UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému B. Q. vedenej na Okresnom súdu Zvolen pod sp. zn. 3 T 152/2008, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2 Tos 88/2013, z 3. októbra 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného B. Q. sa o d m i e t a .
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť odsúdeného B. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo 17. januára 2011, sp. zn. 3 T 152/2008, ktorým vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 22. augusta 2008, sp. zn. 3 T 152/2008, vykoná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený B. Q. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Reptiša dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 Tr. por. V podstate poukázal na to, že prvostupňový súd pochybil, keď bližšie nezistil z akého dôvodu sa nedostavil na verejné zasadnutie a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci zo spisu Okresného súdu Zvolen 2 T 2/2010, bol by zistil, že nastúpil výkon trestu odňatia slobody.
Navrhol, aby Najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného okresnému prokurátorovi vo Zvolene, ktorý navrhol ho odmietnuť, pretože zákon proti uvedenému rozhodnutiu dovolanie nepripustil.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, skúmal, či dovolanie obvineného je prípustné v zmysle § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a zistil, že zákon dovolanie proti rozhodnutiu o tom, či podmienečne odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil alebo trest odňatia slobody vykoná, nepripúšťa.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nepripustil dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu súdu o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo trest vykoná.
Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 556 ods. 1 Tr. por. o povinnosti na náhradu trov konania u obvineného, pretože ten podal celkom bezvýsledne dovolanie, navyše prostredníctvom obhajcu, ktorý ho na túto skutočnosť bol povinný upozorniť, pritom dovolanie je podané i v rozpore s ustálenou súdnou praxou, keď nie je v ňom špecifikovaný dovolací dôvod tak, ako to vyplýva z jednotlivých písmen ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Za tohto stavu dovolací súd dovolanie obvineného B. Q. odmietol podľa § 382 písm. f/ Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.