← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie

5 Tost 11/2012

Zamieta
Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Citované
1× inými rozhodnutiami

Najvyšší súd 5 Tost 11/2012 Slovenskej republiky

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov senátu JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci vyžiadanej osoby B. K. pre trestný čin obchodovania s drogami podľa § 222 francúzskeho Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí v Bratislave 4. apríla 2012 o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 16. marca 2012 spisová značka 2 Ntc 1/2012 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť B. K., nar. X., sa z a m i e t a .

Odôvodnenie

Na osobu B. K., štátneho občana Slovenskej republiky, v predmetnej trestnej veci Štátna prokuratúra v Lyone, Francúzska republika, vydala dňa 9. februára 2012 pod spisovou značkou č. 1033300011 európsky zatýkací rozkaz za účelom jeho zadržania a vydania na účely trestného stíhania pre trestné činy obchodovania s drogami, zapájanie zločincov z dôvodu prípravy trestných činov odňatím slobody po dobu 10 rokov; doprava, držanie a pašovanie zakázaného tovaru, ktoré je nebezpečné pre zdravie, ktoré trestné činy sú špecifikované podľa článkov 222-36, 222-37, 222-38, 222-39, 222-40 a nasledujúce, 450-1, 450-3, 450-5 Trestného zákona Francúzskej republiky, L 5132-7, R 5149, R 5179 až 5181 kódexu verejného zdravia, Jednotného dohovoru o omamných látkach z 30. marca 1961, články 38, 369, 414, 423428, 437, 438, 432bis colného kódexu.

Na základe návrhu Krajského prokurátora v Trenčíne z 15. marca 2012 pod sp. zn. 2 KPt 11/2012 bol B. K. uznesením sudcu Krajského súdu v Trenčíne zo 16. marca 2012 sp. zn. 2 Ntc 1/2012 podľa § 15 odsek 1, odsek 2 zákona číslo 154/2010

Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze vzatý do predbežnej väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 15.marca 2012 o 08.15 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava.

Proti citovanému uzneseniu podal B. K. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o svojom výsluchu. Včas podanú sťažnosť do konania neverejného zasadnutia bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že krajský súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.

Podľa § 13 odsek 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadržaniu nebráni prekážka podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu s dôvodmi jej zadržania a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka. O zadržaní osoby informujú bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 odsek 1. Prokurátor o zadržaní vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu.

Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam; záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.

Podľa § 15 odsek 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydanie, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.

Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia sudca krajského súdu rozhodne do 48 hodín od odovzdania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písmeno l/. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.

V posudzovanom prípade zákonné podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia boli splnené. B. K. bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu 15.marca 2012 o 08.15 hod. príslušníkmi policajného zboru, čoho dôkazom je zápisnica o jeho zadržaní. Prokurátor krajskej prokuratúry menovaného neprepustil zo zadržania, ale podal na príslušnom súde ešte toho istého dňa o 14.20 hod. návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby, teda zákonnú 48 hodinovú lehotu neprekročil. Sudca krajského súdu rozhodol o jeho vzatí do predbežnej väzby napadnutým uznesením. Z uvedeného vyplýva, že ani krajský súd 48 hodinovú zákonnú lehotu neprekročil.

Niet sporu o tom, že na B. K. prokurátor Štátnej prokuratúry v Lyone vydal európsky zatýkací rozkaz pod vyššie uvedenou spisovou značkou, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania skutkov popísaných v tomto európskom rozkaze, pričom skutok je označený ako trestný čin obchodovania s drogami, zapájanie zločincov a iné podľa článkov 222-36 a iné Trestného zákona Francúzskej republiky, za ktoré v prípade uznania viny hrozí menovanému trest odňatia slobody vo výmere až desať rokov. Justičným orgánom Francúzskej republiky boli uvedené trestné činy označené v európskom zatýkacom rozkaze ako účasť na zločinnom spolčení a nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, t.j. pod bodmi a/, e/ § 4 odsek 4/ zákona číslo 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze. V tejto súvislosti je potrebné B. K. pripomenúť ustanovenie § 4 odsek 5/ spomínaného zákona, podľa ktorého pre priradenie trestného činu, pre ktorý sa žiada vydanie, k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.

Za daného stavu preto sudca krajského súdu nepochybil, keď menovaného vzal do väzby. V prejednávanom prípade ide o postup podľa § 4 odsek 4 vyššie citovaného zákona, preto je nadbytočné a právne irelevantné skúmať prítomnosť dôvodov väzby v zmysle ustanovenia § 71 Trestného poriadku. V danom štádiu extradičného konania súd ani neskúma, či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Týmito podmienkami sa bude zaoberať až po ukončení predbežného vyšetrovania na návrh prokurátora o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v zmysle ustanovenia § 22 zákona číslo 154/2010 Z.z.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval sťažnosť B. K. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. apríla 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 5 Tost 11/2012 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik