Najvyšší súd 5 Cdo 240/2013 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. M. B., bývajúceho v P., proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 7 C 371/2009, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.apríla 2010 sp.zn. 5 Co 103/2010, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 24. februára 2010 č.k. 7 C 371/2009-93 zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na náhradu škody a zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, a to ani dodatočne na výzvu súdu. O návrhu navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov bolo rozhodnuté tak, že súd mu toto oslobodenie nepriznal. Pretože súdny poplatok v lehote určenej súdom navrhovateľ nezaplatil a o následkoch nezaplatenia bol poučený, súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov toto právo nepriznal.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2010 sp.zn. 5 Co 103/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave napadol MUDr. D. B. (pôvodný navrhovateľ) dovolaním z 18. mája 2010.
Z obsahu spisu vyplýva, že MUDr. D. B. zomrel X.. Konanie o dedičstve po ňom bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 46 D 277/2011 a skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve z 18. augusta 2011 pod sp.zn. 46 D 277/2011, Dnot 40/2011 a jediným dedičom sa stal Mgr. M. B., ktorý podaním z 8. januára 2013, doručeným súdu 13. júna 2013 oznámil súdu prvého stupňa, že dovolanie berie späť.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon právneho nástupcu pôvodného dovolateľa (navrhovateľa), ktorým vzal dovolanie späť, konanie o dovolaní zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ z procesného hľadiska späťvzatím dovolania zavinil, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2013 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová