UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba vo veci uznania cudzieho rozhodnutia, týkajúceho sa občana Slovenskej republiky L. N. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 10. januára 2013 odvolanie odsúdeného L. N., ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. marca 2012, sp. zn. Ntc 21/2011 a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie odsúdeného L. N. s a z a m i e t a ako oneskorene podané.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. marca 2012 sp. zn. Ntc 21/2011 podľa § 518 ods. 1, 3 Tr. por. s poukazom na § 515 ods. 2 písm. b/ Tr. por. uznal na území Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu v Karvinej, pobočke v Havířove z 30. apríla 2009 sp. zn. 102 T 33/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave z 1. júna 2009 sp. zn. 5 To 229/2009, ktorým bol občan Slovenskej republiky L. N., nar. XX. W. XXXX v W., trvale bytom W., ul. N.. XXX, uznaný za vinného z dvoch trestných činov týrania osoby žijúcej v spoločne obývanom byte alebo dome podľa § 215a ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona Českej republiky na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku Okresného súdu v Karvinej a boli mu citovaným rozsudkom Krajského súdu v Ostrave uložené dva tresty a to jeden súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do väznice s ostrahou a za druhý trestný čin podľa § 215a ods. 2 Trestného zákona Českej republiky samostatný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do väznice s ostrahou.
Celkom mu bol teda vymeraný päťročný trest odňatia slobody, pričom výrokom o uložení súhrnného trestu bol súčasne zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Jičíne z 24. júna 2008 sp. zn. 2 T 76/2008, ktorým bol odsúdenému L. N. za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona Českej republiky a trestný čin vedenia motorového vozidla bez vodičského oprávnenia podľa § 180d Trestného zákona Českej republiky uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 5 (päť) rokov.
Krajský súd v Košiciach podľa § 517 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že výkon trestu uloženého odsúdenému L. N. vyššie citovanými rozhodnutiami súdov Českej republiky sa nahradí trestom odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a v trvaní 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorých zaradil odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a vyslovil zároveň aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov.
Dňa 11. decembra 2012 bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené písomné podanie, s dátumom jeho vyhotovenia 6. decembra 2012, od odsúdeného L. N. ním označené ako sťažnosť. V ňom výslovne uvádza, že v marci tohto roku (to znamená roku 2012) obdržal rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod číslom Ntc 21/2011-27, s identifikačným číslom spisu 7011000021, teda vyššie citovaný rozsudok tohto krajského súdu o uznaní cudzieho rozsudku a tomuto rozhodnutiu vyčíta výrok o jeho zaradení na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odsúdený uviedol, že je síce pravdou, že súdom v Českej republike bol na výkon päťročného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradený do väznice s ostrahou, kde aj trest vykonával vo väznici v Heřmaniciach, no postupne bol na jeho žiadosť Okresným súdom v Ostrave zaradený do nižšieho stupňa, do väznice s dozorom a napokon až do najnižšieho možného stupňa a vykonával ho vo väznici Všehrdy, v okrese Chomutov, čo na Slovensku zodpovedá ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a preto nechápe, prečo ho Krajský súd v Košiciach na výkon trestu zaradil do druhej skupiny, teda do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čím sa cíti byť poškodený a znovu potrestaný. Domáhal sa preskúmania jeho spisového materiálu a jeho zaradenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a čo najbližšie k jeho bydlisku a to kvôli návštevám jeho manželky, ktorá je chorá a kvôli deťom.
Krajský súd v Košiciach toto podanie označené ako sťažnosť predložil 27. decembra 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie ako o odvolaní proti jeho vyššie označenému rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z obsahu podania ustálil, že ide o odvolanie, nie sťažnosť, pretože nie je rozhodujúce formálne označenie podania a že toto odvolanie smeruje proti označenému rozsudku.
Zároveň sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či je odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu prípustné, kto ho môže podať a v akej lehote ho môže podať a či aj v príslušnej zákonnej lehote bolo podané a ak bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, či to bolo z dôvodu, že sa oprávnená osoba riadila nesprávnym poučením a len preto došlo k zmeškaniu lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že proti vyššie označenému rozsudku je podľa § 518 ods. 4 Tr. por. prípustné odvolanie a odvolaním môžu také rozhodnutie napadnúť odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti.
V tomto ustanovení nie je uvedená osobitná lehota dokedy je možné podať odvolanie proti rozsudku vydanému podľa § 518 ods. 3 Tr. por., to znamená že sa treba riadiť všeobecne ustanovenou lehotou na podanie opravného prostriedku proti rozsudku a tá je ustanovená v § 309 ods. 1 Tr. por.
Podľa uvedeného ustanovenia § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V predmetnom prípade došlo k vyhláseniu rozsudku v neprítomnosti odsúdeného po vykonanom neverejnom zasadnutí dňa 21. marca 2012. Pre plynutie lehoty na odvolanie pre odsúdeného bola teda smerodajná posledná veta ustanovenia § 309 ods. 1 Tr. por. a lehota začala plynúť v zmysle § 63 ods. 3
Tr. por. od nasledujúceho dňa po dni, v ktorom mu rozsudok bol doručený a plynula 15 kalendárnych dní. Pokiaľ by pripadol koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Odsúdený L. N. nespochybňuje doručenie napadnutého rozsudku krátko po jeho vyhlásení. Uvádza však, že ho obdržal už v marci 2012. Evidentné je, že ho nemohol prevziať skôr, než bol rozsudok na doručenie oprávneným osobám vyexpedovaný z Krajského súdu v Košiciach. Podľa pečiatky príslušného krajského súdu na vyhotovení rozsudku bol predmetný rozsudok kanceláriou tohto súdu vypravený 18. apríla 2012. K tomuto vyhotoveniu rozsudku je pripojená medzinárodná doručenka, z ktorej vyplýva, že rozsudok bol odsúdenému L. N. doručovaný do Väznice v Heřmaniciach, ale podľa odtlačku doručovacej pečiatky Väzenskej služby Českej republiky a podpisu osoby z väzenskej služby bola zásielka s rozsudkom riadne doručená adresátovi vo Väznici Všehrdy, teda tam, kde aj odsúdený vo svojom odvolaní uvádza, že vykonával trest a podľa dátumu na odtlačku uvedenej doručovacej pečiatky k doručeniu došlo 26. apríla 2012. Aj keď podpis odsúdeného na tejto doručenke nie je, ale z výslovného vyjadrenia odsúdeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že rozsudok mu bol doručený a pokiaľ uvádzal mesiac marec 2012, zrejme uvádzal mesiac vyhlásenia rozsudku, pričom Krajský súd v Košiciach opatril napadnutý rozsudok doložkou právoplatnosti, s vyznačením dátumu jeho právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 14. mája 2012, považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za relevantný dátum doručenia napadnutého rozsudku odsúdenému L. N. deň 26. apríla 2012.
Odo dňa nasledujúceho po 26. apríli 2012, to znamená od 27. apríla 2012 plynula odsúdenému pätnásťdňová odvolacia lehota. Ostatným oprávneným osobám, a to prokurátorovi a ministrovi spravodlivosti, začala plynúť skôr vzhľadom na doručenie rozsudku 19. apríla 2012 prokurátorovi a 23. apríla 2012 ministrovi spravodlivosti.
Koniec pätnásťdňovej lehoty na odvolanie u odsúdeného L. N. pripadol na 11. mája 2012, čo bol piatok a pracovný deň. Tohto dňa mohol odsúdený L. N. ešte účinne podať odvolanie. Dňom nasledujúcim a to 12. mája 2012 nadobudol uvedený rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť.
Podľa § 183 ods. 1 písm. b/ bodu 1. Tr. por. je rozsudok právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale odvolanie v lehote podané nebolo.
V danom prípade v lehote do 11. mája 2012 odsúdeným L. N., ani žiadnou z iných oprávnených osôb odvolanie proti citovanému rozsudku podané nebolo, preto tento rozsudok nadobudol právoplatnosť i vykonateľnosť ďalším dňom, teda tak ako bolo vyššie uvedené 12. mája 2012, keď už v lehote nebolo možné podať odvolanie, lebo oprávneným osobám už lehota uplynula.
Krajský súd v Košiciach chybne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku až najbližší pracovný deň 14. mája 2012 po uplynutí lehoty na odvolanie odsúdenému, hoci právoplatnosť rozsudku podľa vyššie citovanej alternatívy § 183 Tr. por. nastáva okamihom, keď už odvolanie proti nemu nikto nemohol podať, to znamená v danom prípade uplynutím dvadsiatej štvrtej hodiny dňa 11. mája 2012 a začiatkom dňa 12. mája 2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť Krajského súdu v Košiciach, aby v zmysle vyššie uvedeného opravil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že keď podal odsúdený L. N. odvolanie, ktorým sa domáha zmeny výroku napadnutého rozsudku podľa doručovacej pečiatky Ústavu na výkon väzby v Bratislave až 6. decembra 2012, podal ho oneskorene.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Vzhľadom na skutočnosť oneskoreného podania odvolania najvyšší súd v zmysle citovaného ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie odsúdeného L. N. zamietol bez toho, aby meritórne preskúmaval napadnutý rozsudok, či bol v súlade so zákonom a najmä v správnom rozsahu a to aj v otázke odsúdeným namietaného zaradenia na výkon trestu uznaný cudzí rozsudok, lebo mu to nasledujúce ustanovenie § 317 ods. 1 Tr. por., jeho úvodná veta, nedovoľuje.
Odvolací súd sa zaoberal aj okolnosťami predpokladanými v ustanovení § 316 ods. 2 Tr. por. podľa ktorého ako oneskorene nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
Napadnutý rozsudok totiž obsahuje poučenie, že proti nemu možno podať odvolanie do 8 (osem) dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z toho čo bolo vyššie uvedené, kedy bol rozsudok odsúdenému doručený a kedy podal odvolanie, ako i z obsahu odvolania je zjavné, že k zmeškaniu lehoty odsúdeného nemohlo dôjsť v dôsledku toho, že by sa riadil nesprávnym poučením súdu, lebo krajským súdom bola chybne vymedzená lehota kratšia než je zákonná lehota na odvolanie, čo nemohlo mať vplyv na prípustnosť odvolania, ak by bolo podané i po tejto nesprávne uvedenej osemdňovej lehote, ale v zákonom stanovenej lehote do 15 dní od oznámenia, v danom prípade doručenia rozsudku. Odsúdený však podal odvolanie ďaleko po uplynutí i tejto 15 dňovej lehoty už v čase keď bol realizovaný výkon právoplatného a vykonateľného rozsudku.
Nad rámec samotného rozhodnutia o odvolaní najvyšší súd poukazuje na evidentnú chybu v hlavičke napadnutého rozsudku, kde sa uvádza, že krajský súd rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. marca 2011, hoci z obsahu zápisnice o neverejnom zasadnutí a pripojenej zápisnice o hlasovaní bez pochybností vyplýva, že sa konalo 21. marca 2012 a aj na konci rozsudku je tento dátum správne uvedený.
Podľa § 174 ods. 1 Tr. por. predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch, tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa. V prerokovávanej veci došlo zo strany krajského súdu k takejto pisárskej chybe a to ako vo vyhotovení rozsudku tak i v jeho rovnopisoch a bude povinnosťou predsedu senátu tohto súdu postupovať podľa vyššie citovaného a jemu nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku.
Najvyšší súd súčasne pripomína poučovaciu povinnosť súdu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. s tým, aby dal do pozornosti odsúdenému ustanovenia § 521, najmä jeho odseku 1, 2, 4 a 8 Tr. por. k otázkam samotného výkonu cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.