Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 59/2011
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ I. Z. bývajúcej v J.. 2/ M. Z., bývajúceho v M., 3/ P. G., bývajúceho v H. zastúpených JUDr. J. F.. advokátom v K., proti odporcovi U. H., družstvo, so sídlom v H. zastúpenému Advokátskou kanceláriou L. F. A. s. r. o. , so sídlom v K., v mene a na účet ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Z. T., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36 C 261/2010, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. decembra 2010 sp. zn. 3 Co 314/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. decembra 2010 sp. zn. 3 Co 314/2010 do výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I zo 4. októbra 2010 č. k. 36 C 261/2010 – 48 vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť predbežne sa zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. X.., všetko v katastrálnom území H. a nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. Y., všetko v k. ú. Ha., okres K., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, o d m i e t a.
Uznesenie
Krajského súdu v Košiciach z 28. decembra 2010 sp. zn. 3 Co 314/2010 vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I zo 4. októbra 2010 č. k. 36 C 261/2010 – 48 ako aj uznesenie Okresného súdu Košice I zo 4. októbra 2010, č.k. 261/2010 – 48 vo výroku, ktorým nariadil Správe katastra K., pracovisko M. B., aby nevykonalo vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti podľa žiadosti odporcu podanej dňa 9. 4. 2010 pod č. k. R – 75/10, č. spisu 1424/10, a to až do dňa právoplatného skončenia konania vo veci samej z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
Navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Okresný súd Košice I uznesením zo 4.októbra 2010 č. k. 36 C 261/2010 – 48 uložil odporcovi povinnosť predbežne sa zdržať nakladania akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. X., všetko v katastrálnom území H. a nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. Y., všetko v k. ú. Ha. okres K., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a nariadil Správe katastra K., pracovisko M. B., aby nevykonalo vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti podľa žiadosti odporcu podanej dňa 9. 4. 2010 pod č. k. R – 75/10, č. spisu 1 424/10, a to až do dňa právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dospel k záveru, že navrhovatelia na základe predložených dôkazov spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O. s. p. osvedčili základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, najmä osvedčili ohrozenie svojho právneho nároku doteraz súdom nepriznaného ( dňa 14. 5. 2010 podali návrh na zrušenie odporcu, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Košice I pod č. k. 28 Cbr 22/2010 ). Teda osvedčili, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, že je tu hrozba vzniku bezprostrednej ujmy a samotnú naliehavosť upraviť dočasne pomery účastníkov. Správe katastra K., pracovisko M. B. nariadil nevykonať vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti podľa uvedenej žiadosti odporcu v súlade s § 76 ods. 2 O. s. p. O trovách konania nerozhodol, pretože navrhovatelia nepodali návrh na ich náhradu ( § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. ).
Krajský súd na odvolanie odporcu uznesením z 28. decembra 2010 sp. zn. 3 Co 314/2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. Uviedol, že správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukázal. Odvolanie považoval za nedôvodné, lebo z neho nevyplýva skutočnosť, prečo má byť rozhodnutie prvostupňového súdu protiprávne a nie je zdôvodnené ani v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu ( v celom rozsahu ) , ako aj uzneseniu súdu prvého stupňa podal dovolanie odporca. Navrhol ich v časti , ktorým bolo nariadené Správe katastra K., pracovisko M. B. nevykonať uvedené vyznačenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom krajského súdu tým, že vydal nepreskúmateľné rozhodnutie a tým, že ním (ako aj uznesením prvostupňového súdu) došlo k nezákonnému zásahu orgánov súdnej moci do rozhodovacej činnosti správnych orgánov inak, ako na základe zákona a zákonom predvídaným spôsobom. Poukázal na to, že niekým iným, než je účastník súdneho konania , ktorému je súd oprávnený uložiť povinnosť v rámci nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 2 O. s. p. , nemôže byť správny orgán, ktorý v rámci zákonom zverenej právomoci koná a rozhoduje v správnom konaní samostatne a nezávisle. Nie je teda daná právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom nároku navrhovateľov v časti návrhu, ktorým žiadajú uložiť podľa § 76 ods. 2 O. s. p. povinnosť príslušnej Správe katastra, s ktorou skutočnosťou, ako z odvolacou námietkou, sa odvolací súd vôbec nevysporiadal.
Navrhovatelia navrhli dovolaniu ako nedôvodnému, podanému bez právneho či iného opodstatnenia , nevyhovieť a nariadené predbežné opatrenie ponechať naďalej v platnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení v celom rozsahu t. j. tak proti jeho potvrdzujúcemu výroku o predbežnom opatrení , ktorým bola uložená povinnosť účastníkovi konania ( odporcovi ) podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p. , ale aj proti výroku, ktorým bola uložená povinnosť Správe katastra K. , pracovisko M. B. podľa § 76 ods. 2 O. s. p.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide ( o. i. ) o uznesenie o predbežnom opatrení ( pozri § 239 ods. 3 O. s. p. ). Dovolanie odporcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, preto dovolanie proti nemu je v zmysle § 239 ods. 3 neprípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) , zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ( rozsudku či uzneseniu ) odvolacieho súdu , ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený , d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom , g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O. s. p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle § 239 O. s. p. prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade, ale iba zistenie, že v konaní k takejto vade skutočne došlo.
Z obsahu dovolania vyplýva, že odporca namieta odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) odvolacím súdom spočívajúcim v nepreskúmateľnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia a vadu konania vyplývajúcu z § 237 písm. a/ O. s. p. t. j. že súdy pri nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola uložená povinnosť príslušnej Správe katastra , rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv , priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je však konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdu považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., teda nie vady konania v zmysle § 237 O. s. p. ( pozri R 111/1998 ). Takáto procesná vada by teda mohla byť relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 76 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia , súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Treba ale súhlasiť s tvrdením odporcu, že súdy nižších stupňov nariadením predbežného opatrenia, ktorým uložili povinnosť Správe katastra K. , pracovisko M. B., rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov . Teda ich rozhodnutia v tomto výroku, sú postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a/ O. s. p.
V súlade s § 76 ods. 2 O. s. p. , podľa ktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať, niekým iným ( než je účastník konania ) , nemôže byť správny orgán , ktorý v rámci zákonom zverenej mu právomoci ( zákon č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení ) koná a rozhoduje v správnom konaní samostatne a nezávisle ( správy katastra sú miestnymi orgánmi štátnej správy v územnom obvode okresu, ktoré na úseku katastra rozhodujú v katastrálnom konaní t. j. konaní o povolení vkladu, konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, konaní o prešetrovaní zmien údajov katastra, konaní o obnove katastrálneho operátu a konaní o zmene hranice katastrálneho územia, vydávajú verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam a vykonávajú ďalšie činnosti podľa ustanovenia § 18 uvedeného zákona).
Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva ( piata časť O. s. p. Správne súdnictvo ) preskúmavajú ( na základe žalôb alebo opravných prostriedkov ) zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( § 244 ods. 1 O. s. p. ). Aplikácia druhej časti O. s. p. , vrátane ustanovení o predbežných opatreniach, je pritom v správnom súdnictve vylúčená ( § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 250v ods.. 8 O. s. p. ). Teda v konaní podľa piatej časti O. s. p. ( Správne súdnictvo ) nemožno predbežné opatrenie nariadiť.
Vychádzajúc z uvedeného možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania proti uzneseniu krajského súdu vo výroku o predbežnom opatrení, ktorým bola nariadená povinnosť účastníkovi konania ( odporcovi ) nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. (ako také, ktoré smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné), odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania , nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím v tomto výroku odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Uznesenie
krajského súdu vo výroku , ktorým bola nariadená vyššie uvedená povinnosť správe katastra , postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a/ O. s. p.
( a rovnakou vadou postihnuté uznesenie okresného súdu v tomto výroku ) dovolací súd zrušil a konanie v tejto časti zastavil ( § 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 104 ods. 1 O. s. p. ).
Navrhovateľom, ktorí mali v dovolacom konaní úspech, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal náhradu trov dovolacieho konania , pretože nepodali návrh na náhradu trov tohto konania ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. augusta 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta