Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 308/2013
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., zomr. X., naposledy bytom v S.S., proti žalovanému J., bývajúcemu v S.S., o určenie neplatnosti časti darovacích zmlúv a určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Ž. pod sp. zn. 17 C 175/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ž. z 28. novembra 2012 sp. zn. 6 Co 140/2012, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Ž. rozsudkom z 12. decembra 2011 č.k. 17 C 175/2010-X. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia čiastočnej neplatnosti darovacej zmluvy z 26. júla 1985 (registrovanej Štátnym notárstvom v Ž. pod R.) a darovacej zmluvy z 27. februára 2004 (ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ž. pod V.), ako aj určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 4/8-inách rodinného domu s.č. X. a parc. K. – zast. pl. o výmere 465 m2 v kat. úz. S., keď dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Ž. rozsudkom z 28. novembra 2012 sp. zn. 6 Co 140/2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami aj právnym posúdením veci súdom prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol oba rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalobca, A., X., t.j. po podaní dovolania voči rozsudku odvolacieho súdu, zomrel. Dovolací súd zadovážil osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplýva, že ako súdny komisár v konaní o dedičstve po poručiteľovi A. pôsobil notár JUDr. Z.. Z ním vydaného osvedčenia o dedičstve z 23. apríla 2014 pod sp. zn. X. vyplýva, že ako dedičia zomrelého prichádzali do úvahy J. (syn), A. (syn) a P. (syn). Dedičia ohľadne vyporiadania dedičstva uzavreli dohodu, podľa ktorej jediným dedičom po A. je J..
V zmysle § 107 ods. 1 O.s.p. platí, že ak účastník (v danom prípade A.) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Po výzve dovolacieho súdu, ktorá bola zameraná na obstaranie podkladov pre toto posúdenie, J., právny nástupca pôvodného žalobcu, listom z 24. septembra 2014 oznámil súdu, že na podanom dovolaní netrvá a berie ho späť.
Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví (§ 243b ods. 5 veta druhá O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon právneho nástupcu pôvodného dovolateľa, ktorým vzal dovolanie späť, konanie o dovolaní zastavil.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2014 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová