UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. bytom T. XX, A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo 17. októbra 2013 č. 1080005/1/498893/2013 a č. 1080005/1/498915/2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/9/2014-47 zo 6. júla 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/9/2014-47 zo dňa 6. júla 2015 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej v texte len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že účastník nebol riadne zastúpený.
Proti tomuto uzneseniu žalobca dňa 3. augusta 2015 podal odvolanie.
Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Z podkladov spisu je zrejmé, že prvostupňový súd postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c prvá veta O.s.p. vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku jeho podania.
Podľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) musí byť žalobca zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná, pričom krajský súd správne dospel k záveru, že žalobca musí byť v predmetnej právnej veci zastúpený advokátom, pretože nejde ani o jednu z výnimiek určenú ustanovením § 250a veta za bodkočiarkou O.s.p. K žalobe nebola priložená plná moc na zastupovanie advokátom, ani túto na výzvu krajského súdu spolu s poučením o zastavení konania žalobca nepredložil.
Keďže žalobca v lehote pre podanie odvolania neodstránil vadu konania tým, že nepredložil plnú moc na zastupovanie udelenú advokátovi, odvolací súd preto uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, lebo žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.