UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného Z. G. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. augusta 2015 v Bratislave dovolanie obvineného Z. G. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Františka Poláka, advokáta, so sídlom na adrese Miletičova č. 64, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2012 sp. zn. 3 To 168/2011 a
rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. G. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4 T 124/2008 zo 14. septembra 2011 bol obvinený Z. G. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 14. 7. 2007 v čase o 22.30 hod. viedol v Bratislave po Dolnozemskej ulici smerom na most Apollo v ľavom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo zn. Ford Sierra, modrej farby, EČ: G., kde pred prvým nájazdom na mieste s obmedzenou rýchlosťou 60 km/hod., v rozpore s ustanoveniami §-u 4 ods. 3 písm. b/ a §-u 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 1. 2. 2009, rýchlosťou 102,3 km/hod., zrazil cyklistu, poškodeného S. M., prechádzajúceho vozovku z pravej strany jazdy vozidla, ktorý v dôsledku nárazu utrpel rozsiahle bezprostredne život ohrozujúce zranenia, ktorým podľahol na mieste nehody, pričom v krvi obvineného bolo meraním zistených 1,9 ‰ alkoholu a prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu, svedčiacich o užití konope, resp. hašiša.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 a § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil okresný súd obvinenému Z. G. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 7 (sedem) rokov.
Tento rozsudok napadol odvolaním obvinený Z. G. a o jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. marca 2012 sp. zn. 3 To 168/2011 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a za použitia § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému Z. G. podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 7 (sedem) rokov.
Proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal obvinený Z. G., prostredníctvom ním zvoleného obhajcu, dovolanie a ako dovolací dôvod uplatnil ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., že, podľa neho, napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia Okresným súdom Bratislava V, ktoré pochybenie nebolo napravené ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku pred krajským súdom.
Obvinený v dovolaní argumentoval tým, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy niektoré skutočnosti, najmä závery znaleckého posudku Ing. Korbeľa, ktorý podstatne zmenil príčiny dopravnej nehody. Znalec Ing. Korbeľ vypracoval posudok obšírnejší, vychádzal z dvoch alternatív pohybu cyklistu oproti jednej alternatíve znalca Ing. Žáka a vychádzal aj z presnejších meraní a určil ako jedinú príčinu dopravnej nehody neprimeranú rýchlosť vozidla Ford a vylúčil ako príčinu nehody nedostatočné venovanie sa vedeniu vozidla, ako aj neskorú reakciu pri začatí brzdenia. Tým je podľa neho preukázané, že nájdené stopy tetrahydrokanabinolu, ani alkohol zistený v krvi vodiča vozidla Ford nemali príčinnú súvislosť so zavinením dopravnej nehody.
Tento fakt súd, podľa obvineného, vôbec nebral do úvahy, hoci sa tým podľa neho mení právna kvalifikácia skutku na trestný čin podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a nebolo možné ho posudzovať podľa § 149 ods. 1, ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., teda použitie ustanovenia odseku 4 § 149 Tr. zák. nebolo, podľa obvineného, správne.
Obvinený ďalej namietal aj to, že prvostupňový súd nevzal do úvahy ani spoluzavinenie poškodeného cyklistu, ktorý nesprávne viedol bicykel a rovnako aj u neho bolo zistené požitie alkoholu. Konštatoval, že krajský súd hodnotil najmä znalecký posudok Ing. Žáka, s ktorým sa stotožnil a svoje úvahy krajský súd priklonil k znaleckému posudku tohto znalca Ing. Žáka.
Na základe toho obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil svojim rozhodnutím, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, aj v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. v neprospech obvineného Z. G. a aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a rovnako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V vo výroku o vine a treste a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bratislava V, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného Z. G. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a po odstránení chýb podľa § 379 ods. 1 Tr. por. aj spôsobom ustanoveným v § 373 ods. 1 Tr. por., no súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Medzi skutkové zistenia patrí aj otázka zavinenia a zistenie príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a následkom jeho konania a toto musí byť aj vyjadrené v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.
Z rozsudku súdu prvého stupňa v predmetnej veci je zrejmé, že zavinenie obvineného i príčina dopravnej nehody a spôsobeného následku sú vyjadrené v skutkovej vete, pričom bolo ustálené, že okrem výrazného prekročenia povolenej rýchlosti sa na dopravnej nehode podieľalo aj požitie alkoholu obvineným a aj inej návykovej látky. S týmito skutkovými závermi sa stotožnil aj krajský súd, ktorý uviedol, ktoré dôkazy v tomto smere považoval za rozhodujúce.
Zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., tak ako ho zhodne kvalifikovali obidva súdy nižšieho stupňa.
Je vecou prvostupňového a druhostupňového súdu posúdiť, ktoré dôkazy budú považovať za rozhodujúce na preukázanie skutkového stavu. Záver súdov v otázke skutkových zistení je pre dovolací súd nemenný. Dovolací súd nemôže prikazovať súdom nižšieho stupňa, ktoré zákonným spôsobom vykonané dôkazy majú brať do úvahy a ktoré nie a ako majú vykonané dôkazy hodnotiť.
Z dovolania obvineného Z. G. je zrejmé, že v skutočnosti sa dovolateľ opiera o argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení oboch súdov nižších stupňov poukazovaním na to, že sa neopierali o ten dôkaz, znalecký posudok, ktorý považoval on za rozhodujúci. Argumentuje síce inou, miernejšou právnou kvalifikáciou skutku, avšak evidentne vychádzajúc z iných skutkových záverov, na základe iného dôkazu a predovšetkým iného hodnotenia dôkazov, než na základe vykonaného dokazovania skutkovo uzavreli vec súdy prvého a druhého stupňa. Takto nie je možné uplatňovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a tak dovolanie obvineného Z. G. odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.