UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, proti žalovaným 1/ P. U., trvale bytom v J. B. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou M. X., Okresný súd Zvolen a 2/ MUDr. I. K., bývajúcej v J. I. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Blumentálska 8, o 9.175,79 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/36/2012, o dovolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2015 sp. zn. 14Co/741/2015 takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2015 sp. zn. 14Co/741/2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“) označeným uznesením odmietol odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 2. apríla 2014 č. k. 8C/36/2012-272, ktorým bola obom žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 9.175,79 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1. marca 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania; žalobkyni tiež nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným podaním. Uviedol, že zásielka s napádaným rozsudkom bola žalovanej 2/ po prvom neúspešnom pokuse o doručenie, ku ktorému došlo 29. mája 2014, uložená na pošte nasledujúci deň (30. mája 2014), keď ani opakovaný pokus o doručenie, uskutočnený v tento deň nebol úspešný. Pretože žalovaná 2/ si zásielku v odbernej lehote neprevzala a táto bola prvoinštančnému súdu vrátená 19. júna 2014, nastali u nej v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) účinky doručenia už týmto dňom (k fyzickému doručeniu rozsudku došlo až 6. mája 2015). Lehota na podanie odvolania jej začala plynúť odo dňa nasledujúceho po tomto dni, uplynula dňom 3. júla 2014 a ak žalovaná podala odvolanie (na pošte) až 7. mája 2015, toto bolo oneskoreným. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval i účelovosť počínania žalovanej, ktorá prvotne argumentovala neprevzatím rozsudku v odbernej lehote preto, že tak nestihla urobiť a až neskôr začala tvrdiť a aj preukazovať, že sa na adrese, na ktorú sa doručovalo, v rozhodnom čase nezdržiavala.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 2/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že odmietnutím odvolania jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Poukazovala na to, že neboli splnené zákonné podmienky umožňujúce použitie právnej fikcie doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože v čase doručovania sa nezdržiavala na adrese J., ale v bydlisku svojich starých rodičov v J. a odvolací súd opak nemal ničím preukázaný. Na preukázanie svojich tvrdení už k odvolaniu pripojila čestné vyhlásenia troch svedkov a odvolací súd jej svojim postupom zabránil uplatniť vecné námietky voči žalobe.
3. Žalobkyňa ani žalovaný 1/ dovolacie návrhy nepodali.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
5. Dovolací súd po zistení, že dovolanie podala včas riadne zastúpená účastníčka konania pred nižšími súdmi, bez pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
6. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. šlo dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal. O. s. p. upravoval prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.
7. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak došlo k postihnutiu konania vadami taxatívne vypočítanými v § 237 ods. 1 O. s. p., teda tými, ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám dovolací súd prihliadal a v konaniach začatých pred 1. júlom 2016 musí naďalej prihliadať - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.).
8. Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým tento účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p. (resp. aj iný predpis procesného práva) dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Jedným z takýchto procesných práv účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania je predčasný, a teda nesprávny, pretože nebolo zistené, či odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo riadne doručené, resp. či pri jeho doručovaní bol dodržaný zákonom predpísaný postup.
10. Podľa § 47 ods. 2 O. s. p. (v znení platnom a účinnom v čase doručovania rozsudku súdu prvej inštancie v prejednávanej veci) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
11. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle práve odcitovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O. s. p. vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia (t. j. v konkrétny deň, v ktorý sa doručuje) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď pojem miesto tu nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnom čase doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.
12. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O. s. p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle znenia ustanovenia § 45 ods. 2 O. s. p., účinného od 1. júla 2007 (tu por. zákon č. 273/2007 Z. z.) údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia (vrátane objasnenia, či a akým spôsobom ten, kto doručoval, príslušnú skutočnosť zistil), pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda toho, o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný, len ak bude bezpečne zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržiaval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa.
13. V prejednávanej veci je z obsahu doručenky založenej na č. l. 283 spisu zrejmé, že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie rozsudku súdu prvej inštancie s výzvou o opakované doručenie (ten prvý) bol vykonaný dňa 29. mája 2014 (bod 1. predtlače), že opakované doručenie bolo vykonané 30. mája 2014 (bod 2. predtlače) a že k uloženiu zásielky došlo druhý z takýchto dní (bod 3. predtlače). To, že sa žalovaná 2/ (ako adresátka písomnosti) v mieste doručenia dňa 29. mája 2014 (resp. i 30. deň rovnakého mesiaca a roka) zdržiavala, doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“). Za týchto okolností bolo povinnosťou odvolacieho súdu vykonať (prípadne aj prostredníctvom súdu prvej inštancie) šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Pretože odvolací súd takto nepostupoval, je jeho rozhodnutie o odmietnutí odvolania predčasné, a teda nesprávne.
14. Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej 2/ ako oneskorene podané bez toho, aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal jej týmto rozhodnutím možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v spojení s § 10 ods. 1, § 201 a § 212 a nasl. rovnakého zákona.
15. So zreteľom k tomu dovolaciemu súdu ani neostávalo iné, než podľa § 449 ods. 1 a § 450 C. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (ako celok vrátane rozhodnutia o trovách odvolacieho konania, majúceho povahu výroku závislého na rozhodnutí o odmietnutí odvolania) zrušiť a vec vrátiť takémuto súdu na ďalšie konanie.
16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.