Najvyšší súd 5 Obo 110/2011 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: K., s. r. o., L.P., IČO: X., o schválení konečnej správy, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 162/2002, na odvolanie konkurzného veriteľa F.P., F., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. októbra 2011, č. k. 5K 162/2002-580, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 17. októbra 2011, č. k. 5K 162/2002-580 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie:
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením schválil konečnú správu z 26. júna 2009 o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty s týmito zmenami: príjmy z konkurznej podstaty schválil v sume 485 696,30 Eur. Z toho suma získaná speňažením konkurznej podstaty predstavuje sumu 162 796,62 Eur, inak získané príjmy predstavujú sumu 322 810,13 Eur a peniaze, ktoré sa nachádzali ku dňu vyhlásenia konkurzu na účte úpadcu, predstavujú sumu 89,55 Eur. Ďalej schválil odmenu správcu konkurznej podstaty v sume 24 754,36 Eur, náklady na správu konkurznej podstaty v sume 29 444,06 Eur, pohľadávky proti podstate v sume 289 053,01 Eur, súdny poplatok v sume 1 953,56 Eur. Suma určená na rozdelenie oddeleným veriteľom predstavuje 140 490,31 Eur. Posledným výrokom určil, že pohľadávky prihlásené proti podstate, uplatnené Daňovým úradom v P. v sume 11 127,69 Eur, v sume 120,36 Eur, v sume 499,33 Eur, v sume 662,68 Eur a v sume 652,49 Eur, v súčasnosti postúpené na veriteľa S., a. s., sa považujú za zistené.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca konkurznej podstaty predložil súdu 29. septembra 2009 konečnú správu o speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu. Proti konečnej správe podal námietky veriteľ S.,
a. s. Uviedol, že výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty, uvedenú v konečnej správe, považuje za nesprávny. Ďalej namietal neprimeranú výšku nákladov, ktoré vynaložil správca pri vykonávaní svojej funkcie a navrhol preveriť ich opodstatnenosť, a to najmä výšku platieb ohľadom elektrickej energie, tepla, vodného, stočného, nájmu a hotových výdavkov týkajúcich sa cestovného. Ďalej namietal aj to, že správca nezahrnul do konečnej správy pohľadávky proti podstate, ktoré boli uplatnené u správcu a s ktorými sa správca vôbec nevysporiadal. Proti konečnej správe podal námietky aj veriteľ F.P_.
Uviedol, že nesúhlasí s konečnou správou ani s odmenou správcu konkurznej podstaty, tak ako si ju vypočítal. Žiadal, aby súd priznal správcovi odmenu vo výške minimálnej mzdy. Z obsahu spisu súd zistil, že správca konkurznej podstaty speňažil podstatu v súlade so schváleným plánom speňaženia. Takto získal príjmy v celkovej sume 485 696,30 Eur. Z toho príjmy získané speňažením konkurznej podstaty v sume 162 796,62 Eur, inak získané príjmy v sume 322 810,13 Eur a peniaze, ktoré sa nachádzali ku dňu vyhlásenia konkurzu na účte úpadcu v sume 89,55 Eur. Odmenu správcu konkurznej podstaty súd prepočítal v súlade s námietkami veriteľa S., a. s. Pôvodne vypočítanú odmenu znížil na 24 754,36 Eur, pričom základom pre výpočet odmeny bola suma 162 796,62 Eur. Súd nepriznal správcovi odmenu z úrokov vo výške 307,57 Eur, ani z iných príjmov.
Náklady na správu konkurznej podstaty predstavujú sumu 29 444,06 Eur, tak ako sú uvedené v konečnej správe. Cestovné náklady po podaní námietok správca zdôvodnil a predložil súdu podrobným rozpisom a účelom ciest za obdobie rokov, v ktorých vykonával funkciu správcu, s priloženými pokladničnými bločkami o kúpe pohonných hmôt. Veriteľ S., a. s. považoval vyúčtované cestovné za neprimerané, avšak neuviedol, v čom konkrétne vidí ich neprimeranosť, preto súd náklady v súvislosti s cestovným v celom rozsahu schválil.
Súd schválil pohľadávky proti podstate vo výške 289 053,01 Eur. Ide o vyplatené výdavky za odber elektrickej energie, teplo, vodné, stočné a nájom. Všetky faktúry sú správne a nachádzajú sa v spise, podobne aj zmluvy uzavreté správcom ohľadne účtovníctva a mandátnej zmluvy. Do pohľadávok proti podstate súd započítal aj odmenu opatrovníka v sume 331,93 Eur. Čo sa týka námietky veriteľa S., a. s. ohľadom pohľadávok proti podstate, ktoré správca nezaradil do konečnej správy, neuhradil ich a ani sa s týmito pohľadávkami nevysporiadal. Uvedené pohľadávky boli u správcu uplatnené v súlade s ust. § 31 ods. 5 ZKV. Súd určil, že tieto pohľadávky sa považujú za zistené v súlade s výrokom tohto uznesenia. Čo sa týka námietok veriteľa F.P_, súd uviedol, že nemôže akceptovať, aby správcovi konkurznej podstaty bola priznaná odmena za výkon funkcie správcu vo výške minimálnej mzdy tak, ako to navrhuje
p. P.. Odmena správcu bola vypočítaná v súlade s ust. § 6 a § 7 Vyhlášky č. 493/1991 Z. z. v znení Vyhlášky č. 292/2005 Z. z. Z obsahu spisu je nepochybné, že pohľadávka veriteľa F.P_ vo výške 51 062,54 Eur a vo výške 3 716,13 Eur na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Cbi 30/2003, je nesporná so zaradením do 1. triedy. Pohľadávka veriteľa F.P_ vo výške 11 373,66 Eur na základe rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 28C 396/2005, bola správcom uznaná ako pohľadávka proti podstate, ako aj pohľadávka vo výške 33,19 Eur (trovy konania) na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 Cbi 30/2003 je pohľadávkou proti
podstate. Uviedol, že až v rámci rozvrhového uznesenia budú vysporiadané pohľadávky v súlade s ust. § 31 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že pohľadávky proti podstate uplatnené veriteľom F.P_ a uznané správcom konkurznej podstaty môžu byť uspokojené len v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 písm. f) ZKV, a teda až po nárokoch oddelených veriteľov uvedených v § 31 ods. 1 písm. e) ZKV, ak bude na uspokojenie týchto pohľadávok dostatok finančných prostriedkov. Súd musí rešpektovať ust. § 31 ZKV a nie je možné uložiť správcovi, aby pristúpil k uspokojeniu pohľadávky veriteľa F.P_, keďže vydaním takéhoto uznesenia by došlo k zvýhodneniu jedného veriteľa oproti veriteľom ostatným. Ďalej uviedol, že sa vysporiadal iba s námietkami veriteľa F.P_, ktoré boli doručené v lehote 15 dní od vyvesenia konečnej správy v súlade s ust. § 29 ods. 3 ZKV. Ďalšie námietky po uplynutí tejto lehoty súd neakceptoval. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie veriteľ F.P_, F.. Uviedol, že napadnuté
uznesenie
je protizákonné a že mu súd nepridelil právneho zástupcu na ochranu jeho práv a záujmov. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne neodôvodnil, prečo nenariadil výkon súdnych rozhodnutí, ktoré sú vykonateľné a platné.
Nezaoberal sa rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, podľa ktorého sa porušuje medzinárodný dohovor a základná listina ľudských práv. Namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho ďalšími námietkami a neuviedol, aké chyby v konečnej správe odstránil. Odvolateľ opakovane uvádza, že sú porušované jeho práva tým, že nie sú uspokojené jeho prihlásené pohľadávky na základe už vyššie uvedených rozsudkov a taktiež napáda konanie pred súdom prvého stupňa ako protiústavné v snahe poškodiť jeho práva. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vydal rozhodnutie na výkon súdnych rozhodnutí, vedených pod sp. zn.
14C 230/1994, 28C 396/2005. V prílohe predložil: rozsudky 14C 236/1994, 28C 394/2005, Rozhodnutie ESPĽP v Štrasburgu č. 65567/01 - prípad P. v. Slovensko, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.ÚS 156/09-71, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 26/2011,
uznesenie
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5K 162/2002. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie konkurzného veriteľa F.P. podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie veriteľa F.P. nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vydal napadnuté uznesenie, ktorým schválil konečnú správu o speňažení majetku a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu. Podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení noviel (ďalej len „ZKV“) konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu. V súlade s citovaným ustanovením súd prvého stupňa prejednal konečnú správu a vyúčtovanie na pojednávaní X. januára 2011, ktorého sa osobne zúčastnil F.P. - konkurzný veriteľ, ktorý podal námietky. Súd prvého stupňa schválil konečnú správu uznesením z X. januára 2011, č. k. 5K 162/02-499 a na odvolanie F.P.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, lebo dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné v tom, ako sa súd vysporiadal s námietkami veriteľa F.P.. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí podrobne a vecne správne zdôvodnil, prečo námietkam tohto veriteľa nevyhovel a prečo z jeho námietok nevyplynuli žiadne rozpory, resp. nedostatky konečnej správy. Zákon nepredpisuje žiadne obsahové náležitosti pre konečnú správu. Konečná správa by však mala obsahovať tri podstatné údaje, a to výšku určenú na rozdelenie veriteľom, výšku nákladov správy a výšku odmeny a výdavkov správcu, aby bol daný podklad pre rozvrhové
uznesenie.
Tieto údaje napadnuté uznesenie, ktorým bola schválená konečná správa, obsahuje. A obsahuje aj zdôvodnenie súdu vo vzťahu k námietkam, ktoré podali konkurzní veritelia S., a. s. a F.P.. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na záver súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, že správcovi konkurznej podstaty bola priznaná odmena za výkon funkcie podľa § 6 a § 7 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení vyhlášky č 292/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Odmenu správcovi vo výške minimálnej mzdy, tak ako to navrhuje F.P. v námietkach, zákon o konkurze neupravuje. Ďalej je potrebné uviesť, že by bolo v rozpore so zákonom, ak by súd viazal odmenu správcu na vyplatenie pohľadávky veriteľovi F.P.. Taktiež je potrebné súhlasiť so súdom prvého stupňa, že pohľadávky odvolateľa budú vysporiadané v súlade s ustanovením § 32 ods. 2 ZKV tak, ako bude rozhodnuté právoplatným rozvrhovým uznesením. Odvolací súd v tomto odvolacom konaní nemôže rozhodnúť o výkone súdnych rozhodnutí, ako to požaduje F.P. v odvolaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. januára 2012 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová