C-349/01

ADS ANKER

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA A. TIZZANO prednesené 27. februára 2003

1. Uznesením z 24. júla 2001 Arbeitsgericht I — Právny rámec (súd pre pracovnoprávne veci) Bielefeld (Nemecko) požiadal Súdny dvor formou dvoch prejudiciálnych otázok v súlade s článkom 234 ES o výklad smernice Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní A — Príslušné ustanovenia smernice Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva [pôsobiacich v rámci Spoločen­ stva — neoficiálny preklad] a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločen­ 2. Článok 1 smernice stanovuje: stva [pôsobiacich v rámci Spoločenstva — neoficiálny preklad] na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi 2 (ďalej len „smernica"). V podstate sa Arbeitsgericht Bielefeld pýta, či podnik zriadený na území členského štátu Spoločenstva, ktorý je pova­ „1. Účelom tejto smernice je zlepšiť právo žovaný za ústredné riaditeľstvo skupiny zamestnancov na informácie a prerokovanie podnikov pôsobiacich v rámci Spoločenstva v podnikoch s významom na úrovni Spolo­ v zmysle smernice, je povinný poskytnúť čenstva [pôsobiacich v rámci Spoločenstva — informácie iným podnikom rovnakej skupiny neoficiálny preklad] a skupinách podnikov podnikov nachádzajúcich sa v inom člen­ s významom na úrovni Spoločenstva [pôso­ skom štáte, keď tieto podniky dostali žiadosť biacich v rámci Spoločenstva — neoficiálny o informácie od svojich interných zastúpení preklad]. zamestnancov, a ktoré tieto podniky nemajú, a v prípade kladnej odpovede by chcel vnútroštátny súd vedieť, aký rozsah má táto povinnosť.

— najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch,

(...)".

— najmenej dva podniky skupiny v rôznych členských štátoch a

3. Článok 2 ods. 1 smernice určuje:

— najmenej jeden podnik skupiny najme­ nej so 150 zamestnancami v jednom „1. Na účely tejto smernice: členskom štáte a najmenej jeden ďalší

I - 6806

I - 6807

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-349/01

6. Článok 5 ods. 1 smernice stanovuje: Spoločenstva — neoficiálny preklad] a riaditeľstvá podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva [pôsobiacich v rámci Spoločen­ stva — neoficiálny preklad], ktoré sa nachá­ dzajú na jeho území, a zástupcovia ich zamestnancov alebo, podľa okolností, „Aby sa dosiahol cieľ uvedený v článku 1 ods. zamestnanci dodržiavali povinnosti ustano­ 1, ústredné riaditeľstvo z vlastného podnetu vené v tejto smernici bez ohľadu na to, či sa alebo na písomnú žiadosť najmenej 100 ústredné riaditeľstvo nachádza na ich území, zamestnancov, alebo ich zástupcov najmenej alebo nie. v dvoch podnikoch alebo závodoch najmenej v dvoch rôznych členských štátoch, začne vyjednávanie o zriadení európskej zamestna­ neckej rady alebo postupu informovania a prerokovania." 2. Členské štáty zabezpečia, aby na požia­ danie strán dotknutých uplatňovaním tejto smernice, podniky dali k dispozícii informá­ cie o počte zamestnancov, uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a c). 7. Článok 6 ods. 1 smernice určuje:

3. Členské štáty prijmú primerané opatrenia pre prípad nedodržania tejto smernice, „Ústredné riaditeľstvo a osobitný vyjednávači zabezpečia najmä, aby boli k dispozícii orgán musia vyjednávať v duchu spolupráce vhodné správne alebo súdne postupy umož­ s cieľom dosiahnuť dohodu o podrobných ňujúce presadzovať povinnosti vyplývajúce spôsoboch uskutočňovania informovania z tejto smernice. zamestnancov a prerokovania s nimi, usta­ novenej v článku 1 ods. 1."

dosiahnutie súladu s touto smernicou najne­ zamestnaných v Nemecku (§ 4 EBRG), skôr do 22. septembra 1996 alebo zabezpe­ o práve na informácie (§ 5 ods. 2 EBRG), čia, aby najneskôr k tomuto dátumu sociálni o určení riadiaceho podniku (§ 6 EBRG) partneri dohodou zaviedli požadované opa­ a o správe o zastúpeniach zamestnancov trenia, pričom členské štáty sú povinné prijať v Spolkovej republike Nemecko (§ 35 ods. 2 všetky potrebné opatrenia, aby mohli kedy­ EBRG). koľvek garantovať výsledky uložené touto smernicou. Okamžite o tom informujú Komisiu."

12. § 5 EBRG určuje:

B — Nemecká vnútroštátna právna úprava

10. Spolková republika Nemecko prebrala „1. Ústredné riaditeľstvo musí na žiadosť smernicu zákonom Gesetz über Europäische zastúpenia zamestnancov poskytnúť infor­ Betriebsräte (zákon o európskych zamestna­ mácie o priemernom počte zamestnancov neckých radách) z 28. októbra 1996 (ďalej len a ich rozdelení medzi členské štáty, medzi „EBRG") 3. podniky a závody, ako aj o štruktúre podniku alebo skupiny podnikov.

11. Podľa § 2 ods. 1 EBRG platí tento zákon pre podniky zriadené na území Nemecka pôsobiace v rámci Spoločenstva a pre sku­ piny podnikov, ktoré majú riadiaci podnik 2. Zamestnanecká rada alebo ústredná zriadený na území Nemecka a ktoré pôsobia zamestnanecká rada si môže nárok podľa v rámci Spoločenstva. Podľa § 2 ods. 2 zákon odseku 1 uplatniť voči miestnemu závod­ platí aj pre prípady, keď sa ústredné riaditeľ­ nému alebo podnikovému riaditeľstvu; toto stvo podniku nenachádza v Nemecku, najmä je povinné získať potrebné informácie v súvislosti s predpismi o počte pracovníkov a podklady od ústredného riaditeľstva" 4 .

16. ADS Anker namieta, že nebola schopná splniť povinnosť poskytnúť informácie podľa § 5 ods. 2 EBGR, lebo materská spoločnosť so sídlom vo Švajčiarsku, ako aj holandská spoločnosť Anker BV jej odmietli poskytnúť požadované informácie. ADS Anker tvrdí, že 14. Z uznesenia o návrhu na začatie pre- okrem toho na základe nemeckej právnej judiciálneho konania vyplýva, že ADS Anker úpravy, podľa jej vyjadrenia, nemôže dostať patrí do skupiny podnikov pôsobiacich informácie od podnikov sídliacich mimo v rámci Spoločenstva, ktorého ústredné územia Nemecka. riaditeľstvo sa nachádza vo Švajčiarsku, a že ADS Anker je kontrolovaná spoločnosťou Anker BV so sídlom v Holandsku, ktorá vlastní ďalšie podiely podnikov patriacich do skupiny podnikov Anker v rôznych člen­ ských štátoch. Podnikom patriacim do sku­ piny podnikov Anker s najväčším počtom zamestnancov v jednom členskom štáte je podnik RIVA v Spojenom kráľovstve. 17. Vnútroštátny súd však považuje tvrdenie ADS Anker za neopodstatnené, pretože zo smernice, najmä z jej článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1, ako aj z vnútroštátnych predpisov na prebratie smernice vyplýva povinnosť ústredného riaditeľstva nachádzajúceho sa v inom členskom štáte poskytnúť ADS Anker informácie v zmysle § 5 ods. 1 EBRG. 15. V skupine neexistuje európska zamest­ nanecká rada alebo postup na účely infor­ movania zamestnancov a prerokovania s nimi podľa článku lods. 2 smernice. Na odstránenie tohto stavu zamestnanecká rada vyzvala spoločnosť ADS Anker podľa § 5 ods. 2 EBRG, aby jej poskytla informácie stano­ vené v § 5 ods. 1 EBRG a oznámila jej 18. Ak je tento výklad správny a uvedená označenie zastúpení zamestnancov a ich povinnosť skutočne existuje, tak je potrebné predstaviteľov, ktorí sa majú zúčastniť na preskúmať, či ústredné riaditeľstvo podľa

„1) Má sa smernica Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva [pôsobiacich v rámci Spo­ III — Konanie pred Súdnym dvorom ločenstva — neoficiálny preklad] na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, najmä článok 4 a článok 11 vykladať v tom zmysle, že podnik so sídlom v Spojenom kráľov­ stve, ktorý podľa článku 4 ods. 2 druhého pododseku a ods. 3 smernice je predpokladaným ústredným riaditeľ­ 20. Písomné pripomienky v písomnej časti stvom, alebo podnik so sídlom konania Súdnemu dvoru predložili: ADS v Holandskom kráľovstve, ktorý pred­ Anker, Spolková republika Nemecko stavuje ústredné riaditeľstvo riadiaceho a Komisia Európskych spoločenstiev. Okrem podniku podľa článku 2 ods. 1 písm. e) toho sa na pojednávaní dňa 5. decembra a článku 3 ods. 1 smernice, je povinný 2002 zúčastnili zamestnanecká rada, ADS inému podniku so sídlom v Spolkovej Anker a Komisia.

I - 6811

NÁ VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO - VEC C-349/01

IV — Právne posúdenie rady. V tomto zmysle som sa okrem iného výslovne vyjadril aj v mojich záverečných návrhoch vo veci C-440/00, Kühne & Nagel 5.

A — O prvej prejudiciálnej otázke

I - 6812

ADS ANKER

nielen vo vertikálnom, ale aj v horizontálnom Okrem toho v prípade, ak by žaloba nebola smere a či preto má ústredné riaditeľstvo úspešná, by zamestnanci nemali žiadnu inú podľa smernice povinnosť aj voči iným možnosť získať požadované informácie. podnikom skupiny podnikov, najmä keď interné zastúpenia zamestnancov požiadali tieto podniky o informácie potrebné na začatie vyjednávaní o zriadení európskej zamestnaneckej rady, ale tieto podniky nemajú tieto informácie k dispozícii.

26. Zamestnanecká rada, nemecká vláda a Komisia navrhujú opačné riešenie založené na dôvodoch, ktoré ďalej uvediem.

27. Chcem hneď na úvod uviesť, že tvrdenia predložené ADS Anker na podporu jej tvrdenia nepovažujem za presvedčivé. Sú založené totiž skôr na úvahách vo vlastný prospech ako na výklade smernice. Považu­ jem logický, systematický a slovný výklad v prospech opačného názoru za presvedči­ vejší a chcem ho teraz objasniť.

alebo skupiny podnikov" 8. Táto zodpoved­ 30. Menovaný predpis totiž, ako Komisia nosť obsahuje „povinnosť vyhovieť každej správne poznamenala, prenáša zodpovednosť požiadavke spojenej so zriaďovaním európ­ za vytvorenie nevyhnutných podmienok na skej zamestnaneckej rady alebo s vytváraním zriadenie európskej zamestnaneckej rady na postupu informovania zamestnancov ústredné riaditeľstvo a, čo chcem dodať, a prerokovania s nimi všetkými prostried­ prideľuje mu túto zodpovednosť, pretože kami, ktoré sú k dispozícii s jediným obme­ platí pre celú skupinu podnikov, táto zodpo­ dzením, že konanie, vyžadované od ústred­ vednosť nespočíva len v povinnosti poskyt­ ného riaditeľstva musí byť naozaj nevyhnutné núť zastúpeniam zamestnancov k tomu na dosiahnutie tohto cieľa" 9 . Z toho vyplýva, požadované informácie, ale aj v povinnosti že ústredné riaditeľstvo „musí vytvoriť všetky poskytnúť tieto informácie podnikom, kto­ predpoklady, ako aj poskytnúť všetky mate­ rým bola predložená zodpovedajúca žiadosť riálne a logistieké prostriedky, aby sa vyjed­ od ich vlastných zamestnancov. návania so zástupcami zamestnancov mohli riadne konať" 1 0 .

33. Pokiaľ by sa postupovalo podľa tu kritizovaného názoru, zamestnancom by sa bránilo vo výkone svojich práv priznaných v smernici takým spôsobom, že by sa od nich vyžadovalo bez objektívneho odôvodnenia finančne náročné, namáhavé, a tým frustru- júce konanie, ktoré by bolo v rozpore s uvedenou zásadou praktickej účinnosti. Je potrebné, ako správne poznamenala zamest­ nanecká rada, mať na zreteli ťažkosti, ktorým by boli zamestnanci vystavení, len aby dostali 35. Som si ale vedomý, že sa môžu vyskytnúť informácie od ústredného riaditeľstva ťažkosti pri zabezpečení účinného dodržania potrebné na začatie vyjednávaní, keď sa tieto povinností, keď ústredné riaditeľstvo informácie nachádzajú v inom členskom a jednotlivé podniky majú sídlo v iných štáte, ako je členský štát, kde zamestnanci členských štátoch (inak aj vtedy, keď sú majú bydlisko. v tom istom štáte). Členské štáty sú však podľa článku 14 ods. 1 smernice povinné nielen „(...) prijať potrebné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou," ale tiež sú povinné prijať „(...) všetky potrebné opatrenia, ktorými môžu kedykoľvek zabezpečiť, že ciele stanovené v tejto smernici budú dosiahnuté (...)" 12. 34. Toľko k ústrednému riaditeľstvu a jeho Okrem toho podľa článku 11 ods. 3 smernice povinnostiam. Možno vyvodiť aj ďalšie tvr­ majú zabezpečiť, že sú „ustanovené správne denie v uvedenom zmysle z pohľadu jedno­ a súdne konania, pomocou ktorých je možné tlivých podnikov skupiny. Keď sa totiž presadiť splnenie povinností, vyplývajúcich v rozsudku Bofrost*, ako správne uviedla z tejto smernice." nemecká vláda, uznalo, že každý z týchto podnikov je podľa smernice povinný poskyt­ núť svojmu vlastnému internému zastúpeniu zamestnancov „informácie nevyhnutné na 11 — Pozri už citovaný rozsudok z 29. marca 2001, Bofrost*, bod 39. začatie vyjednávaní o zriadení európskej 12 — Kurzívu vykonal generálny advokát

39. K tomuto bodu zamestnanecká rada uvádza, že účelom nároku na informácie, stanoveným v § 5 EBRG, je nielen zamest­ 37. Na základe uvedených úvah sa preto nancom poskytnúť možnosť, aby získali podľa môjho názoru má na prvú otázku poznatky o tom, či sú splnené podmienky odpovedať tak, že články 4 a 14 smernice sa na zriadenie európskej zamestnaneckej rady, majú vykladať v tom zmysle, že členské štáty ale aby získali aj všetky údaje nevyhnutné na sú povinné zaviazať podnik zriadený na ich jej prípadné zriadenie. Keďže článok 5 území, ktorý je predpokladaným ústredným smernice určuje, že európska zamestnanecká riaditeľstvom skupiny podnikov pôsobiacich rada sa môže zriadiť na žiadosť najmenej 100 v rámci Spoločenstva v zmysle smernice, aby z a m e s t n a n c o v alebo ich zástupcov poskytol podnikom rovnakej skupiny pod­ z minimálne dvoch podnikov alebo závodov nikov zriadeným v iných členských štátoch z najmenej dvoch členských štátov, musia informácie, ktoré od nich požadovali ich zamestnanci podniku alebo závodu, ktorí sa interné zastúpenia zamestnancov, keď tieto chcú zasadiť o zriadenie takejto zamestna­ podniky samé nemajú príslušné informácie k neckej rady, poznať všeobecné údaje dispozícii a tieto informácie sú nevyhnutné o zastúpeniach a ich predstaviteľoch v iných na zriadenie európskej zamestnaneckej rady podnikoch alebo závodoch patriacich do alebo k postupu informovania zamestnancov skupiny. Preto treba na druhú otázku odpo­ a prerokovania s nimi. vedať kladne.

I - 6816

ADS ANKER

40. Aj nemecká vláda sa domnieva, že na povinný sprístupniť zastúpeniam zamestnan­ túto otázku treba odpovedať kladne, a len cov svojich pracovníkov označenia orgánov poukazuje na pripomienky, ktoré predložila k zastupujúcich zamestnancov a ich predstavi­ druhej prejudiciálnej otázke vo veci teľov, ktorí by sa za zamestnancov podnikov C-440/00. alebo riadených podnikov mali zúčastniť na zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady, keď má tieto príslušné údaje k dispozícii alebo ich môže získať, a tieto údaje podľa názoru vnútroštátneho súdu predstavujú údaje, ktoré sú nevyhnutné na začatie vyjednávaní o zriadení európskej zamestna­ neckej rady.

I - 6817

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-349/01

V — Návrhy

44. Na základe uvedeného navrhujem na prejudiciálne otázky, ktoré položil Arbeitsgericht Bielefeld uznesením z 24. júla 2001, odpovedať takto:

„1. Články 4 a 14 smernice Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva [pôsobiacich v rámci Spoločenstva — neoficiálny preklad] a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva [pôsobiacich v rámci Spoločenstva — neoficiálny preklad] na účely informovania zamest­ nancov a prerokovania s nimi sa musia vykladať v tom zmysle, že členské štáty musia zaviazať podnik, ktorý je zriadený na ich území a ktorý je ústredným riaditeľstvom skupiny podnikov pôsobiacich v rámci Spoločenstva v zmysle smernice, aby poskytol iným podnikom rovnakej skupiny zriadeným v iných členských štátoch informácie požadované od ich interných zastúpení zamest­ nancov, pokiaľ tieto podniky samotné tieto informácie nemajú k dispozícii a sú nevyhnutné na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo k postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

2. Ústredné riaditeľstvo skupiny podnikov je povinné sprístupniť podniku skupiny, ktorému bola predložená príslušná žiadosť jeho interného zastúpenia zamest­ nancov, informácie týkajúce sa označení orgánov zastupujúcich zamestnancov a ich predstaviteľov, ktorí by sa mali zúčastniť zriaďovania európskej zamestnaneckej rady za zamestnancov podnikov alebo riadených podnikov, pokiaľ tieto údaje sú podľa názoru vnútroštátneho súdu nevyhnutné na zriadenie európskej zamestnaneckej rady v tejto skupine."