Najvyšší súd 6 Cdo 147/2011 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. V., naposledy bývajúceho v B. a 2/ I. V., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Ľ. F., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ JUDr. A. W., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v Š. a 2/ JUDr. Ľ. C., bývajúcemu v B., zastúpenému Advokátskou kanceláriou P., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. L. P., o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 18 C 58/07, o dovolaní žalobkyne 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. septembra 2010 sp. zn. 3 Co 123/2010 rozhodol
takto:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. septembra 2010 sp. zn. 3 Co 123/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 3. mája 2010 č. k. 18 C 58/2007–153 uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej 1/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1 751,54 EUR k rukám jej advokátky JUDr. E. B., a žalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 3 059,27 EUR k rukám advokáta JUDr. L. P..
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobcov uznesením z 20. septembra 2010 sp. zn. 3 Co 123/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa 2/. Žiadala, aby dovolací súd uznesenia oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnom právnym posúdením veci odvolacím súdom.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v § 237 O.s.p. a iných vád konania, pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. b/ O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. b/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných procesných podmienok, na splnenie ktorej prihliada súd kedykoľvek počas konania (§ 103 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť fyzických osôb mať práva a povinnosti a teda aj ich spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká smrťou. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu upravuje § 107 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že účastník konania J. V., označený ako žalobca 1/, v priebehu odvolacieho konania dňa X. zomrel. Odvolací súd o uvedenej skutočnosti nebol informovaný a o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ (ktorým bola uložená spoločná a nerozdielna povinnosť a ktorí, vzhľadom na ich vzájomný vzťah a predmet sporu, mali postavenie nerozlučných spoločníkov) rozhodol uznesením dňa 20.9.2010, teda v čase, keď žalobca 1/ už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Tým bolo konanie pred ním postihnuté vadou zakladajúcou nielen prípustnosť ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než uznesenie odvolacieho súdu z tohoto dôvodu zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. októbra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová