Najvyšší súd 8 ECdo 41/2015 Slovenskej republiky 8 CoE 26/2015
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti povinnému B., bývajúcemu v H., pre vymoženie 1 023,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9 Er 51/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014 z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014 o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Poprad 2. marca 2005 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 23. októbra 2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 4007/2004, NZ 77891/2004.
Unesením z 3. septembra 2013 č.k. 9 Er 51/2005-32 Okresný súd Poprad exekúciu zastavil a vyslovil že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1, písm. a/ Exekučného poriadku. Konštatoval porušenie zákonných podmienok pri vydávaní exekučného titulu – notárskej zápisnice, ktorá nemá vlastnosti materiálnej vykonateľnosti a na jej základe nie sú splnené podmienky na vedenie exekúcie. O trovách rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), návrh na prerušenie konania zamietol. K námietkam oprávnenej konštatoval, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonania exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to aj bez návrhu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 podľa ktorého, jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je aby obsahovala právny záväzok, ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou zápisnice. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Meno zástupcu bolo predformulované vo formulárovej zmluve, pričom súdu sú známe aj daľšie spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi terajším oprávneným a inými spotrebiteľmi, ktoré obsahovali totožné plnomocenstvo pre toho istého právneho zástupcu. Na podporu svojich záverov poukázal rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010. Návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) zamietol s odôvodnením, že je neopodstatnený. Na správnosti záverov súdu prvého stupňa nič nemení ani tá skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, pričom v prejednávanej veci bolo potrebné pri zastavení exekúcie rozhodovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Uvedený nedostatok však nie je dôvodom na zrušenie ani zmenu napadnutého uznesenia v tejto časti, pretože konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie je vecne správne a v súlade so zákonom, účastníci konania boli na možnosť použitia tohto ustanovenia odvolacím súdom upozornený.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. Rovnaké
uznesenie
napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), ten kto v konaní vystupoval ak účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 237 písm. b/ O.s.p.) pre prípad, že v konaní na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod pod sp. zn. sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 23/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 39/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 CoE 30/2014, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 2 Cdo 10/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 118/2014, 8 ECdo 124/2014, 8 ECdo 154/2014, 8 ECdo 180/2014, 8 ECdo 163/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2015 JUDr. Oľga Trnková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková