C-164/01

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 20. novembra 2003 1

I— Úvod I - 10228

II — Právny rámec I - 10229

A — Ustanovenia v oblasti pridelenia referenčného množstva, ktoré sú relevantné osobitne pre prevod hospodárstva I - 10229

B — Právne akty Rady a Komisie týkajúce sa odškodnenia výrobcov SLOM I - 10232

1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania I - 10242

2. Posúdenie I - 10244

B — O premlčaní nárokov na náhradu škody (druhý a tretí odvolací dôvod) I - 10249

1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania I - 10249

2. Posúdenie I - 10253 a) O prerušení alebo spočívaní premlčania nárokov na náhradu škody všeobecne I - 10253

b) O posúdení premlčania osobitne v napadnutom rozsudku I - 10255

2. Toto konanie patrí k celému komplexu právnych sporov, ktoré sa týkajú, všeobecne povedané, postavenia takzvaných výrobcov SLOM 3v rámci systému kvót na mlieko, teda výrobcov mlieka, ktorí sa na základe nariadenia (EHS) č. 1078/77 4zaviazali, že v priebehu obdobia piatich rokov nebudú 4. Z toho vyplývajúce nevýhodné postavenie uvádzať na trh mlieko ani žiadne mliečne výrobcov SLOM, ktoré bolo sčasti ešte výrobky (ďalej len „záväzok neuvádzania na predĺžené dodatočnými „opravnými opatre­ trh"), alebo sa zaviazali, že konvertujú svoje niami" z á k o n o d a r c u Spoločenstva stáda dojníc na stáda určené na výrobu mäsa a „obohatené" o ďalšie právne aspekty, (ďalej len „záväzok konverzie"). zamestnáva teraz už viac ako jedno desaťro­ čie z rôznych hľadísk súdy Spoločenstva a našlo odozvu v množstve aktov sekundár­ neho práva. Tieto rozsudky a opatrenia 2 — Rozsudok z 31. januára 2001, Van den Berg/Rada a Komisia, sekundárneho práva, ktoré sa týkajú jednak T-143/97, Zb. s. II-277. 3 — Pojem „SLOM" pochádza z holandčiny, pričom podľa roz­ (platnosti) noriem súvisiacich s pridelením ličných názorov a podaní v holandskej praxi má táto skratka referenčných množstiev ako takých, a na svoj základ vo výrazoch „Stopzetting Leveranties en Omscha­ keling Melkproduktie" („zastavenie dodávok a konverzia mliečnej výroby"), „slachten en omschakelen" („zabiť a konvertovať"), resp. „slacht- en omschakeíingspremie" („prémia za zabitie a konverziu") alebo „slachtoffers omscha­ keling" („poškodený z dôvodu konverzie"). 5 — Nariadenie Rady (EHS) č. 857/84 z 31. marca 1984, ktorým sa 4 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1078/77 zo 17. mája 1977, ktorým sa prijímajú všeobecne platné pravidlá uplatňovania poplatku zavádza systém prémií za neuvedenie mlieka, a mliečnych uvedeného v článku 5 c nariadenia (EHS) č. 804/68 v odvetví výrobkov na trh a za konverziu mliečnych stád (Ú. v. ES L 131, mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES s. 1). L 90, s. 13).

8. Nariadením Rady (EHS) č. 764/89 z 20. marca 1989 o zmene nariadenia (EHS) č. 857/84 8bolo toto posledne menované nariadenie doplnené o článok 3a, ktorý 6. Toto odvolanie, ktoré má obdobný právny v odseku 1 stanovuje, že výrobcovia získajú a skutkový základ, v sebe zahŕňa predo­ predbežne na základe žiadosti osobitné všetkým dve otázky: na jednej strane, či Súd referenčné množstvo okrem iného za pod­ prvého stupňa v napadnutom rozsudku mienok, že: oprávnene vychádzal z toho, že zodpoved­ nosť Spoločenstva za škodu vzniknutú v dôsledku nepridelenia referenčného množ­ stva končí prevodom hospodárstva prísluš­ ného výrobcu SLOM, a na druhej strane, či Súd prvého stupňa správne rozhodol, že ,,a) ... svoje hospodárstvo na výrobu mlieka predmetné nároky na odškodnenie sú už nepreviedli v celom rozsahu ešte pred premlčané, pretože nedošlo ani k prerušeniu uplynutím záväzku neuvádzania na trh a ani k spočívaniu premlčania. alebo záväzku konverzie;

6 — Návrhy z 18. septembra 2003, E. Botima/Rada a Komisia a 7 - Návrhy v spojených veciach C-162/01 P a C-163/01 P, už B. Beusmans/Rada a Komisia, spojené veci C-162/01 P citovane v poznámke pod čiarou 6, body 6 aż 26. a C-163/01 P, Zb. s. I-4509). 8 - Ú. v. ES L 84, s. 2.

I - 10229

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

b) ... na podporu svojej žiadosti preukážu, že stvo stanoveným spôsobom čiastočne alebo požadované referenčné množstvo môžu na v celom rozsahu na kupujúceho, nájomcu svojom hospodárstve v celom rozsahu vyro­ alebo dediča. biť..." [neoficiálny preklad]

9 — Ú. v. ES L 139, s. 12. 10 — O. v. ES L 110, s. 27. 11 — Nariadenie o zmene nariadenia (EHS) č. 857/84, ktorým sa prijímajú všeobecne platné pravidlá uplatňovania poplatku 11. V tejto súvislosti obsahuje opäť článok 7 uvedeného v článku 5c nariadenia (EHS) č. 804/68 v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES nariadenia č. 1546/88 nasledujúce vykonáva­ L 68, s. 1). cie ustanovenia:

I - 10230

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

„Pri uplatňovaní článku 7 a bez toho, aby prevodu, s ktorými sú spojené porovna­ bolo dotknuté ustanovenie odseku 3 toho teľné právne následky pre výrobcov. istého článku nariadenia (EHS) č. 857/84, sa referenčné množstvá výrobcov a kupujúcich v rámci schém A a B, ako aj výrobcov predávajúcich svoj tovar priamo spotrebite­ ľom prevádzajú za nasledovných podmienok:

3. Ustanovenia bodov 1 a 2 ako aj štvrtého pododseku sa v súlade s právnymi pred­ pismi jednotlivých členských štátov primerane použijú aj na iné prípady ..." [neoficiálny preklad]

I - 10231

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

B — Právne akty Rady a Komisie týkajúce sa keď sa výrobca obrátil na jeden odškodnenia výrobcov SLOM z orgánov.

12. V nadväznosti na rozsudok Súdneho 3. S cieľom zabezpečiť plnú účinnosť roz­ dvora z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada sudku z 19. mája 1992 vydajú orgány a Komisia 12 (ďalej len „rozsudok Mulder II") praktické postupy pri odškodnení dotknu­ zverejnili Rada a Komisia 5. augusta 1992 tých osôb vrátane otázky úrokov. ..." [neofi­ oznámenie 92/C-198/0413. ciálny preklad]

14. Na dosiahnutie súladu s rozsudkom 13. V bode 1 tohto oznámenia sa poukazuje Mulder II prijala Rada nariadenie (EHS) na skutočnosť, že Spoločenstvo nesie mimo- č. 2187/93 z 22. júla 1993 o ponuke odškod­ zmluvnú zodpovednosť voči všetkým výrob­ nenia určitých výrobcov mlieka alebo mlieč­ com, ktorí spĺňajú kritériá a podmienky nych výrobkov, ktorým bol prechodne zame­ vyplývajúce z rozsudku Mulder II. Výňatky dzený výkon ich činnosti14'. Toto nariadenie zvyšných bodov oznámenia znejú takto: ponúka výrobcom, ktorým bolo definitívne pridelené osobitné referenčné množstvo 15, paušálne odškodnenie na vyrovnanie všet­ kých škôd, ktoré utrpeli na základe právnej úpravy, ktorá bola predmetom rozsudku Mulder II.

,,a) Dňom prerušenia päťročnej premlčacej „Výrobcovia podajú svoje žiadosti na prí­ doby stanovenej v článku 43 Štatútu slušné úrady. Žiadosti výrobcov musia byť Súdneho dvora je deň podania žiadosti príslušným úradom doručené najneskôr na orgán Spoločenstva alebo v prípade do 30. septembra 1993, inak budú zamiet­ podania návrhu na začatie konania nuté. Súdnemu dvoru deň zápisu tohto návrhu do jeho registra, najneskôr však 5. augusta 1992, keď bolo zverejnené oznámenie orgánov Spoločenstva č. C 198 v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Premlčacia doba podľa článku 43 štatútu Súdneho dvora začne pre všetkých výrobcov plynúť v čase uvedenom v prvom odseku, pokiaľ žiadosť podľa prvého odseku nebola podaná skôr, ibaže by došlo k prerušeniu premlčania podaním návrhu na začatie konania Súdnemu dvoru podľa článku 43 b) Rozhodujúca doba pre odškodnenie sa jeho štatútu." [neoficiálny preklad] začína päť rokov pred dňom prerušenia premlčania, najskôr však 2. apríla 1984, alebo pred zánikom záväzku neuvádza­ nia na trh alebo záväzku konverzie.

III — Skutkový stav

c) Vo vzťahu k výrobcom, ktorým bolo pridelené osobitné referenčné množstvo podľa nariadenia (EHS) č. 764/89, končí rozhodujúca doba pre odškodnenie 17. Okolnosti predchádzajúce podaniu 29. marca 1989; vo vzťahu k výrobcom, odvolania sú v napadnutom rozsudku 16 ktorým bolo pridelené osobitné refe­ zhrnuté takto: renčné množstvo podľa nariadenia (EHS) č. 1639/91, 15. júna 1991." [neoficiálny preklad] 16 - Body 14 až 21.

I - 10233

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

18 Žalobca toto zamietavé rozhodnutie neúspešne napadol pred vnútroštátnymi súdmi. Rozhodnutie preto nadobudlo 15 Dňa 1. mája 1985 nadobudol žalobca právoplatnosť. hospodárstvo v Dalfsen (Holandsko), ktoré obhospodaroval počas jedného roka spolu so svojím pôvodným hospo­ dárstvom vo Wijhe (Holandsko). Dňa 13. mája 1986 svoje hospodárstvo vo Wijhe predal. 19 Listom zo 14. júla 1992 sa poradca žalobcu domáhal prerušenia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalobcovi a k výrobcom uvedeným v liste z 31. marca 1989 k tomuto dňu. Listom z 22. júla 1992 generálny riaditeľ právnej služby Rady odpovedal, že premlčacia 16 Listom svojho advokáta z 31. marca doba vo vzťahu k 348 výrobcom, ktorí 1989 adresovaným Rade [Európskej rovnako ako žalobca nepodali žalobu, únie] a Komisii [Európskych spoločen­ začala plynúť odznova. Pripustil, že list stiev] žalobca spolu s ďalšími 351 zo 14. júla 1992 je možné považovať za výrobcami uvedenými v prílohe tohto nové predchádzajúce uplatnenie nároku listu a vo všeobecnosti označovanými pred príslušným orgánom Spoločenstva ako výrobcovia SLOM, ktorí vzhľadom v zmysle článku 43 Štatútu Súdneho na svoj záväzok v zmysle nariadenia dvora. Ďalej uviedol, že Rada sa od tohto č. 1078/77 v priebehu referenčného roka okamihu až do 17. septembra 1992 zdrží nedodali na trh žiadne mlieko, oznámili, uplatnenia námietky premlčania, pokiaľ že považujú Spoločenstvo za zodpo­ nároky dotknutých osôb na odškodne­ vedné za škodu, ktorá im vznikla nie k 14. júlu 1992 ešte neboli pre­ v dôsledku vyhlásenia nariadenia mlčané. Napokon upresnil: ,V priebehu č. 857/84 za neplatné v rozsudku Súd­ tohto obdobia sa orgány Spoločenstva neho dvora Mulder I. Orgány Spoločen­ budú usilovať o to, aby spoločne stano­ stva na tento list neodpovedali. vili praktické postupy pri odškodnení

I - 10235

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

úrokov z omeškania vo výške 8 % p. a. od článku 215 Zmluvy ES (teraz článok 288 ES) podania žaloby za škodu zapríčinenú proti­ uznať Spoločenstvo zodpovedným, a ak áno, právnym odmietnutím referenčného množ­ tak do akého časového okamihu. Následne stva na základe nariadenia č. 857/84, ktorá skúma, či sú uplatnené nároky premlčané 19. mu podľa neho vznikla po 23. februári 1985, keď zanikol jeho záväzok neuvádzania na trh 17.

20. Žalovaní popreli názor žalobcu, že sú Body odôvodnenia rozsudku týkajúce sa splnené podmienky zodpovednosti Spolo­ zodpovednosti Spoločenstva čenstva za škody, ktoré mu vznikli, a podali námietku neprípustnosti, pretože uplatnené nároky sú podľa nich premlčané 18.

21. Uznesením z 24. júna 1997 Súd prvého 24. Po výklade predpokladov prípadnej stupňa konanie prerušil až do vyhlásenia mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva rozsudku Mulder III. voči výrobcom SLOM, ktorá sa údajne zakladá na porušení zásady ochrany legitím­ nej dôvery, Súd prvého stupňa uvádza, že pokiaľ ide o nárok na odškodnenie za obdobie od 23. februára 1985 do 13. mája 22. Uznesením z 11. marca 1999 Súd prvého 1986, keď žalobca predal svoje hospodárstvo stupňa nariadil pokračovať v konaní. SLOM, je nesporné, že v dôsledku nariadenia č. 857/84 nemohol dodávať na trh žiadne mlieko a že za škodu, ktorá mu tým vznikla, 20 zodpovedá Spoločenstvo .

23. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa žalobu zamietol ako neprípustnú.

Odôvodnenie

rozsudku obsahuje v podstate toto:

45 Navyše podľa článku 7 ods. 1 nariadenia 857/84 v znení nariadenia č. 590/85 Rady z 26. februára 1985 (U.v. ES L 68, s. 1), v spojení s článkom 7 nariadenia č. 1546/88 bol aj výrobcovi mlieka, ktorý sa nezaviazal záväzkom neuvádzania na 48 Na rozdiel od tvrdení žalobcu sa má, trh alebo záväzkom konverzie, umož­ ako už Súdny dvor opakovane rozhodol nený prevod kvóty z jedného hospodár­ (porovnaj najmä rozsudok z 27. januára stva na druhé len v prípade prevodu 1994, Herbrink, C-98/91, Zb. s. 1-223), pozemkov na orgány verejnej moci a/ touto požiadavkou dosiahnuť len to, aby alebo z dôvodu použitia na všeobecne sa zásada zakotvená v článku 7 ods. 1 prospešné účely (článok 7 ods. 1) nariadenia č. 857/84, podľa ktorej sa a v prípade skončenia platnosti nájom­ referenčné množstvo má prevádzať ných zmlúv, pri ktorých nájomca nemá spolu s pozemkami, pre ktoré bolo nárok na predĺženie platnosti zmluvy pridelené, vzťahovala aj na osobitné (článok 7 ods. 4). referenčné množstvá (bod 13). Za týchto okolností sa žalobca nemôže odvolávať na to, že uplatnenie tejto požiadavky voči nemu je v rozpore so 21 — Body 44 ai 49 napadnutého rozsudku. zásadou ochrany legitímnej dôvery,

I - 10237

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

keďže v čase prevodu hospodárstva pre konanie pred Súdom prvého stupňa SLOM nemohol existenciu takejto začala plynúť 23. februára 1985, t. j . dňom, požiadavky predvídať. keď nariadenie č. 857/84 nadobudlo voči žalobcovi účinnosť. Nárok na odškodnenie sa podľa jeho vyjadrenia vzťahuje na obdobia idúce po sebe, ktoré začínali každým dňom, keď nebolo možné uviesť výrobky na trh 23.

I - 10238

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

orgánom Spoločenstva, v posledne jednostranným právnym úkonom, ktorý menovanom prípade však účinky pre­ v snahe obmedziť počet žalôb mal rušenia premlčania nastúpia len vtedy, podnietiť žalobcov k tomu, aby vyčkali keď je po uplatnení nároku v rámci na uplatňovanie systému paušálneho príslušnej doby podľa článku 173 odškodňovania stanoveného Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 230 v nariadení č. 2187/93 (rozsudok Stef­ ES) alebo článku 175 Zmluvy ES (teraz fens/Rada a Komisia, už citovaný, bod článok 232 ES) podaný návrh na začatie 38). konania (rozsudok Súdneho dvora z 5. apríla 1973, Giordano/Komisia, 11/72, Zb. s. 417, bod 6, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. novembra 1998, Steffens/Rada a Komisia, T-222/97, Zb. s. II-4175, body 35 a 42).

71 Stanovisko žalovaných k premlčaniu predmetných nárokov nemôže predsta­ vovať ani nijaké diskriminačné zaobchá­ dzanie vzhľadom na postoj Komisie voči výrobcom SLOM, ktorí dostali ponuku 69 Tento zoznam bol vnútroštátnym orgá­ na odškodnenie, keďže ako už bolo nom zaslaný z toho dôvodu, aby im bolo spomenuté (pozri bod 69), žalobca sa v prípade, ak by im boli doručené nachádza v inej situácii ako tí, ktorí mali žiadosti o odškodnenie v rámci kom­ z nariadenia č. 2187/93 prospech. p e n z a č n e j schémy s t a n o v e n e j v nariadení č. 2187/93, oznámené, ktorým okamihom došlo k prerušeniu premlčania nárokov. Nerozlišovalo sa tam však medzi výrobcami SLOM, ktorým bolo pridelené konečné refe­ renčné množstvo a ktorí tým mohli mať prospech z návrhu vyrovnania v rámci 72 Napokon k tvrdeniam žalobcu nariadenia č. 2187/93, a medzi tými, o údajných vyjadreniach pána Boossa ktorí rovnako ako žalobca nezískali stačí uviesť, že nie sú podložené žiad­ žiadnu kvótu a v dôsledku toho neboli nym dôkazom." zahrnutí do kompenzačnej schémy. Meno žalobcu preto stálo na zozname len omylom.

30. Z týchto dôvodov dospel Súd prvého stupňa napokon k záveru, že žaloba doru­ čená 29. apríla 1997 bola podaná príliš 70 Takýto omyl však nebol spôsobilý vyvo­ neskoro, kedže žalobcov nárok na odškod­ lať v žalobcovi presvedčenie, že by mal nenie sa premlčal už 13. mája 1991, pretože zo záväzku uvedenom v oznámení nedošlo k prerušeniu, ani spočívaniu pre­ z 5. augusta 1992 prospech a že mlčania 2 6 . k 31. marcu 1989 došlo k prerušeniu premlčania jeho nároku. V čase zaslania predmetného zoznamu, teda 10. sep­ tembra 1993, žalobca totiž už mohol 26 — Bod 73 napadnutého rozsudku.

— subsidíame vyhlásil odvolanie za neprí­ pustné a

— vrátil vec Súdu prvého stupňa,

— zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.

— zaviazal Radu a Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupňa, ako aj tohto konania.

VI — Právne posúdenie

32. Rada navrhuje, aby Súdny dvor: 34. Odvolateľ opiera svoj návrh na zrušenie napadnutého rozsudku o tri dôvody. Prvý odvolací dôvod sa týka otázky, či Súd prvého stupňa nesprávne posúdil zodpovednosť Spoločenstva za škodu, ktorá mu vznikla v období po prevode hospodárstva. — zamietol odvolanie ako sčasti neprí­ V druhom a treťom odvolacom dôvode sa pustné a v každom prípade ako zjavne odvolateľ obracia proti rozhodnutiu Súdu nedôvodné a prvého stupňa, podľa ktorého sú nároky na

35. V prvom odvolacom dôvode odvolateľ v podstate tvrdí, že Súd prvého stupňa v bodoch 43 až 50 nesprávne určil, že Spoločenstvo nezodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla po prevode hospodárstva 13. mája 1986. 38. Odvolateľ zdôrazňuje, že vzhľadom na paralelné hospodárenie na pôvodnom i novom hospodárstve v období jedného roka vykonal prevod hospodárstva presne tým spôsobom, ktorý podľa holandskej správnej praxe umožnil každému výrobcovi previesť referenčné množstvo na nové 36. Súd prvého stupňa podľa odvolateľa hospodárstvo. Vždy všeobecne platilo, že najskôr nesprávne posúdil rozdelenie právo­ táto správna prax je v súlade s právom mocí medzi Spoločenstvom a členskými Spoločenstva. Nariadenie č. 1033/89 svojou štátmi. V súvislosti s bodom 46 rozsudku nepredvídateľnou a retroaktívnou požiadav­ odvolateľ uvádza, že ide o povinnosti orgá­ kou, aby výrobca SLOM preukázal, že nov Spoločenstva a nie vnútroštátnych orgá­ hospodárstvo, ktoré spravoval v čase podania nov. Právna úprava Spoločenstva podľa neho návrhu na poskytnutie prémií, ešte čiastočne bránila vnútroštátnym orgánom v pridelení referenčného množstva v prípade prevodu hospodárstva, a preto sú za tento stav 27 - Rozsudok z 27. januára 1994, Herbrink, C-98/91, Zb. s. I-223, zodpovedné orgány Spoločenstva. bod 15.

I - 10242

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

39. Ďalej odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa, ako to vyplýva už z pred­ 42. Rada s poukázaním na jeden rozsudok chádzajúcich bodov, nesprávne uplatnil najvyššej holandskej odvolacej inštancie jeden predpoklad vzniku zodpovednosti v záležitostiach SLOM 2 8vyslovuje v tejto a síce príčinnú súvislosť. Odmietnutie pride­ súvislosti pochybnosti, či podľa holandského lenia osobitného referenčného množstva práva vôbec existovala možnosť prevodu v roku 1989 nemá svoj základ v prevode spôsobom, ktorý opisuje odvolateľ. Komisia hospodárstva, ale v uplatniteľnej úprave zdôrazňuje, že v každom prípade takúto práva Spoločenstva. Súd prvého stupňa prax, pokiaľ skutočne existovala, nikdy neuz­ uplatnil predpoklad príčinnej súvislosti nala. nesprávne na spojitosť medzi pôvodnou právnou úpravou a prevodom hospodárstva v roku 1986. Takáto spojitosť samozrejme neexistovala. Určujúca príčinná súvislosť je podľa neho súvislosť medzi neoprávneným konaním zákonodarcu Spoločenstva a ušlým ziskom odvolateľa. 43. Ako to v podstate súhlasne uvádzajú Rada a Komisia, ak preto vôbec došlo k nerovnému zaobchádzaniu vo vzťahu k „bežným" výrobcom, tak len na základe vnútroštátneho práva, nie na základe práva Spoločenstva alebo v súlade s ním. Súd 40. Rada a Komisia popierajú, že Súd prvého stupňa preto oprávnene vychádzal prvého stupňa sa svojím rozhodnutím, podľa z toho, že zákonodarcovi Spoločenstva ktorého Spoločenstvo nezodpovedá za škody, nemožno v žiadnom prípade vytýkať poru­ ktoré vznikli žalobcovi po prevode hospo­ šenie zásady ochrany legitímnej dôvery. dárstva, dopustil pochybenia pri uplatnení zásady ochrany legitímnej dôvery alebo požiadavky príčinnej súvislosti alebo že by 28 — Rozsudok z 3. júla 1996. College van Beroep voor het neprihliadol na rozsudok Herbrink. bedrijfsleven, t. 94/1619/060/198.

47. V súlade s tým prichádzajú do úvahy dve právne úpravy, na základe ktorých sa môže odvodiť zodpovednosť Spoločenstva 45. Ako to vyplýva z rozsudku 29, odvolateľ v dôsledku konania jeho orgánov. v konaní vo veci samej požadoval náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že od uplynutia jeho záväzku neuvádzania na trh, t. j . od 23. februára 1985, mu nemohlo byť podľa nariadenia č. 857/84 pridelené žiadne refe­ renčné množstvo a že nariadenia, ktoré mali napraviť túto situáciu, nestanovovali žiadne 48. Po prvé možno údajnú škodu odvolateľa referenčné množstvo pre výrobcov SLOM, vyvodiť z toho, že zákonodarca Spoločenstva ktorí svoje pôvodné hospodárstvo vymenili v nariadení č. 857/84 nezohľadnil situáciu za iné hospodárstvo. Celkovo si teda odvo­ výrobcov SLOM v tom smere, že referenčné lateľ uplatňuje, ako to uvádza Súd prvého roky na výpočet referenčného množstva, stupňa v bode 41 napadnutého rozsudku, ktoré nepodlieha poplatku, sa prelínali s obdobiami neuvádzania na t r h . V rozsudku Mulder II Súdny dvor rozhodol, 29 — Najmä bod 32 napadnutého rozsudku. že Spoločenstvo zodpovedá za prípadné

I - 10244

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

škody, ktoré vznikli v dôsledku uplatnenia 52. V tejto súvislosti je potrebné skúmať, či tejto právnej úpravy . Súd prvého stupňa vo vzťahu k predpokladu príčinnej súvislosti nesprávne posúdil, že Spoločenstvu možno pripísať len škodu, ktorá vznikla do predaja pôvodného hospo­ dárstva, ale už nie škodu vzniknutú neskôr.

49. Po ďalšie možno opätovné odopretie referenčného množstva po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 764/89 a z toho vyplývajúcu škodu pripísať právnej úprave, podľa ktorej môže byť výrobcovi pridelené 53. Presnejšie povedané, ide tu o otázku, či referenčné množstvo len vtedy, keď pôvodné bola príčinná súvislosť medzi vyššie uvádza­ hospodárstvo ešte obhospodaruje. nou právnou úpravou a pokračujúcou ško­ dou prerušená predajom hospodárstva 13. mája 1986.

I - 10245

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

56. Pre túto vec to znamená, že škodu, ktorá činnú súvislosť, ak v rámci úpravy práva vznikla odvolateľovi, nemožno odvodzovať Spoločenstva týkajúcej sa referenčného od okolnosti, že nariadenie č. 857/84 nepri­ množstva v takomto prípade aj tak nie je púšťalo pridelenie referenčného množstva možný prevod referenčného množstva. výrobcom SLOM, keďže aj nezávisle od tejto právnej úpravy, resp. vzhľadom na nesplne­ nie ďalších predpokladov, by mu referenčné množstvo nebolo prislúchalo, a preto by mu škoda vznikla aj tak. 59. Podľa ustálenej súdnej praxe je v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 857/84 zakotvená zásada príznačná pre celú právnu úpravu referenčných množstiev a síce, že referenčné množstvo sa prevádza s plochami, na ktoré bolo pridelené. Referenčné množstvo sa teda v zásade viaže na pozemok a nie na výrobcu 35. 57. Túto situáciu možno považovať za oso­ bitnú formu prerušenia príčinnej súvislosti v dôsledku konania poškodeného, resp. príčinnej súvislosti, ktorá viedla k následku pred naplnením inej príčinnej súvislosti 33. Poškodený sa dostane v dôsledku vlastného konania do situácie, v ktorej by mu škoda 60. Samostatný prevod referenčného množ­ vznikla aj bez predmetného protiprávneho stva je podľa práva Spoločenstva naproti konania orgánov Spoločenstva, a táto škoda tomu možný len v rámci výslovných výni­ už preto nevyplýva priamo, resp. výlučne, miek stanovených prostredníctvom nariade­ z ich konania 34. nia č. 590/85 v článku 7 nariadenia č. 857/84 v prípade prevodu pozemkov na orgány verejnej moci a/alebo v prípade ich použitia na všeobecne prospešné účely, ako aj v prípade skončenia platnosti nájomných zmlúv, pri ktorých nájomca nemá nárok na predĺženie platnosti zmluvy. Na to Súd prvého stupňa správne poukázal v bode 45 napadnutého rozsudku. 58. Predaj hospodárstva sa má podľa toho považovať za okolnosť, ktorá prerušila prí­

62. Pre túto vec je ale rozhodujúce, že podľa 65. Na body 47 a 48 napadnutého rozsudku práva Spoločenstva — a to nielen vo vzťahu je potom potrebné pozerať cez otázku, či k výrobcom SLOM — nebolo možné refe­ z požiadavky zakotvenej v článku 3a ods. 1 renčné množstvo previesť v prípade predaja nariadenia č. 1546/88, podľa ktorej výrobca hospodárstva na nové hospodárstvo. musí ešte svoje (pôvodné) hospodárstvo SLOM obhospodarovať, aby mohol požiadať o poskytnutie (osobitného) referenčného množstva na základe článku 3a nariadenia č. 857/84 zmeneného a doplneného nariade­ ním č. 764/89, možno odvodiť zodpoved- nostné nároky. Presnejšie povedané, ide tu o to, či je vo vzťahu k tejto právnej úprave 63. Napokon tým Súd prvého stupňa splnený predpoklad vzniku zodpovednosti, správne vychádzal z toho, že škoda vzniknutá ktorým je protiprávnosť aktu. prípadne po predaji pôvodného hospodárstva nevyplýva z protiprávneho odmietnutia refe­ renčného množstva po uplynutí záväzku neuvádzania na trh, a tým zo sporného konania orgánov Spoločenstva, keďže odvo- lateľovi by od tohto okamihu aj tak z iných dôvodov nijaké referenčné množstvo nepri­ 66. Odvolateľ v tejto súvislosti tvrdil, že Súd slúchalo. prvého stupňa v bode 48 nesprávne roz­ hodol, že uplatnenie tejto požiadavky voči nemu nie je v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

64. Možno však konštatovať, že výhrada nesprávneho uplatnenia predpokladu príčin­ nej súvislosti je odôvodnená v tom smere, že 67. K tomu je potrebné uviesť, že podľa Súd prvého stupňa v bode 44 a následne aj ustálenej súdnej praxe je legitímna dôvera v bode 49 napadnutého rozsudku vychádza výrobcov, ktorí boli konaním Spoločenstva z existencie príčinnej súvislosti medzi pohnutí k tomu, aby vo všeobecnom záujme odmietnutím pridelenia referenčného množ­ a za podmienky výplaty prémie počas určitej stva a predajom hospodárstva SLOM. Ako je doby zastavili uvádzanie mlieka na trh, už z vyššie uvedeného zrejmé, záleží na tom, porušená, ak po uplynutí ich záväzku neuvá-

70. Navyše odvolateľ sa s cieľom vyvodiť zodpovednosť Spoločenstva na základe zásady ochrany legitímnej dôvery nemôže odvolávať na to, že v Holandsku údajne mohli „bežní" výrobcovia svoje referenčné množstvo previesť na iné hospodárstvo. Keďže táto možnosť prevodu, ako to vyplýva 69. Ináč to bolo v prípade výrobcu vo veci z vyššie uvedeného, nenachádza oporu Herbrink. U tohto výrobcu SLOM totiž išlo v práve Spoločenstva, nemožno z toho odvo­ o nájomcu. Vo vzťahu k nájomným zmlu­ diť žiadne porušenie zásady ochrany legitím­ vám, ktorým končí ich doba platnosti, sú ale nej dôvery zo strany orgánov Spoločenstva. členské štáty v článku 7 ods. 4 nariadenia Vo všeobecnosti totiž podľa ustálenej súdnej č. 857/84 zmeneného a doplneného nariade­ praxe platí, že odvolanie sa na zásadu ním č. 590/85 v spojení s článkom 7 ods. 1 ochrany legitímnej dôvery v právnu úpravu bodom 4 nariadenia č. 1546/88 splnomoc­ Spoločenstva je možné len vtedy, pokiaľ samotné Spoločenstvo vytvorilo situáciu, ktorá môže vzbudiť legitímnu dôveru 39. 36 — Pozri najmä rozsudky z 28. apríla 1988, Mulder, 120/86, Zb. s. 2321, bod 24; Von Deetzen, 170/86, Zb. s. 2355, bod 13, a z 3. decembra 1992, Wehrs, C-264/90, Zb. s. 1-6285, bod 8, pozri ai môj výklad k zásade ochrany legitímnej dôvery v mojich, návrhoch z 18. septembra 2003 v spojených veciach 38 — Tamže, bod 15. C-162/01 P a C-163/01 P (už citovaný v poznámke pod 39 — Pozri najmä rozsudky zo 6. marca 2003, Molkerei Wagenfeld, čiarou 6), najmä body 74 a nasi. C-14/01, Zb. s. 1-2279, bod 56; z 15. februára 1996, Duff a i., 37 — Pozri rozsudok Herbrink (už citovaný v poznámke pod C-63/93, Zb. s. 1-569, bod 20, ako aj z 10. januára 1992, Kühn, čiarou 27), bod 13. C-177/90, Zb. s. 1-35, bod 14.

72. Napokon Súd prvého stupňa správne rozhodol, že Spoločenstvo zodpovedá len za 74. Druhý, ako aj tretí odvolací dôvod tú škodu, ktorá vznikla žalobcovi do 13. mája smerujú proti vyjadreniu Súdu prvého 1986. Pokiaľ sú zistenia Súdu prvého stupňa stupňa, podľa ktorého sú predmetné nároky týkajúce sa príčinnej súvislosti ako pred­ na náhradu škody už premlčané. V rámci pokladu vzniku zodpovednosti nesprávne, zo druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ súdnej praxe vyplýva, že to nemá žiadne vytýka posúdenie premlčania v napadnutom právne následky, ak je z iných dôvodov rozsudku ako právne nesprávne v tom smere, zrejmé, že Súd prvého stupňa správne že Súd prvého stupňa prerušenie premlčania posúdil danosť, resp. nedostatok, predpokla­ neuznal pre obdobie od 31. marca 1989 do dov vzniku zodpovednosti 40. Ako vyplýva zverejnenia oznámenia 5. augusta 1992. z môjho predchádzajúceho výkladu 41, je V rámci tretieho odvolacieho dôvodu vytýka tomu tak aj v tejto veci. posúdenie premlčania ako právne nesprávne v tom smere, že Súd prvého stupňa nepova­ žoval premlčanie za prerušené alebo spočí­ vajúce ani v období od 5. augusta 1992. Oba odvolacie dôvody sa pritom v podstate zakla­ dajú na dvoch úvahách. Na jednej strane odvolateľ vychádza z toho, že Súd prvého stupňa pripísal oznámeniu z 5. augusta 1992 nesprávny význam, resp. z neho nevyvodil vo vzťahu k premlčaniu správne právne následky. Na druhej strane tvrdí, že Súd 73. Z týchto dôvodov je potrebné prvý prvého stupňa neprihliadol na podstatné odvolací dôvod zamietnuť. skutočnosti a porušil svoju povinnosť odô­ vodniť rozhodnutie 42. Rozsudok je preto celkovo v rozpore so zásadami rovnosti, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, 40 — Pozri najmä rozsudky z 30. septembra 2003, Biret/Rada a Komisia, C-93/02 P, Zb. s. I-10497, bod 60; z 10. júla 2003, ako aj povinnosti odôvodniť rozhodnutie. Komisia/Fresh Marine, C-472/00 P, Zb. s. 1-7541, bod 23; z 9. júna 1992. Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. 1-3755. bod 28; z 19. mája 1994 SEP/Komisia, C-36/92 P, Zb. s. 1-1911, bod 33, a z 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C-294/95 P, Zb. s. 1996, I-5863. bod 52. 42 — K tomu pozri vyjadrenia odvolateľ k druhému a tretiemu 41 — Pozri najmä body 58 aż 69. odvolaciemu dôvodu v bodoch 27 a 28 dupliky.

78. Odvolateľ sa potom konkrétnejšie obra­ cia proti ďalším vyjadreniam Súdu prvého stupňa v bodoch 62 až 70 napadnutého rozsudku. Čo sa týka bodov 62 a 63 roz­ sudku, tak sa v súvislosti s prerušením premlčania neodvolával na článok 43 Štatútu Súdneho dvora ES, ale na oznámenie z 5. augusta 1992. Vyjadrenia v bode 65, podľa ktorých vzdanie sa práva obsiahnuté 76. Ani v rámci rokovaní o odškodnení v oznámení z 5. augusta 1992 predstavuje s Komisiou po roku 1993 sa Komisia voči jednostranný právny úkon, nie sú pre práva výrobcom SLOM, ktorí mali účasť na liste odvolateľa relevantné. Nejde totiž o to, čo z 31. marca 1989, neodvolala na premlčanie, Rada a Komisia daným oznámením vo a to nezávisle od toho, či výrobca SLOM všeobecnosti sledovali, ale o to, aký právny medzičasom podal žalobu na Súd prvého vzťah je vzhľadom na obsah oznámenia stupňa alebo nie. Túto okolnosť Súd prvého a ostatné uvedené okolnosti medzi Spolo­ stupňa neprávom nezohľadnil. čenstvom a odvolateľom.

43 — Následne sa v rámci tvrdení účastníkov konania ponechal 44 — Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 21. marca 1997, odkaz na článok 43 Štatútu Súdneho dvora ES. T-179/96 R (Antonissen/Komisia a Rada, Zb. s. II-425).

I - 10250

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

84. Odvolateľ sa usiluje o to, aby sa Súdny dvor s celou vecou opätovne zaoberal, najmä pokiaľ ide o posúdenie skutočností. Neprí­ pustnými sú v každom prípade tvrdenia, 81. V bodoch 68 a 69 Súd prvého stupňa pokiaľ odvolateľ uvádza, že Súd prvého navyše neprávne posúdil význam zoznamu, stupňa nesprávne vyložil alebo nezohľadnil ktorý Komisia zaslala holandským úradom relevantné skutočnosti. Toto sa pritom krátko pred nadobudnutím účinnosti naria­ vzťahuje najmä na vyjadrenia odvolateľa denia č. 2187/93. Tento zoznam je ďalším o pánovi Boossovi. Subsidiárne sú však tieto dôkazom toho, že Komisia sa voči autorom výhrady aj nedôvodné. Ako neprípustnú listu z 31. marca 1989 predmetným ozná­ novú námietku je podľa stanoviska Rady mením vzdala práva dovolávať sa premlčania. potrebné zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého Z toho ďalej vyplýva, že tvrdenie v bode 70, sa Komisia na obdobie od 31. marca 1989 do podľa ktorého chybné uvedenie odvolateľa na 5. augusta 1992 vzdala svojho práva odvolať tomto zozname v ňom nemohlo vzbudiť presvedčenie, že bude mať zo záväzku uvedeného v oznámení prospech, je nesprávne. 45 — Dátum, kedy sa skončilo prerušenie premlčania, ako uvádza odvolateľ. podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 2187/93.

I - 10251

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

I - 10252

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

premlčania posúdiť na základe článku 43 2. Posúdenie Štatútu Súdneho dvora ES.

a) O prerušení alebo spočívaní premlčania nárokov na náhradu škody všeobecne

90. Aby bolo možné preskúmať vytýkané časti odôvodnenia rozsudku a aby k nim bolo možné priradiť výhrady odvolateľa, je potrebné zaoberať sa najskôr úpravou pre­ mlčania, ktorá sa vzťahuje na mimozmluvné nároky na náhradu škody.

89. V podstate tvrdí, že odvolateľ nepoprel — správne — zistenia Súdu prvého stupňa, podľa ktorých k premlčaniu nárokov na odškodnenie došlo 13. mája 1991, ibaže by bolo pred týmto dátumom prerušené. Ako 91. Na úvod je potrebné konštatovať, že jediný akt prerušujúci premlčanie prichádza v článku 43 Štatútu Súdneho dvora ES (teraz do úvahy list z 31. marca 1989. Keďže však článok 46 Štatútu Súdneho dvora 46), následne po tomto liste nebola podaná v ktorom je na úrovni primárneho práva žiadna žaloba v lehote stanovenej v článku upravené premlčanie nárokov 43 Štatútu a orgány na tento list nikdy z mimozmluvnej zodpovednosti, sa hovorí neodpovedali, vynára sa už len otázka, či len o prerušení, ale nie o spočívaní pre­ orgány Spoločenstva vyvolali u odvolateľa mlčania 4 7 . dojem, že voči nemu neuplatnia premlčanie. Oznámenie však smerovalo jasne voči výrob­ com, ktorí spínali predpoklady stanovené v rozsudku Mulder II, teda voči výrobcom, ktorý disponovali konečným referenčným množstvom a ktorých nároky ešte neboli premlčané. Odvolateľ teda nepatril k skupine 92. Ako Súd prvého stupňa v bode 62 výrobcov, voči ktorým sa Komisia vzdala správne uviedol, môže k prerušeniu pre­ uplatnenia premlčania. Na tom nezmení nič mlčania podľa znenia tohto ustanovenia dôjsť ani jeho uvedenie na zozname, ktorý bol dvojakým spôsobom, a síce buď podaním zaslaný holandským úradom, lebo neprichá­ dzal do úvahy pre ponuku odškodnenia v rámci nariadenia č. 2187/93, zatiaľ čo predmetný zoznam bol zaslaný práve na 46 — V rámci posúdenia bude používané označenie článok 46 Statutu. tento účel. Všetko toto Súd prvého stupňa 47 — Pozri uznesenie Súdneho dvora z 18. júla 2002, Autosalone správne uviedol v bodoch 68 až 71 rozsudku. Ispra/Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, C-136/01 P, Zb. s. I-6565, bod 56.

94. Žalované orgány, resp. adresáti žiadosti o náhradu škody, môžu preto zamietnutiu nároku na náhradu škody z dôvodu pre­ 97. V tejto veci by bolo možné považovať mlčania, ku ktorému došlo podľa článku 46 Súd prvého stupňa za povinný uplatniť štatútu, zabrániť tým, že upustia od uplatne­ článok 46 štatútu v celom rozsahu, teda vo nia premlčania, čím následne zároveň dôjde vzťahu k celému obdobiu premlčania, a síce k predĺženiu premlčacej doby. s následkom, že by prípadne musel roz­ hodnúť o premlčaní nárokov na náhradu škody. Poškodený, ktorý bol uistený o vzdaní sa námietky premlčania a ktorý preto upustil od skoršieho podania žaloby, sa následne môže len pokúsiť o odškodnenie novou žalobou o náhradu škody, ktorá sa zakladá 95. Za týchto okolností Súd prvého stupňa na porušení zásady ochrany legitímnej vo svojej ustálenej súdnej praxi v oblasti rlnvprv odškodňovania výrobcov SLOM uznal, že orgány Spoločenstva sa môžu vzdať uplatne­ nia námietky premlčania aj vopred, a to voči 50 — Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. novembra 1998, Steffens/Rada a Komisia, T-222/97, Zb. s. II-4175, body 37 až 41, ako aj z 9. decembra 1997, Quiller a Heusmann/ Rada a Komisia, spojené veci T-195/94 a T-202/94, Zb. s. II- 2247, bod 136, pozri k tomu ďalej Ton Heukels/Alison 48 — Pozri najmä rozsudok z 5. apríla 1973, Giordano/Komisia, McDonnell, „Limitation of the Action for Damages Against 11/72, Zb. s. 417, bod 6. the Community: Considerations and New Developments", in: 49 — Rozsudok z 30. mája 1989, Roquette Frères/Komisia, 20/88, Ton Heukels/Alison McDonnell, The Action for Damages in Community Law, 1997, s. 217 (s. 239 a nasi.). Zb. s. 1553, bod 12.

51 — Pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupňa T-195/94 (už citovaný v poznámke pod čiarou 50), body 137 aż 139, ako aj bod 142, a zo 16. apríla 1997, Hartmann/Rada a Komisia, T-20/94, Zb. s. II-595, body 135 až 140, pozri k tomu aj S. Hackspiel, Kommentar zu Artikel 43, in: H. von der Groeben/J. Thiesing/C.Ehlermann (Hrsg.), Kommentar zum EU/EG-Vertrag, 5. vydanie, 1997, zväzok 4, 858 (bod 6), 104. V nasledujúcich bodoch napadnutého M. Núñez Müller, Die Verjährung mißervertraglicher Scita- denersatzansprüche gegen die EG* EuZW 20/1999, 611 (614 rozsudku sa však Súd prvého stupňa neza­ a nasi.). oberá otázkou prerušenia premlčania, ale

I - 10255

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-164/01 P

tým, či je dané spočívanie premlčania v už ktorá nepodlieha kontrole Súdneho dvora. uvedenom zmysle , takže nezáleží na tom, Podľa ustálenej súdnej praxe Súdneho dvora či bol podaný návrh na začatie konania sa odvolanie totiž môže opierať len o dôvody, v zmysle článku 46 štatútu, ale na tom, či je ktoré sa vzťahujú na porušenie právnych 53 dané zodpovedajúce vzdanie sa námietky predpisov a nie na posúdenie skutočností . premlčania.

105. Ako Súd prvého stupňa uviedol v bode 64 napadnutého rozsudku, odvolateľ v konaní pred Súdom prvého stupňa tvrdil, 108. Preto je potrebné výhrady odvolatela že Rada a Komisia sa voči nemu zaviazali, že vzťahujúce sa na tieto body rozsudku, ktoré sa vo vzťahu k obdobiu od 31. marca 1989 tvoria ťažisko druhého a tretieho odvolacieho vzdajú uplatnenia premlčania. dôvodu a týkajú sa významu oznámenia z 5. augusta 1992, listu z 31. marca 1989, zoznamu zaslaného holandským úradom a vyjadrení pána Boossa, potrebné zamietnuť ako neprípustné.

I - 10256

VAN DEN BERG/RADA A KOMISIA

v dôsledku absencie prerušenia alebo spočí­ VII — O trovách vania už 13. mája 1991. Súd prvého stupňa preto svoju povinnosť odôvodniť rozhodnu­ tie splnil. 111. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastnil« konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť 110. Z uvedeného vyplýva, že Súd prvého trovy konania. Ak budú odvolacie dôvody stupňa posúdil premlčanie bez akýchkoľvek odvolateľa v súlade s mojím návrhom právnych vád a druhý a tretí odvolací dôvod zamietnuté vo všetkých častiach ako nedô­ musia byť zamietnuté ako neprípustné vodné alebo neprípustné, je potrebné zavia­ a v každom prípade ako nedôvodné. zať odvolateľa na náhradu trov konania.

VIII - Návrh

112. Z týchto dôvodov Súdnemu dvoru navrhujem, aby

— odvolanie zamietol a