Najvyšší súd 4 M Cdo 15/2010 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., s.r.o. so sídlom v T., zastúpeného JUDr. M. M., advokátom Advokátskej kancelárie M. a spol., s.r.o., Z., proti žalovanému P., so sídlom v T., o zaplatenie 2 371,05 Eur (71 430,20 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8 C 680/2000, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. septembra 2009 sp. zn. 4 Co 151/2008 rozhodol
takto:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10. septembra 2009 sp. zn. 4 Co 151/2008 vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15,6 % úroky z omeškania zo sumy 47 727,20 Sk (1 584,26 Eur) od 13. mája 1997 do zaplatenia a 18,25 % úroky z omeškania zo sumy 32 671,70 Sk (1 084,50 Eur) od 19. júna 1998 do zaplatenia zrušil a v zmeňujúcom výroku o náhrade trov prvostupňového konania a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Trenčín 29. júna 1998 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 71 430,20 Sk (2 371,05 Eur) s príslušenstvom, t.j. so zmluvne dohodnutým poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 13. mája 1997 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme nebytových
2 4 M Cdo 15/2010
priestorov z 3. januára 1991, neuhradil ceny služieb spojených s nájmom nebytových priestorov.
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 19. marca 2008 č.k. 8 C 680/2000-223 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 71 430,20 Sk (2 371,05 Eur), z toho sumu 47 727,50 Sk (1 584,26 Eur) s 15,6 % úrokom z omeškania od 13. mája 1997 do zaplatenia a sumu 32 671,70 Sk (1 084,50 Eur) s 18,25 % úrokom z omeškania od 19. júna 1998 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 48 239 Sk (1 601,24 Eur), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania štátu 1 131 Sk (37,54 Eur) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol keď dospel k záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov z 3. januára 1991 je absolútne neplatná podľa § 3 ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, a to pre absenciu predchádzajúceho súhlasu národného výboru. Nakoľko však zo zisteného skutkového stavu mal za nesporné, že žalovaný užíval predmetné nebytové priestory v rokoch 1996 a 1997, zaviazal ho zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne žalobcovi priznal úroky z omeškania. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti, ktorou sa žalobca domáhal vyššieho príslušenstva z istiny, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., majúc za to, že žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti a preto mu priznal plnú náhradu trov konania.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovaného rozsudkom z 10. septembra 2009 sp. zn. 4 Co 151/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 73 430,10 Sk (2 371,05 Eur) potvrdil. Vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15,6 % úroky z omeškania zo sumy 47 725,50 Sk (1 584,19 Eur) od 13. mája 1997 do zaplatenia a 18,25 % úroky z omeškania zo sumy 32 671,70 Sk (1 084,50 Eur) od 19. júna 1998 do zaplatenia odvolací súd zrušil. Vo výroku o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcu a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín 18,77 Eur do 3 dní a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k časti priznaným úrokom
3 4 M Cdo 15/2010
z omeškania odôvodnil tým, že zo žaloby žalobcu vyplýva, že tento sa voči žalovanému domáha zaplatenia istiny a poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania počnúc dňom 13. máj 1997 do zaplatenia. Aj napriek tomu, že v priebehu konania žalobca svoju žalobu vo vzťahu k príslušenstvom nezmenil, súd prvého stupňa mu priznal úroky z omeškania, hoci si tieto neuplatnil. Takýmto postupom súd prvého stupňa v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. prekročil žalobu žalobcu. Je nepochybné, že príslušenstvo pohľadávky je samostatný hmotnoprávny nárok, o ktorom mohol súd rozhodnúť vtedy, ak je uplatnený. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodol o priznaní úrokov z omeškania bez uplatneného návrhu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil.
Na základe podnetu žalobcu podal proti zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu a výroku o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd v označených výrokoch rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa mimoriadneho dovolateľa bol napadnutým rozsudkom porušený zákon, pričom ochrana práv a zákonom chránených záujmov žalobcu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie zdôvodnil citáciou ustanovení § 1, § 2, § 3, § 79 ods. 1, § 152 ods. 2, § 153 ods. 2, § 220 ods. 1 O.s.p. a § 121 ods. 1, § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka majúc za to, že sa nimi odvolací súd pri svojom rozhodovaní neriadil. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) v otázke nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky a s tým súvisiacim nárokom na náhradu trov konania a súčasne je toto rozhodnutie postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), nakoľko iba zrušenie rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky spôsobilo, že nedošlo k rozhodnutiu o celej prejednávanej veci. Nestotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo pohľadávky vo forme úroku z omeškania, nakoľko svoju žalobu na začatie konania, ktorou uplatňoval príslušenstvo pohľadávky vo forme poplatku z omeškania počas konania nezmenil. Taktiež sa nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu spočívajúcom v tom, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p., nakoľko prekročil žalobu, keďže žalobcovi priznal to, čo nepožadoval. Podľa názoru dovolateľa v danom prípade nemožno za pochybenie súdu, a teda za rozhodnutie nad rámce toho čoho sa žalobca domáhal, označiť skutočnosť, že žalobca označil
4 4 M Cdo 15/2010
ako príslušenstvo pohľadávky poplatok z omeškania a súd prvého stupňa mu po vykonanom dokazovaní priznal úroky z omeškania. Za rozhodnutie nad rámce uplatneného nároku by sa jednalo iba v tom prípade, ak by žalobca neuplatnil žiadne príslušenstvo pohľadávky.
Žalobca navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.
Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu v akom bolo dovolaním napadnuté a dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní namieta inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
5 4 M Cdo 15/2010
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tiež vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 71 430,20 Sk (2 371,05 Eur) s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 13. mája 1997 do zaplatenia, z titulu nezaplatenia služieb spojených s nájmom nebytových priestorov. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že zmluva o nájme nebytových priestorov z 3. januára 1991 je absolútne neplatná, a keďže žalovaný nebytové priestory v spornom období užíval zaviazal ho zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce cene poskytnutých a využitých služieb a priznal mu príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 152 ods. 2 veta prvá O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
6 4 M Cdo 15/2010
Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj citované ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom – odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.).
Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.).
V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého predpokladom, ako už bolo vyššie uvedené, je podanie žaloby. Žaloba podaná bola a spĺňala zákonom požadované náležitosti.
V priebehu konania, v dôsledku vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nárok žalobcu, ktorý požadované plnenie považoval po právnej stránke za plnenie zo zmluvy, právne posúdil ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia a rozhodol aj tomu zodpovedajúcemu príslušenstvu. Odvolací súd v rozpore s vyššie uvedenými zásadami
7 4 M Cdo 15/2010
uzavrel, že súd prekročil návrh žalobcu a rozhodol o priznaní úrokov z omeškania bez uplatneného návrhu a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania bez ďalšieho podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil.
Dovolací súd poznamenáva, že označené ustanovenie pre takýto postup vyžaduje, aby sa rozhodnutie vydalo bez návrhu. Ide o situáciu, keď dôvody, pre ktoré súd takéto rozhodnutie vydal museli po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa zaniknúť alebo už v čase vydania rozhodnutia vôbec neexistovali (napr. predbežné opatrenie, ktoré súd nariadil bez návrhu podľa § 102 ods. 2 O.s.p., uznesenie ktorým bola uložená poriadková pokuta a pod.). V prejednávanej veci sa však o takúto situáciu nejedná. Odvolací súd bez toho, aby odvolanie žalobcu vecne preskúmal a vyvodil zodpovedajúce právne a procesné dôsledky, neprimerane použil ustanovenie § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., čím zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v napadnutom rozsahu a v závislých výrokoch o trovách konania
rozsudok
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková