4Obdo/51/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: INICO TREBIŠOV, spol. s r. o., so sídlom: Ruskovská 6, Trebišov, IČO: 36 201 537, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Vrábeľom, so sídlom: Hlavná 70, Košice proti žalovanému: Mesto Moldava nad Bodvou, so sídlom: Školská 2, Moldava nad Bodvou, IČO: 00 324 451, zast. advokátom JUDr. Richardom Bauerom, so sídlom: Štúrova 27, Košice, o zaplatenie 199.754,63 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Cb/22/2005, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/121/2013-780 z 20. februára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy dovolacieho konania v sume 999,56 eur.

Odôvodnenie

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu nárok žalobcu neuznal v plnom rozsahu. Dôvodil článkom V. ods. 5.3 Zmluvy o dielo č. 6/2001 zo dňa 18. 05. 2001, v ktorom bolo dohodnuté, že cena diela je pevná; súčasne dôvodil dohodou zmluvných strán o tom, že všetky zmeny a naviac práce sa mohli uskutočniť výlučne po odsúhlasení objednávateľa a generálneho projektanta v stavebnom denníku. V tejto súvislosti tvrdil, že vykonané naviac práce objednávateľom odsúhlasené neboli.

Žalobca následne k veci uviedol, že cena medzi účastníkmi konania bola dohodnutá na základe výsledkov verejnej súťaže, v ktorej žalobca uspel ako víťaz. Východiskovým podkladom pre spracovanie súťažného návrhu boli súťažné podklady žalovaného a projektová dokumentácia spracovaná v 03/2001 v úrovni pre stavebné povolenie. Výkaz výmer dodaný žalovaným nezodpovedal projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie a dopracovanej realizačnej dokumentácii a v dôsledku týchto vád vznikli naviac práce, ktoré boli odsúhlasené stavebným dozorom žalovaného a boli konzultované s generálnym projektantom. Bez odsúhlasenia a vykonania naviac prác by stavba nemohla byť v stave spôsobilom na užívanie odovzdaná. Určenie ceny bolo vykalkulované na základe podkladov žalovaného, ktoré nezodpovedali skutočnému rozsahu prác a čl. 2.1 zmluvy o dielo, z dôvodu ktorého sa žalovaný nemôže dovolávať čl. 5.3 zmluvy o dielo.

Súd prvého stupňa pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 12Cb/22/2005-407 zo dňa 25. 06. 2009, ktorým konanie v časti istiny v sume 36.699,03 eur zastavil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, súčasne ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 199.754,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy od 04. 08. 2004 do zaplatenia, trovy konania v sume 12.486,56 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 9.393,67 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému súčasne uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume 174,60 eur na účet Okresného súdu Košice - okolie do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedeckými výpoveďami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o dielo a jej dodatkami, stavebným denníkom, znaleckým posudkom, technickou správou ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 18. 05. 2001 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 6/2001 (ďalej tiež ako „ZoD“), predmetom ktorej bola realizácia stavby „61 b. j. OS Západ I. Moldava n/B, bytový dom C 1 - 42 b.j. a bytový dom Bu 6 - 19 b. j.“ na základe stavebného povolenia a platnej projektovej dokumentácie v tejto zostave. Podľa čl. 5.3 ZoD bola cena dohodnutá ako cena pevná, súčasne v bode VII.1 bolo dohodnuté, že objednávateľ odovzdá zhotoviteľovi 4 sady realizačného projektu do 3 dní od podpísania zmluvy o dielo. Dodatkom č. 1 sa zhotoviteľ zaviazal predmet zmluvy odovzdať do 31. 10. 2002. Dodatkom č. 2 bol dohodnutý ďalší rozsah prác a to: dodávka a montáž strešných okien v počte 22 ks, chodníky, rampa pre bezbariérový vstup a záchytný žľab s tým, že cena vykonaného diela sa zvýšila o sumu 43.154,10 eur (1.300.060,30 Sk). Za vykonané naviac práce vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 4000702004 na sumu 246.326,90 eur (7.420.845,00 Sk) splatnú do 14 dní odo dňa jej vystavenia, čo bolo dňa 20. 07 .2004, ktorú ale žalovaný neuhradil. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby s dátumom začatia preberacieho konania 31. 10. 2002 súd prvého stupňa zistil, že žalovaný prevzal od žalobcu vykonané dielo, a to bytový dom Bu 6 - 19 b.j., OS Západ I., Moldava nad Bodvou s uvedením, že práce sú vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou a STN. Žalovaný v konaní namietal, že po skončení odovzdávacieho konania dňa 30. 11. 2002, niekedy v januári 2003, zaslal žalobcovi prvú reklamáciu, následne ďalších šesť. K naviac prácam základov uviedol, že tie boli žalobcovi uhradené v sume 13.277,70 eur (400.000,00 Sk) a mal za to, že rozsah prác, ktoré žalobca žaluje, je asi v rozsahu reklamácií. O prácach naviac, ktorých zaplatenie žalobca žaluje, sa prvýkrát dozvedel, až keď mu po dvoch rokoch bola zaslaná faktúra, ktorú žalobcovi vrátil. Žalobca v konaní tvrdil, že práce, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, žalovaný prevzal a v čase odovzdania diela bolo všetkým účastníkom zmluvy o dielo známe, že cena naviac prác je cca 7 mil. Sk. Poprel tvrdenie žalovaného, že mu vystavená faktúra bola vrátená.

Svedok B.. G. Q., technický riaditeľ žalobcu, vypovedal, že na základe predloženého výkazu výmeru ocenili práce tam uvedené a vyšla im cena, ktorú ponúkli do súťaže. Počas realizácie diela sa vyskytli nezrovnalosti medzi projektovou dokumentáciou, výkazom výmerov a skutočnosťou, v súvislosti s čím vznikli žalobcovi náklady, ktoré boli žalovanému vyfaktúrované ako naviac práce. Neúplnosť projektovej dokumentáciou niekoľkokrát reklamovali. Svedok uviedol, že projekt, ktorý dostali od žalovaného, nebol projektom pre realizáciu stavby, ale pre stavebné povolenie, chýbali v ňom napr. výkazy výmer okien, dverí, klampiarskych výrobkov a riešenie niektorých detailov. Na kontrolných dňoch upozorňoval žalovaného na potrebu naviac prác, na čo mu žalovaný odpovedal, že teraz nemá peniaze nad rámec rozpočtu a keďže potrebovali dielo dokončiť a v termíne odovzdať, problém neriešili, ale pokračovali v stavbe diela. Svedok tiež uviedol, že spolu s B.. G. prechádzali súpis vykonaných naviac prác, čoho výsledkom bolo vystavenie dobropisu pre žalovaného a vystavenie faktúry za vykonané naviac práce.

Súd prvého stupňa právne dôvodil ust. § 536 ods. 1, 2 a 3 a § 547 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“). Z predloženej zmluvy o dielo mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo, v ktorej si určili predmet zmluvy, cenu diela a termín začatia a ukončenia prác. Z predložených listinných dôkazov, výpovedí svedkov a záverov znaleckého posudku zistil, že žalovaný pred uzatvorením zmluvy o dielo predložil žalobcovi projektovú dokumentáciu v štádiu pre stavebné povolenie. Poukázaním na čl. II ZoD uviedol, že východiskovým podkladom pre spracovanie zmluvy je súťažný návrh v rozsahu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Obidvaja účastníci konania sa zhodli, že projektová dokumentácia v štádiu pre stavebné povolenie je jednoduchšia forma projektovej dokumentácie, určená pre potreby stavebného povolenia a obvykle neobsahuje všetky potrebné časti pre výstavbu diela. Skutočnosť, že predložená projektová dokumentácia neobsahovala všetky potrebné časti, potvrdili zhodne obaja účastníci konania, rovnako sa zhodli v tom, že projektová dokumentácia bola v priebehu výstavby diela dopĺňaná o ďalšie výkresy a stavebné riešenia detailov. Na základe tejto projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie žalovaný vypracoval tzv. slepý výkaz výmer, ktorý súdny znalec označil za chybný a neúplný, čo vyplýva aj z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý žalovaného na doplnenie projektovej dokumentácie vyzýval. Na podklade žalovaným chybne a neúplne vypracovaného tzv. slepého výkazu výmer žalobca predložil súťažnú ponuku - rozpočet stavby diela. Následne bola uzatvorená zmluva o dielo. Na základe uvedeného súd prvého stupňa prijal záver, že žalobcom predložený rozpočet bol neúplným rozpočtom, keďže vychádzal z neúplnej projektovej dokumentácie, z dôvodu ktorého žalobcovi vzniklo právo na zmenu, zvýšenie ceny diela. Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že žalobca oznámil žalovanému výšku požadovaného navýšenia ceny za práce, ktoré neboli súčasťou výkazu výmer, projektovej dokumentácie a ktoré boli nevyhnutné k ukončeniu a k odovzdaniu diela pre riadne užívanie. Uvedené mal preukázané jednak z kontrolných dní, uvedených v záznamoch v stavebnom denníku, ďalej z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že práce naviac boli oznámené, ale v priebehu výstavby diela sa neriešili, lebo by sa nestihol termín odovzdania stavby. Ďalej skutočnosť, že žalobca vypracoval súpis vykonaných naviac prác spolu s ich ocenením v technickej správe (zdôvodnení) prvýkrát 19. 08. 2002, pričom časť týchto prác (strešné okná) bola daná do dodatku č. 2 k zmluve o dielo, preukazuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný s naviac prácami a ich ocenením bol oboznámený ešte pred ukončením diela.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 3Cob/132/2012-658 zo dňa 27. 09. 2012 odvolanie žalovaného ako podané po uplynutí zákonnej lehoty, odmietol, súčasne mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania v sume 999,07 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Na dovolanie žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 4Obdo/6/2013-701 zo dňa 30. 04. 2013, právoplatné dňa 12. 07. 2013, uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 27. 09. 2013 o odmietnutí odvolania žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že odvolanie žalovaného bolo podané v zákonnej lehote. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p., rozsudkom č. k. 3Cob/121/2013-780 zo dňa 20. 02. 2014, rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 12Cb/22/2005-566 zo dňa 11. 11. 2011 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 199.754,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 04. 08. 2004 do zaplatenia a trovy konania vo výške 27.331,07 eur, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania štátu v sume 174,60 eur, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 4.501,81 eur pozostávajúce z odmeny za právne zastupovanie, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne vyslovil prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, keďže sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to na posúdenie, či v prípade zmluvného dohodnutia ceny diela ako pevnej ceny, má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny naviac prác.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 219 ods.2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu a vo vzťahu k jeho doplneniu poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého nebolo sporné, že na realizáciu stavby „Obytná skupina Západ I. Moldava nad Bodvou, bytový dom C1 42 b.j. a bytový dom Bu 6 - 19 b.j.“, žalovaný vyhlásil verejnú súťaž, ktorej víťazom sa stal žalobca. Následne účastníci konania na základe ponuky žalobcu uzavreli dňa 18. 05. 2001 Zmluvu o dielo č. 6/2001 (č. l. 4-10), v ktorej bola cena diela dohodnutá ako pevná cena. Bytový dom Bu 6 - 19 b.j. bol odovzdaný žalobcom žalovanému Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí diela spísanou v dňoch 31. 10. 2002 až 30. 11. 2002 (č. l. 11-12), v ktorej je o. i. uvedené, že práce sú vykonané podľa PD a STN, odchýlky od schváleného projektu nie sú, súčasne v ktorej žalobca neupozorňuje na žiadne požadované zvýšenie ceny. Účastníci konania nespochybnili, že cena uvedená v zápisnici bola žalovaným zaplatená. Bytový dom Cl 42 b.j. bol odovzdaný žalobcom žalovanému Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí diela spísanou v dňoch 31. 10. 2002 až 30. 11. 2002 (č. l. 11-12), v ktorej je o. i. uvedený dátum vystavenia faktúry do 31. 12. 2002, ďalej že práce sú vykonané podľa PD a STN a odchýlky od schváleného projektu nie sú. V zápisnici žalobca neupozorňuje na žiadne požadované zvýšenie ceny. V priebehu konania účastníci nespochybnili, že cena uvedená v zápisnici bola žalovaným zaplatená. I keď v zápisniciach o odovzdaní a prevzatí zhotoviteľ nepožadoval úhradu naviac prác, odvolací súd mal za to, že v prípade, že mu taký nárok vznikol, tak jeho neuvedenie v zápisniciach neznamená, že právo na zaplatenie ich ceny nemá.

Jedným z podkladov pre verejnú súťaž bol výkaz výmer, v ktorom boli uvedené jednotlivé položky a povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa bolo tieto položky oceniť a tak spracovať návrh ceny diela. V konaní nebolo sporné a žalovaný to ani nespochybnil, že žalobca ocenil jednotlivé položky uvedené vo výkaze výmer. Rovnako nebolo sporné ani to, že naviac práce, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, neboli zahrnuté do žalovaným spracovaného výkazu výmer, ale vyplývajú z toho, že vo výkaze výmer boli viaceré položky nesprávne uvedené a v rámci realizácie prác vyvstala potreba či už realizovať väčšie množstvo prác, ako uvažoval výkaz výmer, ako boli napr. zemné práce uvedené aj v znaleckom posudku alebo sa jednalo o práce, ktoré vyplynuli z dokumentácie, predloženej projektantom po uzavretí zmluvy o dielo. Cena diela vo verejnej súťaži a následne aj v zmluve o dielo bola dohodnutá vo vzťahu na položky uvedené vo výkaze výmer, a preto sa nemôže vzťahovať na položky, ktoré vo výkaze výmer žalovaný neuviedol, resp. ich uviedol nesprávne. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozpočet, na základe ktorého bola dohodnutá pevná cena, bol neúplný.

K námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že pri priznaní úroku z omeškania súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že faktúra, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, mu bola vrátená, odvolací súd uviedol, že na uvedené tvrdenie žalovaný nepredložil dôkaz, avšak aj keby v skutočnosti bola vrátená, tak jej vrátenie nemá za následok, že žalovaný sa s jej úhradou nedostal do omeškania, keďže pohľadávka žalobcu vo výške 199.754,63 eur bola oprávnená a žalovaný bol teda povinný túto sumu uhradiť. Lehotu 14 dní po vystavení faktúry odvolací súd považoval za primeranú na zabezpečenie úhrady. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný ich výšku priznanú súdom prvého stupňa nenapadol, uplatnil iba výhradu, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s vrátením časti súdneho poplatku za odpor. Túto výhradu však odvolací súd považoval za nedôvodnú. Poukázal na ust. § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, účinné od 01. 10. 2012 a uviedol, že v prejednávanej veci žalobca žalobu vzal späť podaním zo dňa 19. 03. 2009 (č. l. 371) t. j. pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny a tiež po vydaní platobného rozkazu, podaní odporu a konaní viacerých pojednávaní (napr. v dňoch 29. 03. 2007 a 24. 05. 2007), teda po začatí konania, preto mu právo na vrátenie súdneho poplatku za odpor nevzniklo a súd prvého stupňa sa dôvodne s vrátením časti súdneho poplatku nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O. s. p. a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 4.501,81 eur.

Žalovaný v pomerne obšírnom dovolaní po zhrnutí skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu poukázal na príslušné zákonné ustanovenia (§ 122 ods. 1, § 127, § 129 ods. 1, § 132, § 157 ods. 2 vety prvá a druhá, § 201 veta prvá, § 236 ods. 1, § 237 písm. f/, § 238 ods. 3, § 241 ods. 2, § 243 O. s. p., § 451 ods. 2 OZ, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 ObchZ), rovnako poukázal na časť „A“ body 3.1 a 7.1 súťažných podkladov, časť „B“ body 3.1, 3.2, 5.2, 5.3 a 8.11 súťažných podkladov, čl. III. bod 3.3., čl. V. body 5.2., 5.3. a 5.6., čl. VI. body 6.1., 6.3., čl. VII. bod 7.2., čl. IX. bod 9.9., čl. V. (správne malo znieť „čl. X.“) bod 10.2. zmluvy o dielo, ďalej na čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. žalovaný opäť namietol nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktoré podľa jeho názoru nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rovnako namietol aj nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku a porušenie viacerých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o dokazovaní tak prvostupňovým, ako aj odvolacím súdom, a to tak vo vzťahu k svedeckým výpovediam, listinným dôkazom, znaleckému posudku č. 45/2008 vypracovaného znalcom Ing. G. M. zo dňa 10. 07. 2008, vrátane skutkových záverov, ktoré z nich súdy vyvodili. Namietol, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so záverečným stanoviskom žalovaného k oznámeniu súdneho znalca k znaleckému posudku č. 45/2008 vypracovaného znalcom Ing. G. M. dňa 09. 12. 2013.

Nesprávne právne posúdenie veci žalovaný vzhliadol v nesprávnom posúdení žalobcovho nároku na ním požadované plnenie tvrdiac, že pohľadávka na naviac práce mu nikdy nevznikla. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalovaný dovolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 243b ods. 2 veta prvá O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil ako vecne správny

rozsudok

prvostupňového súdu v napadnutej časti a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania, zrušil a vec mu so záväzným právnym názorom vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, pokiaľ by dovolací súd dospel k záveru, že nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, aby rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 vety druhej O. s. p. zmenil, a to tak, že návrh žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania.

Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že ním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ust. § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie zásadného právneho významu ako pojem nie je pozitívnym právom definovaný. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jeho podstatu vymedzuje tak, že rozhodnutím zásadného právneho významu rozumie také rozhodnutie, ktoré má zásadný význam z hľadiska svojho všeobecného dopadu na právne pomery iných (podobných) sporov, ale aj tým, že dotknuté právne posúdenie veci je významné pre vec samu. Zásadný význam právnej otázky, v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie, nemôže existovať mimo právneho rámca podstatného pre rozhodnutie v konkrétnej veci. Súdna prax tiež judikovala, že rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu

Je ďalej potrebné, aby otázka zásadného právneho významu bola nastolená (formulovaná) presne a určito, a to z dôvodu, že vyslovenie prípustnosti dovolania má konkrétny negatívny procesný dopad tak na dovolateľa (ktorý by v prípade založenia prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. mal mať nad všetky pochybnosti jasný spôsob riešenia právnej otázky, pre ktorú je oprávnený odvolací rozsudok napadnúť dovolaním), ako aj na účastníka na opačnej procesnej strane (ktorý len v prípade jasne vymedzenej dovolacej otázky môže v dovolacom konaní namietať, že dovolateľ prekročil rozsah prípustnej dovolacej otázky) a napokon aj pre dovolací súd, ktorý musí mať jasne vymedzený rozsah dovolacieho prieskumu.

súd. Odvolací súd v danej veci pripustil riešenie dovolacej otázky a to „. . .či v prípade zmluvného dohodnutia ceny diela ako pevnej ceny má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny naviac prác.“ Takéto vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania však za otázku zásadného právneho významu považovať nemožno. Otázka či v prípade, ak v zmluve o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania bola cena diela dohodnutá ako pevná cena, zhotoviteľ má právo na zaplatenie hodnoty (ceny) naviac prác, je otázkou skutkovou, nie právnou a jej zodpovedanie závisí od skutkových zistení. Dovolací súd pripomína, že je nutné dôsledne odlišovať nesprávne právne posúdenie od vadného skutkového zistenia, pamätajúc na zásadu, že pokiaľ súd zisťuje obsah zmluvy (a to aj pomocou výkladu prejavov vôle), ide o skutkové zistenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdon/1548/97 zo dňa 29. 10. 1999). Dovolací súd sa v ďalšom zameral na prípadnú existenciu procesnej vady konania uvedenú v ust. § 237 O. s. p., pripúšťajúce dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu žalovaný v dovolaní namietol, a to tvrdenie o odňatí jeho možnosti ako účastníka konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok, medziiným aj dovolateľom namietané nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pre ktoré je toto nepreskúmateľné, opodstatnenosť ktorého tvrdenia však dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil.

Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, keď z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j., aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností účastníkov konania vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne vysporiadal s dôvodmi, ktoré viedli k vyhoveniu žalobcovmu návrhu, zamerajúc sa na zistenie opodstatnenosti tvrdení žalobcu o vykonaní naviac prác a porušení povinnosti žalovaného za ne zaplatiť riadne a včas odplatu. Rovnako aj rozsudok odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa (v napadnutej časti) potvrdil, dôvody svojho rozhodnutia obšírne vysvetlil, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

Vo vzťahu k žalovaným vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (tzv.

relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania nepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné, o tento prípad však v prejednávanej veci nejde.

Žalovaný napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm. f/ O. .s p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.