UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8 C 121/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. marca 2015 sp. zn. 2 Co 28/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 28. októbra 2014 č. k. 8 C 121/2012- 138 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok 240 € za odvolanie z 5. marca 2014 v spojených veciach sp. zn. 8 C 151/2012, 8 C 152/2012, 8 C 153/2012, 8 C 154/2012, 8 C 155/2012, 8 C 156/2012, 8 C 157/2012, 8 C 158/2012, 8 C 159/2012, 8 C 160/2012, 17 C 162/2012, 8 C 197/2012, pričom poplatok bol určený ako 12 x 20 €, spolu 240 € podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej aj „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku z a výpis z registra tres tov v znení neskoršíc h predpisov (ďalej a j „zákon o súdnych poplatkoch“).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici („odvolací súd“) uznesením zo 6. marca 2015 sp. zn. 2 Co 28/2015 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Uviedol, že napadnuté uznesenie má náležitosti podľa ustanovenia § 169 ods. 1 O.s.p., z ktorého je zrejmé, z akého dôvodu bolo napadnuté uznesenie vydané, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že napadnuté
uznesenie
neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné. Konštatoval, že poplatková povinnosť v odvolacom konaní vzniká podaním odvolania a len v prípade, ak by nielen konanie na súde prvého stupňa, ale zároveň aj odvolacie konanie sa začalo do 30. septembra 2012, vzťahovalo by sa vecné oslobodenie od poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012 aj na odvolacie konanie podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Podľa žalobkyne jej súdy vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred najvyšším súdom na základe skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 323/2014, 7 Cdo 396/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 399/2014, 7 Cdo 466/2014, 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 8 Cdo 265/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.