← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie

7 Cdo 89/2013

Odmieta
Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 7 Cdo 89/2013

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi V. S., narodenému X., zomrelému X. , naposledy bytom C., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D 1 505/2006 , o dovolaní dediča MUDr. M. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 15. mája 2012 sp. zn. 9 CoD 27/2012 , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením z 27. októbra 2010 č. k. 20D 1 505/2006 – 121 uložil dedičovi MUDr. M. S., aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za prejednanie dedičstva vo výške 165, 50 € ( pol. 18a písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov , § 2 ods. 1 písm. e/ , § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení ) s tým, že ak ho v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie MUDr. M. S. uznesením z 28. februára 2011 sp. zn. 9 CoD 106/2010 ( čl. 128 ) napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil ( § 219 O. s. p. ). Proti tomuto uzneseniu podal MUDr. M. S. ( prvé ) dovolanie ( čl. 132 ).

Okresný súd Trnava uznesením z 13. októbra 2011 č. k. 20D 1 505/2006 – 158 vyzval dovolateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia preukázal súdu, či má právnické vzdelanie alebo , či si zvolil advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní. V odôvodnení uznesenia súd dovolateľa poučil o odstránení vád dovolania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, 4 O. s. p. a poukázal na ustanovenie § 57 O. s. p. a § 104 ods. 2 O. s. p.

Krajský súd v Trnave uznesením z 15. mája 2012 sp. zn. 9 CoD 27/2012 odvolanie MUDr. M. S. odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že napadnutým uznesením bol dovolateľ vyzvaný na odstránenie vád dovolania , ktoré spočívali v tom, aby preukázal buď právnické vzdelanie alebo zastúpenie advokátom v dovolacom konaní. Proti takémuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné ( § 202 ods. 3 písm. l/ O. s. p. ). Preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ( per analógiam ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal MUDr. M. S. ( druhé ) dovolanie ( čl. 169 ). Navrhol , aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že druhé dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr, či sú splnené procesné predpoklady na to, aby bolo možné preskúmať napadnuté

uznesenie

z hľadiska jeho vecnej správnosti, teda, či sú splnené podmienky dovolacieho konania.

Napriek tomu, že dovolateľ nemá právnické vzdelanie ( opak nepreukázal ) a nie je zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , dovolací súd nepovažoval nedostatok povinného zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. So zreteľom na dovolaním napadnuté rozhodnutie vychádzal z toho, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie , ktorým bol dovolateľ vyzvaný na odstránenie vád dovolania vrátane povinného zastúpenia ( proti uzneseniu krajského súdu z 15. mája 2012 , čl. 166 ), nemožno trvať na splnení tejto podmienky.

Dovolací súd z uvedeného dôvodu pristúpil k posudzovaniu procesnej prípustnosti dovolania proti tomuto uzneseniu krajského súdu napriek tomu, že dovolateľ bez právnického vzdelania nie je zastúpený advokátom.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa , má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239 O. s. p. a § 237 O. s. p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ a b/ , ale ani o potvrdzujúce uznesenie, patriace do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Keďže napadnuté je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených § 239 ods.1 , 2 O. s. p., proti ktorým je dovolanie prípustné, nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., zaoberal sa dovolací súd i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád ( t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Dovolateľ vady konania podľa ustanovenia § 237 O. s. p. nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania ani z tohto ustanovenia vyvodiť nemožno. Odvolací súd správne odmietol odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, proti ktorému nebolo prípustné.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. dovolanie MUDr. M. S. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15 . mája 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7 Cdo 89/2013 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik