9 So 8/2013

Napadnutým uznesením krajský súd ustanovil Mesto Prievidza za opatrovníka navrhovateľa pre dané celé konanie, a to až do právoplatnosti skončenia veci.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ dňa 2. februára 2012 doručil krajskému súdu podanie, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa domáha. Preto mu súd uznesením opakovane uložil povinnosť neúplný návrh doplniť, a to o opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha a čo presne požaduje. Keďže z administratívneho spisu odporkyne krajský súd zistil, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou. Rozhodol o ustanovení opatrovníka podľa § 29 ods.2 a 6 O.s.p.

Mesto Prievidza v odvolaní proti uvedenému uzneseniu s ustanovením za opatrovníka nesúhlasilo z dôvodu, že podobné prípady sa hromadia a preto mesto Prievidza nedisponuje časovým ani personálnym potenciálom na zastupovanie v týchto veciach. Okrem toho namietalo, že za opatrovníka by mal byť ustanovený subjekt predovšetkým z okruhu osôb, ktoré sú navrhovateľovi blízke, ktoré ho poznajú a sú schopné dôsledne reprezentovať jeho záujmy. Taktiež namietlo, že súd si pred jeho ustanovením za opatrovníka nevyžiadal od mesta súhlas. Nikoho pritom nemožno nútiť, aby v konaní vystupoval ako opatrovník proti svojej vôli. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu vyhovieť nemožno.

Z poznatkov odvolacieho súdu v predchádzajúcich konaniach, týkajúcich sa navrhovateľa vyplýva, že ustanovenie opatrovníka z rodinného prostredia navrhovateľa by nesplnilo účel ochrany jeho záujmov v predmetnom konaní.