ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci navrhovateľky E. M., bytom D., Ž., zast. JUDr. L. A., advokátkou so sídlom v K. Š., proti odporkyni S.P., Ú. U., o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. apríla 2007, č.k. 6Sd/76/2005-78, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3. apríla 2007, č.k. 6Sd/76/2005-78, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne z 22. novembra 2004, č. X., v spojení s rozhodnutím odporkyne z 9. júna 2006, č. X., ktorými odporkyňa podľa § 70 a 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, pretože miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 30% (neskôr 20%) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe vykonaného dokazovania dospel krajský súd k záveru, že u navrhovateľky poškodenie zdravia invaliditu neodôvodňuje a navrhovateľka teda nespĺňa zdravotnú podmienku pre nárok na invalidný dôchodok. O náhrade trov konania krajský súd nerozhodoval (§ 151 ods. 1 OSP), pretože žiaden z účastníkov si právo na náhradu trov konania neuplatnil.
Proti rozsudku krajského súdu sa navrhovateľka včas odvolala. Navrhla ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP v spojení s § 221 ods. 3 OSP zmeniť na podklade znaleckého dokazovania za účelom posúdenia pracovnej schopnosti navrhovateľky, ktoré navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nariadiť podľa § 213 ods. 3 OSP tak, že zruší rozhodnutie odporkyne z 22. novembra 2004 v spojení s rozhodnutím z 9. júna 2006, č. X., vráti jej vec na ďalšie konanie a zaviaže odporkyňu nahradiť trovy konania na účet jej právnej zástupkyne v sume 7.745 Sk, resp. zrušiť a vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že mu prikáže, aby nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky. Namietala, že súd si záporný postoj k tvrdeniu navrhovateľky, že je invalidná, osvojil na základe vyjadrenia odporkyne, pričom vychádzal z ust. § 153 a nasl. zsp, kde podľa názoru súdu je zakotvené, že aj na účely súdneho konania vydávajú posudky príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia. Tento právny názor nemá oporu v zákone a preto podľa navrhovateľky súd pochybil pri aplikácii § 153 a nasl. zsp, nevykonal preto dôkaz znaleckým posudkom, v dôsledku čoho došlo k pochybeniu podľa § 221 ods. 1 písm. k/ OSP, teda, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a to napriek tomu, že doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní navrhla.
Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý
rozsudok
krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, prejednal odvolanie bez pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je opodstatnené.
Predmetom preskúmania v tomto konaní sú rozhodnutia odporkyne z 22. novembra 2004 a z 9. júna 2006, obe č. X., ktorými odporkyňa podľa § 70 a § 71 zsp zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V danej veci teda nejde o sporové konanie, resp. o inú právnu vec (§ 7 ods. 1 OSP) ale o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 7 ods. 2 OSP), ktoré konanie je upravené v piatej časti OSP – Správne súdnictvo.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP) a len pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c prvá veta OSP).
Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je upravené v tretej hlave piatej časti OSP (ust. § 250l až 250s OSP).
Podľa § 250q ods. 1 druhej vety OSP súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Rozhodnutie odporkyne musí (okrem iného) vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci (§ 209 ods. 1 zsp). Úlohou súdu v konaní o preskúmanie takéhoto rozhodnutia potom nie je vykonávať také dôkazy, ktoré má vykonať a následne hodnotiť správny orgán, ale len dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, za ktoré možno považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodnutia správneho orgánu bol pre rozhodnutie o uplatnenom nároku postačujúci.
Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti neprávoplatných rozhodnutí odporkyne, ktorými zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami.
Vzhľadom na obsah opravného prostriedku navrhovateľky a predkladané novšie odborné lekárske nálezy dopĺňal dokazovanie nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, a to doplňujúcimi posudkami, ktoré práve pre účely súdneho konania (doplňovania dokazovania) vyhotovila opakovane posudková lekárka ústredia S.P. so sídlom v K. ktorá v každom z posudkov dospela k záveru zhodnému s posudkom, ktorý pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia vyhotovila posudková lekárka S.P., pobočky v K. dňa 26. októbra 2004, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp, lebo nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Rovnako ako posudková lekárka pobočky S.P. aj posudková lekárka ústredia v posudkoch z 15. júna 2005 a 31. januára 2006 za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky označila choroby dýchacej sústavy (kap. VIII, odd. B, pol. 3c prílohy č. 4 k zsp) s 30% mierou poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ani dodatočne pripojenými lekárskymi nálezmi totiž nebolo dokumentované sťažené dýchanie, astmatický záchvat alebo ventilačná porucha. Kontrolné neurologické nálezy z obdobia júl 2005 až november 2005, podľa ktorých sa navrhovateľka sťažovala na bolesti chrbta neobsahovali popis objektívneho nálezu a rovnako nemali podľa posudkovej lekárky vplyv na zmenu pôvodného posudku.
Po vyhodnotení novších odborných nálezov, vrátane správy z hospitalizácie, neurologického vyšetrenia v marci 2006 popisujúceho CT vyšetrenie driekového úseku chrbtice, EMG vyšetrenia a ďalších, záver posudku zostal nezmenený v tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Zmena v posudku z 22. mája 2006 nastala len v tom, že po preukázaní, že u navrhovateľky nejde o prieduškovú astmu (hospitalizácia na pľúcnej klinike, kontrolné vyšetrenie 2/06) za rozhodujúce bolo označené ochorenie podporného a pohybového aparátu (kap. XV, odd. E, pol. 3b prílohy č. 4 k zsp) s 20% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Záver posudku napokon zostal nezmenený aj po vyhodnotení angiologických, ortopedických nálezov, CT, gynekologického, onkologického, USG nálezu, interného EKG, z ktorých ani jeden nemal vplyv na záver o invalidite navrhovateľky, ako to vyplynulo z posudkov vyhotovených 27. októbra 2006 a 31. januára 2007.
Na základe takto vykonaného dokazovania opodstatnene krajský súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené.
Odvolací súd sa pritom stotožňuje aj s konštatovaním krajského súdu v tom, že navrhovateľka také skutočnosti, ktoré by jednoznačné závery posudkov mohli spochybniť, neuviedla a ani predkladanými nálezmi nepreukázala.
Ak teda krajský súd doplnené dokazovanie považoval za postačujúce na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a nevyhovel preto návrhu na nariadenie dokazovania znalcom neurológom, nedopustil sa pochybenia v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ OSP (ktoré platí pre toto konanie len primerane) ako to namietala navrhovateľka.
Odvolací súd preto odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 246c prvá veta osp, § 219 ODS. 1 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo navrhovateľka nemala úspech ani v odvolacom konaní a odporkyni trovy nevznikli (§ 246c prvá veta, § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. januára 2008
Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová