Najvyšší súd 9So/82/2011 Slovenskej republiky
UZNESENlE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: L. B., bytom S., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 19. januára 1970, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. septembra 2010, č. k. 38Sd/109/2007-109, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 28. septembra 2010, č. k. 38 Sd/109/2007-109, p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o opravnom prostriedku navrhovateľky z 08. februára 2007, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 19. januára 1970. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka žiadala, aby súd znova preskúmal zákonnosť rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, lebo podľa jej názoru vychádzalo z neplatného lekárskeho posudku zo dňa 31. októbra 1969. Krajský súd zistil, že preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 19.01.1970 bolo už predmetom konania, vedeného Krajským súdom v Bratislave pod č. 19C 129/1975. V tomto konaní krajský súd uznesením č.k. 19C 129/1975-103 zo 16. septembra 1977 zamietol návrh navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 19. januára 1970 ako oneskorene podaný a toto
uznesenie
bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Co
24/78 z 30. marca 1978. Keďže vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, pre neodstrániteľnú prekážku veci už rozhodnutej súd konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p..
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Trnave zrušil v celom rozsahu a aby krajský súd pokračoval v konaní podľa jej návrhu. V odvolaní uviedla, že krajský súd nezistil riadne a pravdivo skutkový stav z dôvodu, že ona nežiada o prieskum, ale žiada o vyslovenie neplatnosti a odškodnenie za nečinnosť štátnych orgánov a tiež odškodnenie za poškodenie sluchu a liečenie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie v danej veci nie je dôvodné.
Odvolací súd námietky navrhovateľky v podanom odvolaní hodnotil v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p., teda podľa jeho obsahu. Dospel k záveru, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 8.2.2007 domáha vyslovenia neplatnosti rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia Bratislava (právneho predchodcu odporkyne) z 19. januára 1970 z dôvodu, že jej bola určená nesprávna diagnóza, a teda že uvedené rozhodnutie vychádzalo z neplatných podkladov. Podľa jej názoru išlo o účelové konanie z dôvodu zatajiť ochorenie sluchu na pracovisku a rizikovosť pracoviska a tiež účelové zatajenie, že od 18.3.1968 bola občanom so ZPS, a to všetko v snahe poškodiť ju na jej právach.
Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd uvedený návrh správne posúdil ako návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. z 19. januára 1970, ktorým bol navrhovateľke priznaný čiastočný invalidný dôchodok, keďže navrhovateľkou namietaná neplatnosť lekárskej správy, neplatnosť zápisnice, nepodliehajú samostatne prieskumnej činnosti súdu, ale ide o podkladové listinné materiály pre posúdenie nároku na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok.
Z dávkového spisu odporkyne číslo X. vyplýva, že odporkyňa na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 10.10.1969 rozhodnutím č. X. zo dňa 19 . januára 1970 priznala navrhovateľke od 10.10.1969 čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľka predmetné rozhodnutie napadla odvolaním až dňa 18.6.1975 v rámci konania o preskúmanie ďalšieho rozhodnutia odporkyne zo dňa 14.5.1975. Krajský súd správne zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 19C 129/1975-103 zo 16. septembra 1977 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Co 24/78 z 30. marca 1978 bol návrh navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 19. januára 1970 zamietnutý ako oneskorene podaný. Rozhodnutie odporkyne z 19. januára 1970 teda nadobudlo právoplatnosť, a preto súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. už nie je oprávnený toto rozhodnutie odporkyne v konaní podľa tretej hlavy piatej časti preskúmavať, a teda ani sa zaoberať jeho podkladmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Správne teda krajský súd konanie vo veci zastavil, a preto odvolací súd
uznesenie
krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Navrhovateľka v odvolacom konaní úspešná nebola a odporkyni žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto navrhovateľke v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Anna Koláriková