C-257/01

KOMISIA/RADA

4. Oddiel 2 časti Zmluvy upravujúcej inšti­ „Na zabezpečenie riadneho fungovania túcie, nazvaný „Rada" v tretej zarážke článku a rozvoja spoločného trhu Komisia: 202 ES stanovuje:

„Na dosiahnutie cieľov stanovených touto zmluvou a v súlade s jej ustanoveniami Rada:

— vykonáva právomoci, ktoré na ňu pre­ niesla Rada na vykonávanie pravidiel stanovených Radou."

6. Okrem toho rozhodnutie Rady (ES) 1999/468/ES ustanovuje postupy pre výkon — zverí Komisii v aktoch, ktoré prijme, vykonávacích právomocí prenesených právomoci k vykonávaniu pravidiel sta­ na Komisiu 4(ďalej len „druhé rozhodnutie novených Radou. Rada môže výkon o komitológii"). týchto právomocí určitým spôsobom vymedziť. Rada si tiež môže v špecifických prípadoch vyhradiť výkon vykonateľných [vykonávacích — neofi­ ciálny preklad] právomocí priamo pre seba. Vyššie uvedené postupy musia byť v súlade so zásadami a pravidlami, ktoré Rada jednomyseľne stanoví vopred na 7. Prvý odsek článku 1 rozhodnutia stano­ návrh Komisie a po obdržaní stanoviska vuje, že: „Okrem osobitných a odôvodnených Európskeho parlamentu." prípadov, keď základný právny akt vyhra­ dzuje Rade právo uplatňovať určité vykoná­ vacie právomoci priamo, takéto právomoci sa prenesú na Komisiu v súlade s príslušnými ustanoveniami v základnom právnom akte. Tieto ustanovenia špecifikujú základné prvky takto prenesených právomocí."

5. Oddiel 3 časti Zmluvy upravujúcej inšti­ túcie, ktorý má názov „Komisia", v článku 4 — Rozhodnutie z 28. júna 1999 (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 211 ES štvrtej zarážke stanovuje: 01/003, s. 123).

11. Článok 2 ods. 1 protokolu, ktorým sa začleňuje Schengenské acquis 11 do rámca 9. Schengenská dohoda a Dohovor, ktorým Európskej únie 12, stanovuje po prvé, že sa vykonáva Schengenská dohoda 6, uzatvo­ CAAS, vrátane rozhodnutí Výkonného rený 19. júna 1990 (ďalej len „CAAS"), výboru, sa má vzťahovať na 13 členských umožnili piatim členským štátom podnietiť štátov uvedených v článku 1 protokolu od skutočné zrušenie kontrol na vnútorných dátumu nadobudnutia platnosti Amsterdam- hraniciach Európskeho spoločenstva, ako to obhajovala Komisia vo svojej Bielej knihe o dokončení vnútorného trhu 7. Schengenská 8 — MC je manuálom určeným úradnikom, ktorí uskutočňujú dohoda a CAAS nasledovali po dvojstran­ kontroly na vonkajších hraniciach. Obsahuje tak normatívne ných a viacstranných iniciatívach medzi ustanovenia ako aj praktické pokyny (Ú. v. ES C 313, 2002, s. 97). uvedenými členskými štátmi v tejto oblasti. 9 — ICC je určené konzulárnym úradníkom pre použitie pri každodennom vybavovaní žiadostí o víza. Obsahuje ustanove­ nia z CAAS, ako aj praktické pokyny a je do neho zahrnutých množstvo rozhodnutí Výkonného výboru (Ú. v. ES C 313, 2002, s. 1). 5 — Pozri článok 100c Zmluvy ES (zrušený Amsterdamskou 10 — Hlava VII CAAS zriaďuje Výkonný výbor, ktorý je orgánom, zmluvou), ktorej obsah bol prebratý do článku 62 ES. v ktorom má každá zmluvná strana CAAS jedného zástupcu, 6 — Schengenské acquis — Dohovor, ktorým sa vykonáva Schen­ ktorý je ministrom. Výbor svoje rozhodnutia prijíma jedno­ genská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami myseľne. štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej 11 — Schengenské acquis obsahuje Schengenskú dohodu, CAAS republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení a všetky akty prijaté na ich základe. kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, 12 — Protokol je Amsterdamskou zmluvou pripojený k Zmluve s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9). o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho 7 — KOM/85/310, konečné znenie. spoločenstva.

13. Osobitne na účely poskytnutia rámca pre zmeny a doplnenia MC a ICC a príloh k nim prijala Rada napadnuté nariadenia. Článok 17 62 body 2 a 3 ES a článok 62 bod 2 písm. a) a b) ES a článok 67 ods. 1 ES 1 8 predstavujú právny základ pre uvedené nariadenia. a) pravidlá a postupy, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri usku­ točňovaní kontrol osôb na takýchto 13 — Teda 1. máj 1999. hraniciach; 14 — Rozhodnutie Rady z 20. mája 1999, ktorým sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založeni Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii stanovuje právny základ pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria schengenské acquis (Ú. v. ES L 176, s. 17; Mim. vyd. 19/001, s. 152). 15 — V hlave IV Zmluvy. 16 — Rozhodnutie z 28. apríla 1999 [SCH/Com-ex (99) 13] (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 317; Mim. vyd. 19/002, s. 282). 17 — Nariadenie č. 789/2001 sa týka zmien a doplnení ICC a príloh b) vízové predpisy pri predpoklada­ k nim. nom pobyte najviac troch mesiacov, 18 — Nariadenie č. 790/2001 sa týka zmien a doplnení MC a príloh k nej. vrátane:

I - 351

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-257/01

i) zoznamu tretích krajín, ktorých skej zmluvy sa Rada uznáša jednomyseľne na štátni príslušníci musia mať víza návrh Komisie alebo z podnetu členského pri prekročení vonkajších hraníc štátu, a po porade s Európskym parlamen­ a krajín, ktorých štátni prísluš­ tom. níci sú od vízovej povinnosti oslobodení;

ii) postupy a podmienky vydávania 2. Po tomto období piatich rokov: víz členskými štátmi;

iii) jednotný formát pre víza; — sa Rada uznáša na návrh Komisie; Komisia preskúma každú žiadosť člen­ ského štátu na predloženie návrhu Rade,

parlamentom, opatrenia uvedené v článku 62 17. Odôvodnenie č. 8 nariadenia č. 789/2001 ods. 2) pism. b) body (i) a (iii). vysvetľuje dôvody, prečo by mali byť v oblasti žiadostí o víza vykonávacie právomoci vyhra­ dené Rade:

4. Odlišne od odseku 2 Rada prijme opat­ renia uvedené v článku 62 ods. 2) pism. b) body (ii) a (iv) po uplynutí piatich rokov od „Keďže členské štáty hrajú v oblasti rozvoja nadobudnutia platnosti Amsterdamskej vízovej politiky mimoriadne významnú zmluvy v súlade s postupom uvedeným úlohu, uvedomujúc si citlivosť tejto oblasti, v článku 251." najmä čo sa týka politických vzťahov s tretími krajinami, Rada si počas prechod­ ného päťročného obdobia uvedeného v článku 67 ods. 1 zmluvy vyhradzuje právo jednomyseľne prijímať, meniť a dopĺňať a aktualizovať vyššie spomínané podrobné ustanovenia a praktické postupy, pričom Rada ešte prehodnotí podmienky, za ktorých by sa po uplynutí uvedeného päťročného C — Napadnuté nariadenia obdobia takéto vykonávacie právomoci zve­ rili Komisii."

21. Účelom nariadenia č. 790/2001, ktoré je svojou štruktúrou rovnaké ako nariadenie č. 789/2001, je vyhradiť vykonávacie právo­ moci Rade na účely zmeny, doplnenia 23. Články 1 a 2 nariadenia č. 790/2001 a aktualizácie určitých ustanovení MC špecifikujú dva typy konaní stanovených a príloh k nej. Odôvodnenie č. 3 nariadenia v nariadení č. 789/2001 a stanovujú, že odkazuje na článok 8 CAAS 2 0 , ktorý postup v hlave IV Zmluvy má byť použitý v súvislosti s hraničnými kontrolami stano- pre všetky ostatné zmeny, doplnenia vuje postupy na zmeny, doplnenia a aktualizácie rozličných častí MC a príloh a aktualizáciu MC a príloh k nej. k nej. Teda článok 1 vymenúva ustanovenia MC a príloh k nej, ktoré môžu byť zmenené a doplnené jednomyseľným rozhodnutím Rady. Článok 2 nariadenia č. 790/2001 zavá­ dza postup, ktorým majú členské štáty oboznámiť generálneho tajomníka Rady o takých zmenách a doplneniach, ktoré si v určitých častiach príloh MC želajú usku­ 22. Odôvodnenie č. 5 nariadenia č. 790/2001 točniť. vysvetľuje, prečo sú vykonávacie právomoci v oblasti hraničných kontrol vyhradené Rade:

„Odkedy majú členské štáty zvýšenú úlohu, II — Konanie a tvrdenia účastníkov kona­ čo sa týka rozvíjania hraničnej politiky, čo nia odráža citlivosť tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o politické vzťahy s tretími krajinami, Rada si vyhradzuje právo počas prechodného obdo­

20 — „Výkonný výbor urobí potrebné rozhodnutia týkajúce sa 24. Komisia návrhom podaným do kancelá­ praktických podrobností vykonávania kontrol a ochrany hraníc." rie Súdneho dvora 3. júla 2001 podala žalobu

29. Komisia poznamenáva, že za normál­ 27. Komisia predkladá dva žalobné dôvody nych okolností vykonáva vykonávacie právo­ na podporu svojej žaloby. Podľa napadnutých moci a že Rada si môže vyhradiť také nariadení si Rada vyhradila vykonávacie právomoci iba výnimočne a za predpokladu, právomoci v rozpore s článkom 202 ES že uvedie dôvody preukazujúce, že existuje a článkom 1 druhého rozhodnutia osobitná situácia, ktorá také vyhradenie o komitológii spôsobom, ktorý predstavuje opodstatňuje. Rada takú osobitosť nepreuká­ zneužitie, a bez toho, aby takéto rozhodnutie zala a uviedla „všeobecné" odôvodnenie, primerane odôvodnila 2 1 . ktoré je príliš vágne a mohlo by práve tak pokrývať akúkoľvek časť alebo celú hlavu IV Zmluvy 22. Navyše Rada neposkytla ani žiadne vysvetlenie povahy a obsahu vykoná­ vacích právomocí, ktorých sa dve napadnuté nariadenia týkajú, a ani nezdôvodnila z toho 28. Subsidiárne Komisia tvrdí, že postup vyplývajúcu potrebu, aby Rada uvedené podľa článku 2 napadnutých nariadení, ktoré právomoci vykonávala sama.

21 — Žaloba, bod 11. 22 — Žaloba, bod 25.

I-355

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-257/01

30. Pri bližšom posúdení jednotlivých dôvo­ s článkom 100c Zmluvy do rámca Spoločen­ dov predložených Radou, ktoré v tomto stva od čias Zmluvy o Európskej únii a Rada prípade považuje za nepodložené, Komisia už Komisii zverila vykonávacie právomoci, tvrdí, že je ťažké zistiť, čo sa myslí „mimo­ najmä v oblastiach, v ktorých je prvoradým 2 riadne významn[ou] úloh[ou] členských štá­ pravidlom zachovanie tajnosti informácií 6 . tov" v odôvodneniach napadnutých naria­ dení. Podľa jej tvrdenia je jediným možným významom to, že v kontexte dočasných výnimiek z metódy Spoločenstva priznáva hlava IV Zmluvy členským štátom právo iniciatívy súbežne s právom iniciatívy Komi­ sie. Taký význam by však neobsahoval výhradu vykonávacích p r á v o m o c í v prospech Rady 23.

37. V priebehu písomnej časti konania Rada opakovane tvrdila, že tvrdenie, že vízová 35. Dôvody, ktoré viedli Radu k tomu, aby si politika a hraničná politika zahŕňa „politické vyhradila vykonávacie právomoci, boli vysvet­ vzťahy s tretími krajinami" nevyžaduje ďalšie lené v odôvodnení č. 8 nariadenia zdôvodnenie. Táto výhrada vykonávacích č. 789/2001 a v odôvodnení č. 5 nariadenia právomocí je teda podľa názoru Rady č. 790/2001. Uvedené odôvodnenia uvádzajú, v súlade s článkom 202 ES a článkom 1 že členské štáty hrajú v oblasti rozvoja druhého rozhodnutia o komitológii a je aj vízovej politiky a hraničnej politiky mimo­ odôvodnená. Je tiež časovo obmedzená na riadne významnú úlohu, ktorá odráža citli­ prechodné obdobie piatich rokov, na ktoré vosť uvedených oblastí, najmä pokiaľ ide odkazuje hlava IV Zmluvy. o politické vzťahy s tretími štátmi.

B — Posúdenie 36. Podľa Rady citlivosť záležitostí, ktorých sa týkajú zmeny a doplnenia, možno ľahko rozpoznať z obsahu ICC a MC a ako príklad uvádza predmetné zmeny a doplnenia v určitých častiach oboch dokumentov. Teda 38. Je nesporné, že vo všeobecnosti platí, že časť II ICC stanovuje kritériá pre určenie vykonávacie právomoci prináležia Komisii členského štátu zodpovedného za rozhodo­ a že tieto právomoci možno uplatňovať aj vanie o žiadostiach o víza. Rada namieta, že v rámci novej hlavy IV Zmluvy. Je tiež zmeny takých kritérií by zjavne mohli mať nesporné, že Rada môže vykonávať uvedené vplyv na zaťaženie, ktoré v tomto smere nesú právomoci v osobitných a odôvodnených 29 rôzne členské štáty. Pokračuje s príkladom prípadoch. citlivosti v časti V ICC a najmä v bode 2.3, ktorý stanovuje postup v prípade, keď žiadosť o víza nemôžu spracovať iba orgány člen­ ského štátu, ktorý žiadosť prijal, ale musí byť

43. Následne dve rozhodnutia Rady nazý­ vané „rozhodnutia o komitológii" upresnili 41. Podľa systému zavedeného Zmluvou postupy na výkon vykonávacích právomocí pred jej zmenou a doplnením Jednotným zverených Komisii. Článok 1 rozhodnutia európskym aktom mohla Rada podľa článku 87/373/EHS 34, „prvé r o z h o d n u t i e 155 Zmluvy ES (teraz článok 211 ES) zveriť o komitológii", opakoval presné znenie Komisii vykonávacie právomoci 30 . Použitie Zmluvy, na základe ktorého nemôže Rada, uvedenej právomoci bolo na rozhodnutí Rady a nebolo povinné 3 1 . Generálny advokát Dutheillet de Lamothe veľmi správne opísal 32 — Návrhy generálneho advokáta vo veci Internationale Han­ delsgesellschaft, (rozsudok zo 17. decembra 1970, 11/70, Zb. s. 1125), Zb. s. 1145. 33 — Stojí za povšimnutie, že článok 211 ES nebol Jednotným 30 — Rozsudok z 24. októbra 1989, Komisia/Rada, 16/88, Zb. európskym aktom zmenený ani doplnený. s. 3457, body 10 a 12. 34 — Rozhodnutie Rady z 13. júla 1987 stanovujúce postupy pre 31 — Rozsudok zo 17. decembra 1970, Köster, 25/70, Zb. s. 1161, výkon vykonávacích oprávnení zverených Komisii [neofi­ bod 9. ciálny prekladi (Ú. v. ES L 197, s. 33).

I-358

KOMISIA/RADA

35 — V uvedenom smere pozri návrh Zmluvy o ústave pre Európu, prijatý konsenzom hurópskym konventom 13. júna a 10. júla 2003, predložený predsedovi Európskej rady v Ríme — 18. júla 2003, ktorá uvedené podmienky reprodukuje 48. Teda Rada musí v akte, ktorým sa v článku 36 nazvanom „Vykonávacie akty" s použitím pojmov, ktoré sú podľa môjho názoru trochu špecifickejšie, rozhoduje vyhradiť si vykonávacie právomoci pretože článok stanovuje že: „Ak sú potrebné jednotne podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie, špecifikovať konkrétnu oblasť, v ktorej má jej tieto akty zveria vykonávacie právomoci Komisii alebo v osobitných, náležito odôvodnených prípadoch... Rade", výhrada pôsobiť, berúc do úvahy vyššie s. 35. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. uvedené obmedzenia.

I-359

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-257/01

49. Možno vidieť, že požiadavka na odôvod­ a musí podrobne stanoviť dôvody takého nenia má uložiť prísnejší rámec pre výhradu rozhodnutia" 3 7 . vykonávacích právomocí. Podľa môjho názoru uvedené zahŕňa vysvetlenie dôvodu, ktorý opodstatňuje takú výhradu právomocí Radou.

51. Súdny dvor tiež uviedol že „po zmenách a doplneniach článku 145 uskutočnených Jednotným európskym aktom si môže Rada 37 — Rozsudok Komisia/Rada, už citovaný, bod 10. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. vyhradiť právo vykonávať vykonávacie prá­ 38 — Pozri rozsudok z 15. mája 1997, Siemens/Komisia, C-278/95 vomoci priamo iba v osobitných prípadoch P, Zb. s. I-2507, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. februára 1998, Interporc/Komisia, T-124/96, Zb. s. II-231, bod 53. Je ustálenou judikatúrou, že odôvodnenie slúži dvojakému účelu. Po prvé umožňuje dotknutým osobám poznať dôvody pre prijaté opatrenie na účely ochrany ich práv a po druhé umožňuje Súdnemu dvoru vykonať jeho 36 — Bod 16. kontrolu zákonnosti opatrenia.

I-360

KOMISIA/RADA

2) Preskúmanie podmienok, za ktorých si Rada vyhradzuje vykonávacie právomoci, Súdnym dvorom 58. Také rozhodnutie však nemôže byť vyňaté zo súdneho preskúmania. 40 Pretože v prípade, „ak majú inštitúcie Spoločenstva takú právomoc voľnej úvahy, má rešpekt 56. Je teraz vhodné zvážiť rozsah preskúma­ nia rozhodnutia Rady vyhradiť si vykonávacie právomoci, ktoré môže Súdny dvor uskutoč­ 40 — Najmä odvtedy, čo Rada zaviedla systém kontrol a protiváh známy ako komitológia vo vzťahu k výkonu vykonávacích právomoci Komisiou. Uvedenv systém, ktorý sa stal časťou inštitucionálneho rámca a bol potvrdený Súdnym dvorom, dáva ešte väčšiu váhu princípu, že, podlá súčasného znenia práva Spoločenstva, rovnováha inštitúcii vyžaduje, aby boli 39 — Inými slovami „podstatný ciel sledovaný inšlilúciou" (pozri vykonávacie právomoci vykonávané Komisiou v súlade

rozsudok

z 19. novembra 1998, Spojené kráľovstvo/Rada, s požiadavkami uvedenými v článku 1 druhého rozhodnutia C-150/94, Zb. s. I-7235, bod 26). o komitológii.

I-361

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-257/01

k právam zaručeným právnym poriadkom Súdny dvor vyslovil, že jeho preskúmanie sa Spoločenstva... zásadný význam" 41. nemôže týkať ani hodnotenia hospodárskych skutočností či okolností a ani hospodársko- 44 politických rozhodnutí , vo svetle ktorých 45 boli napadnuté akty prijaté .

59. Obdobne ako Komisia z uvedeného vyvodzujem, že preskúmanie zo strany Súd­ neho dvora sa preto musí vzťahovať na to, či je výkon uvedeného oprávnenia voľnej úvahy zo strany Rady v súlade s právom Spoločen­ stva 42. Súdny dvor sa musí svojím preskú­ maním najmä uistiť, že Rada, pri výkone svojho oprávnenia voľnej úvahy, nepopiera 61. Podľa môjho názoru to isté platí aj pri podstatu a účel pravidla, že vykonávacie politických záležitostiach. 46. Súdny dvor má právomoci sú zverené Komisii. právomoc overiť zákonnosť aktov, ale nemá právomoc vykonať celkové preskúmanie

60. Treba pripomenúť, že preskúmavacia v prípade ktorých preskúmanie zahŕňalo prešetrenie hodno tenia celkovej ekonomickej situácie. Pozri, najmä v oblasti právomoc Súdneho dvora sa líši v závislosti ochranných opatrení, rozsudok z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769,

Podľa ustá 45 — V rozsudku z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. lenej judikatúry Súdneho dvora je súdne s. 2545, Súdny dvor vyslovil, že „Hoci ako všeobecné pravidlo platí, že Súdny dvor podniká podrobné preskúmanie otázky, preskúmanie obmedzené v prípadoch, keď sa či sú splnené podmienky na uplatnenie článku 85 ods. 1 alebo týka výkonu právomoci voľnej úvahy dot nie, je jasné, že pri stanovovaní prípustnej doby trvania konkurenčnej doložky zahrnutej v zmluve o predaji podniku knutej inštitúcie. V rozličných oblastiach musí Komisia zhodnotiť komplikované ekonomické záleži

hodovaní. Pozri v tomto zmysle HAMILTON, A: Federalist rozhodnutia, treba poznamenať, že Súdny dvor už vyslovil No 78: „It can be of no weight to say that the courts, on the [pozri najmä rozsudok zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia, pretense of a repugnancy, may substitute their own pleasure 191/82, Zb. s. 2913, (,od Súdneho dvora sa vyžaduje, aby to the constitutional intentions of the legislature. This might vykonával kontrolu nad právomocou voľnej úvahy priznanou as well happen in the case of two contradictory statutes; or it orgánu verejnej moci', bod 30)] že, hoci oprávnenie voľnej might as well happen in every adjudication upon any single úvahy bolo Komisii v predmetnej záležitosti zverené, od statute.

I-362

KOMISIA/RADA

dôvodov ich prijatia . Uvedené preskúma­ ktoré, ako tvrdia, predstavujú dôvody nie pokrýva preskúmanie toho, či došlo a opodstatnenie vyhradenia si vykonávacích k zjavne nesprávnemu posúdeniu, porušeniu právomocí Radou. podstatných procesných náležitostí alebo k zneužitiu právomocí. Preskúmanie zo strany Súdneho dvora toho, či bola dokázaná osobitosť situácie, ktorá je jednou z podmienok pre výhradu vykonávacích právomocí, je preskúmaním toho, či došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V tomto prípade musí byť preskúmanie vykonané s prihliadnutím na uvedené úvahy. 64. Na úvod by som mal poukázať na to, že ak by sa aj výhrada vykonávacích právomocí týkala iba určitých konkrétnych aspektov ICC a MC, požiadavka osobitosti uložená právom Spoločenstva sa netýka ustanovení, ktoré majú byť zmenené a doplnené, ale konkrétneho rámca, v akom sa taká výhrada právomocí objavuje. Skutočnosť, že Rada si 3) Preskúmanie vyhradenia si vykonávacích vyhradila vykonávaciu právomoc iba ohľa­ právomocí Radou v tomto prípade Súdnym dom zmien a doplnení určitých aspektov dvorom napadnutých nariadení, nemá žiaden vplyv na požiadavku dodržiavať zásadu osobitosti. Teda podľa práva Spoločenstva to nie sú zmeny a doplnenia, ktoré musia byť osobité ale situácia, v ktorej si Rada vyhradzuje 62. Teraz preskúmam, či Rada prekročila vykonávacie právomoci. alebo neprekročila hranice svojej právomoci voľnej úvahy, keď sa rozhodla vyhradiť si vykonávacie právomoci na účely zmeny a doplnenia ICC a MC a príloh k nim.

67. Stanovením všeobecného postupu v konkrétnej oblasti, či už v súvislosti so žiadosťami o víza podľa nariadenia č. 789/2001, alebo v súvislosti s hraničnými kontrolami a dozorom podľa nariadenia č. 790/2001, Rada nevzala do úvahy požia­ davku Zmluvy, že k vyhradeniu si vykonáva­ cích právomocí má dochádzať v osobitných 70. Teda rozhodnutie Rady vyhradiť si prípadoch'. vykonávacie právomoci v napadnutých naria­ deniach porušuje článok 202 ES a článok 1 druhého rozhodnutia o komitológii, pretože nepreukazuje osobitosť situácie, v ktorej majú byť vykonávacie právomoci vyhradené. Z toho vyplýva, že žalobný dôvod Komisie je dôvodný. Preto nie je potrebné posudzovať druhý žalobný dôvod. 68. Rada sa rozhodla zaviesť všeobecný rámec pre výkon vykonávacích právomocí vo vzťahu k príslušným zmenám a doplneniam ICC a MC. Ako bolo možné vidieť vyššie, je to v rozpore so samotnou požiadavkou osobitosti, ak sa má vyhradenie

71. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že 48 — Odôvodnenie č. 7 nariadenia č. 789/2001 a odôvodnenie č. 4 nariadenia č. 790/2001. napadnuté nariadenia musia byť zrušené.

I-364

KOMISIA/RADA

C — O trovách rokovacieho poriadku. Podľa článku 69 ods. 4 rokovacieho poriadku musia Španielske krá­ ľovstvo a Holandské kráľovstvo ako vedľajší 72. Radu je potrebné zaviazať na náhradu účastníci konania znášať svoje vlastné trovy trov konania v súlade s článkom 69 ods. 2 konania.

IV - Návrh