Najvyšší súd Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. I., Novomeského 8, Trenčín, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava a žalovanému: 2/ Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská 1, Bratislava, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1S/13/2008- 80 zo dňa 28. mája 2009 , takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/13/2008-80 zo dňa 28. mája 2009 zr uš uj e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie:
Krajský súd napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP konanie o návrhu žalobcu z dôvodu, že žalobca napriek výzve a poučeniu neodstránil v stanovenej lehote vady svojej žaloby (návrhu). Žalobca síce na výzvu na doplnenie návrhu reagoval podaním zo dňa 27.2.2009, z podania však podľa krajského súdu nie je zrejmé, čoho sa domáha, t. j. aký konečný návrh robí tak, aby súd mohol o tomto návrhu rozhodnúť v zmysle § 250j OSP. Žalobca petit upravil tak, že navrhol konajúcemu súdu zrušiť napadnuté stanovisko zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 a vec navrhol vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V návrhu však označil žalovaných 1/ a 2/, pričom neoznačil orgán, ktorému sa má povinnosť uložiť.
Podľa krajského súdu žalobca vady žaloby (návrhu) na základe výzvy súdu neodstránil, pričom išlo o vady žaloby (návrhu), ktoré bránia vecnému vybaveniu, preto krajský súd podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal napadnuté
uznesenie
zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zdôvodnil tým, že odstránenie vád návrhu v zmysle výzvy súdu plne rešpektoval a riadil sa nimi. Zopakoval, že na výzvu súdu dňa 27.2.2009 doplnil žalobu v zmysle výzvy súdu a za dôvody, v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu uviedol, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 Štatútu Akadémie PZ v Bratislave zo dňa 19.8.2002 vydaného podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, podľa ktorého doktorandské štúdium sa ukončuje po vykonaní dizertačnej skúšky obhajobou dizertačnej práce. Žalovaný 2 mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce.
Žalobca uviedol, že upravený petit návrhu znie: Súd zrušuje napadnuté rozhodnutie (stanovisko) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca napokon označil za žalovaného, ktorý nezákonný postup (úkon) vykonal – Akadémiu Policajného zboru v Bratislave.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ tak, že navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 porušil čl. 21 štatútu akadémie uviedol, že žalobca neabsolvoval doktorandské štúdium, nebol a nie je doktorandom žalovaného. Žalobca dvakrát vzal späť práce, ktorými pôvodne chcel preukázať schopnosť samostatnej vedeckej práce. V ďalšom po predložení tretej práce nebolo možné postupovať podľa už neplatnej právnej úpravy. Nová právna obsiahnutá v zákone č. 131/2002 Z.z. obhajobu dizertačnej práce bez predchádzajúceho doktorandského štúdia neumožňuje.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 246c OSP, § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd z prvostupňového spisu zistil, že žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Navrhol, aby súd rozhodol, že postup žalovaného 1/ a 2/ vybočil z medzí a hľadísk ustanovených v predpisoch o povolení obhajoby dizertačnej práce a preto tento postup je v rozpore so zákonom. Ďalej sa domáhal, aby žalovanému 2/ bola uložená povinnosť žalobcovi umožniť obhajobu dizertačnej práce a aby žalovaný 1/ a 2/ zaplatili žalobcovi náhradu trov súdneho konania.
Krajský súd mal za to, že podanie neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 249 ods. 2 OSP a preto žalobcu vyzval uznesením č. k.: 1S 13/08-57 zo dňa 13.2.2009 na ich odstránenie v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
Krajský súd vyzval žalobcu, aby doplnil dôvody, v čom žalobca vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť, aby doplnil konečný návrh (petit) s uvedením konkrétneho čísla listu (úkonu), ktorý napáda a označil žalovaného, ktorý nezákonný postup vykonal.
Je nepochybné, že žalobca na výzvu krajského súdu zareagoval, podaním zo dňa 27.2.2009, pričom doplnil ako dôvod, v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu uviedol, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 štatútu Akadémie PZ v Bratislave zo dňa 19.8.2002. Žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce, a petit žalobného návrhu upravil tak, že navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie (stanovisko) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 a vec navrhol vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a navrhol zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
Za žalovaného, ktorý nezákonný postup (úkon) vykonal označil Akadémiu PZ v Bratislave.
Krajský súd napadnutým uznesením konanie o žalobe zastavil s tým, že žalobca v stanovenej lehote neodstránil vady podania v zmysle výzvy súdu a tieto bránia vecnému vybaveniu žaloby.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žaloba žalobcu po doplnení na základe výzvy súdu jednoznačne smeruje proti žalovanému 2/ a napáda sa ňou rozhodnutie (stanovisko) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007, ktoré navrhuje žalobca zrušiť a vec vrátiť žalovanému 2/ na ďalšie konanie.
Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 Štatútu Akadémie PZ v Bratislave zo dňa 19.8.2002 vydaného podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, podľa ktorého doktorandské štúdium sa ukončuje po vykonaní dizertačnej skúšky obhajobou dizertačnej práce. Doplnil tiež, že žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce. Ako prílohy žalobca k doplneniu žaloby priložil Štatút Akadémie PZ a rozhodnutie (stanovisko) žalovaného 2/ zo dňa 5.11.2007 v spojitosti s rozhodnutím zo dňa 11.12.2007.
Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci neboli dané podmienky odôvodňujúce zastavenie konania.
Vo výzve na odstránenie vád vyzval krajský súd aby doplnil dôvody, v čom žalobca vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť, aby doplnil konečný návrh (petit) s uvedením konkrétneho čísla listu (úkonu), ktorý napáda a označil žalovaného, ktorý nezákonný postup vykonal.
Krajský súd vytýkal žalobcovi nedostatky, ktoré aj podľa odvolacieho súdu možno chápať ako „vady brániace vecnému vybaveniu žaloby“, tieto však žalobca odstránil a v doplnení žaloby uviedol, že za dôvody, v čom vidí nezákonnosť postupu (rozhodnutia) správneho orgánu so špecifikáciou rozhodnutia, ktoré napáda, s označením žalovaného, ktorý ho vydal a ktorému ho navrhuje zrušiť ako aj s uvedením dôvodov, pre ktoré ho žiada zrušiť.
Z doplnenej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia (stanoviska) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 pre porušenie čl. 21 štatútu akadémie a navrhuje ho vrátiť žalovanému, za ktorého označil Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, t. j. žalovaného 2/ z dôvodu, že mu žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce .
Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom krajského súdu, že vady žaloby (návrhu) na základe výzvy súdu neboli odstránené tak, aby bránili vecnému vybaveniu žaloby.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nerešpektoval zákaz formalizmu a princíp materiálne ponímanej súdnej ochrany. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 174/04-51 zo dňa 27. októbra 2004 výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 Občianskeho súdneho poriadku). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje postup a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za nekonformné s § 41 ods. 2, § 244, § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď mu znemožnil uplatnenie tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok poskytuje (prednášať návrhy, dôkazy, vyjadriť sa k stanovisku protistrany, zúčastniť sa prípadného pojednávania). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), v ktorom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vysloveným v tomto uznesení (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodne aj o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. januára 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová