ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa I. Ž., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2008, č.k. 3Sd/20/2008-29, rozhodol
takto:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Prešove z 10. júna 2008, č.k. 3Sd/20/2008-29, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
.
Odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 26. októbra 2007 – ktorým podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“) bol navrhovateľovi od 5. marca 2007 priznaný invalidný dôchodok v sume 7.566,- Sk mesačne, pričom v uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zák.č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a zároveň podľa § 82 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z.z. mu bol invalidný dôchodok od 1. júla 2007 zvýšený na sumu 8.039,- Sk mesačne – v spojení so zmenovými rozhodnutiami z 1. februára 2008 a 18. februára 2008, a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so závermi odporkyne, ktorá podľa jeho názoru nepochybila a pri vydaní napadnutých rozhodnutí postupovala v súlade so zákonom. Z obsahu dávkového spisu a pripojených evidenčných listov je totiž nepochybné, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď u navrhovateľa, ktorý bol za invalidného uznaný od 5. marca 2007, určila za rozhodné obdobie roky 1997 až 2006, a ak dospela k záveru, že päť najlepších kalendárnych rokov sú roky 2002 a 2006.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to za účelom prešetrenia jeho invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný vo výške 7.566,- Sk za vyrobených 44 rokov a 172 dní. Navrhovateľ zdôraznil, že dôvodom jeho odvolania je to, „že invalidný dôchodok mu bol vypočítaný z rokov najmenej platených z úväzkovej mzdy“, a preto žiadal o zohľadnenie 44 rokov a 172 dní, ktoré odpracoval.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené navrhovateľom za opodstatnené, a preto navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutí odporkyne, ktorými bol navrhovateľovi od 5. marca 2007 priznaný invalidný dôchodok v sume 7.566,- Sk mesačne s príslušnými zvýšeniami.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne zistil, že dôvody uvádzané navrhovateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z podkladov súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ – ktorý bol uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. od 5. marca 2007 – v priebehu konania opakovane vyjadril nespokojnosť s tým, že pre účely výpočtu dôchodku mu neboli zohľadnené roky s najlepšími zárobkami.
Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol 5. marca 2007, v súlade s ustanovením § 12 zák.č. 100/1988 Zb. rozhodným obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku je obdobie od 1. januára 1997 do 31. decembra 2006. Z napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že výšky hrubých dôchodkov a počty vylúčiteľných dôb za uvedené obdobie podrobne rozpísala v odôvodnení jej rozhodnutia z 18. februára 2008, v rámci odôvodnenia ktorého tiež venovala náležitú pozornosť spôsobu výpočtu hrubého ročného zárobku navrhovateľa. V predmetnej veci aj podľa zistení odvolacieho súdu pre výpočet invalidného dôchodku navrhovateľa bolo vybratých 5 najvýhodnejších rokov.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd skonštatoval, že v predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav a odporkyňa, ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery, s ktorými sa v zmysle § 219 ods.2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľ nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery spochybnili.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. septembra 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová