4 So 171/2007

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 22. septembra 2005 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok s odôvodnením, že starobný dôchodok mu už bol priznaný rozhodnutím odporkyne číslo X. z 8. septembra 2003.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z dávkového spisu odporkyne za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou z 9. septembra 2002 požiadal o priznanie starobného dôchodku Českú správu sociálneho zabezpečenia v Prahe, ktorá túto žiadosť podľa článku 22 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“) a podľa článku 18 Správnej dohody postúpila odporkyni a odporkyňa rozhodnutím z 8. septembra 2003, expedovaným navrhovateľovi 17. septembra 2003, priznala navrhovateľovi starobný dôchodok podľa § 21 zák.č. 100/1988Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s článkom 11 Zmluvy a od januára 2005 mu tento dôchodok začala vyplácať na jeho účet na základe predloženia potvrdenia o žití. Navrhovateľ namietal, že na Slovensku o starobný dôchodok pred rokom 2005 nepožiadal a rozhodnutie z 8. septembra 2003 mu doručené nebolo, trvalý pobyt mal do konca roka 2005 v P., ale od roku 1991 pracuje na Slovensku a hoci mu na sporožírový účet v Čechách boli poukazované platby, tieto neboli identifikovateľné. Krajský súd nepovažoval za akceptovateľnú námietku navrhovateľa, že na Slovensku o starobný dôchodok požiadal až 29. júna 2005, vzhľadom na existenciu žiadosti o starobný dôchodok z 9. septembra 2002, keď o nároku na starobný dôchodok za dobu zamestnania získanú na území Slovenskej republiky odporkyňa rozhodla v súlade so Zmluvou a Správnou dohodou. Vzhľadom na to, že navrhovateľ už bol poberateľom starobného dôchodku, priznaného podľa zák.č. 100/1988 Zb. a v súlade s § 260 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. považovaného za starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, mal krajský súd za to, že odporkyňa žiadosť navrhovateľa z 29. júna 2005 zamietla správne.

Podľa § 124 písm. a) zák.č.100/1988 Zb. do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia, ktorými sa dávka alebo služba sociálnej starostlivosti nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutia, ktorými sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy.

Aj keď z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutia o priznaní dávky sociálneho zabezpečenia (tu starobného dôchodku) netreba doručovať do vlastných rúk, v prípade sporu o tom, či k doručeniu rozhodnutia skutočne došlo, leží na odporkyni dôkazné bremeno o doručení takého rozhodnutia.

Odporkyňa skutočné doručenie rozhodnutia z 8. septembra 2003 nepreukázala, neuniesla teda svoje dôkazné bremeno a toto rozhodnutie nemožno považovať za doručené oznámením v súlade s § 51 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. v spojení s § 124 zák.č. 100/1988 Zb., takže navrhovateľovi doteraz nezačala plynúť ani lehota na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ napriek tomu odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla s odôvodnením, že navrhovateľovi starobný dôchodok už priznaný bol, toto jej rozhodnutie je vzhľadom na vyššie uvedené predčasné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 4 prvá veta a § 250j ods. 2 písm. a/ OSP).

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doručiť navrhovateľovi do vlastných rúk rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a následne o žiadosti z 29. júna 2005 rozhodnúť znovu.