Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 So 174/2008
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š. C., bytom Č., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, B., o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/219/2008-13 z 22. augusta 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/219/2008-13 z 22. augusta 2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „OSP“) odmietol ako oneskorene podaný opravný prostriedok navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. X. z 27. marca 2008, ktorým podľa § 273 ods. 5 a § 293a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od. 1. januára 2008 starobný dôchodok v sume 1.841,–Sk mesačne.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že napadnuté správne rozhodnutie neprevzal 10. apríla 2008, ale až o tri týždne neskôr, pretože žije na samote, kam mu nie je pošta doručovaná. Uviedol, že poštu mu preberajú susedia, u ktorých si ju následne vyzdvihne. Dodal, že konal ihneď, ako si zásielku vyzdvihol. Navrhovateľ v odvolaní namietal predovšetkým výšku priznaného starobného dôchodku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu treba zrušiť.
Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu zistil, že napadnuté rozhodnutie č. X. z 27. marca 2008 o priznaní starobného dôchodku nebolo doručované navrhovateľovi do vlastných rúk a v spise sa nenachádza doručenka ani žiadny iný doklad preukazujúci, kedy navrhovateľ rozhodnutie skutočne prevzal. Z odvolania žalobcu vyplýva, že žije na samote, kam mu poštový doručovateľ poštu nedoručuje, túto mu preberajú susedia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd pochybil, keď podanie navrhovateľa ako oneskorené odmietol, pretože pri rozhodovaní o včasnosti podania opravného prostriedku bolo potrebné zohľadniť okolnosti, za ktorých bolo predmetné rozhodnutie navrhovateľovi doručované, najmä to, že z predloženého spisového materiálu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť deň, kedy navrhovateľ rozhodnutie skutočne prevzal. Absencia dôkazu o dni doručenia zásielky odporkyne navrhovateľovi nesmie byť na ťarchu účastníka konania a predstavuje takú závažnú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Keď teda krajský súd opravný prostriedok navrhovateľa ako oneskorene podaný odmietol, a to napriek skutočnosti, že na takýto postup neboli dané podmienky, odňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) a domáhať sa súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu rozhodnúť vo veci samej, pričom rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2008
Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová