← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·22.1.2004

C-42/01

ECLI:EU:C:2004:39

Zamietaprerusuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62001CC0042

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-42/01

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 22. januára 2004 1

1. Predmetom tejto právnej veci je žaloba, I — Právny rámec ktorú podala Portugalská republika podľa článku 230 ES na zrušenie rozhodnutia C (2000) 3543 final-PT, z 22. novembra 2000, ktoré prijala Komisia podľa článku 21 naria­ denia č. 4064/89 [nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi2, ďalej len „nariadenie o koncentráciách"]. Napadnutým rozhodnutím Komisia predovšetkým vyhlá­ sila, že záujmy chránené dvoma opatreniami Právna úprava Spoločenstva portugalského ministra financií, ktorými bolo odmietnuté nevyhnutné povolenie na nadobudnutie akcií spoločnosti v štádiu pri­ vatizácie, sú v rozpore s právom Spoločen­ stva a zaviazala portugalské úrady na späť- vzatie týchto opatrení.

2. Ako je známe, na účely prispenia k vytvoreniu „systému, ktorým sa zabezpečí, aby sa na vnútornom trhu nenarúšala hospodárska súťaž" (článok 3 písm. g) ES), nariadenie č. 4064/89 zaviedlo kontrolu na predchádzanie vzniku koncentrácie s rozsahom pre celé Spoločenstvo 3 . Na tento účel najmä ustanovuje, že takéto koncentrá­ cie sa majú bez zbytočného odkladu oznámiť Komisii a nemôžu sa vykonať bez jej

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 2 — Ú. v. ES L 395, s. 1 (opravené znenie bolo uverejnené v Ú. v. ES 3 — Čo sa rozumie pod pojmom „vznik koncentrácie", je L 257, s. 13). Nariadenie č. 4064/89 bolo následne zmenené upresnené v článku 3 nariadenia, zatiaľ čo v článku 1 ods. 2 nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L a 3 je upresnené, kedy má koncentrácia „rozsah pre celé 180, s. 1)." spoločenstvo".

I - 6082

PORTUGALSKO/KOMISIA

výslovného povolenia alebo povolenia 3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 môžu členské mlčky4.K takémuto zavedeniu boli následne štáty prijať primerané opatrenia na ochranu pridelené krátke a trvalé termíny, aby sa dalo iných oprávnených záujmov než tých, ktoré určiť, či je dotknutá koncentrácia „zlučiteľná sú upravené týmto nariadením, a sú zluči­ so spoločným trhom", a teda, či „nevytvára teľné so všeobecnými zásadami a ostatnými alebo neposilňuje dominantné postavenie, ustanoveniami práva Spoločenstva. ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti" 5.

Za oprávnený záujem v zmysle prvého pododseku sa považujú verejná bezpečnosť, pluralita médií a pravidlá obozretnosti. 3. V tejto súvislosti, pokiaľ sa to týka tohto konania, v článku 21 nariadenia sa uvádza:

Príslušný členský štát musí informovať „1. Komisia má výlučnú právomoc prijímať Komisiu o každom ďalšom verejnom záujme rozhodnutia uvedené v tomto nariadení, tieto a Komisia ho uzná po vyhodnotení jeho sú preskúmateľné Súdnym dvorom. zlučiteľnosti so všeobecnými zásadami a ďalšími ustanoveniami práva Spoločenstva pred prijatím uvedených opatrení. Komisia informuje dotknuté členské štáty o svojom rozhodnutí do jedného mesiaca po takomto oznámení." 2. Žiaden členský štát nesmie uplatniť svoju národnú právnu úpravu hospodárskej súťaže na prípad koncentrácie v rozsahu Spoločen­ stva.

Vnútroštátna právna úprava

[...]

4 — Článok 7. 5 — Článok 2 ods. 2. Naopak, v odseku 3 tohto článku sa 4. Pokiaľ ide o príslušnú vnútroštátnu ustanovuje, kedy musí byť koncentrácia vyhlásená za „nezlučiteľnú so spoločným trhom". právnu úpravu, je potrebné označiť nariade-

I - 6083

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-42/01

nie-zákon č. 380 z 15. novembra 1993 (ďalej II — Skutkový stav a konanie len „zákonné nariadenie č. 380/93")6,ktoré bolo prijaté na účely vykonania rámcového zákona o privatizáciách č. 11 z 5. apríla 1990 (ďalej len „rámcový zákon o privatizáciách" alebo „zákon č. 11/90")7.Na tieto účely treba upozorniť najmä na článok 1 zákonného Úkony vo vzťahu k nadobudnutiu spoločnosti nariadenia, v ktorom sa uvádza: Cimpor

5. Tento spor začal od plánovaného nad­ obudnutia portugalskej spoločnosti Cimpor- Cimentos de Portugal SGPS (ďalej len „Cimpor") portugalskou spoločnosťou Secil- Companhia Geral de Cal e Cimento SA (ďalej len „Secil") a švajčiarskou spoločno­ „1. Čestné alebo bezodplatné nadobudnutie, sťou Holderbank Financière Glaris SA (ďalej medzi živými, akcií spoločnosti, ktoré pred­ len „Holderbank"). Toto nadobudnutie sa stavujú viac než 10 % základného imania malo uskutočniť prostredníctvom španielskej s hlasovacím právom, ako aj nadobudnutie spoločnosti Secilpar SL (ďalej len „Secilpar"), akcií, ktoré v spojení s tými, ktoré už sú vo v 100 % vlastníctve spoločnosti Secil, a malo vlastníctve, prekročí túto hranicu, v prípade docieliť rozdelenie činností spoločnosti Cim­ spoločností, ktoré sú určené na reprivatizá­ por medzi Secil a Holderbank: prvá spoloč­ ciu, jedinou osobou, fyzickou alebo právnic­ nosť mala prevziať výkon činností kou, podlieha predchádzajúcemu povoleniu v Španielsku a v Egypte a naviac časť činností ministra financií. v Brazílii; druhá spoločnosť mala prevziať výkon činností v Portugalsku, Maroku, Tuni­ sku a Mozambiku a zvyšnú časť činností v Brazílii.

6. V okamihu plánovaného nadobudnutia bol Cimpor — dlhú dobu úplne vo vlastníc­ 2. Ak nie je pri jednotlivej privatizácii tve štátu — v štádiu privatizácie, ktorá od ustanovené inak, ustanovenie uvedené roku 1994 viedla portugalské úrady v predchádzajúcom odseku sa vzťahuje len k postupnému znižovaniu ich účasti (klesla na úkony nadobudnutia, ktoré nastanú po na 12,7 % základného imania v čase skutko­ privatizácii". vého stavu sporu) a k verejnej obchodovateľ- nosti spoločnosti na burze v Lisabone. Napriek takémuto procesu privatizácie usta­ novenie článku 22 stanov spoločnosti spájalo 6 — Diário da República, I, séria A, č. 267, z 15. novembra 1993, s. 6362. s akciami v držbe štátu osobitné práva (tzv. 7 — Diário da República I, séria A, č. 80, z 5. apríla 1990, s. 1664 „golden share"), priznávajúc portugalskej

I - 6084

PORTUGALSKO/KOMISIA

vláde právo veta na strategické rozhodnutia 9. Rozhodnutím z 5. júla 2000 však minister a na zmeny stanov. Okrem toho, podľa odmietol udeliť povolenie, pričom uviedol, že článku 7 stanov nemohol žiadny akcionár portugalská vláda nemá v úmysle vzdať sa okrem štátu alebo iných verejnoprávnych osobitných práv uznaných stanovami spoloč­ organizácií hlasovať tak, aby prekročil 10 % nosti a namietal proti zrušeniu obmedzení všetkých hlasov. hlasovacieho práva ustanovených stanovami.

7. Secilpar uverejnila 15. júna 2000 ponuku 10. Secilpar a Holderbank predložili 7. júla na prevzatie spoločnosti Cimpor (ďalej len 2000 ministrovi financií novú žiadosť „PP"), podmienenú, medzi iným, týmito o povolenie, v ktorej vyhlásili, že už nepod­ podmienkami: i) prijatie ponuky akcionármi, mieňujú PP: i) postúpením osobitných práv, ktorí sú majiteľmi aspoň 67 % základného ktorých nositeľom je portugalská vláda imania; ii) postúpenie osobitných práv, kto­ v spoločnosti Cimpor; ii) predajom štátnej rých nositeľom je portugalská vláda, prí­ účasti iným postupom, než je postup upra­ padne aj prostredníctvom pripojenia sa k PP; vený rámcovým zákonom o privatizáciách. iii) zrušenie obmedzení výkonu hlasovacieho práva tak, ako sú stanovené v článku 7 stanov valným zhromaždením akcionárov.

11. O tejto novej žiadosti rozhodol minister 11. augusta 2000.

Opatrenia prijaté portugalskými úradmi

12. V rozhodnutí predovšetkým podčiarkol, že valné zhromaždenie spoločnosti Cimpor 8. Ešte pred tým, než bola koncentrácia odmietlo návrh na zrušenie obmedzení oznámená Komisii podľa nariadenia výkonu hlasovacieho práva, a teda sa zdalo, o koncentráciách (ako onedlho uvidíme), že sa PP stala neúčinnou. V predmetnej veci bola 16. júna 2000 táto koncentrácia ohlá­ minister aj tak odmietol udeliť požadované sená portugalskému ministrovi financií povolenie na základe skutočnosti, že účel, s cieľom získať povolenia podľa článku 1 ktorý sledovali žiadatelia, je v rozpore zákonného nariadenia č. 380/93 8 . s cieľmi privatizácie. Za dôvody tohto roz­ poru boli označené najmä: i) skutočnosť, že nadobudnutie by spôsobilo, že by spoločnosť 8 — Ako sa uvádza v bode 4, toto ustanovenie podmieňuje Cimpor opustila portugalský kapitálový trh; nadobudnutie účasti, prevyšujúcej 10 % základného imania ii) nezlučiteľnosť priemyselného plánu žia­ s hlasovacím právom v spoločnosti v štádiu privatizácie, osobitným povolením ministra financií. dateľov so stratégiami portugalskej vlády,

I - 6085

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-42/01

týkajúcimi sa reštrukturalizácie sektora; ako následne predĺžený do 15. septembra. Keďže aj skutočnosť, iii) že nadobudnutie by napriek tomu ani do tohto dňa neboli znemožnilo postúpenie kapitálovej účasti doručené požadované informácie, Komisia štátu v spoločnosti Cimpor za primeraných rozhodla, že zastaví skúmanie koncentrácie. ekonomicko-finančných podmienok; a iv) že Nakoniec bolo 11. januára 2001 oznámenie nadobudnutie by zapríčinilo porušenie všeo­ o koncentrácii vzaté späť. becnej zásady rovnosti zaobchádzania v rámci posledného stupňa privatizačného postupu.

15. Medzitým 16. augusta 2000 oznámil vedúci úradu portugalského ministra financií „súkromne" vedúcemu úradu komisára zod­ povedného za politiku hospodárskej súťaže 13. Následne po zápornom rozhodnutí spomínané rozhodnutie z 11. augusta, kto­ ministra, ešte v ten istý deň, 11. augusta rým bola druhýkrát odmietnutá žiadosť 2000, informovala Comissão do Mercado de spoločností Secilpar a Holderbank Valores Mobiliários (Komisia pre trhy o povolenie nadobudnúť účasť v spoločnosti s cennými papiermi) spoločnosť Secilpar Cimpor prevyšujúcu 10 % základného ima­ o svojom rozhodnutí nariadiť späťvzatie PP. nia.

16. Následne potom, listom z 21. septembra 2000, informoval komisár zodpovedný za Oznámenie o koncentrácii Komisii politiku hospodárskej súťaže portugalského a pripomienky Komisie v tejto veci ministra o doručenom oznámení k portugalským opatreniam z 5. júla a o koncentrácii a vyjadril pochybnosti Komi­ 11. augusta 2000 sie o zlučiteľnosti jeho rozhodnutí z 5. júla a 11. augusta 2000 s článkom 21 nariadenia o koncentráciách.

14. Ako už bolo uvedené, potom, čo bolo ministrovi financií oznámené plánované nadobudnutie spoločnosti Cimpor, bolo 17. V liste sa najmä vyjadril, že uvedené Komisii doručené oznámenie v zmysle naria­ rozhodnutia sa nejavia byť namierené na denia o koncentráciách. Oznámenie ochranu niektorého zo záujmov považova­ o koncentrácii zo 4. júla 2000 Komisia ných za „oprávnené" podľa druhého pod- považovala za neúplné, v dôsledku čoho odseku článku 21 ods. 3 nariadenia (verejná vyzvala účastníkov na jeho doplnenie do 28. bezpečnosť, pluralita médií a pravidlá obo­ augusta 2000, pričom tento termín bol zretnosti; ďalej len „oprávnené záujmy per

I - 6086

PORTUGALSKO/KOMISIA

se"). Komisia mala v dôsledku toho dojem, že posledný stupeň privatizácie spoločnosti portugalská vláda si nesplnila povinnosti Cimpor a že, keby bol skončený, boli by vyplývajúce jej z tretieho pododseku článku osobitné práva priznané portugalskému štátu 21 ods. 3, podľa ktorého mala oznámiť odňaté a neuplatnilo by sa zákonné naria­ tomuto orgánu jednotlivé chránené verejné denie č. 380/93. záujmy, aby mu umožnila posúdiť ich zlučiteľnosť s právom Spoločenstva a čakať jeho schválenie.

Napadnuté rozhodnutie

18. Komisia okrem toho upresnila, že keby 20. Komisia, ktorú táto odpoveď nepresved­ dospela k záveru, že záujmy chránené roz­ čila, prijala 22. novembra 2000 napadnuté hodnutiami z 5. júla a 11. augusta 2000 boli rozhodnutie, v ktorom vyhlásila „v rozpore skutočne iné než oprávnené záujmy per se, s právom Spoločenstva záujmy, ktoré viedli prijala by vhodné opatrenia. Potom dodala, k rozhodnutiu portugalského ministra finan­ že by prijala vhodné opatrenia aj v prípade, cií zo 6. júla 2000 [rectius z 5. júla 2000], že skutočne chránené záujmy (iné než zmeneného rozhodnutím z 11. augusta 2000, oprávnené záujmy per se) by sa ukázali byť obe neoznámené Komisii v rozpore v rozpore s právom Spoločenstva. Nakoniec s ustanovením článku 21 ods. 3 nariadenia Komisia vyzvala portugalskú vládu, aby č. 4064/89" (článok 1) 9. predložila svoje pripomienky k týmto otáz­ kam do 5. októbra 2000.

21. Aby dospela k takémuto záveru, Komisia sa predovšetkým vyjadrila, že oznámený prípad koncentrácie by umožnil dve koncen­ trácie, prostredníctvom ktorých by na­ dobudli spoločnosti Secil a Holderbank v spoločnosti Cimpor účasti spojené 19. Na námietky Komisie portugalský minis­ s výkonom činností určených každej z nich ter odpovedal listom z 3. októbra 2000. (pozri vyššie, bod 5) 10. Komisia potom V tomto liste podčiarkol najmä to, že uznala, že táto koncentrácia má rozsah pre v tomto prípade neuplatnil vnútroštátny právny predpis o hospodárskej súťaži, ale len ustanovenia zákonného nariadenia č. 380/93 v oblasti privatizácie. Minister tiež 9 — Preklady napadnutého rozhodnutia nie sú oficiálne, keďže záväzné znenie je len v portugalskom jazyku. dodal, že za krátko sa mal uskutočniť 10 — Odsek 11.

I - 6087

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-42/01

celé Spoločenstvo, keďže nadobudnutie účas­ k žiadnemu z oprávnených záujmov per se tí spojených s výkonom činností spoločnosti (verejná bezpečnosť, pluralita médií Cimpor spoločnosťou Holderbank, ktoré sú a pravidlá obozretnosti) . Z toho teda podľa jej určené, by splnilo kritériá uvedené na tohto orgánu vyplývalo, že portugalské úrady tento účel v článku 1 ods. 2 nariadenia nemohli zablokovať prípad koncentrácie bez 1 č. 4064/89 1. toho, aby mu oznámili, ktorý ďalší verejný záujem mali v úmysle chrániť a mali čakať na jeho rozhodnutie vo veci. Na tomto základe sa teda domnievala, že tým, že „nedošlo k takémuto oznámeniu", „portugalská vláda si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali z článku 21 nariadenia č. 4064/89" 14. 22. Po zistení, že sa na oznámený prípad vzťahuje nariadenie č. 4064/89, Komisia ďalej pokračovala v posudzovaní, či boli portugal­ ské rozhodnutia z 5. júla a 11. augusta, ktoré zablokovali oznámený prípad koncentrácie, zlučiteľné s ustanoveniami článku 21 naria­ denia.

25. Aj v prípade chýbajúceho oznámenia a napriek skutočnosti, že ani vo svojej odpovedi v liste z 21. septembra portugalské úrady nevysvetlili, aký verejný záujem mali v úmysle chrániť, sa Komisia domnievala, že 23. V tejto súvislosti Komisia najprv vyslo­ môže taký záujem vyvodiť zo znenia roz­ vila, že podľa toho, čo vyplývalo zo znenia hodnutí (ako na strane druhej už urobila, aby týchto rozhodnutí, mali v úmysle ochraňovať určila, či to bude viesť k niektorému záujem vo vzťahu k „vývoj [u] akcionárskych z oprávnených záujmov per se) a zvážiť jeho štruktúr spoločností v procese privatizácie so zlučiteľnosť s právom Spoločenstva 15. zámerom posilniť schopnosť v oblasti pod­ nikania a účinnosť národného výrobného kapitálu tak, aby to bolo zlučiteľné so zameraním hospodárskej politiky Portugal­ ska" 12.

26. Potom, čo pripomenula, že záujmom, ktorý bol základom oboch rozhodnutí, bol 24. Po takomto určení verejného záujmu, záujem chrániť „vývoj akcionárskych štruktúr chráneného týmito dvoma rozhodnutiami, spoločností v procese privatizácie so záme- Komisia upresnila, že toto nemohlo viesť

13 — Odseky 52 — 54. 11 — Odsek 12. 14 — Odsek 56. 12 — Odsek 50. 15 — Odseky 57 a 62.

I - 6088

PORTUGALSKO/KOMISIA

rom posilniť schopnosť v oblasti podnikania 27. V záverečných odsekoch rozhodnutia a účinnosť národného výrobného kapitálu venovaných svojim záverom Komisia potom tak, aby to bolo zlučiteľné so zameraním vyslovila: hospodárskej politiky Portugalska", Komisia posúdila zlučiteľnosť takéhoto záujmu (alebo skôr rozhodnutí, ktoré mali v úmysle ho chrániť) s právom Spoločenstva, a vyjadrila sa takto: „Je potrebné uzavrieť, že opatrenia prijaté p o r t u g a l s k ý m i ú r a d m i vo vzťahu k rozhodnutiu zo 6. júla 2000 [rectius z 5. júla 2000], zmeneného rozhodnutím z 11. augusta 2000, nemôžu byť považované za opatrenia určené na ochranu oprávnených záujmov zlučiteľných so všeobecnými zása­ dami a s ďalšími ustanoveniami práva Spoločenstva. V dôsledku toho tieto opatre­ „Obidve rozhodnutia predstavujú obmedze­ nia sú v rozpore s právom Spoločenstva, nia slobody usadiť sa a slobody pohybu najmä s článkom 21 nariadenia č. 4064/89. kapitálu zakotvené v Zmluve a tieto obme­ dzenia môžu byť považované za opodstat­ nené len dôvodmi verejného poriadku uznanými ustálenou judikatúrou Súdneho dvora; v každom prípade Portugalská vláda neuviedla dôvody tohto druhu. Okrem toho, Portugalská republika je povinná prijať opa­ zo všeobecnej zásady rovnosti zaobchádza­ trenia nevyhnutné na účely dodržiavania nia, na základe ktorej Portugalská republika práva Spoločenstva a vziať späť spomínané prijala prvé rozhodnutie, neplynie nič pod­ rozhodnutia" 17. statné popri vyššie spomenutých tvrdeniach.

Konanie pred Súdnym dvorom

Následne tiež, nezávisle od skutočnosti, že Portugalská vláda neoznámila v potrebnom čase Komisii dôvody svojich rozhodnutí 28. Podaním doručeným do kancelárie Súd­ v súlade s článkom 21 ods. 3 nariadenia, neho dvora 1. februára 2001 portugalská Komisia ich nemôže uznať za oprávnené" 16. vláda namietala rozhodnutie Komisie

16 — Odseky 58 a 59. 17 — Odseky 64 a 65.

I - 6089

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-42/01

a žiadala o jeho zrušenie podľa článku iii) porušenie článku 7 ES a článku 21 230 ES. Proti tejto žalobe prirodzene namie­ ods. 1 a 3 nariadenia o koncentráciách, tala Komisia, ktorá predložila vyjadrenie z dôvodu, že Komisia nemala právomoc k žalobe nasledované replikou a duplikou. prijať napadnuté rozhodnutie, ak Por­ Po skončení písomnej časti konania boli tugalsko neoznámilo záujmy chránené účastníci vypočutí na pojednávaní 9. septem­ svojimi opatreniami; bra 2003.

III — Právna analýza iv) porušenie článku 220 ES a článku 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách, z dôvodu, že tým, že prijala napadnuté rozhodnutie bez vyššie spomínaného oznámenia, Komisia sama nahradila Súdny dvor pri kontrole zákonnosti Úvod portugalských opatrení;

29. Vo svojej žalobe portugalská vláda po tom, čo predložila ako predbežnú otázku, že platnosť napadnutého rozhodnutia „uply­ nula" ako následok späťvzatia oznámenia spoločnosťami Sečil a Holderbank, uvádza v) porušenie zásady p r i m e r a n o s t i šesť žalobných dôvodov voči uvedenému z dôvodu, že Komisia na strane jednej rozhodnutiu. Namieta predovšetkým: neobmedzila svoje hodnotenie na samot­ nú koncentráciu na úrovni Spoločen­ stva, (Holderbank/Cimpor), a na strane druhej neprerušila konanie, napriek nezáujmu účastníkov;

i) porušenie článku 253 ES vzhľadom na neexistujúce alebo nedostatočné ozna­ čenia právneho základu napadnutého rozhodnutia;

vi) zneužitie konania a porušenie článku 226 ES z dôvodu, že napriek tomu, že Portugalská republika nezaslala vyššie ii) porušenie článku 253 ES vzhľadom na spomínané oznámenie, Komisia prijala neexistenciu odôvodnenia údajnej napadnuté rozhodnutie namiesto toho, nezlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení aby podala žalobu o nesplnenie povin­ s právom Spoločenstva; nosti.

I - 6090

PORTUGALSKO/KOMISIA

30. Ako je možné vysloviť, tri žalobné 32. Nemyslím si, že je potrebné zdržiavať sa dôvody (tretí, štvrtý a šiesty) sa v podstate pri tomto bode. Obmedzím sa len na týkajú právomoci Komisie prijať napadnuté vyjadrenie, že keby bolo dôvodom na pod­ rozhodnutie, bez toho, aby Portugalsko poru žiadosti o zrušenie rozhodnutia vyjad­ oznámilo chránené záujmy, zatiaľ čo ostatné renie portugalskej vlády, bolo by jasne dôvody odkazujú na nedostatky vo forme neopodstatnené. Ako totiž správne pripome­ alebo obsahu rozhodnutia. Z dôvodu zrozu­ nula Komisia, podľa ustálenej judikatúry miteľnosti a poriadku výkladu, po krátkej „v rámci žaloby o neplatnosť v zmysle článku zmienke k údajnému „uplynutiu" platnosti 173 Zmluvy [teraz článok 230 ES], zákonnosť napadnutého rozhodnutia, bude vhodné aktov Spoločenstva treba posúdiť na základe začať skúmanie žalobných dôvodov týkajú­ skutkového a právneho stavu v okamihu, keď cich sa nedostatku právomoci Komisie bol akt prijatý" 1 8 . Späťvzatie oznámenia po a potom prejsť na tie, ktoré sa týkajú prijatí napadnutého rozhodnutia teda nedostatkov vo forme a obsahu rozhodnutia. nemôže mať žiadny dopad na jeho zákon­ nosť.

O predbežnej pripomienke týkajúcej sa „uply­ nutia" platnosti napadnutého rozhodnutia

33. Nakoniec doplním, že sporné vyjadrenie 31. Portugalská vláda predbežne podčiar­ by nebolo brané inak ani keby ním portu­ kuje, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté galská vláda chcela navrhnúť Súdnemu v rámci konania, ktoré sa začalo oznámením dvoru, aby vyhlásil, že táto žaloba je bez­ Komisii o projekte koncentrácie spoločností predmetná, keďže ešte pred jej doručením Secil/Holderbank/Cimpor. S ohľadom na platnosť napadnutého rozhodnutia „uply­ skutočnosť, že následne po prijatí napadnu­ nula". Je totiž zrejmé, že späťvzatie oznáme­ tého rozhodnutia bolo toto oznámenie vzaté nia spoločnosťami Secil a Holderbank nemoh­ späť (pozri vyššie, bod 14), žalujúca vláda sa lo spôsobiť ani neplatnosť, ani zrušenie domnieva, že platnosť rozhodnutia tiež istým napadnutého rozhodnutia, ktoré teda ďalej spôsobom „uplynula". Nie je však jasné, na existuje a je predmetom žaloby podanej aký účel bolo urobené takéto predbežné portugalskou vládou. vyjadrenie, keďže v návrhoch žaloby nie je o tom zmienka, ale sa iba žiada, aby Súdny dvor zrušil rozhodnutie a zaviazal Komisiu 18 - Rozsudok 20 17. mája 2001, C-449/98 P. IECC/Komisia (Zb. nahradiť trovy konania. s. I-3875, bod 87).

I - 6091

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-42/01

O dôvodoch týkajúcich sa právomoci Komisie 36. V tomto zmysle, pokračuje táto vláda, by prijať napadnuté rozhodnutie bez predchá­ predovšetkým poukázala na gramatický dzajúceho oznámenia Portugalskom výklad predpisu. Ale v tomto zmysle by tiež poukázala na skutočnosť, že v takej situácii Komisia nemohla mať istotu vo veci záujmov skutočne chránených dotknutým členským štátom, a teda by mohla rozhodnúť o záujmoch, ktoré v skutočnosti nie sú základom vnútroštátnych opatrení vo veci.

Tvrdenia účastníkov konania

37. Voči tomuto, ako tvrdí Komisia, nie je 34. Ako som sa už zmienil v súvislosti možné namietať ani potrebu zabezpečiť s tretím, štvrtým a šiestym žalobným dôvo­ potrebný účinok článku 21 ods. 3 tretieho dom, že tu budú následne skúmané vo pododseku nariadenia. Podľa portugalskej vzájomnej súvislosti, portugalská vláda sa vlády by totiž na zabezpečenie kontroly v podstate domnieva, že bez toho, aby Spoločenstva nad zákonnosťou vnútroštát­ portugalské úrady oznámili záujmy chránené nych opatrení nebolo nevyhnutné rozširovať opatreniami z 5. júla a 11. augusta 2000, zmysel dotknutého ustanovenia, pretože Komisia nemala právomoc prijať napadnuté rovnaký výsledok by sa mohol dosiahnuť rozhodnutie. prostredníctvom riadneho konania o nesplnenie povinnosti upravenom v článku 226 ES.

35. V tejto súvislosti žalujúca vláda uznáva, že uvedené opatrenia nemali v úmysle chrá­ niť žiaden z oprávnených záujmov per se, a teda že — podľa článku 21 ods. 3 tretieho 38. A je to práve toto konanie, ktoré podľa pododseku nariadenia o koncentráciách — názoru portugalskej vlády mala začať Komi­ mala oznámiť Komisii jednotlivé chránené sia, pričom mala predložiť vec pred Súdny verejné záujmy a čakať na schválenie orgá­ dvor, namiesto toho, aby prijala rozhodnutie nom Spoločenstva. Domnieva sa však, že bez bez toho, aby mala predpoklady na výkon takéhoto oznámenia neumožňuje spomínané svojej právomoci. Teda tým, že si žalovaný ustanovenie nariadenia Komisii vyhlásiť roz­ orgán nevybral tento správnejší smer kona­ hodnutie o zlučiteľnosti chránených záujmov nia, na jednej strane narušil oblasť právomoci s právom Spoločenstva. priznanej článkom 220 ES a článkom 21

I - 6092

PORTUGALSKO/KOMISIA

ods. 1 nariadenia o koncentráciách Súdnemu 40. Za seba Komisia predbežne uvádza dvoru ; na druhej strane porušil ustano­ predovšetkým: i) že, ako to výslovne uznala venie článku 226 ES a zneužil konanie. žalujúca vláda, opatrenia z 5. júla a 11. augusta 2000 nemali v úmysle chrániť žiadny z oprávnených záujmov per se; ii) že táto vláda neoznámila Komisii iné verejné záujmy, ktoré mala v úmysle chrániť, a to ani po výzve od tohto orgánu, aby predložila pripomienky vo veci.

39. V súvislosti s prvým žalobným dôvodom žalujúca vláda ešte dodáva, že rozhodnutím o zlučiteľnosti cieľov zákonného nariadenia 41. Komisia tiež trvá na tom, že v prípade, č. 380/93 s právom Spoločenstva, napadnuté keď vnútroštátne opatrenia chránia iné rozhodnutie v podstate predpovedalo roz­ záujmy, než oprávnené záujmy per se, článok sudok, pre ktorý už bol Súdny dvor zvolaný, 21 ods. 3 tretí pododsek nariadenia jej dáva v zmysle článku 226 ES vzhľadom na právomoc vyjadriť sa v rozhodnutí zákonnosť portugalského právneho predpisu o zlučiteľnosti týchto záujmov s právom v oblasti privatizácie (právna vec Spoločenstva, nezávisle na skutočnosti, či C-367/98) 20. Pokiaľ ide o zneužitie konania, jej ich dotknutý členský štát oznámil alebo žalujúca vláda sa pýta, či Komisia neprijala nie. v skutočnosti napadnuté rozhodnutie len na účel nanútiť vlastné zmýšľanie o rozsahu právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 21 nariadenia č. 4064/89.

19 — V tejto súvislosti portugalská vláda podčiarkuje, że v zmysle citovaného ustanovenia nariadenia, „Komisia má výlučnú právomoc prijímať rozhodnutia uvedené v tomto nariadení, tieto sú preskúmateľné Súdnym dvorom". 20 — Právna vec C-367/98 prebiehajúca v okamihu prijatia 42. Tento právny predpis, dodáva Komisia, napadnutého rozhodnutia mala za „predmet žalobu, ktorou sa domáhalo, że Portugalská republika tým, że prijala by ostal bez akéhokoľvek užitočného účinku a ponechala v platnosti zákon č. 11 z 5. apríla 1990, rámcový zákon o privatizáciách [...], zákonné nariadenia o privatizácii a zvýhodňoval by neoprávnene členské štáty, podnikov následne prijaté na jeho vykonanie, ako aj zákonné ktoré si neplnia povinnosti, keby nemala nariadenia č. 380 z 15. novembra 1993 [...] a č. 65 z 28. februára 1994, [...], si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej právomoc iba z dôvodu chýbajúceho ozná­ vyplývajú v zmysle Zmluvy ES, najmä z článkov 52 (teraz, po zmene, článok 43 ES). 56 (teraz, po zmene, článok 46 ES), 58 menia zo strany dotknutých členských štá­ (teraz článok 48 ES), 73 B (teraz článok 56 ES) a nasledujúcich, ako aj článok 221 (teraz, po zmene, článok tov. Takéto riešenie by bolo okrem iného 294 ES) a článkov 221 - 231 Dohody o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky jasne v rozpore s cieľom nariadenia a úpravách Zmlúv [neoficiálny preklad]". V danom prípade č. 4064/89 zaviesť, na úrovni Spoločenstva, Súdny dvor potom rozhodol 4. júna 2002 (Zb. s. I-4731) tak, że prijal žalobu Komisie s ohľadom na oznámené porušenie systém kontroly koncentrácií založený na článku 73 B Zmluvy (teraz článok 56 ES). zásade „jediného okienka".

I - 6093

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-42/01

43. Pokiaľ ide o obvinenie, že Komisia pred­ 45. Táto zásada delenia právomocí sa nachá­ povedala rozsudok Súdneho dvora v právnej dza v článku 21 ods. 1 a 2 nariadenia veci C-367/98, Komisia upresňuje, že napad­ č. 4064/89, v ktorom sa ustanovuje, že nuté rozhodnutie namieta zlučiteľnosť Komisia má výlučnú právomoc prijímať roz­ s právom Spoločenstva, nie portugalského hodnutia upravené v tomto nariadení (ods. 1) právneho predpisu v oblasti privatizácie, a upresňuje, že členské štáty nesmú uplatňo­ a najmä zákona č. 11/90 a zákonného vať svoju národnú právnu úpravu hospodár­ nariadenia č. 380/93, ale záujmov, ktoré boli skej súťaže na prípad koncentrácie v rozsahu dôvodom opatrení, ktorými portugalský Spoločenstva (ods. 2). minister financií odmietol vydať povolenie nadobudnutia účasti v spoločnosti Cimpor.

46. Napriek takýmto ustanoveniam, ako sme Posúdenie videli, odsek 3 článku 21 ustanovuje, že členské štáty môžu prijímať primerané opa­ trenia na ochranu iných oprávnených záuj­ mov, než ktoré sú upravené nariadením a sú zlučiteľné s právom Spoločenstva (prvý pododsek), pričom upresňuje, ktoré záujmy sú oprávnené záujmy per se (druhý pod­ 44. Prichádzajúc k posúdeniu skúmaného odsek) a ukladá členským štátom povinnosť žalobného dôvodu je vhodné najprv pripo­ predložiť každý iný verejný záujem na menúť, ako nedávno mohol Súdny dvor posúdenie Komisii a Komisii ukladá povin­ podčiarknuť, že „nariadenie nosť informovať o svojom rozhodnutí dot­ o koncentráciách je založené na zásade knutý členský štát do jedného mesiaca po presného delenia právomocí medzi vnútro­ takomto oznámení (tretí pododsek). štátnymi orgánmi kontroly a orgánmi kon­ troly Spoločenstva". V zmysle tejto zásady, „prípady koncentrácie, ktoré nie sú upravené [...] nariadením, patria v zásade do právo­ moci členských štátov", zatiaľ čo „Komisia má právomoc iba prijímať všetky rozhodnu­ tia týkajúce sa prípadov koncentrácií s rozsahom pre celé Spoločenstvo" 2 1 .

21 — Rozsudok Súdneho dvora z 25. septembra 2003, vo veci 47. Na tento posledný pododsek, ako som C-170/02 P, Schlüsselverlag (Zb. s. I-9889, bod 32), kde je tiež povedal, sa sústredí skúmaný žalobný dôvod. upresnené, že Komisia má výlučnú právomoc rozhodovať, na základe článku 9 nariadenia, „poslať príslušným úradom Podľa žalujúcej vlády totiž z takéhoto usta­ v členskom štáte spis týkajúci sa určitých prípadov, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na ,trh v tomto členskom štáte, ktorý novenia vyplýva, že bez oznámenia záujmov má všetky vlastnosti relevantného trhu'". chránených opatreniami z 5. júla a 11.

I - 6094

PORTUGALSKO/KOMISIA

augusta 2000 sa Komisia nemohla vysloviť a na strane druhej poskytuje tomuto orgánu formou rozhodnutia o zlučiteľnosti týchto krátku lehotu (jedného mesiaca) na prijatie záujmov s právom Spoločenstva. rozhodnutia o ich zlučiteľnosti s právom Spoločenstva. A to v súlade s cieľom naria­ denia č. 4064/89 zabezpečiť „kontrolu prípa­ dov koncentrácií v lehotách v súlade s nárokmi na správny úradný postup, ako aj s nárokmi na obchod" 24.

48. Zdá sa mi však, že tento žalobný dôvod sa menej opiera o podstatu, účel a o systematický kontext skúmaného usta­ novenia, než o jeho formálny výklad.

49. Musím totiž pripomenúť, že toto usta­ novenie má za cieľ zabezpečiť, „z dôvodu právnej istoty a v záujme dotknutých pod­ nikov" 22, rýchlu a účinnú kontrolu zlučiteľ­ nosti práva Spoločenstva a záujmov (iných 51. Teda, jasná vôľa zákonodarcu zabezpečiť než oprávnených záujmov per se 23) chráne­ takú rýchlu a účinnú kontrolu Komisiou sa ných vnútroštátnymi opatreniami týkajúcimi nezhoduje s názorom žalujúcej vlády, podľa sa koncentrácií s rozsahom pre celé Spolo­ ktorého, keď dotknutý členský štát nepošle čenstvo, ktorú vykonáva Komisia. oznámenie tomuto orgánu, tento orgán nemá právomoc rozhodnúť o zlučiteľnosti práva Spoločenstva a záujmov, chránených týmto členským štátom, ale mohol by len začať konanie o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES. V takom prípade, po zvážení lehôt takéhoto konania, by totiž bolo nemožné dosiahnuť rozhodnutie Spoločen­ 50. Z tohto pohľadu sa na strane jednej stva v ustanovenej krátkej lehote „v záujme ukladá členským štátom, aby vopred ozná­ právnej istoty a v záujme dotknutých pod­ mili Komisii záujmy (iné než oprávnené nikov", podľa nariadenia č. 4064/89, a to záujmy per se), ktoré majú v úmysle chrániť, s rizikom, že rozhodnutie Súdneho dvora bude prijaté až keď už vnútroštátne opatrenia s konečnou platnosťou prejudikovali prípad 22 — Citácia rozsudku Schlüsselverlag, už citovaný, kde sa koncentrácie s rozsahom pre celé Spoločen­ podčiarkuje, že „nariadenie o koncentráciách obsahuje [...] stvo. ustanovenia, ktorých cieľom je obmedziť z dôvodu právnej istoty a v záujme dotknutých podnikov dĺžku konania overenia prípadov, ktoré má v právomoci Komisia" (bod 33). 23 — Kontrola, ktorú vykonáva Komisia v súvislosti s takýmito záujmami, je vylúčená, pretože sa o nich už pozitívne vyslovil zákonodarca Spoločenstva. 24 — Rozsudok Schlüsselverlag, už citovaný, bod 34.

I - 6095

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-42/01

52. Na strane druhej, ako správne podčiarkla členskými štátmi, aj keď tieto záujmy neboli Komisia, tvrdenie portugalskej vlády by oznámené. mohlo prakticky odňať akúkolvek účinnosť skúmanému ustanoveniu, pretože členské štáty by mohli ľahko uniknúť kontrole, ktorá je tu upravená, a to jednoducho opomenutím oznámiť záujmy chránené ich opatreniami. To by malo ďalší a paradoxný následok, že Komisia by mohla vykonať rýchly a účinný zákrok voči členským štátom, ktoré dodržia­ vajú oznamovaciu povinnosť, až po zabloko­ vanie prijatia opatrení vo veci, zatiaľ čo by bola odobratá možnosť vykonať obdobnú, 54. Z tohto pohľadu sa mi zdá skutočne výraznú právomoc voči členským štátom, prijateľnejšie domnievať sa, že skúmané ktoré si neplnia povinnosti. Inými slovami, ustanovenie odkazuje na rozhodnutia prijaté tieto druhé štáty by skončili s výhodou následne po „oznámení" členským štátom, z vlastného neoprávneného správania, jednoducho preto, že sa predpokladá, že štáty v zrejmom kontraste so zásadou, podľa ktorej dodržiavajú svoju povinnosť, ktorú im ukladá nemo auditur proprium turpitudinem alle- toto ustanovenie, vykonať takéto oznámenie. gans 25. Oveľa menej prijateľné by naopak bolo domnievať sa, že nariadenie chce, aby právomoc Komisie závisela od ... dobrej vôle členských štátov a ešte menej, že chce oceniť tých, ktorí nedodržiavajú oznamovaciu povinnosť.

55. Je pravda, že, ako sa vyjadrila portugalská 53. Zdá sa mi teda viac v súlade s osobitným vláda, chýbajúce oznámenie zo strany člen­ systémom kontroly o koncentráciách zave­ ských štátov môže spôsobiť, že úloha Komi­ deným nariadením č. 4064/89 a s odôvodne­ sie bude neistejšia a zložitejšia, pričom by ním skúmaného ustanovenia výklad navrh­ Komisia mohla mať ťažkosti pri určení nutý Komisiou, na základe ktorého Komisia záujmov chránených vnútroštátnymi opatre­ môže vyhlásiť rozhodnutie o zlučiteľnosti niami. Pozorujem však, že na to, aby sa práva Spoločenstva a záujmov (iných než prekonali takéto prípadné ťažkosti, Komisia oprávnených záujmov per se), chránených má stále možnosť žiadať dotknuté členské štáty o informácie, ako to aj urobila práve v tomto prípade. Keby potom členské štáty pokračovali v odmietaní poskytovať požado­ 25 — Pozri v tejto veci návrhy, ktoré predniesol generálny advokát vané informácie, Komisia by sa okamžite Mischo vo veci C-453/99, Courage (Zb. 2001, s. I-6297, body 39 a 68). považovala za oprávnenú — obdobne ako sa

I - 6096

PORTUGALSKO/KOMISIA

to deje napríklad v oblasti štátnej pomoci 26 alebo nedostatočné označenie jeho právneho — prijať rozhodnutie výlučne na základe základu. Osobitne sa táto vláda vyjadruje, že podkladov, ktoré má k dispozícii. v názve a v odôvodneniach rozhodnutia sa Komisia obmedzila všeobecne na odkaz na článok 21 nariadenia o koncentráciách bez upresnenia, ako to naopak mala urobiť, že zakladá vlastnú právomoc na ustanovení odseku 3 uvedeného článku. 56. Po objasnení, že sa teda Komisia môže vysloviť formou rozhodnutia o zlučiteľnosti práva Spoločenstva a záujmov (iných než oprávnených záujmov per se), chránených členskými štátmi, hoci jej neboli oznámené, z čoho tiež vyplýva, že prijatie takéhoto rozhodnutia nepredstavuje ani porušenie právomoci priznanej Súdnemu dvoru člán­ kom 226 ES, ani zneužitie konania. 59. Zhodujem sa však s Komisiou, že zo znenia rozhodnutia jasne vyplýva, že toto je prijaté na základe článku 21 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia o koncentráciách. Zdá sa mi teda, že z tohto hľadiska odôvodnenie 57. S ohľadom na predchádzajúce úvahy sa rozhodnutia dosahuje, ako to vyžaduje judi- teda domnievam, že skúmané žalobné katúra „účel umožniť Súdnemu dvoru vyko­ dôvody musia byť zamietnuté. návať svoju kontrolu zákonnosti samotného rozhodnutia a poskytnúť dotknutému sub­ jektu odôvodnenia, dostatočné na posúdenie, či je rozhodnutie podložené alebo či má prípadne vadu, ktorá umožňuje napadnúť jeho platnosť" 27.

O porušení článku 2S3 ES vzhľadom na chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie právneho základu aktu

58. Prvým žalobným dôvodom portugalská 60. Doplním ešte, že v tomto prípade vláda namieta vadu v odôvodnení napadnu­ odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tého rozhodnutia vzhľadom na neexistujúce nepochybne umožnilo portugalskej vláde pochopiť, podľa akého právneho predpisu Komisia zakladá svoju právomoc a namietať, 26 — V tejto veci sa možno analogicky dovolávať judikatúry ako sme videli, túto právomoc pred Súdnym Súdneho dvora v oblasti štátnej pomoci, podľa ktorej „v prípade, keď členský štát opomenie poskytnúť požadované dvorom. informácie, napriek výzve Komisie, táto má právomoc skončiť konanie a vyhlásiť rozhodnutie, ktorým vyhlási súlad alebo nesúlad pomoci so spoločným trhom na základe podkladov, ktoré má k dispozícii" (rozsudok zo 14. februára 1990, vo veci C-301/87, Francúzsko/Komisia, Zb. s. I-307, 27 — Rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, vo veci C-182/99 bod 22). P. Salzgitter, (Zb. s. I-10761), bod 71.

I - 6097

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-42/01

61. Preto sa domnievam, že aj tento žalobný 64. Na poukázanie nedostatku tohto odô­ dôvod musí byť zamietnutý. vodnenia sa potom žalujúca vláda zdržiava rozborom vnútroštátnych pravidiel v oblasti privatizácie, a najmä systému udeľovania p r e d b e ž n ý c h povolení u p r a v e n o m v článku 1 zákonného nariadenia č. 380/93, poukazujúc tak na dôvody, pre ktoré tento systém nie je v rozpore s ustanoveniami Spoločenstva v oblasti práva usadiť sa a voľného pohybu kapitálu.

O porušení článku 253 ES pre nedostatočné

odôvodnenie

vo veci nezlučiteľnosti vnútro­ štátnych opatrení s právom Spoločenstva

61. Druhým žalobným dôvodom portugal­ ská vláda namieta vadu odôvodnenia napad­ 65. V odpovedi na tieto námietky sa Komisia nutého rozhodnutia vzhľadom na nedosta­ stručne vyjadruje, že v rozhodnutí sú ro­ točné odôvodnenie vo veci nezlučiteľnosti zobraté záujmy, ktoré boli podkladom spor­ vnútroštátnych opatrení s právom Spoločen­ ných vnútroštátnych opatrení, a sú tam stva. uvedené dôvody, pre ktoré tieto záujmy nepatria medzi oprávnené záujmy per se a nemôžu sa považovať za zlučiteľné s právom Spoločenstva.

63. Osobitne táto vláda podčiarkuje, že v napadnutom rozhodnutí sa Komisia obme­ dzila na určenie záujmu chráneného opatre­ niami z 5. júla a 11. augusta 2000 a vylúčila, že tento by mohol viesť k niektorému z oprávnených záujmov per se a stručne potvrdila, že tieto dve opatrenia vytvárajú nedôvodné obmedzenia slobody usadiť sa 66. Musím povedať, že podľa môjho názoru, a voľného pohybu kapitálu. Takéto odôvod­ potom, čo Komisia určila záujem chránený nenie, podľa jej posúdenia, je úplne nedo­ vnútroštátnymi opatreniami a vylúčila, že statočné, keďže neobsahuje žiadne osobitné tieto by viedli k niektorému z oprávnených a vecné posúdenie záujmu chráneného záujmov per se, poskytla krajne stručné vnútroštátnymi opatreniami vo svetle náleži­ odôvodnenie vo veci nezlučiteľnosti takéhoto tého rámca Spoločenstva založené na skut­ záujmu s právom Spoločenstva. Zvážiac kových a právnych okolnostiach. chúlostivosť otázky, širšie a presnejšie odô-

I - 6098

PORTUGALSKO/KOMISIA

vodnenie v tomto bode by bolo naopak čenstva a záujmu chráneného ich opatre­ nepochybne vhodné. niami ani v odpovedi na list z 21. septembra 2000; na strane druhej, že napadnuté roz­ hodnutie bolo prijaté v dobre známej situácii pre portugalskú vládu, keďže v oblasti kona­ nia o nesplnenie povinnosti v spomínanej právnej veci C-367/98 Komisia už namietala voči tejto vláde, s obsiahlym odôvodnením, nezlučiteľnosť systému udeľovania predbež­ ných povolení upravenom v článku 1 zákon­ ného nariadenia č. 380/93 s právnou úpravou Spoločenstva v oblasti práva usadiť sa 67. Hoci krajne stručné, toto odôvodnenie a voľného pohybu kapitálu 29. umožňuje pochopiť tvrdenia, na ktorých sa zakladá právna úvaha Komisie. Z bodu 58 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že tento orgán sa domnieval, že „dve roz­ hodnutia [portugalského ministra financií] predstavujú obmedzenia slobody usadiť sa a slobody pohybu kapitálu", že neboli odô­ vodnené žiadnym kogentným dôvodom 69. Nazdávam sa preto, že aj tento žalobný verejného záujmu uznaného v judikatúre dôvod musí byť zamietnutý. Súdneho dvora", že „v každom prípade Portugalská republika neuviedla žiadne dôvody tohto druhu" a že „zo zásady rovnosti zaobchádzania, na základe ktorej Portugalská republika prijala prvé rozhodnutie, neplynie nič podstatné popri vyššie spomenutých tvrdeniach" 2 8 .

O porušení zásady primeranosti

70. Piatym žalobným dôvodom portugalská 68. Domnievam sa teda, že toto odôvodne­ vláda uvádza nakoniec dva dôvody týkajúce nie dosahuje minimálnu úroveň požadovanú judikatúrou (pozri vyššie, bod 59), najmä ak máme na pamäti: na strane jednej, že 29 — V nadväznosti na toto posledné hľadisko pozorujem, że portugalské úrady neposkytli Komisii žiadne Súdny dvor uż mal možnosť objasniť, że „odpoved na otázku. či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám uvedeným informácie vo veci zlučiteľnosti práva Spolo­ v článku 190 Zmluvy treba hľadať nielen vzhľadom k zneniu aktu, ale tiež k jeho kontextu" (rozsudok z 30. septembra 2003, vo veci C-301/96, Nemecko/Komisia, Zb. s. I-9919. bod 87). V tom prípade sa Súdny dvor predovšetkým domnieval, że pretože „napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v kontexte dobre známom" dotknutej „vláde, napadnuté rozhodnutie 28 — Bod 58 napadnutého rozhodnutia. mohlo byť pokojne odôvodnené stručne" (body 89 a 92).

I - 6099

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-42/01

sa nedodržania zásady primeranosti, pričom siahli oddelene tie dve koncentrácie, ale namieta, že Komisia: zablokovali PP, ktorú urobila spoločnosť Secilpar na akcie spoločnosti Cimpor, čím sa zabránilo nadobudnutiu tejto spoločnosti a následnému rozdeleniu jej účastí spojených s výkonom činností medzi spoločnosti Secil i) neobmedzila svoje skúmanie na kon­ a Holderbank. Len nariadenie na späťvzatie centráciu s rozsahom pre celé Spolo­ opatrení v plnom rozsahu bolo preto vhodné, čenstvo; aby sa odstránilo neoprávnené zamietnutie koncentrácie s rozsahom pre celé Spoločen­ stvo portugalskou vládou.

ii) neprerušila konanie, napriek nezáujmu účastníkov.

71. V súvislosti s prvým bodom žalujúca 73. V súvislosti s druhým bodom sa žalujúca strana podčiarkuje, že z napadnutého roz­ vláda naopak vyjadrila, že krátko pred hodnutia vyplýva, že výsledkom oznámeného prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia prípadu bol vznik dvoch koncentrácií (Secil/ prerušila konanie týkajúce sa oznámeného Cimpor a Holderbank/Cimpor) a že len prípadu, keďže dotknuté podniky jej nepo­ druhá by mala rozsah pre celé Spoločenstvo, skytli požadované informácie, aby mohla a teda by patrila do oblasti uplatňovania doplniť oznámenie, ktoré považovala za nariadenia č. 4064/89 (pozri vyššie, bod 21). neúplné (pozri vyššie, bod 14). Na základe Z tohto dôvodu Komisia tým, že nariadila predpokladu, že nezáujem oznamujúcich späťvzatie oboch namietaných portugalských účastníkov by mohol znamenať, že konanie opatrení v plnom rozsahu, namiesto toho, uplynulo, táto vláda sa domnieva, že Komisia aby to urobila len v časti týkajúcej sa mala preukázať viac opatrnosti, pričom sa koncentrácie Holderbank/Cimpor, prekročila mala zdržať nariadenia konečného rámec nevyhnutný pre to, aby zabezpečila a nezvratného opatrenia, akým je späťvzatie d o d r ž i a v a n i e práva Spoločenstva, namietaných vnútroštátnych opatrení. a následkom toho porušila zásadu primera­ nosti.

72. Zhodujem sa však s Komisiou, že nemohla obmedziť svoj zásah len na samotné nadobudnutie účastí spojených s výkonom 74. Aj v tomto bode sa mi však zdá niektorých činností spoločnosti Cimpor spo­ presvedčivejšia obhajoba Komisie, ktorá ločnosťou Holderbank (koncentrácia odpovedá, že portugalská vláda vôbec nevy­ s rozsahom pre celé Spoločenstvo), keďže svetlila, prečo za osobitých okolností v tomto namietané vnútroštátne opatrenia sa týkali prípade by mal nezáujem účastníkov zname­ spoločne a nerozdielne oboch koncentrácií. nať, že konanie stratilo platnosť. Zdá sa mi, Ako sa ukázalo, tieto opatrenia totiž neza­ naopak, že Komisia sa mohla podobne

I - 6100

PORTUGALSKO/KOMISIA

domnievať, že nezáujem účastníkov je ne­ O trovách jakým spôsobom spojený s prijatím namie­ taných opatrení, a teda považovať svoj zákrok za osobitne dôležitý a naliehavý. 76. V súlade s ustanovením článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účast­ ník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Pretože Komisia navrhla zaviazanie druhého účastníka kona­ nia na náhradu trov konania a po uvážení, 75. Preto si myslím, že aj tento žalobný pokiaľ ide o úspech žaloby, domnievam sa, že dôvod musí byť zamietnutý. tento návrh by mal byť prijatý.

IV — Návrhy

77. S ohľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že:

„1) žaloba sa zamieta.

2) Portugalská republika je povinná nahradiť trovy konania."

I - 6101

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-42/01 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik