4 Cdo 80/2011

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. novembra 2008 č.k. 25 C 67/2007-36 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 22. augusta 2005 a dňa 10. apríla 2006 podania označené ako „žiadosť“, resp. „žiadosť + doplnenie dokazovania“. Obe žiadosti boli konštruované veľmi nejasne a neurčito. Podľa názoru prvostupňového súdu žiadosti navrhovateľa, vzhľadom na koncepciu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nespadajú pod tento režim. Samotný návrh na začatie konania nebol podložený žiadnymi právne relevantnými dôkazmi, ktorými sa súd mohol zaoberať (napr. písomnosti z Ústavu pamäti národa). Navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup odporcu, vznik akejkoľvek škody, ako aj príčinnú súvislosť, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že procesne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si trovy neuplatnil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. c/ O.s.p. a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu žiadal buď zmeniť a svojmu návrhu vyhovieť, alebo ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania obom súdom nižšieho stupňa predovšetkým vytkol, že nevyhoveli jeho žiadosti o ustanovenie advokáta napriek tomu, že ako účastník konania je nemajetný, má zdravotné problémy, ako i problémy s vyjadrovaním sa. V súvislosti s konaním súdov poukázal na to, že celé dokazovanie bolo vedené tak, že jeho argumenty, a to listinné dôkazy, ktorými apeloval, neboli vôbec brané do úvahy. Súd prvého stupňa vykonal vo veci neúplné dokazovanie a rozhodol tak, že návrh zamietol. Odvolací súd bez hlbšieho preskúmania veci len potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal dovolanie navrhovateľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V preskúmavanej veci z obsahu dovolania nepochybne vyplýva, že danosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. navrhovateľ opiera o skutočnosť, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nevyhoveli jeho žiadostiam o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2009). Nevyhovenie žiadosti účastníka konania o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov súdom v zmysle posledne uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku však nemožno stotožňovať s neexistenciou riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka konania. Preto nevyhovenie žiadosti navrhovateľa o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov nie je procesnou vadou v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie súd splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.