prijatá procesná sankcia v podobe toho, že na návrh žalovanej, ktorým žiadala povoliť jej predloženie súkromného znaleckého posudku, ktorý v tom čase jednak k dispozícii nemala, jednak nepreukázala vôbec jeho objednanie, či zvolenie osoby znalca, bolo správne a dôvodne vyhodnotené ako oneskorené, keďže nepochybne žalovaná ho objektívne mohla vykonať skôr, ak by konala subjektívne starostlivo, čo však z jej procesnej aktivity v posudzovanej veci nevyplýva a vyvodené sankčné dôsledky v podobe neprihliadnutia na zmienený procesný úkon tu boli podľa krajského súdu plne opodstatnené.

3.1. Nedostatok spôsobilosti žalobkyne 3/ samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu žalovaná odvodzovala z existencie dôvodného predpokladu (listinné dôkazy, svedkovia), že nie je plne spôsobilá na právne úkony a preto nebola spôsobilá ani udeliť plnú moc svojmu právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní. Keďže existovali vážne pochybnosti o procesnej spôsobilosti žalobkyne 3/, súdy ju mali povinne preskúmať (jej výsluchom, príp. znaleckým dokazovaním). Žalobkyňa 3/ nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu, pričom nekonal za ňu zákonný zástupca ani procesný opatrovník.

3.2. Ďalšia námietka dovolateľky smeruje k výhrade o zmätočnosti postupu súdov nižšej inštancie podľa § 420 písm. f) CSP; má spočívať v tom, že jej bolo zabránené vykonať konfrontačný znalecký posudok. Kritizovala nereflektovanie súdov na jej žiadosť o zabezpečenie vlastného súkromného znaleckého posudku, pretože jej súd odmietol vydať originál darovacej zmluvy, ktorý je nevyhnutný na znalecké skúmanie. Súdy nižších inštancií rozhodli bez toho, aby jej dali reálny priestor reagovať na znalecký posudok žalobcov, ktorého závery nekriticky prevzali, čím porušili rovnosť zbraní, zásadu kontradiktórnosti a právo na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žiadala rozsudky súdov nižších inštancií zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia 1/ až 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že nemôže panovať pochybnosť o procesnej spôsobilosti žalobkyne 3/, keďže neexistuje žiadne rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a iniciované konanie zo strany žalovanej v SRN bolo právoplatne zastavené. Popreli pravdivosť tvrdenia, že žalovaná nemala možnosť vyhotoviť si vlastný znalecký posudok; žalovaná nielenže do spisu nedoložila znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení o neporušení listiny, ale ani nepreukázala to, že jej vo vypracovaní posudku bránili objektívne dôvody. Žalovaná mala preukázateľne dostatočne dlhú dobu na vypracovanie znaleckého posudku a mala možnosť požiadať súd o súčinnosť pri zabezpečení originálu zmluvy z iného súdneho spisu (súdneho konania jej syna). Žiadali dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Podľa § 420 písm. c) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

10.1. Dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. c) CSP dovolateľka odvodzovala z predpokladu (existencia takých listinných dôkazov a svedkov), že žalobkyňa 3/ že nie je plne spôsobilá na právne úkony a preto nebola spôsobilá ani udeliť plnú moc svojmu právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní. Keďže existovali vážne pochybnosti o procesnej spôsobilosti žalobkyne 3/, súdy ju mali povinne preskúmať (výsluchom, príp. znaleckým dokazovaním).

10.3. Odvolací súd dal v odôvodnení svojho rozhodnutia jasnú a presvedčivú argumentáciu, že podstatným pre záver, či má žalobkyňa 3/ ako plnoletá fyzická osoba plnú procesnú spôsobilosť, je neexistencia súdneho rozhodnutia, ktorým by bola obmedzená v právnej spôsobilosti konaní. Zo žiadnej listiny, ani z iných dôkazov nie je možné vyvodiť, že by žalobkyňa 3/ nebola schopná a spôsobilá udeliť plnú moc advokátovi, preto žalovanej námietky o procesnej nespôsobilosti žalobkyne 3/ dovolací súd nepovažuje za opodstatnené. Z rozhodnutia o opatrovníctve č. 800B XVII 1087/22 z 19. decembra 2022 vydaného Okresným súdom v Aachene, SRN, vyplýva, že konanie iniciované H.olo zastavené bez ustanovenia opatrovníka s odôvodnením, že žalobkyňa 3/ nepotrebuje opatrovníka na základe udelených plnomocenstiev. Predmetné opatrovnícke konanie o obmedzení právnej spôsobilosti žalobkyne 3/ je v súčasnosti právoplatne zastavené, keďže Krajský súd v Aachene uznesením z 16. marca 2023 odvolanie žalovanej ako neprípustné zamietol; okrem procesnej neprípustnosti (žalovanej nesvedčalo potrebné oprávnenie na podanie odvolania) odvolanie žalovanej zamietol aj z dôvodu, že žalovaná ako štvrtá strana nebola dotknutá na svojich právach. K tomu dovolací súd dopĺňa, že tak ako v Slovenskej republike, aj v Nemeckej spolkovej republike je potrebné rozhodnutie súdu o obmedzení právnej spôsobilosti fyzickej osoby a žiadnym iným spôsobom nemožno obmedziť alebo pozbaviť osobu právnej spôsobilosti.

10.5. Správnosť týchto úvah potvrdzuje aj názor vyslovený v uznesení najvyššieho súdu z 21. októbra 2010 sp. zn. 3Cdo/105/2010, že „aj v prípade, ak by v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. c) OSP (teraz § 420 písm. c) CSP) došlo, nemožno bez ďalšieho z toho vyvodiť, že by tým bola spôsobená určitá ujma na právach všetkým účastníkom konania. V sporovom konaní, kde stoja proti sebe procesné strany s opačnými záujmami na výsledku konania, účastník konania, ktorý je s výsledkom sporu (s rozhodnutím súdu) spokojný, nepociťuje ako ujmu na svojich právach okolnosť, že prípadne mohlo dôjsť v jeho neprospech k porušeniu procesných predpisov. Na druhej strane bolo by však v rozpore s princípom sporového konania, ak by účastník, v neprospech ktorého k žiadnemu porušeniu procesného predpisu nedošlo, mohol takéto porušenie, ktorého sa dopustil súd len vo vzťahu k inému účastníkovi konania, namietať v záujme dosiahnutia priaznivejšieho výsledku vo svoj prospech. V danom prípade to znamená, že dovolatelia, ktorí boli v konaní neúspešní, nemôžu voči úspešnej žalobkyni namietať vadu konania podľa § 237 písm. c) OSP, ktorá má spočívať v nedostatku jej procesnej spôsobilosti a riadnom zastúpení žalobkyne v súdnom konaní. Preto k vade spôsobujúcej zmätočnosť rozhodnutia podľa § 237 písm. c) OSP by dovolací súd mohol prihliadať len vtedy, ak procesnú spôsobilosť nemali dovolatelia bez toho, aby boli riadne zastúpení." Inými slovami, je v rozpore s princípmi sporového konania ak v základnom konaní neúspešná dovolateľka namieta voči úspešnej žalobkyni vadu konania podľa § 420 písm. c) CSP, ktorá má spočívať v nedostatku procesnej spôsobilosti a riadneho zastúpenia žalobkyne v súdnom konaní.

12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

13. Kľúčová námietka dovolateľky atakovala nesprávny procesný postup súdov, ktorý jej bránil vo vykonaní dokazovania vlastným znaleckým posudkom. Kritizovala nereflektovanie súdov na jej žiadosť o zabezpečenie vlastného súkromného znaleckého posudku, pretože jej súd odmietol vydať originál darovacej zmluvy, ktorý je nevyhnutný na znalecké skúmanie. Súdom nižších inštancií vyčítala, že rozhodli bez toho, aby žalovanej poskytli priestor odpovedať na znalecký posudok žalobcov, čím porušili rovnosť zbraní, zásadu kontradiktórnosti a právo na spravodlivý proces.

13.1. Za štandardných okolností by bolo možné rozumne uvažovať o zjavnej neopodstatnenosti podaného dovolania s poukazom na správne vyhodnotenie sudcovskej koncentrácie konania odvolacím súdom; jeho úvahy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú legitímne a dostatočne presvedčivé. Spočívajú v tom, že keďže závery znaleckého posudku Ing. P. boli žalovanej dlhodobo známe, mala vytvorený dostatočný časový priestor na tento reagovať adekvátnym návrhom na vykonanie dokazovania včas, bezprostredne po jeho doručení a za adekvátne zvolenej formy, k čomu však neprišlo.

13.3. Aj podľa názoru dovolacieho súdu iba samotné neakceptovanie návrhov na doplnenie dokazovania s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o porušení práv účastníka konania. (...) „Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní." (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010). Ústavný súd Slovenskej republiky v inom uznesení publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 70/2021 v súvislosti s údajnou nezákonnou koncentráciou konania akcentoval, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis.

14. Preto za daných okolností (ako sa uvádza vyššie), by bolo namieste uvažovať o nedôvodnosti podaného dovolania, no v tejto fáze rozhodovania bolo potrebné objektívne poukázať na dovolateľkou zvýraznené rozhodnutie najvyššieho súdu z 27. marca 2025 sp. zn. 4Cdo/118/2024, ktorým najvyšší súd vyhovel dovolaniu syna žalovanej (.) v skutkovo a právne (takmer) totožnej veci (PB-3C/57/2021) vo vzťahu k tomuto konaniu. Dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie porušil jeho práva tým, že mu nevydal originál spornej listiny - darovacej zmluvy pre ním opakovane navrhované zabezpečenie súkromného znaleckého posudku, čím mu odoprel možnosť preukázania opaku tvrdení obsiahnutých v súkromnom znaleckom posudku č. X/XXXX Ing. P. U. predloženému v konaní, o. i. vyhotoveného práve na základe originálu darovacej zmluvy.

14.2. Nebolo sporné, že v konaní vedenom pod sp. zn. PB-3C/57/2021 žalobcovia 1/ až 4/ na podklade identických skutočností žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia od syna žalovanej, ktorý darovaciu zmluvu z XX. A. XXXX (jej autenticita sa posudzovala aj v prejednávanej veci) v origináli založil do spisu PB-3C/57/2021; v tom konaní syna žalovanej (N. U.) pri všetkých procesných úkonoch zastupovala totožná advokátka JUDr. J. A., ktorá v konaní (PB-4C/1/2021) zastupuje žalovanú H. 14.3. Súvislosť a vzájomná prepojenosť konaní vedených na Okresnom súde Trenčín (PB -3C/57/2021 a PB-4C/1/2021) je daná tým, že ich skutkový základ a predmet má základ v jednej listine - darovacej zmluve. Preukázanie pravosti a pravdivosti darovacej zmluvy v obidvoch prípadoch zaťažovalo žalovanú stranu. V dôsledku zhodnej argumentácie advokátky v oboch prípadoch (nakoľko originál darovacej zmluvy je založený iba v spise PB - 3C/57/2021) sa stala spornou otázka arbitrárnosti procesného postupu Okresného súdu Trenčín (PB-3C/57/2021), ktorý mal bez odôvodnenia odmietnuť advokátke (žalovanej a žalovaného) sprístupniť zo súdneho spisu originál darovacej zmluvy pre vyhotovenie súkromného znaleckého posudku na preukázanie, že X.d darovaciu zmluvu skutočne podpísal. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/118/2024 o dovolaní žalovaného N. k namietanej otázke nesprávneho procesného postupu rozšíreným výkladom ustanovenia § 209 ods. 3 CSP uzavrel, že nevydaním originálu spornej listiny žalovanému za účelom vyhotovenia konfrontačného znaleckého posudku mu bolo objektívne znemožnené predložiť súkromný znalecký posudok.

16. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. PB-4C/1/2021-488 z 03. februára 2025 dovolací súd zrušil ako rozhodnutie súvisiace. Zrušením rozsudkov súdov nižších inštancií uznesenie o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania ako súvisiace rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (napr. I. ÚS 549/2015, sp. zn. 2Cdo/173/2008, 2Cdo/267/2008, 1MCdo/14/2010, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012, 4Cdo/52/2014 a 2MObdoV/4/2012).

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.