6 Ndt 6/2015

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. februára 2013, sp. zn. 2T 2/2013, bol Ľ. P. odsúdený za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním odsúdeného počas skúšobnej doby. Zároveň bolo odsúdenému uložené ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Okresný súd Martin uznesením zo 14. novembra 2013, sp. zn. 2Nt 128/2013, zmenil vyššie menovanému odsúdenému spôsob výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú formu.

Následne uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 2. júna 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 3. júla 2014, sp. zn. 3Tos 82/2014, však došlo znovu k zmene ochranného protialkoholického a psychiatrického liečenia na ústavnú formu a súčasne bolo vyslovené, že keďže sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov si vykoná, a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 18. septembra 2014 nariadil odsúdenému výkon trestu odňatia slobody ako i ochranného liečenia, ktoré nariadil vykonať v priebehu trestu odňatia slobody. Odsúdený výkon nepodmienečného trestu nastúpil 22. septembra 2014, pričom aktuálne ho vykonáva v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

Odsúdený Ľ. P. písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. januára 2015, požiadal o zrušenie ústavnej liečby s tým, že túto absolvoval pred výkonom trestu v období od 17. marca 2014 do 22. septembra 2014.

Podľa § 447 ods. 1 Tr. por. o upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu.

Podľa § 448 ods. 1 Tr. por. o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že príslušným na konanie o návrhu odsúdeného je Okresný súd Liptovský Mikuláš.

Je potrebné sa plne stotožniť s názorom Okresného súdu Trenčín ohľadne posúdenia návrhu odsúdeného ako návrhu na upustenie od výkonu ochranného liečenia, a teda aplikácii ust. § 447 Tr. por. V danom prípade totiž nie je rozhodujúce, že ochranné liečenie už bolo nariadené (súčasne s výkonom trestu odňatia slobody), ale to, že s jeho výkonom sa v skutočnosti ešte nezačalo, ako je to zrejmé zo správy z ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Odsúdený je zatiaľ len nahlásený do poradovníka na výkon ochranného liečenia ústavnou formou s predpokladaným termínom nástupu v roku 2016.

S poukazom na vyššie uvedené teda vyplýva, že príslušnosť súdu na konanie sa spravuje § 447 Tr. por., predpokladom použitia ktorého je skutočnosť, že ochranné liečenie sa nezačalo vykonávať.