C-255/01
ECLI:EU:C:2004:201
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62001CC0255
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - A. TIZZANO - VEC C-255/01
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 1. apríla 2004 1
1. Rozhodnutím z 12. júna 2001 predložil I — Právny rámec Symvoulio tis Epikrateias (grécka Rada štátu; ďalej len „Rada štátu") Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky, ktoré sa týkajú výkladu ôsmej smernice Rady 84/253/EHS o požiadavkách kladených na osoby opráv A — Právo Spoločenstva nené vykonávať povinný audit účtovných dokladov, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 pism. g) zmluvy (ďalej len „ôsma smer nica") 2 . Štvrtá a siedma smernica
3. Z dôvodov ochrany záujmov spoločníkov kapitálovej spoločnosti a tretích osôb, ktoré s nimi uzatvárajú obchody (prvé odôvodne nie) prijala Rada štvrtú smernicu 78/660/ EHS (ďalej len „štvrtá smernica"), ktorá koordinuje vnútroštátne právne predpisy 2. Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby o štruktúre a obsahu ročnej účtovnej upresnil rozsah možnosti členského štátu závierky akciových spoločností a spo prijať prechodné ustanovenia na udelenie ločností s ručením obmedzeným 3. oprávnenia určitým kategóriám osôb na vykonávanie povinného auditu účtovných dokladov bez toho, aby museli vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. Okrem toho má Súdny dvor určiť, či osoby, ktorým bolo oprávnenie udelené v inom členskom štáte, 4. Je potrebné pripomenúť, že štvrtá smer môžu vykonávať takúto činnosť bez toho, aby nica zaväzuje uvedené spoločnosti, aby museli vykonať uvedenú skúšku. „svoju ročnú účtovnú závierku" a súlad tejto závierky s „výročnou správou" nechali overiť
1 — Jazyk prednesú: taliančina. 2 — Ôsma smernica Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať 3 — Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej povinný audit účtovných dokladov, vychádzajúca z článku 54 účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 126, s. 20). z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (U. v. ES L 222, s. 11).
I - 9080
M A R K O P O U L O S A I.
„jednou alebo viacerými oprávnenými oso uvedené audity požadované právom Spolo bami v zmysle vnútroštátnych právnych čenstva. predpisov", pričom členské štáty môžu oslo bodiť od tohto auditu iba spoločnosti malého hospodárskeho alebo sociálneho významu (článok 51) 4.
7. Smernica harmonizuje najmä požiadavky na osoby, ktoré sú v zmysle článku 1 ods. 1 poverené:
5. Štvrtá smernica bola zmenená a doplnená siedmou smernicou 83/349/EHS (ďalej len „siedma smernica")5,ktorá upravuje rovnaký audit aj vo vzťahu ku konsolidovanej závierke a od združenia podnikov vyžaduje konsoli „a) povinným auditom ročnej závierky spo dovanú správu o stave tohto združenia ločností a overovaním súladu správy (článok 37). o stave podniku s touto ročnou závier kou, ak je takýto audit a takéto overo vanie predpísané právnymi normami spoločenstva;
Ôsma smernica
b) povinným auditom konsolidovanej závierky z d r u ž e n i a p o d n i k o v a overovaním súladu konsolidovanej správy o stave takéhoto združenia s konsolidovanou závierkou, ak je takýto audit a takéto overovanie predpísané 6. Ôsmou smernicou, o ktorú v tomto právnymi normami spoločenstva". prípade ide predovšetkým, harmonizovala Rada kvalifikácie osôb, ktoré vykonávajú
4 — Najmá článok 51 ods. 2 oprávňuje členské štáty, aby [oslobodili] od povinného auditu „spoločnosti, ktoré ku dňu účtovnej závierky neprekročili limity dvoch z nasledujúcich troch kritérií: 8. Smernica vyhradzuje uvedené preskúma — celková súvaha: 1 000 000 ECU, nie osobám, ktoré majú osobitné oprávnenie — výška čistého obratu: 2 000 000 ECU, — priemerný počet pracovníkov počas účtovného roka: 50" (článok 2), ktoré v zmysle článku 4 môže byť (článok II). udelené iba fyzickej osobe „iba ak dosiahla 5 — Siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca stupeň vzdelania potrebný pre prijatie na z článku 54 ods. 3 písm, g) zmluvy (Ú. v. ES 1. 193, s. 1). vysokoškolské štúdium, ďalej ukončila teore-
I - 9081
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-255/01
tické vzdelanie, absolvovala praktickú prí 10. Okrem toho článok 15 znie: pravu a úspešne vykonala štátnu alebo štátom uznanú skúšku odbornej spôsobilosti zodpovedajúcu štátnej skúške vyžadovanej na získanie vysokoškolského diplomu". „Až do uplynutia jedného roka od aplikácie ustanovení uvedených v článku 30 (2) tí odborníci, ktorí neboli schválení individuál nymi aktmi kompetentných úradných orgá 9. Článok 11 však stanovuje, že: nov, ale ktorí sú aj tak kvalifikovaní v členskom štáte na vykonávanie zákonných overovaní dokumentov, spomínaných v článku 1 (odseku 1), a túto činnosť skutočne vykonávali až do toho dátumu, môžu byť schválení týmto členským štátom, „1. Úradné orgány jedného členského štátu a to v súlade s touto smernicou." môžu na overovanie oprávniť aj tie osoby, ktoré svoju spôsobilosť úplne alebo čiastočne nadobudli v niektorom inom štáte, ak spĺňajú obe nasledujúce podmienky:
11. Článok 19 upravuje, že:
a) ich spôsobilosť je príslušnými úradnými orgánmi pokladaná za rovnocennú s tou, ktorá sa na základe tejto smernice „Žiadny z odborníkov uvedených v článku 15 vyžaduje podľa práva tohto členského a 16 alebo z osôb uvedených v článku 18 štátu; nemôže byť schválený na základe výnimky z článku 4, pokiaľ ho kompetentné orgány neuznajú za spôsobilého na vykonávanie zákonného overovania dokumentov, spomí naných v článku 1 (odseku 1) a pokiaľ nemá b) podali dôkaz o svojich právnických ekvivalentnú kvalifikáciu ako osoby povolené vedomostiach, ktoré sa vyžadujú podľa článku 4." v tomto členskom štáte pre povinný audit podkladov, uvedených v článku 1, odseku 1. Úradné orgány tohto člen ského štátu však nemusia podanie takéhoto dôkazu predpisovať, ak pova žujú právnické vedomosti nadobudnuté 12. Článok 30 nakoniec upravuje, že: v inom štáte za postačujúce.
„1. Členské štáty uvedú najneskôr do 1. januára 1988 so [do — neoficiálny preklad]
I - 9082
MARKOPOULOS A I.
účinnosti zákony, iné právne predpisy 6 po vykonaní skúšky . Členovia tejto komory a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie mali „obligatórnu kompetenciu", pretože im súladu s touto smernicou. Bezodkladne grécky zákonodarca vyhradil rozličné čin o tom informujú Komisiu. nosti, okrem iného od 1986 audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej závierky najdôležitejších akciových spoločností, komanditných spoločností na akcie 7 a spoločností s ručením obmedzeným .
2. Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa predpisy uvedené v odseku 1 budú uplatňo vať až od 1. januára 1990.
..." 15. Prísažní účtovníci mali aj „fakultatívnu kompetenciu", čím sa myslí, že mohli byť vybraní k uskutočneniu auditu obchodných spoločností všetkých právnych foriem, ako aj všetkých právnických osôb uvedených v občianskom zákonníku. Volba prísažného účtovníka predstavovala množstvo výhod. B — Vnútroštátna právna úprava Účtovné závierky overené prísažnými účtov níkmi mali vyššiu dôkaznú hodnotu pred súdmi . Zjednodušovali aj konanie pred daňovými orgánmi, orgánmi sociálneho zabezpečenia 9 a bankami 10. Prísažní účtovníci a takzvaní „riadni" účtov níci
13. Z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v Grécku bol audit účtovných podkladov vykonávaný dvoma kategóriami 16. Ako bolo uvedené vyššie, audit účtov odborníkov: prísažnými účtovníkmi ných závierok vykonávali okrem prísažných a takzvanými riadnymi účtovníkmi.
6 — Článok 2 ods. 5. 7 a 8 zákonného dekrétu č. 737/1961 (FFK 186/A). 7 - Prezidentské dekréty t. '109/1986 (FF.K 191/A' z 28.11 1986) a č. 419/1986 (FFK 197/A' z 19.12 1986). 8 — Článok 2 ods. 1 písm. c) zákonného dekrétu t. 3329/1955. 14. Prísažní účtovníci boli organizovaní 9 — Článok 5 ods. 3 zákonného dekrétu č. 3329/1955. v komore, ktorej členom sa mohli stať až 10 - Článok 32 zákona t. 5076/1931.
I - 9083
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-255/01
účtovníkov aj takzvaní „riadni" účtovníci. Do 19. Prvým opatrením bol prezidentský uvedenej kategórie patrili okrem gréckych dekrét č. 15/1989 (FEK 5A' občanov, ktorí vykonávali túto činnosť z 5. januára 1989, ďalej len „dekrét a neboli členmi žiadnej profesijnej komory, č. 15/89") o prispôsobení právnej úpravy aj osoby, ktorým bolo oprávnenie udelené týkajúcej sa prísažných účtovníkov ustano inými štátmi. veniam ôsmej smernice EHS, ktorý v podstate zachoval štruktúru komory prí sažných účtovníkov.
17. Riadni účtovníci vykonávali svoje povo lanie bez toho, že by museli najprv úspešne 20. Treba pripomenúť, že uvedený dekrét vykonať skúšku alebo uspieť vo výberovom stanovil, že odborníci, ktorým bolo udelené konaní. Boli však oprávnení vykonávať iba oprávnenie v iných členských štátoch, ktorí činnosti, ktoré neboli vyhradené prísažným vykonali skúšku odbornej spôsobilosti a mali účtovníkom. Nimi vykonaný audit nemal rovnocennú kvalifikáciu ako členovia vyššiu dôkaznú hodnotu, ani neprinášal komory, mohli byť menovaní za prísažných spoločnostiam, ktoré využívali ich služby, účtovníkov (článok 5). Upravil tiež, že do výhody spojené s auditom vykonaným prí- 1. januára 1990 mohli byť odborníci, ktorí už sažnými účtovníkmi. vykonávali v Grécku povinný audit ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok združení podnikov a ktorí boli považovaní za spôsobilých vykonávať audit účtovných dokumentov, menovaní za prísažných účtovníkov priamo bez toho, že by museli vykonať skúšku (článok 6 ods. 3 a 4). Ustanovenia upravujúce činnosť riadnych účtovníkov po prijatí ôsmej smernice
21. Následne bol prijatý prezidentský dekrét č. 226/1992 (grécky ú.v 120/A zo 14. júla 1992, ďalej len „dekrét č. 226/92"), ktorým 18. Na zosúladenie vnútroštátnych predpi bola zriadená nová komora: komora prísaž sov s ôsmou smernicou prijal grécky záko ných audítorov (článok 1). nodarca množstvo opatrení, ktorými boli opakovane zmenené ustanovenia o prístupe k povolaniu týkajúce sa osôb, ktorým už bolo udelené oprávnenie na výkon činností v iných členských štátoch, ako aj ustanovenia o schvaľovaní osôb, ktoré neboli členmi žiadnej profesijnej komory, ale mali dlho 22. Tí, ktorí už boli členmi komory prísaž dobú prax v oblasti auditu. ných účtovníkov sa zo zákona stali členmi
I - 9084
MARKOPOULOS A I.
novej komory. Zapísanie „riadnych" účtovní 3a) Držitelia diplomu o ukončenom vyššom kov s 15 r o k m i a u d í t o r s k e j p r a x e vzdelaní podľa článku 10 ods. 1 prezident a účtovníkov, ktorým bolo oprávnenie ude ského dekrétu č. 226/1992, ktorí preukážu, lené v iných členských štátoch s 10 rokmi že najneskôr k okamihu vyhlásenia tohto audítorskej praxe však podliehalo vykonaniu zákona vykonávali odbornú audítorskú čin skúšky odbornej spôsobilosti rovnako ako nosť v Grécku počas 18 rokov a boli poverení u všetkých nových žiadateľov (článok 24 audítorskou činnosťou v Grécku ods. 1 a 2). k 1. januáru 1989 alebo ktorým bolo udelené oprávnenie na výkon povolania prísažného účtovníka alebo prísažného audítora v inom členskom štáte Európskej únie alebo v jednom z týchto štátov: USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland a Juhoafrická repu blika, a že k 1. januáru 1989 získali desaťročnú prax vo výkone auditu, z toho aspoň tri roky v Grécku, sú oslobodení od 23. Táto povinnosť vykonať najprv skúšku povinnosti vykonať skúšku stanovenú bola pre uvedené kategórie „riadnych" účtov v článku 18 ods. 3 zákona č. 2231/1994 níkov zrušená článkom 2 ods. 7 neskoršieho a považujú sa za riadne zapísaných do prezidentského dekrétu č. 121/1993 (FEK zoznamu komory prísažných audítorov, uve 53/A' z 12. apríla 1993, ďalej len „dekrét deného v článku 13 prezidentského dekrétu č. 121/93"), a neskôr znovu zavedená člán č. 226/1992. Dozorná rada komory prísaž kom 18 ods. 3 zákona č. 2231/1994 (FEK ných audítorov overí splnenie týchto pod 139/A' z 31. augusta 1994, ďalej len „zákon mienok v lehote dvoch mesiacov..." č. 2231/94").
24. Posledne menované ustanovenie bolo tiež neskôr zmenené článkom 3 ods. 2 z á k o n a č. 2 2 5 7 / 1 9 9 4 (FEK 197/A' z 23. novembra 1994, ďalej len „zákon č. 2257/94"), ktorý stanovuje, že: II — Skutkový stav a konanie
„Za článok 18 ods. 3 zákona č. 2231/1994 (grécky ú. v. 139 A) sa vkladajú odseky 3a), 25. Spor vo veci samej vznikol po prijatí 3b) a 3c), ktoré znejú: rozhodnutia dozornej rady komory prísaž-
I - 9085
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-255/01
ných účtovníkov č. 75 z 19. januára 1995 thrakis, Stefanos G. Pantsopoulos a Richard (d'alej len „rozhodnutie 75/95"), ktorým bolo Kejsley vstúpili do konania ako vedľajší do komory prijatých 60 žiadateľov bez toho, účastníci konania. že by vykonali skúšku odbornej spôsobilosti s odôvodnením, že splnili všetky podmienky stanovené v článku 18 ods. 3a) zákona č. 2231/1994.
28. Keďže Štátna rada mala pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti článku 18 ods. 3a) zákona č. 2231/94 s ôsmou smernicou, položila Súdnemu dvoru podľa článku 234 26. Niektorí z uvedených žiadateľov boli ES tieto prejudiciálne otázky: grécki štátni príslušníci s ukončeným vyso koškolským vzdelaním v oblasti obchodu alebo finančníctva, ktorí získali 15 rokov praxe vo finančnej, účtovnej alebo právnej oblasti11, zatiaľ čo ostatní boli grécki štátni príslušníci alebo štátni príslušníci iných členských štátov Európskeho spoločenstva, ktorým bolo udelené oprávnenie na výkon povolania prísažných účtovníkov alebo audí torov v iných členských štátoch a ktorí získali 10 rokov praxe v oblasti auditu. „1. Môže vnútroštátny zákonodarca na základe článku 15 ôsmej smernice Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 (Ú. v. ES L 126, 15. 5. 1984, s. 20) využiť tam uvedenú možnosť a stanoviť, že v rozpore so všeobecným pravidlom je rôznym kategóriám osôb možné udeliť oprávnenie na výkon auditu účtovných dokladov, to jest bez toho, aby sa predtým zúčastnili na skúške odbornej spôsobilosti, ak príslušný členský štát 27. Prísažní účtovníci Panagiotis Markopou- zaviedol túto skúšku do svojho vnútro los, Anastasios Keratsis a Evengelos Poulis štátneho práva už pred prijatím smer (ďalej len „navrhovatelia v konaní vo veci nice? Môže každopádne vnútroštátny samej") podali na Štátnu radu návrh na zákonodarca opakovane využiť možnosť zrušenie rozhodnutia 75/95. Prísažní účtov prijatia prechodných ustanovení na níci Christos Panagiotidis, Georgis Samo- základe citovaného článku smernice, a predovšetkým po uplynutí tam uve deného dátumu 1. januára 1991 (usta 11 — Pokiaľ ide o uvedenú kategóriu žiadateľov, je potrebné vedieť, novenia článku 15 v spojení s článkom že podľa článku 18 ods. 3a) zákona č. 2257/94 bola v čase vyhlásenia uvedeného zákona požiadavka praxe 18 rokov. 30 ods. 2 smernice)?
I - 9086
MARKOPOULOS A I.
2. Znamená ustanovenie článku 11 smer III — Právny rozbor nice jednoducho skutočnosť, že ak žiadateľ o udelenie oprávnenia na výkon auditu účtovných dokladov v členskom štáte Európskej únie získal niektorú zo spôsobilostí požadovaných v inom člen skom štáte podľa právnej úpravy platnej pred harmonizáciou, môže štát, O prvej otázke v ktorom sa žiada o udelenie oprávne nia, pokladať tieto spôsobilosti za spô sobilosti získané na jeho území bez zavedenia výnimky zo všeobecného pravidla, podľa ktorého sa oprávnenie udelí až po úspešnom vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti? Alebo znamená, že povoľuje osobe, ktorej bolo opráv 31. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou nenie na výkon auditu účtovných dokla kladie Štátna rada v podstate dve otázky. Po dov v členskom štáte udelené podľa prvé sa pýta, či možnosť uvedenú v článku 15 právnej úpravy platnej pred harmonizá ôsmej smernice na prijatie prechodných ciou, získať v inom členskom štáte ustanovení na udelenie oprávnenia na výkon zodpovedajúce oprávnenie bez účasti auditu účtovných dokladov, môžu využiť aj na skúške odbornej spôsobilosti, ale členské štáty, ktoré ako Grécko podmienili výlučne na základe overenia rovnocen výkon činnosti prísažných audítorov absol nosti jej spôsobilosti?" vovaním skúšky odbornej spôsobilosti. Po druhé, Štátna rada chce v prípade kladnej odpovede na prvú časť otázky vedieť, či príslušný vnútroštátny zákonodarca môže toto oprávnenie využiť po 1. januári 1991, a to opakovane.
29. V tomto konaní predložili písomné pripomienky navrhovatelia v konaní vo veci samej, prísažní a u d í t o r i Panagiotidis a Samothrakis, grécka a španielska vláda a Komisia. i) O prvej časti prvej otázky
30. Na pojednávaní 11. februára 2004 pred niesli svoje tvrdenia navrhovatelia v konaní 32. Vzhľadom na prvý problém by som chcel vo veci samej, komora prísažných audítorov, najprv konštatovať, že v uznesení vnútro G. Samothrakis, grécka a španielska vláda štátneho súdu Štátna rada uvádza, že jej a Komisia. členovia zastávajú dva odlišné názory.
I - 9087
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO — VEC C-255/01
33. Podľa prvého výkladu, ktorý považuje štáty boli preto oprávnené využiť oprávnenie väčšina jej členov za správny, sú iba tie štáty prijať prechodné ustanovenia stanovené oprávnené schváliť pre niektoré kategórie ôsmou smernicou. odborníkov odchýlku od požiadavky vyko nania skúšky odbornej spôsobilosti stanove nej v článku 4, ktoré pred prijatím smernice nepodmienilí výkon činnosti audítora vyko naním odbornej skúšky. Grécky zákono darca, ktorý predtým podmienil prijatie do komory prísažných audítorov absolvovaním skúšky preto nemôže toto oprávnenie využiť. Podľa opačného menšinového názoru môžu 35. Na druhej strane článok 15 stanovuje všetky členské štáty podľa článku 15 prijať konkrétne obmedzenie týkajúce sa kategórií prechodné ustanovenia určené v prospech odborníkov, ktorým môže byť udelené opráv príslušníkov tohto povolania. nenie odchylne od požiadaviek stanovených v článku 4. Stanovuje, že „až do uplynutia jedného roka od aplikácie ustanovení uvede ných v článku 30 (ods. 2) tí odborníci, ktorí neboli schválení individuálnymi aktmi kom petentných úradných orgánov, ale ktorí sú aj tak kvalifikovaní v členskom štáte na vyko návanie zákonných overovaní dokumentov, spomínaných v článku 1 (1), a túto činnosť skutočne vykonávali až do toho dátumu, môžu byť schválení týmto členským štátom, a to v súlade s touto smernicou" 13.
34. Ako správne upozorňujú grécka vláda aj Komisia, článok 15 neupravuje žiadne obme 36. Ako správne upozorňujú navrhovatelia dzenia, pokiaľ ide o štáty, ktoré môžu prijať v konaní vo veci samej a ako pripúšťa aj sama prechodné ustanovenia. Zákonodarca Spolo Komisia, členské štáty mohli byť na základe čenstva považoval za vhodné, aby boli uvedeného ustanovenia oprávnené schváliť „členské štáty" bez rozdielu „splnomocnené na účely vykonávania auditov dokumentov prijať prechodné ustanovenia v prospech uvedených v článku 1 ods. 1 iba takých osôb vykonávajúcich toto povolanie" (šieste odborníkov, ktorí pred dátumom stanove odôvodnenie) 12, a stanovil, že každý „členský ným v uvedenom predpise mali kvalifikáciu štát môže" schváliť konkrétne kategórie požadovanú vnútroštátnym právom na odborníkov na vykonávanie povinných audi výkon týchto auditov a ktorí túto činnosť tov účtovných dokumentov. Všetky členské skutočne vykonávali.
12 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 13 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
I - 9088
MARKOPOULOS A I.
37. Tento výklad vychádza predovšetkým zo 40. Podľa uvedených smerníc bol teda každý znenia článku 15, ktorý umožňuje členskému členský štát povinný vykonať uvedené audity, štátu schváliť príslušníkov tohto povolania, ale mal možnosť voľby, pokiaľ ide ktorí: i) sú „v členskom štáte" kvalifikovaní o požadované kvalifikácie osôb, ktorým vykonávať audit stanovený právom Spolo udelil oprávnenie na účel výkonu auditu. čenstva; ii) túto činnosť skutočne vykonávali.
41. Až neskôr, prijatím ôsmej smernice, bolo udelenie tohto oprávnenia podriadené jed notným požiadavkám, ktoré boli potenciálne 38. Znenie uvedeného ustanovenia sa mi striktnejšie a v každom prípade odlišné od rovnako zdá byť zlučiteľné so zásadou požiadaviek skôr stanovených vnútroštát ochrany legitímnej dôvery, ktorá vyžaduje, nymi právnymi predpismi. aby zákonodarca Spoločenstva prihliadol k legitímnym očakávaniam zainteresovaných osôb, ktoré nesmú byť dotknuté nasledujú cimi zmenami právnych predpisov Spoločen stva o audite účtovných dokumentov.
42. Najmä z tohto dôvodu, podľa môjho názoru, podľa ôsmej smernice „sú členské štáty takisto splnomocnené prijať prechodné ustanovenia v prospech osôb vykonávajúcich toto povolanie" (šieste odôvodnenie). Je možné, že existovali osoby, ktoré mali pred prijatím ôsmej smernice oprávnenie vyplý 39. Ako bolo uvedené vyššie (body 3 až 5), vajúce z vnútroštátneho práva vykonávať v štvrtej smernici zákonodarca Spoločenstva práve taký audit, aký vyžaduje právna úprava uložil členským štátom povinnosť vyžadovať Spoločenstva, a ktoré prijatím uvedenej vykonanie auditu ročnej účtovnej závierky smernice toto oprávnenie stratili, lebo akciových spoločností a spoločností nespĺňali podmienky upravené uvedené s ručením obmedzeným a overenie, či je táto smernicou. závierka v súlade s výročnou správou, „jednou alebo viacerými oprávnenými oso bami v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov" 14. Táto povinnosť bola potom siedmou smernicou rozšírená aj na konsoli dované účtovné závierky a konsolidované výročné správy združenia podnikov. 43. Možno sa preto rozumne domnievať, že cieľom ôsmej smernice bolo ochrániť legi tímnu dôveru takýchto osôb. Na druhej 14 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. strane neexistujú zrejme žiadne dôvody
I - 9089
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-255/01
predpokladať, že ich cieľom bolo poskytnúť vykonávajúcich toto povolanie, ktoré pred podobnú ochranu aj osobám, ktoré síce na termínom stanoveným v uvedenom článku základe rôznej kvalifikácie vykonávali audit mali kvalifikáciu vyžadovanú v danom člen účtovných závierok pred prijatím harmoni skom štáte na výkon povinného auditu začných predpisov Spoločenstva, ale nemali dokumentov uvedených v článku 1 ods. 1 kvalifikáciu požadovanú vnútroštátnym prá uvedenej smernice a ktoré túto činnosť vom pre vykonávanie auditov stanovených skutočne vykonávali. v štvrtej a siedmej smernici.
44. V prejednávanej veci navrhovatelia v konaní vo veci samej na pojednávaní, ii) O druhej časti prvej otázky tvrdili, že do termínu uvedeného v článku 15 mali podľa gréckeho práva oprávnenie vykonávať audity stanovené právom Spolo čenstva a uvedené v článku 1 ods. 1 iba prísažní účtovníci. Tento názor však spo chybnila Komisia, ktorá naopak uviedla, že do uvedeného termínu vykonávali audit, ktorí patril do pôsobnosti ôsmej smernice, aj riadni účtovníci. 47. Na zodpovedanie prvej otázky je potrebné ešte rozhodnúť, či boli členské štáty oprávnené opakovane využívať možnosť prijať prechodné ustanovenia po 1. janu ári 1991.
45. Z údajov uvedených v uznesení vnútro štátneho súdu nie je možné s istotou určiť, ktoré z týchto dvoch tvrdení je pravdivé. O tejto veci je príslušný rozhodnúť vnútro štátny súd, ktorý jediný je príslušný vyložiť vnútroštátne právo. 48. Aj k tomuto bodu existovali v Štátnej rade dva rôzne názory. Podľa väčšinového názoru mohlo Grécko využívať oprávnenie prijať prechodné ustanovenia podľa článku 15 len do 1. januára 1991, a to na základe článku 15 v spojení s článkom 30 ods. 2 46. Na záver by som chcel uviesť, že podľa ôsmej smernice. Článok 18 ods. 3a) zákona môjho názoru všetky členské štáty boli č. 2231/94 v znení zákona č. 2257/94, ktorý oprávnené prijať prechodné ustanovenia bol vyhlásený 23. novembra 1994, bol preto v súlade s článkom 15 v prospech osôb s ôsmou smernicou nezlučiteľný.
I - 9090
MARKOPOULOS A I.
49. Na druhej strane podľa menšinového nice, ktorá vyžaduje vykonanie skúšky odbor názoru ukladá článok 15 bezprostrednú nej spôsobilosti. Uvedené právo vyplýva zo povinnosť prijať prechodné ustanovenia smernice a nemôže byť ovplyvnené žiadnym v prospech príslušníkov tohto povolania, omeškaním členského štátu pri prijímaní ktoré musia byť splnené nie do 1. januára vnútroštátnych ustanovení potrebných na 1991, ale do jedného roku po nadobudnutí udelenie oprávnenia. úcinnostiustanovení, ktoré úplne preberajú uvedenú smernicu v každom členskom štáte. V prejednávanej veci je preto potrebné počítať lehotu jedného roku od prijatia dekrétu č. 226/92, ktorý bol vyhlásený 14. júla 1992 a úplne prebral do gréckeho práva ôsmu smernicu. Ani takto vypočítaná lehota však nie je absolútna, a nevylučuje preto možnosť prijatia ďalších prechodných ustanovení vo vhodnej dobe. Podľa tohto 52. Menšinový názor Štátnej rady zastáva aj výkladu je teda sporné vnútroštátne ustano Komisia, aj keď čiastočne z iných dôvodov. venie, ktoré bolo prijaté v novembri 1994, Tvrdí totiž, že lehota jedného roka stanovená zlučiteľné s ôsmou smernicou. v článku 15 sa má počítať odo dňa „skutoč ného" prebratia ôsmej smernice. Na rozdiel od uvedeného menšinového názoru však Komisia tvrdí, že k „skutočnému" prebratiu došlo až prijatím dekrétu č. 121/93, ktorý bol vyhlásený 12. apríla 1993. Je však potrebné povedať, že článok 18 ods. 3a) zákona č. 2231/94, napriek tomu, že bol vyhlásený až 23. novembra 1994 (to znamená viac než rok po dni „skutočného" prebratia), bol 50. Navrhovatelia v konaní vo veci samej sa prijatý v rámci stanovenej lehoty, pretože pripojili k väčšinovému názoru vnútroštát v skutočnosti predstavoval už len spätné neho súdu. „oživenie" prechodných ustanovení, ktoré boli včas prijaté dekrétom č. 121/93.
51. Pán Samothrakis a grécka vláda však napriek tomu súhlasia s menšinovým názo 53. Hoci je pochopiteľná motivácia ochrániť rom, že článok 15 zaväzuje gréckeho záko očakávania, ktoré postupne vznikli jednotli nodarcu, aby prijal prechodné ustanovenia vým o s o b á m , n e m ô ž e m súhlasiť v prospech príslušníkov tohto povolania. s menšinovým stanoviskom Štátnej rady, Uvedenej povinnosti zodpovedá skutočné ktoré prijali s rôznymi výhradami aj a vlastné právo dotknutých osôb na povo G. Samothrakis, grécka vláda a Komisia. lenie odchýlky od ustanovení ôsmej smer Podľa môjho názoru článok 15 dáva člen-
I - 9091
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-255/01
ským štátom oprávnenie prijať prechodné 56. Na rozdiel od Komisie sa okrem toho ustanovenia v záväznej lehote do 1. januára domnievam, že uvedenú právomoc bolo 1991. potrebné využiť v záväznej lehote do 1. januára 1991.
54. Najprv by som chcel poznamenať, že článok 15 neukladá členským štátom žiadnu povinnosť, ale oprávnenie prijať prechodné 57. Podľa ustálenej judikatúry nie sú „usta ustanovenia. Ako bolo uvedené, zákonodarca novenia týkajúce sa lehôt pre vykonanie Spoločenstva iba rozhodol, že „členské štáty opatrení" na prebratie smernice „menej sú takisto splnomocnené prijať prechodné záväzné než ustanovenia akejkoľvek inej ustanovenia v prospech osôb vykonávajúcich normy práva Spoločenstva". Smernice „by toto povolanie" (šieste odôvodnenie) 15 , ktorí stratili účinok, pokiaľ by neboli zamýšľané pred prijatím ôsmej smernice legálne vyko ciele splnené [členskými š t á t m i ] návali v súlade s ustanoveniami vnútroštát v stanovených lehotách". Okrem toho, „exi neho práva audit účtovných závierok upra stencia rozdielov medzi pravidlami, ktoré by vený štvrtou a siedmou smernicou. sa používali v členských štátoch po uplynutí týchto l e h ô t , by m o h l i viesť k diskriminácii" 17.
55. Podľa článku 15 títo odborníci „môžu byť 16 schválení... členským štátom" , pokiaľ podľa ustanovenia článku 19 sú ,,spôsobil[í] na 58. Z tých istých dôvodov sa domnievam, že vykonávanie zákonného overovania doku mentov..." a pokiaľ [majú] ekvivalentnú záväzný charakter majú aj ustanovenia smer kvalifikáciu ako osoby schválené podľa níc upravujúce lehoty, v ktorých môžu článku 4". V zmysle práva Spoločenstva tým členské štáty prijať prechodné ustanovenia. jednotlivým členským štátom vzniká Nesplnením takýchto lehôt členskými štátmi pomerne voľné oprávnenie posúdiť, ako by boli totiž dotknuté sledované ciele smer ochrániť očakávania konkrétnych kategórií nice a vznikli by nezrovnalosti medzi vnú odborníkov. troštátnymi pravidlami.
17 — Rozsudok z 21. júna 1973, Komisia/Taliansko, 79/72, Zb. 15 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. s. 667, bod 7; pozri aj rozsudok z 26. februára 1976, Komisia/ 16 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Taliansko 52/75, Zb. s. 277, bod 10.
I - 9092
MARKOPOULOS A I.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené by som 61. Ako správne upozorňujú navrhovatelia chcel pripomenúť, že: v konaní vo veci samej a španielska vláda, tento výklad, ktorý vyplýva bezprostredne zo znenia dvoch vyššie citovaných ustanovení, je jediný, ktorý chráni právnu istotu a zaisťuje jednotné používanie práva Spoločenstva. To znamená, že pre všetky členské štáty platí jednotná lehota, v ktorej môžu byť udelené — podľa článku 30 ods. 1 boli členské štáty oprávnenia konkrétnym kategóriám osôb povinné uviesť do účinnosti zákony, iné odchylne od požiadaviek stanovených právne predpisy a správne opatrenia v článku 4 a najmä bez ohľadu na podmienku p o t r e b n é na d o s i a h n u t i e s ú l a d u vykonania skúšky odbornej spôsobilosti na s ôsmou smernicou „do 1. januára vykonávanie auditu účtovných závierok 1988", požadovaného právom Spoločenstva.
— podľa odseku 2 toho istého článku však mohli stanoviť, že „predpisy... sa budú uplatňovať až od 1. januára 1990" 18,
62. Výklad uvedeného ustanovenia, ktorý navrhuje menšina členov Štátnej rady a ktorý prijala Komisia, však nespĺňa tieto zásadné požiadavky práva Spoločenstva. Pokiaľ by lehota jedného roku začínala — podľa článku 15 mohli členské štáty plynúť od „úplného" alebo „skutočného" prijať prechodné ustanovenia „až do prebratia smernice v jednotlivých členských uplynutia jedného roka od aplikácie štátoch, lehota na prijatie prechodných ustanovení uvedených v článku 30 ustanovení by bola spojená s veľmi neistou ods. 2". podmienkou a okrem toho by sa odlišovala v jednotlivých štátoch.
60. Pokiaľ bol posledný deň prípustný pre nadobudnutie účinnosti predpisov, ktorými sa preberá ôsma smernica, 1. január 1990, je zrejmé, že lehota jedného roku stanovená na prijatie príslušných prechodných ustanovení uplynula presne 1. januára 1991. 63. Túto skutočnosť názorne ilustruje práve prejednávaný spor. Menšinový názor Štátnej rady a názor Komisie, hoci navrhujú rovnakú metódu výpočtu lehoty, vychádzajú z dvoch 18 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. rôznych údajov. Podľa najskôr uvedeného
I - 9093
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-255/01
názoru začala lehota plynúť 14. júla 1992, 66. Uvedené grécke ustanovenie je preto dňom vyhlásenia zákonného dekrétu potrebné v každom prípade považovať za č. 226/92. Na druhej strane, podľa názoru nezlúčiteľné zo smernicou, pretože bolo Komisie, uvedená lehota začala plynúť dňom prijaté po uplynutí záväznej lehoty stanove prijatia neskoršieho zákonného dekrétu nej v článku 15. 121/93.
67. Z vyššie uvedených dôvodov som preto toho názoru, že článok 15 ôsmej smernice bráni členskému štátu využiť po 1. januári 1991 právomoc schváliť vykonávanie povin 64. Tento výklad by viedol k paradoxnému ného auditu účtovných dokumentov uvede dôsledku, pretože by zvýhodňoval členské ných v článku 1 ods. 1 tej istej smernice štáty, ktoré sú v omeškaní s „úplným" odborníkmi, ktorí v danom členskom štáte prebratím smernice. Tieto štáty by totiž mali mali na to oprávnenie a aj túto činnosť oprávnenie poskytnúť úradné oprávnenie vykonávali do uvedeného dátumu bez toho, odchylne od požiadaviek ôsmej smernice aby boli povinní vykonať skúšku odbornej dlhšiu dobu než členské štáty, ktoré staro spôsobilosti stanovenú v článku 4 tejto stlivo prijali vykonávacie predpisy pred smernice. uplynutím lehoty 1. januára 1990.
68. Navrhujem preto, aby bola prvá otázka zodpovedaná v tom zmysle, že článok 15 ôsmej smernice umožňoval všetkým člen 65. V prejednávanom spore vyhlásil grécky ským štátom udeliť oprávnenia vykonávať zákonodarca zákon č. 2257/94, ktorým bolo povinný audit účtovných dokladov uvede do zákona č. 2231/94 vložené sporné usta ných v článku 1 ods. 1 tejto smernice novenie článku 18 ods. 3a) až 23. novembra odborníkom, ktorí boli spôsobilí vykonávať 1994, teda viac než tri roky po uplynutí v členskom štáte povinný audit uvedených lehoty 1. januára 1991. Ak by bol prijatý dokladov a ktorí ho skutočne vykonávali do názor Komisie, že uvedený zákon iba znovu 1. januára 1991 bez toho, aby predtým museli zaviedol výnimku už skôr stanovenú zákon vykonať skúšku odbornej spôsobilosti stano ným dekrétom č. 121/93, ktorý bol vyhlásený venú v článku 4 tejto smernice. Toto 12. apríla 1993, uvedená lehota by napriek oprávnenie však členský štát musel využiť tomu bola prekročená. najneskôr do 1. januára 1991.
I - 9094
MARKOPOULOS A I.
O druhej otázke činnosti, ako je činnosť audítora, upravuje v súčasnosti smernica 89/48/EHS o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov (ďalej len „smer nica 89/48") 1 9 . 69. Svojou druhou otázkou sa Štátna rada v podstate pýta, či na základe článku 11 môžu odborníci s oprávnením na výkon auditu účtovných dokumentov v jednom členskom štáte získať oprávnenie na výkon tejto činnosti v inom členskom štáte bez toho, že by boli povinní vykonať skúšku odbornej spôsobilosti.
73. Uvedená smernica, ktorá je použiteľná na skutkový stav vo veci samej, vychádza zo všeobecnej zásady, že členský štát, v ktorom je výkon určitej činnosti podmienený získa ním diplomu, nesmie odmietnuť dať súhlas 70. Štátna rada sa jednomyseľne zhodla, že štátnemu príslušníkovi členského štátu článok 11 smernice znamená iba to, že pokiaľ na výkon uvedenej činnosti, pokiaľ je táto žiadateľ o udelenie oprávnenia získal jednu osoba držiteľom diplomu požadovaného zo svojich kvalifikácií v inom členskom štáte v členskom štáte pôvodu na výkon tejto na základe pravidiel platných pred harmoni činnosti (článok 3). Ako všeobecné pravidlo záciou, musí štát, v ktorom je oprávnenie teda ukladá členským štátom skutočnú požadované, k takejto kvalifikácii pristupo povinnosť uznávať odbornú kvalifikáciu, ako vať, ako keby bola získaná v uvedenom štáte, je kvalifikácia na vykonávanie auditu získaná bez toho, že by robil akékoľvek výnimky zo v inom členskom štáte. všeobecného pravidla, že oprávnenie sa vydáva až po vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti.
71. S týmto názorom sa nestotožňujem. 74. Ôsma smernica však žiadnu analogickú povinnosť nestanovuje a iba v dvanástom odôvodnení uvádza, že „uznanie oprávnení na vykonávanie povinného auditu, vydaných príslušníkom iných členských štátov, bude samostatne upravené smernicami pre prístup
72. Najprv by som chcel poznamenať, že uznávanie kvalifikácií na výkon regulovanej 19 — Smernica Rady z. 21. decembra 1988 (Ú. v. ES 1. 19, s. 16).
I - 9095
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-255/01
k činnostiam v oblasti financií, hospodárstva nicou a najmä vykonaním rovnakej odbornej a vedenia účtovníctva pre vykonávanie týchto skúšky, aká je organizovaná v hostiteľskom činností, ako aj pre voľný pohyb služieb". štáte.
75. Do doby prijatia takýchto smerníc, ktoré v skutočnosti neboli nikdy prijaté, obsahuje 78. Ako Komisia správne upozorňuje, na ôsma smernica osobitné ustanovenie, ktoré základe článku 11 je predpokladom opráv nám podľa môjho názoru umožňuje vyriešiť nenia aj to, že sa kvalifikácia takýchto osôb prejednávaný spor bez použitia všeobecnej považuje za rovnocennú tej, ktorá je požado zásady, ktorá je uvedená v smernici 89/48. vaná v štáte, v ktorom sa plánujú usadiť sa na účel vykonávania auditu účtovných závierok.
76. Spomínaným ustanovením je článok 11, ktorý síce neukladá povinnosť uznávať kvali 79. Pri neexistencii zvláštnych ustanovení fikáciu na výkon auditu získanú v zahraničí, upravujúcich posudzovanie rovnocennosti si ale dáva členským štátom oprávnenie „schvá myslím, že takéto posúdenia musia príslušné liť [na účely vykonávania auditu dokumen orgány uskutočniť v súlade s povinnosťami tov] osoby, ktoré svoju spôsobilosť úplne uloženými členským štátom Zmluvou ES, alebo čiastočne nadobudli v niektorom inom najmä jej ustanoveniami o práve usadiť sa štáte", pokiaľ „ich spôsobilosť je príslušnými (článok 43 ES). úradnými orgánmi pokladaná za rovnocennú s tou, ktorá sa na základe tejto smernice vyžaduje podľa práva tohto členského štátu".
80. V tejto súvislosti by som pripomenul, že Súdny dvor už niekoľkokrát rozhodol, že 77. Na rozdiel od názoru vnútroštátneho uvedený článok vyžaduje, aby členský štát, súdu, navrhovateľov v konaní vo veci samej „ktorému je predložená žiadosť o súhlas a gréckej vlády dotknuté ustanovenia nepod s výkonom určitej činnosti, ktorej výkon je mieňujú udelenie oprávnenia tým, že odbor podľa vnútroštátneho práva podmienený níci v iných členských štátoch musia mať získaním diplomu alebo odbornej kvalifiká rovnakú kvalifikáciu, aká sa požaduje podľa cie, vzal do úvahy diplomy, osvedčenia a iné vnútroštátnych predpisov v súlade so smer doklady, ktoré osoba získala na účel výkonu
I - 9096
M A R K O P O U L O S A I.
rovnakého povolania v inom členskom štáte, 83. Podľa môjho názoru v tomto spore je aby porovnal kvalifikáciu potvrdenú týmito článok 18 ods. 3a) zákona č. 2231/94, v časti diplomami so znalosťami a kvalifikáciou, týkajúcej sa osôb, ktorým už bolo udelené 20 ktorú požaduje vnútroštátne právo" . oprávnenie na výkon auditu účtovných závierok v iných členských štátoch, zlučiteľný s článkom 11, ktorý sa vykladá v zmysle vyššie uvedených zásad prijatých Súdnym dvorom. Uvedený článok priznáva oprávne nie vykonávať toto povolanie, pokiaľ dozorná rada komory prísažných audítorov určí, že tieto osoby „získali oprávnenie na výkon činnosti prísažného účtovníka alebo prísaž- ného audítora v inom členskom štáte Európ 81. Pokiaľ takáto skúška vedie „k tomu, že skej únie" a že spínajú ďalšiu podmienku znalosti a kvalifikácie potvrdené zahranič „výkonu činnosti, ktorá spočíva vo vykoná ným diplomom zodpovedajú znalostiam vaní auditu po dobu 10 rokov, z toho a kvalifikácii, ktoré požadujú vnútroštátne v Grécku najmenej tri roky". Myslím si, že predpisy, je členský štát povinný uznať, že v súlade s článkom 11 najprv grécky tento diplom spĺňa nimi stanovené pod zákonodarca a potom profesijná komora mienky 21. uskutočnili porovnanie kvalifikácie zahranič ných odborníkov a kvalifikácie požadovanej vnútroštátnymi právnymi predpismi v súlade s ôsmou smernicou, došli k záveru, že sú rovnocenné, a preto udelili požadované oprávnenie.
82. Pokiaľ je naopak jasné, že rovnocennosť medzi týmito znalosťami a kvalifikáciou je iba čiastočná, „má hostiteľský členský štát právo požadovať od uvedenej osoby, aby preukázala, že získala chýbajúce znalosti a kvalifikáciu". V tomto prípade je na príslušných vnútroštátnych orgánoch, aby posúdili, „či znalosti získané v hostiteľskom členskom štáte, či už v rámci štúdia, alebo 84. Z vyššie uvedených dôvodov preto zastá prostredníctvom praktických skúseností, vam názor, že článok 11 ôsmej smernice môžu postačovať ako dôkaz získania chýba umožňuje členskému štátu udeliť oprávnenia 22 júcich znalostí" . na výkon povinného auditu účtovných dokla dov odborníkom, ktorým už bolo oprávnenie udelené v inom členskom štáte bez toho, aby museli vykonať skúšku odbornej spôsobilosti, 20 - Rozsudok zo 7. mája 1991, Vlassopoulou, C-340/89, Zb. ak príslušné orgány tohto členského štátu s. I-2357. bod 16. V tejto súvislosti pozri aj nedávne rozsudky zo 16. mája 2002, Komisia/Španielsko, C-232/99, Zb. v súlade s touto smernicou pokladajú ich s. I-4235. bod 21, a ľ. 13. novembra 2003, Margenbesser, C-313/01, Zb. s. I-13167, bod 57. spôsobilosť za rovnocennú s tou, ktorá je 21 — Rozsudok Vlassopoulou, už citovaný, bod 19. požadovaná vnútroštátnou právnou úpravou 22 — Rozsudok Vlassopoulou, už citovaný, bod 20. ich štátu.
I - 9097
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-255/01
IV - Návrh
85. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Symvoulio Tis Epikrateias, takto:
1) Článok 15 ôsmej smernice Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať povinný audit účtovných dokladov, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy, umožňoval všetkým členským štátom udeliť oprávnenia na výkon povinného auditu účtovných dokladov uvedených v článku 1 ods. 1 tejto smernice odborníkom, ktorí boli spôsobilí vykonávať v členskom štáte povinný audit uvedených dokladov a ktorí ho skutočne vykonávali do 1. januára 1991 bez toho, aby predtým museli vykonať skúšku odbornej spôsobilosti stanovenú v článku 4 tejto smernice. Toto oprávnenie však členský štát musel využiť najneskôr do 1. januára 1991.
2) Článok 11 ôsmej smernice 84/253 umožňuje členskému štátu udeliť oprávnenia na výkon povinného auditu účtovných dokladov odborníkom, ktorým už bolo oprávnenie udelené v inom členskom štáte, bez toho, aby museli vykonať skúšku odbornej spôsobilosti, ak príslušné orgány tohto členského štátu v súlade s touto smernicou pokladajú ich spôsobilosť za rovnocennú s tou, ktorá je požadovaná vnútroštátnou právnou úpravou ich štátu.
I - 9098