UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, Čadca, IČO: 36 640 90, proti žalovaným: 1/ O., bývajúcemu vo B., prechodne O. a 2/ A., bývajúcej vo B., prechodne O., o zaplatenie 8 947,71 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8 C 458/2015, o návrhu žalovaných na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súdu Lučenec pod sp. zn. 8 C 458/2015 Okresnému súdu Bratislava I n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie
1. V spore vedenom na Okresnom súdu Lučenec pod sp. zn. 8 C 458/2015 o zaplatenie 8 947,71 eur s príslušenstvom podali žalovaní návrh na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I. Svoj návrh odôvodnili tým, že v súčasnosti pracujú a prechodne bývajú v O..
2. Žalobkyňa nemala výhrady voči podanému návrhu na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava I.
3. Na sporové konania sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Právne účinky zákonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (návrh bol podaný pred 30. júnom 2016) však zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).
4. Podľa § 39 ods. 2, 3 C.s.p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresný súd Lučenec) a súdu, ktorému sa má spor prikázať (Okresný súd Bratislava I). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
5. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimka z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákona definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenia. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že spor prejednáva a rozhoduje súdu, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú preto dané dôležité dôvody.
7. Skutočnosti, ktorými žalovaní odôvodnili vhodnosť nimi navrhovanej delegácie sporu, nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné ich návrhu vyhovieť. Prípadné problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodu na prikázanie sporu inému súdu. Výsluch strán sporu či svedkov zdržujúcich sa v obvode iného súdu môže miestne príslušný súd zabezpečiť aj prostredníctvom dožiadania. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na § 104 ods. 1 prvá veta C.s.p. podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými neúčelovými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd.
8. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p. a preto návrhu nevyhovel.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.