Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 125/2008
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. K., bývajúceho v P., V. č. X., 2/ H. K., bývajúcej v P., V. č. X., proti odporcom 1/ H. B., bývajúcej v P., V. č. X., zastúpenej JUDr. J.D., advokátom, so sídlom v T., Š. č. X., 2/ S.B.D.P., P.č. X., o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. PE 4C 40/2004, o dovolaní odporkyne 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. marca 2008 sp. zn. 5 Co 36/2008 takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 12. mája 2006 č. k. PE 4C 40/2004-91 určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu č. X. na X.. poschodí vo vchode X. , bloku X. nachádzajúcemu sa v P., V. č. X. uzavretá medzi navrhovateľkou 2/ a odporkyňou 1/ dňa 26. 11. 2001 je neplatná. Návrh navrhovateľky 2/ na určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností k tomuto bytu a návrh navrhovateľov 1/, 2/, na určenie neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu z 15. 11. 2001 zamietol. Navrhovateľom 1/ , 2/ a odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu v sume 94,50 Sk a 94 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností ( ďalej len dohoda ) Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že do 1. 12. 2001 boli spoločnými nájomcami bytu a uzavretím dohody ich právo spoločného nájmu bytu zaniklo. Na bývanie v byte sú odkázaní, pretože iným spôsobom nemajú bytovú otázku vyriešenú , zaplatili jeho kúpnu cenu a uhrádzajú všetky poplatky s užívaním bytu spojené. Navrhovateľka 2/ sa stala nájomcom bytu pred uzavretím manželstva s navrhovateľom 1/ , preto navrhovateľom uzavretím manželstva vzniklo síce právo spoločného nájmu bytu , ale nevzniklo im spoločné členstvo v S.B.D. (ďalej len D. ). Aj keď navrhovateľ 1/ nie je členom D. a neuzatváral dohodu s odporkyňou , v čase jej uzavretia bol nájomcom bytu a uzavretie dohody nemožno považovať za bežnú vec. Preto k tomuto právnemu úkonu potrebovala navrhovateľka 2/ jeho súhlas ako spoločného nájomcu. Keď tento súhlas nebol daný a navrhovateľ 1/ sa neplatnosti dohody z tohto dôvodu dovolával , súd prvého stupňa považoval jeho návrh za dôvodný a vyhovel mu. Návrh navrhovateľky 2/ na určenie neplatnosti dohody zamietol , pretože ten kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu sa jeho neplatnosti dovolávať nemôže. ( § 40a Občianskeho zákonníka ).Pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu ( ďalej len zmluva ) okresný súd dospel k záveru, že navrhovatelia v čase vyhlásenia rozsudku nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení z dôvodu predčasného podania návrhu., keďže dohodu bude možné považovať za neplatnú až od právoplatnosti rozhodnutia ( je len relatívne neplatná ) a až vtedy sa bude možné domáhať určenia neplatnosti zmluvy.
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. apríla 2007 sp. zn. 5 Co 211/2006 na odvolanie odporkyne 1/ rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody zmenil tak, že návrh zamietol. V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznal. Odporkyni 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že v čase podania návrhu mali navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody , ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku aj správne vysvetlil. K podstatnej zmene pomerov došlo podľa jeho názoru po tom, ako navrhovatelia nepodali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol návrh na určenie neplatnosti zmluvy. V čase rozhodovania o podanom odvolaní bola totiž odporkyňa na jej základe vlastníčkou predmetného bytu (LV č. X.). Potvrdením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti by sa preto právne postavenie navrhovateľov v dôsledku straty naliehavého právneho záujmu na tomto určení neplatnosti dohody nezmenilo. Keďže navrhovatelia nepodali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa zmluvy, nemôžu opätovne podať návrh na určenie jej neplatnosti z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata ( § 159 ods. 3 O. s. p. )
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa 1/ rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nepovažoval za správny právny názor odvolacieho súdu o strate naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody ( § 80 písm. c/ O. s. p. ) , keď nepodaním odvolania bolo o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy právoplatne rozhodnuté jeho zamietnutím, čo tvorí prekážku res iudicata na opätovné podanie takéhoto návrhu. Vyslovil názor , že rozhodnutie , ktorým bol zamietnutý návrh na určenie neplatnosti zmluvy nie je rozhodnutím , ktoré by zakladalo prekážku rozhodnutej veci, pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že návrh v tejto časti bol zamietnutý z dôvodu jeho predčasného podania a bude ho možné podať až po právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti dohody ( do právoplatného rozhodnutia je len relatívne neplatná ). Súčasne uviedol, že odvolací súd posudzujúc dôvodnosť určenia neplatnosti dohody len z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení v čase rozhodovania o podanom odvolaní nepreskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z hľadiska správnosti určenia dôvodu a okamihu neplatnosti tohto právneho úkonu. Preto nemohol byť ani z tohto hľadiska predmetom prieskumu dovolacím súdom.
Krajský súd v Nitre v poradí druhým rozsudkom z 19. marca 2008 sp. zn. 5 Co 36/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody ako aj v časti týkajúcej sa o náhrady trov prvostupňového konania, potvrdil. Odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 5 789,50 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že navrhovateľka 2/ síce mohla dňa 26. 11. 2001 uzavrieť s odporkyňou 1/ dohodu , ale za jej účastníka je potrebné považovať aj navrhovateľa 1/ ako manžela navrhovateľky 2/ a tým spoločného nájomcu bytu. Vzhľadom k tomu, že uzavretie dohody nemožno považovať za bežnú vec ( § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) , vyžaduje sa k jej platnosti súhlas všetkých spoločných nájomcov , inak je právny úkon neplatný ( § 40a Občianskeho zákonníka ). Z dôvodu absencie súhlasu navrhovateľa 1/ ako spoločného nájomcu s uzavretím resp. neuzavretím dohody súd prvého stupňa správne určil dohodu za neplatný právny úkon v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ 1/ relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu nespôsobil, preto bol aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na určenie jeho neplatnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243d ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 150 O. s. p. .
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Jeho prípustnosť vyvodila z § 238 ods. 2 O. s. p. ( odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ). Žiadala rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí konštatoval, že odvolací súd nesprávne posúdil vec po právnej stránke a z rozhodnutia nevyplýva, že by v časti neplatnosti dohody odvolací súd rozhodol vecne nesprávne. Poukázala na to, že prevod členských práv a povinností je obchodnoprávnou kategóriou a je kogentne upravený v ustanoveniach Obchodného zákonníka. ( § 227 a nasl. ) , ktorý súhlas manžela k prevodu nevyžaduje. Odvolací súd preto nemohol dospieť k správnemu rozhodnutiu, keď na danú vec aplikoval nesprávny právny predpis. Namietala, že súdy sa zaoberajú nájomnými a užívacími vzťahmi, napriek tomu, že bolo potrebné rozhodovať len o platnosti dohody.
Navrhovatelia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozhodnutie súdov je vecne správne a spravodlivé . Navrhli preto dovolanie ako nedôvodné odmietnuť .
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie odporkyne 1/ smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238 ods. 2 O. s. p. ) a vtedy, ak smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( § 238 ods. 3 O. s. p. ).
V danej veci dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p. , pretože nejde o rozsudok zmeňujúci, ale rozsudok potvrdzujúci, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania . Nie sú splnené zákonné podmienky prípustnosti dovolania ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozsudku zo 4. apríla 2007 posudzoval dôvodnosť určenia neplatnosti dohody len z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení v čase rozhodovania o podanom odvolaní a nepreskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( určenie neplatnosti dohody ) aj z hľadiska jeho vecnej správnosti. Z tohto hľadiska preto rozsudok odvolacieho súdu nemohol byť ani predmetom prieskumu dovolacím súdom, ako v odôvodnení svojho zrušujúceho rozsudku dovolací súd aj konštatoval. Z toho potom vyplýva, že dovolací súd nezaujal vo svojom zrušujúcom rozsudku právny názor týkajúci sa platnosti či neplatnosti dohody, od ktorého by sa mohol odvolací súd odchýliť.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dovolanie odporkyne odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu , proti ktorému nie je prípustné ( § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ o. s. p. ) bez preskúmania správnosti rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnili ( § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. l O. s. p. )
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2008 JUDr. Jana Bajánková, v.r. Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu