UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba o návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na uznanie právoplatného rozhodnutia súdu Rakúskej republiky vo veci občana Slovenskej republiky W. M. na neverejnom zasadnutí konanom 10. septembra 2013 o odvolaní W. M. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. júla 2013, sp. zn. 3 Ntc 3/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného W. M. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov tak, že sa uznáva rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, Rakúska republika, z 08.04.2010 spisová značka 076 Hv 12/10f, právoplatný dňom 08.04.2010, ktorým bol občan Slovenskej republiky W. M. umiestnený do ústavu pre duševne narušených delikventov za to, že
dňa 19.10.2009 vo Viedni v dôsledku stavu vylučujúceho príčetnosť (§ 11 Trestného zákonníka Rakúskej republiky), spočívajúceho v duševnej a psychickej anomálii vyššieho stupňa, totiž v afektívnej psychóze s prevažne manickými stavmi, príslušníkov policajnej stanice Maroltingergasse, dozorujúceho prokurátora Mag. Radaszticsa a dozorujúceho sudcu Mag. Aulebauera svojím vyjadrením „chcem sa bezpodmienečne dostať do vyšetrovacej väzby. Chcel som prepadnúť banku. Ak mám u seba nôž všetkých zapichnem. Ak ma nezavriete, zajtra prepadnem banku v 1. obvode. Ak to nepomôže, sotím niekoho pred prichádzajúci vlak metra“ a tým, že sprostredkovane svoju pohnútku vyjavil úradnému lekárovi Riaditeľstva spolkovej polície Viedeň, že musí niekoho sotiť pred súpravu metra, t.j. nebezpečnou hrozbou, prinútil ku konaniu, t.j. k zadržaniu jeho osoby a iniciovaniu jeho zatknutia, čím spáchal skutok, za ktorý hrozí trest odňatia slobody v trvaní presahujúcom jeden rok, ktorý sa, ak by bol v čase spáchania skutku príčetný, bol na neho mohol uvaliť za prečin odporu voči štátnej moci podľa § 269 ods. 2 Trestného zákonníka Rakúskej republiky.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov súd nahradil uloženú trestnú sankciu a s poukazom na § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil W. M. ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote W. M. odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že napadnutým rozsudkom bol odsúdený na výkon trestu v regulárnom väzení, s čím jeho psychiater vyslovil hlboký nesúhlas. Psychiater sa vyjadril tak, že ak na Slovensku nie je ústav, v akom sa teraz nachádza, mal byť umiestnený v psychiatrickej nemocnici a nie vo väzení. Ďalej vo svojom odvolaní popísal spôsob života v zariadení, kde sa nachádza, je tu spokojný, nakoľko je tam humánne opatrovaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval na základe odvolania (podaného v zmysle § 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z.z.) podľa § 29 naposledy označeného zákona, teda (subsidiárne) podľa Trestného poriadku, pričom zistil, že krajský súd v prerokúvanej veci správne postupoval podľa oboch dotknutých zákonov a zároveň zistil, že odvolanie odsúdeného W. M. nie je dôvodné.
Krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v prerokúvanej veci sa nejedná o prípad uvedený v § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 459/2011 Z.z., a preto je správne zistenie krajského súdu, že je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, nakoľko skutok kladený W. M. za vinu zodpovedá ustanoveniu § 189 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h/ Tr. zák.
Žiadny dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného rozhodnutia uvedený v ustanovení § 16 zák. č. 459/2011 Z.z. najvyšší súd nezistil. Rozhodnutie o uznaní a výkone dotknutého rozhodnutia je vecne správne. Správny a dostatočne odôvodnený je aj výrok krajského súdu, ktorým nahradil uloženú sankciu a menovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme. K žiadnemu zhoršeniu situácie odsúdeného nedošlo. Nebol zaradený do ústavu na výkon trestu, ako sa mylne domnieva, ale liečenie sa vykonáva v nemocničných zariadeniach.
Odvolacie námietky odsúdeného sú irelevantné. Jeho súhlas s odovzdaním na výkon uloženej sankcie sa nevyžaduje - § 16 ods. 1 písm. g/, § 2 zák. č. 549/2011 Z.z. a čl. 6 bodu 2 písm. a/, písm. b/ Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV, súhlas odsúdenej osoby sa nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje
a/ členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije a
b/ na základe príkazu na vyhostenie zahrnutého do rozsudku alebo justičného alebo správneho rozhodnutia, alebo akéhokoľvek iného opatrenia nadväzujúceho na rozsudok.
V jeho prípade je minimálne splnená podmienka uvedená v písmene b/ článku 6 Rámcového rozhodnutia, pretože po ukončení liečby bude z Rakúskej republiky vyhostený do Slovenskej republiky na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktorým je rozhodnutie BH Linz Land sp. zn. Sich40 - 46218 zo 17.01.2013.
Účelom takéhoto postupu je práve uznanie a výkon rozhodnutia súdu členského štátu Európskej únie v inom členskom štáte, predovšetkým v prípade, ak ide o štátneho občana vykonávajúceho štátu a súd štátu pôvodu výkon trestnej sankcie (pri splnení niektorých ďalších podmienok) do vykonávajúceho štátu odovzdá.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní odsúdeného W. M. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.