UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Rača, so sídlom: Kubačova 21, 831 06 Bratislava, IČO: 00304557, proti povinným: 1./ V. D., nar. XX. XX. XXXX, 2./ E. D., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom: Na N. XX/X, XXX XX D., o vymoženie uloženej povinnosti povinným 1. a 2.rade vypratať 4-izbový byt č. 3, R., Bratislava, 2. poschodie, súp. č. XXXX, vybudovaný na parc. č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, vedený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, nachádzajúci sa v katastrálnom území D., obec Bratislava - m. č., okres Bratislava III, s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 35Er/2233/2013, na dovolanie povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 35Er/2233/2013-46 zo dňa 21. 04. 2015, právoplatné dňa 27. 05. 2015, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 35Er/2233/2013-46 zo dňa 21. 04. 2015, z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava III ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 35Er/2233/2013-46 zo dňa 21. 04. 2015 námietky povinnej v 2. rade proti exekúcii zamietol, rovnako zamietol jej námietky proti bytovej náhrade.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, súdnej exekútorke doručeného dňa 23. 07. 2013, začalo exekučné konanie na vykonanie rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k.14C/36/2009-157 zo dňa 21. 07. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/425/2011-194 zo dňa 20. 02. 2013, právoplatného dňa 12. 04. 2013 a vykonateľného dňa 18. 04. 2013, ktorým bola povinným v 1. a 2. rade uložená povinnosť vypratať 4-izbový byt č. X, . R., D., druhé poschodie, súp. č. XXXX., ktorý je vybudovaný na parc. F., zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, vedený Správou katastra pre H., nachádzajúci sa v katastrálnom území D. - W., obec D. - m. č., okres D., a to do 30 dní odo dňa zabezpečenia prístrešia oprávneným. Poverením č. 5103 123452 zo dňa 31. 01. 2014 bola vykonaním exekúcie poverená súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská, ktorá dňa 12. 03. 2014 vydala upovedomenie o začatí exekúcie, povinnej v 2. rade doručené dňa 18. 03. 2014.
Dňa 27. 03. 2014 povinná v 2. rade podala proti exekúcii námietky, súčasne podala aj námietky proti bytovej náhrade. Prvostupňový súd obidve tieto námietky uznesením č. k. 35Er/2233/2013-42, Ex 281/2013 zo dňa 10. 07. 2014 zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v 2. rade na pošte dňa 25. 08. 2014 odvolanie.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), § 204 ods. 1 O. s. p, § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP"), ako aj obsah spisu sp. zn. 35Er/2233/2013, z ktorého mal za zrejmé, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo povinnej v 2. rade doručené dňa 04. 08. 2014. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 05. 08. 2014 a uplynula dňa 19. 08. 2014. Povinná v 2. rade podala odvolanie na pošte dňa 25. 08. 2014, a teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Dôvody námietok smerovali k vecnej správnosti exekučného titulu (k stavu veci zistenému podľa exekučného titulu), ktorú exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať, rovnako nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Preskúmania uvedených skutočností je možné sa domáhať iba zákonom ustanovenými riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami, smerujúcimi proti exekučnému titulu. Pokiaľ dôjde k zmene alebo zrušeniu exekučného titulu, môže sa povinná opätovne obrátiť na exekučný súd.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala povinná v 2. rade dovolanie, a to písomným podaním zo dňa 01. 06. 2015, označeným ako „Dovolanie sa voči rozhodnutiu 35Er/2233/2013-46, Ex 281/2013", doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 04. 06. 2015 (č. l. 47 - 52). Súd prvého stupňa uznesením č. k. 35Er/2233/2013-58 zo dňa 05. 10. 2015 vyzval povinnú v 2. rade o doplnenie zákonných náležitostí dovolania podľa § 241 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 42 ods. 3 O. s. p., a to v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Povinnú zároveň poučil, že pokiaľ v uvedenej lehote vady dovolania neodstráni, dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietne. Predmetné uznesenie bolo povinnej doručené dňa 02. 11. 2015, do dňa predloženia s vecou súvisiaceho spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu, ani do dnešného dňa, však svoje dovolanie nedoplnila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „najvyšší súd") preskúmal dôvodnosť podaného dovolania a zistil, že toto nespĺňa zákonom požadované procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým okresný súd ako súd prvého stupňa rozhodol o námietkach povinnej v 2. rade proti exekúcii a proti bytovej náhrade.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O. s. p., o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
V citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť najvyššieho súdu tak, že tento je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s uvedeným je podľa § 236 ods. 1 O. s. p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Rozhodnutie okresného súdu o námietkach povinnej proti exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky JUDr. Lenky Borovskej pod sp. zn. EX 281/2013, vrátane námietok proti bytovej náhrade (č. k. 35Er/2233/2013-46 zo dňa 21. 04. 2015), je však rozhodnutím súdu prvého stupňa a nie rozhodnutím vydaním v odvolacom konaní, z čoho je nepochybné, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodovanie o dovolaní povinnej nie je funkčne príslušný.
Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť. Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 103, § 104 O. s. p.).
Keďže na prejednanie dovolania podaného povinnou v 2. rade proti uzneseniu súdu prvého stupňa nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (a nie je tu ani iný príslušný súd, príp. orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť), ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným ustanovením O. s. p. bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť (§ 243c v spojení s § 104 O. s. p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.