UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľky E. T., narodenej 1. P. XXXX, C. U., O. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Angelou Noskovičovou, Viničné, Hlavná 223/190 proti druhému manželovi F. T. Q., narodenému XX. P. XXXX, C. U., Hoštáky 15, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému F. T., narodenému XX. Q. XXXX, bytom u matky, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/113/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Krajským súdom v Trnave je d ô v o d n ý . Na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci je p r í s l u š n ý Krajský súd v Trnave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave vec vedenú pod sp. zn. 7NcC/19/2023 predložil vec Najvyššiemu súd Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP) z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci Krajským súdom v Trnave podľa § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“) majúc za to, že podľa § 3 ods. 5 písm. c), poznámka správne b) CMP, účinného od 1. júna 2023 je funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej a tretej hlavy druhej, tretej a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je Krajský súd v Trnave. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že i keď nadriadený súd, ktorý má rozhodovať v spore o miestnu príslušnosť, nie je v § 112 ods. 2 CMP , ani v inom ustanovení expressis verbis špecifikovaný, za použitia čl. 3 ods. 2 Základných princípov CMP bol toho názoru, že týmto súdom je Krajský súd v Trnave ako nadriadený (kauzálny súd), s ohľadom na špecifickú povahu konaní podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej, tretej a štvrtej časti CMP. Podotkol, že formálnym rozlišovaním nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietkach zaujatosti a miestnej príslušnosti od funkčne príslušného súdu na rozhodovanie o odvolaní, by sa v konaniach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej, tretej a štvrtej časti CMP poprel zmysel reformy súdnej mapy a v konečnom dôsledku by mohol znamenať vznik zbytočných prieťahov v konaní, narušenie princípu právnej istoty a integrity súdnych konaní v rodinnoprávnych veciach.
2 . Krajský súd v Trnave vec vedenú pod sp. zn. 13Ncp/10/2023 postúpil vec na rozhodnutie o nesúhlase Okresného súdu Pezinok s postúpením mu veci Mestským súdom v Bratislave II, Krajskému súdu v Bratislave tvrdiac, že určenie príslušnosti nadriadeného súdu CSP výslovne neupravuje, preto je potrebné postupovať v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP. Nadriadeným súdom Okresnému súdu Pezinok i Mestského súdu Bratislava II je Krajský súd v Bratislave, pričom Krajský súd v Trnave je len kauzálne a funkčne príslušný na konanie o odvolaní proti rozhodnutiam vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej, tretej a štvrtej časti CMP, citujúc aj ustanovenia § 112 ods. 2, § 3 ods. 5 písm. b) CMP, § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z. (ďalej len ,,zákon č. 371/2004 Z. z.“).
3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 4. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.
5. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
6 . Podľa 92 CMP na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
7. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.
8 . Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
9. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).
10. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 107/2011 z 22. októbra 2014, uznesenie sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. apríla 2018, uznesenie sp. zn. III. ÚS 349/2020 z 22. septembra 2020, nález sp. zn. II. ÚS 451/2022 z 8. februára 2023).
11. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému F. narodenému XX. septembra XXXX bolo začaté na Okresnom súde Bratislava III vedené pod sp. zn. 38P/69/2023 dňa 27 apríla 2023. Mestský súd Bratislava II (ako nástupnícky súd Okresného súdu Bratislava III) podaním z 19. júla 2023 postúpil spis Okresnému súdu Pezinok z dôvodu, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v okrese Senec, kde naďalej býva navrhovateľka, z ktorého dôvodu je miestne príslušný Okresný súd Pezinok, citujúc § 18n, ods. 1 a ods. 2 písm. b), § 2 ods. 2, § 21 zákona č. 371/2004 Z. z. Okresný súd Pezinok predložil vec Krajskému súdu v Trnave z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci s odôvodnením, že konanie bolo začaté dňa 27. apríla 2023 na Okresnom súde v Bratislave III, citujúc § 92, § 369b CMP a § 18n ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z., preto na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Mestský súd Bratislava II.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako spoločne nadriadený súd Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,najvyšší súd“) podľa § 6 ods. 2 CMP príslušný na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci, posúdil dôvodnosť nesúhlasu s postúpením veci a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Krajským súdom v Trnave je dôvodný.
13. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 72/2021 zo 4. mája 2010 publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2010 vyslovil, že všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
14. Pokiaľ na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je funkčne príslušný Krajský súd v Trnave (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), potom v súlade s čl. 3 ods. 2 Základných princípov CMP s prihliadnutím na zachovanie princípov všeobecnej spravodlivosti a princípov, na ktorých spočíva tento zákon je možné dospieť k záveru, že v uvedených veciach bude nadriadeným súdom Krajský súd v Trnave. Opačný záver by bol v rozpore so zmyslom reformy súdnej mapy a v konečnom dôsledku by mohol znamenať vznik zbytočných prieťahov v konaní, narušenie princípu právnej istoty a integrity súdnych konaní v špecializovanej rodinnoprávnej agende. Na rozhodovanie súdu o nesúhlase s postúpením veci nie je možné aplikovať zákon č. 371/2004 Z. z., pokiaľ osobitný právny predpis ako lex specialis v § 3 ods. 5 CMP, s prihliadnutím na špecializáciu v rodinnoprávnej agende upravuje funkčnú príslušnosť presne určeného súdu, bez ohľadu na administratívno-organizačné začlenenie miestne príslušného okresného súdu do príslušného obvodu krajského súdu.
15. Na základe uvedených dôvodov najvyšší súd konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave je dôvodný; na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci je príslušný Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd v rodinnoprávnej agende v zmysle § 3 ods. 5 písm. b) CMP v spojení s čl. 3 ods. 2 Základných princípov CMP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.