← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·27.11.2003

C-381/01

ECLI:EU:C:2003:642

ZamietaPotvrdzuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62001CC0381

KOMISIA/TALIANSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 27. novembra 2003

I — Úvod a krmivo sušené na slnku musí zdaniť daňou z pridanej hodnoty (DPH).

II — Skutkové okolnosti a konanie

1. V štyroch predmetných veciach, ktoré posudzujem spoločne, sa Komisia Európ­ skych spoločenstiev domáha, aby Súdny dvor 2. V novembri 1998 adresovala Komisia určil, že Talianska republika (vec C-381/01), Talianskej republike, Spolkovej republike Fínska republika (vec C-495/01), Spolková Nemecko, Fínskej republike a Švédskemu republika Nemecko (vec C-144/02) kráľovstvu výzvu, pretože usúdila, že a Švédske kráľovstvo (vec C-463/02) si neuplatnenie DPH na pomoci poskytnuté nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú v rámci nariadenia č. 603/95 bolo v rozpore z článku 11 šiestej smernice Rady 77/388/ s článkom 11 A ods. 1 písm. a) šiestej EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych smernice. Týmto listom Komisia vyzvala predpisov členských štátov týkajúcich sa daní členské štáty, aby jej v lehote dvoch mesiacov z obratu - spoločný systém dane z pridanej predložili svoje vyjadrenia, čo členské štáty hodnoty: jednotný základ jej stanovenia urobili. V júli, auguste a septembri 1999 im (ďalej len „šiesta smernica") 2. V zmysle Komisia adresovala odôvodnené stanoviská, n a r i a d e n i a Rady (ES) č. 6 0 3 / 9 5 v ktorých ich vyzýva na prijatie nevyhnut­ z 21. februára 1995 o spoločnej organizácii ných opatrení v lehote dvoch mesiacov od trhu so sušeným krmivom 3sa spracovateľ­ oznámenia. ským podnikom poskytuje paušálna podpora na krmivo sušené umelo a krmivo sušené na slnku. Tieto štyri veci sa týkajú otázky, či sa paušálna podpora na krmivo sušené umelo

3. Komisia podala 4. októbra 2001, 21. 1 — Jazyk prednesu: holandčina. d e c e m b r a 2 0 0 1 , 17. a p r í l a 2 0 0 2 2 — Ú. v. ES L 145, s. 1. a 23. decembra 2002 žalobu na Súdny dvor 3 — Ú. v. ES L 63, s. 1. Európskych spoločenstiev podľa článku 226

I - 6847

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

ods. 2 ES proti Talianskej republike, Fínskej s n a r i a d e n í m (EHS) č. 1417/78

republike, Spolkovej republike Nemecko a nariadením (EHS) č. 1528/78 7z 30. júna a Švédskemu kráľovstvu. Komisia navrhla, 1978, ktoré ho vykonávajú, upravuje podporu aby Súdny dvor vyhlásil, že Talianska repub­ pri výrobe sušeného krmiva pochádzajúceho lika, Fínska republika, Spolková republika zo zberu úrody na území Spoločenstva. Nemecko a Švédske kráľovstvo si tým, že neuplatnili DPH na sumu podpôr poskytnu­ tých v zmysle nariadenia č. 603/95, porušili povinnosti, ktoré im vyplývajú z článku 11 šiestej smernice, a aby ich zaviazal na náhradu trov konania. Dotknuté členské štáty navrhli, aby Súdny dvor žaloby zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov kona­ nia 4. 5. Z odôvodnenia nariadenia č. 1117/78 vyplýva, že v tomto období možnosti odbytu na území Spoločenstva jednoznačne presa­ hovali výrobu sušeného krmiva, predovšet­ kým čo sa týka dopytu po krmivách pre zvieratá. Na účel zvýšenia výroby bola zavedená paušálna podpora pre pestovateľov doplnená systémom dodatočnej podpory, ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby mohli pestovatelia v každom prípade predať svoj III — Právny rámec výrobok za objektívnu vopred určenú cenu. Táto dodatočná podpora bola vypočítaná ako percentuálny podiel rozdielu medzi cenou na svetovom trhu a objektívnou cenou. Pravidlá upravujúce tieto opatrenia sú uvedené v článkoch 3, 4 a 5 nariadenia č. 1117/78.

A — Právna úprava v oblasti sušeného krmiva a jej uplatnenie v minulosti

6. Predvídateľným následkom neobmedze­ 4. Dňa 22. mája 1978 prijala Rada nariadenie nej podpory pre výrobu bola nadprodukcia (EHS) č. 1117/785.Toto nariadenie v spojení sušeného (zeleného) krmiva na území Spo­ ločenstva. Z tohto dôvodu bola v roku 1995 vytvorená organizácia trhov so sušenými 4 — Taliansku republiku v konaní podporuje Švédske kráľovstvo krmivami v zmysle nariadenia č. 603/95 a Fínska republika. Fínsku republiku v konaní podporuje Spolková republika Nemecko a Švédske kráľovstvo. Spolkovú republiku Nemecko v konaní podporuje Švédske kráľovstvo a Fínska republika. Švédske kráľovstvo v konaní podporuje Fínska republika. 6 — Nariadenie Rady z 19. júna 1978 o systéme podpory na sušené 5 — Nariadenie z 22. mája 1978 o spoločnej organizácii trhu so krmivá (U. v. ES L 171, s. 1), zmenené a doplnené nariadením sušeným krmivom (U. v. ES L 142, s. 1), zmenené a doplnené Rady (EHS) č. 1110/89 z 27. apríla 1989 (Ú. v. ES L 118, s. 1). nariadením Komisie (ES) č. 3496/93 z 20. decembra 1993 (Ú. 7 — Nariadenie Komisie z 30. júna 1978 o spôsoboch uplatnenia v. ES L 319, s. 17). systému podpory na sušené krmivá (Ú. v. ES L 179, s. 10).

I - 6848

KOMISIA/TALIANSKO

a nariadenia (ES) č. 785/95 8. Cieľom týchto — maximálne garantované množstvá sú nariadení bolo obmedzenie poskytnutia pau­ rozdelené medzi členské štáty, takže šálnej podpory na výrobu sušeného krmiva každému štátu prislúcha národné garan­ na maximálne množstvo stanovené nariade­ tované množstvo, ním č. 603/95. Dodatočná podpora bola 9 úplne zrušená . Toto nariadenie tiež roz­ lišuje medzi krmivom sušeným na slnku a dehydrovaným krmivom. Berúc do úvahy, že náklady na spracovanie krmiva sušeného na slnku sú nižšie ako náklady na spraco­ vanie dehydrovaného krmiva, paušálna pod­ — ak je v priebehu hospodárskeho roka pora na prvú skupinu krmív je podstatne prekročené maximálne garantované nižšia ako na druhú skupinu. množstvo, podpora poskytnutá v rámci tohto obdobia sa vypočíta takto:

7. Na vymedzenie podporovanej výroby — pre prvých 5%, o ktoré bude maxi­ sušeného krmiva články 4 a 5 nariadenia málne garantované množstvo pre­ č. 603/95 upravujú mechanizmus, ktorého kročené, bude podpora znížená vo základnými charakteristickými vlastnosťami všetkých členských š t á t o c h sú: o proporcionálnu percentuálnu čiastku k takémuto prekročeniu,

— na každý hospodársky rok stanovuje — pre akékoľvek prekročenie nad hod­ maximálne garantované množstvo notu 5% sa vykonajú dodatočné dehydrovaného krmiva a krmiva suše­ zníženia v tom členskom štáte, ného na slnku, v ktorom produkcia prekračuje národné garantované množstvo zvý- š e n é o 5% p r o p o r c i o n á l n e k takémuto prekročeniu. 8 — Nariadenie Komisie zo 6. aprila 1995, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 603/95 o spoločnej organizácii trhu so sušeným krmivom (Ú. v. ES L 79, s. 5). 9 — Článok 4 nariadenia č. 603/95 stanovuje maximálne množstvá sušeného krmiva, na ktoré je možné poskytnúť podporu. Po zmene a doplnení nariadením Rady (ES) č. 1347/95 z 9. júna 1995, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 603/95 (Ú. v. ES L 131, s. 1). Text nariadenia znie: „Týmto sa stanovuje maximálne garantované množstvo (MGM) na hospodársky rok vo výške 4 412 000 miliónov ton dehydrovaného krmiva, 8. Tieto úpravy sa musia urobiť tak, aby na ktoré je možné poskytnúť pomoc... celková suma neprekročila sumu, ktorá by 3. Týmto sa stanovuje maximálne garantované množstvo (MGM) pre hospodársky rok vo výške 443 500 ton na slnku bola schválená v prípade, ak by maximálne sušeného krmiva, pre ktoré je možné poskytnúť podporu..." garantované množstvá neboli prekročené.

I - 6849

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

9. Podľa článku 9 nariadenia č. 603/95, sa 11. V prípade, že spracovateľský podnik paušálna podpora poskytuje spracovateľ­ vykonáva činnosti uvedené v bode 9 písm. skému podniku, ktorý vykonáva jednu a), je povinný poskytnúť pestovateľom pod­ z týchto aktivít: poru, ktorú získal na množstvá spracované 11 v zmysle zmluvy . Nariadenie č. 603/95 nespresňuje spôsob, akým má byť podpora postúpená pestovateľom. V prípade činností uvedených v bode 9 písm. b) je spracovateľ­ ským podnikom a pestovateľom jedna a tá a) podniky, ktoré uzatvorili zmluvy istá osoba a nemožno ich odlišovať. Ak s pestovateľmi krmiva určeného na spracovateľský podnik vykonáva činnosť sušenie; uvedenú v bode 9 písm. c), z poskytnutej subvencie má prospech samotný tento pod­ nik.

b) podniky, ktoré spracovali svoju vlastnú úrodu alebo v prípade skupín úrodu svojich členov,

c) podniky, ktoré získali svoje dodávky od právnických alebo fyzických osôb poskytujúcich určité záruky určeným podnikom, ktoré uzatvorili zmluvy s pestovateľmi krmiva určeného na sušenie.

10. Z jedenásteho odôvodnenia nariadenia 12. Predtým, ako môže byť podpora poskyt­ č. 603/95 vyplýva, že v niektorých prípadoch nutá, musí sušené krmivo opustiť spracova­ je podpora poskytnutá len v prípade uzatvo- teľský podnik (článok 8 nariadenia č. 603/95). renia zmlúv medzi pestovateľmi Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 785/95 pres­ a spracovateľskými podnikmi 10. Toto usta­ nejšie definuje podmienky, za ktorých je novenie má za cieľ pravidelné zásobovanie možné predpokladať, že krmivo opustilo spracovateľských podnikov zeleným krmi­ vom a umožnenie pestovateľom, aby mali z pomoci úžitok. 11 — Článok 11 ods. 2 nariadenia č. 603/95 stanovuje: »Ak sa v prípade zmlúv uvedených v prvej zarážke článku 9 písm. c) jedná o zmluvy na základe osobitnej objednávky na spracovanie krmiva dodaného pestovateľmi, tak v týchto zmluvách bude uvedená prinajmenšom plocha, z ktorej sa 10 — Aby sa mohla podpora poskytnúť, musia spracovateľské úroda musí dodať, a taktiež budú zmluvy obsahovať klauzulu, podniky krmivá získať od pestovateľov, skupín pestovateľov ktorá stanovuje záväzok spracovateľských podnikov zaplatiť alebo kupujúcich schválených príslušnými orgánmi členských pestovateľom podporu špecifikovanú v článku 3, ktorú dostali štátov. na množstvá spracovane na základe zmlúv."

I - 6850

KOMISIA/TALIANSKO

spracovateľský podnik 12. Z článku 3 ods. 2 „Princíp spoločného systému dane z pridanej nariadenia č. 785/95 ďalej vyplýva, že sušené hodnoty je založený na zásade, že na tovar krmivo, ktoré opustilo spracovateľský pod­ a služby sa uplatňuje všeobecná spotrebná nik, nemôže byť opäť pripustené do areálu daň presne proporčne k cene tovaru toho istého alebo akéhokoľvek iného pod­ a služieb, bez ohľadu na počet plnení niku a ani skladovacieho priestoru. uskutočnených vo výrobnom a distribučnom procese pred stupňom, ktorý je zaťažený daňou.

Na každé plnenie sa vyrubí dań z pridanej hodnoty vypočítaná z ceny tovaru alebo služieb podľa sadzieb platných pre tento B — Obsah šiestej smernice, najmä jej článku tovar alebo služby po odrátaní dane 11 A ods. 1 pism. a), a okolnosti jej vzniku z pridanej hodnoty, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky."

13. Princíp, na ktorom spočíva DPH, je 14. Systém odpočítania dane smeruje formulovaný v článku 2 prvej smernice k zabezpečeniu neutrality dane - hlavného 67/227/EHS 13: prvku DPH — tým, že garantuje, že daň zaplatená konečným spotrebiteľom, je stále rovnaká, a to bez ohľadu na to, koľko častí má výrobný cyklus dotknutého výrobku. 12 — „Na účely tohto nariadenia, s cieľom získať oprávnenie na poskytovanie podpory uvedenej v článku 3 nariadenia (ES) č. 603/95, produkty uvedené v článku 2 ods. 1 sa budú považovať za produkty, ktoré opustili spracovateľský podnik vtedy, ak: a) opúšťajú v nezmenenom stave: - areál spracovateľského podniku, — ak sušené krmivo nemôže byť skladované v tomto areáli, akýkoľvek iný skladovací priestor mimo tento areál, ktorý poskytuje adekvátne záruky na účely kontroly skladovaného krmiva a ktorý bolo vopred schválený príslušným úradom, — v prípade mobilného sušiaceho zariadenia, zariadenie, v ktorom sa dehydratácia vykonáva, a pokiaľ dehydrované krmivo skladuje osoba, ktorá ho aj 15. V zmysle článku 2 šiestej smernice 14 sušila, tak akýkoľvek skladovací priestor spĺňajúci podmienky uvedené v druhej zarážke: alebo b) opúšťajú areál alebo podlieha DPH dodávka tovaru alebo služieb akýkoľvek skladovací priestor uvedený pod písm. a) po zmiešaní so surovinami v spracovateľskom podniku, okrem za úhradu v rámci územia štátu osobou surovín špecifikovaných v článku 1 nariadenia (ES) č. 603/95 podliehajúcou dani. V zmysle článku 4 ods. 1 a tých, ktoré sa používajú na viazanie, s cieľom výroby zlozkového krmiva a ktoré sa v čase opúšťania spracovateľ­ je „osobou podliehajúcou dani" osoba, ktorá ského podniku vyznačujú bezchybnou a dobrou trhovou kvalitou spínajúce požiadavky na umiestnenie na trh ako krmivá s nasledovnými charakteristikami:...". 13 — Smernica Rady z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu (U. v. 14 — Pokiaľ z kontextu nevyplýva inak, ustanovenia, na ktoré sa ES 71, 1967, s. 1301, dalej len „prvá smernica"). odkazuje, pochádzajú zo šiestej smernice.

I - 6851

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva DPH uverejnenej 14. septembra 1983

hospodársku činnosť bližšie určenú v ods. 2, uviedla: odhliadnuc od účelu a výsledkov tejto čin­ nosti.

16. Podľa článku 11 A ods. 1 pism. a) šiestej smernice je zdaniteľným základom DPH na „Článok 11 A ods. 1 písm. a) smernice území štátu stanovuje, že subvencie poskytnuté osobe podliehajúcej dani, ktoré sú „priamo súvi­ siace s cenou" transakcií vykonaných touto osobou, sú zahrnuté do základu dane z dôvodu zložiek ceny, ktorú zaplatili tretie osoby. Aj keď je relatívne ľahké na prvý pohľad považovať za „priamo súvisiace s cenou" subvencie, ktorých výška je určená „v prípade poskytovania tovaru alebo služieb, buď vzhľadom k predajnej cene tovaru alebo ktoré nie sú uvedené v nasledujúcich bodoch poskytnutých služieb, alebo podľa predaných b), c) a d), všetko, čo predstavuje proti­ množstiev, alebo podľa nákladov na tovary hodnotu, ktorú získal alebo získa dodávateľ alebo služby, ktoré boli verejnosti ponúknuté od kupujúceho, od zákazníka alebo od tretej zdarma, najväčšie pochybnosti existujú strany za tento tovar alebo služby vrátane v súvislosti s ostatnými typmi subvencií, subvencií priamo súvisiacich s cenou tohto akými sú tzv. vyrovnávacie subvencie alebo tovaru alebo služieb". tzv. prevádzkové subvencie, ktoré sa posky­ tujú s cieľom ozdravenia ekonomickej situ­ ácie podniku a ktoré sa udeľujú bez akéhokoľvek výslovného odkazu na cenu. Absencia výrazného rozdielu medzi týmito typmi subvencií (subvencie „priamo súvisiace s cenou" majú tiež za cieľ vo väčšine prípadov ozdravenie), ako aj možnosť, aby 17. Z vývoja šiestej smernice vyplýva, že členský štát zmenil subvenciu prvého typu zákonodarca Spoločenstva mal veľké ťažkosti na subvenciu druhého typu, poukazujú na s konkretizáciou pojmu „subvencií priamo neurčitosť rozlíšenia, ktoré je založené na súvisiacich s cenou". skutočnostiach, ktoré sú výlučne formálne (spôsob, akým je subvencia poskytnutá), a teda na nedostatočne presnú formuláciu smernice."

15 — Prvá správa Komisie určená pre Radu o fungovaní spoloč­ ného systému dane z pridanej hodnoty, predložená v súlade 18. Komisia v tejto súvislosti vo svojej s článkom 34 šiestej smernice 77/388/EHS zo 17. mája 1977, KOM(83) 426 v konečnom znení, zo 14. decembra 1983, správe o fungovaní spoločného systému s. 37.

I - 6852

KOMISIA/TALIANSKO

19. V druhej správe Komisie o fungovaní ti a aby z tohto hľadiska nedochádzalo spoločného systému DPH strážkyňa zmlúv k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Po uviedla, že pojem subvencia sa musí vykladať tretie je potrebné mať na zreteli princíp striktne a doslovne, a že subvenciu možno neutrality dane. Na základe tohto princípu zahrnúť do základu dane, len ak sú splnené chce zákonodarca Spoločenstva zabezpečiť tri podmienky: daň, ktorá je úplne neutrálna vo vzťahu k všetkým ekonomickým činnostiam bez ohľadu na to, aký je ich cieľ alebo výsledok, pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti DPH. Navyše princíp rovnakého zaobchádzania v daňovej oblasti a princíp daňovej neutrality a) subvencia musí byť protihodnotou alebo sú porovnateľnými pojmami, ktoré sa však súčasťou protihodnoty; používajú v odlišnom kontexte. Prvý pojem sa používa v medzinárodnom kontexte, kým druhý pojem sa používa vo vnútroštátnom kontexte.

b) subvencia musí byť poskytnutá dodáva­ teľovi tovaru alebo poskytovateľovi slu­ žieb;

IV — Vyjadrenia účastníkov konania

c) subvencia musí byť poskytnutá treťou stranou.

A — Výhrady Komisie

20. Napokon z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pri výklade ustanovení šiestej smernice je potrebné brať do úvahy nasle­ 21. Komisia tvrdí, že jednou zo základných dujúce základné princípy. Po prvé pojmy, vlastností podpory spracovateľským podni­ ktoré vymedzujú uplatnenie DPH, je kom je, že sa stanovuje v závislosti od potrebné vykladať extenzívne. To sa netýka množstva vyrobeného sušeného krmiva. oslobodení od dane, ktoré sa musia vykladať reštriktívne. Po druhé tieto ustanovenia sa musia vykladať striktne, aby bolo zabezpe­ čené rovnaké zaobchádzanie v daňovej oblas­

22. Komisia ďalej poukazuje na rôzne spô­ 16 — Druhá správa Komisie určená pre Radu o fungovaní spo­ ločného systému dane z pridanej hodnoty, predložená soby, akými môžu spracovateľské podniky v súlade s článkom 34 šiestej smernice 77/388/EHS zo 17. mája 1977, KOM(88) 799 v konečnom znení, z 20. decembra vykonávať svoje činnosti (pozri bod 9 týchto 1988, s. 26. návrhov).

I - 6853

NÁ VRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

23. Podl'a Komisie podniky, ktoré spracúvajú a) musí byť poskytnutá subjetku, ktorý vlastnú produkciu alebo v prípade zoskupení dodáva tovar alebo poskytuje služby; produkciu svojich členov bez protihodnoty neuskutočňujú zdaniteľné transakcie v zmysle článku 2 šiestej smernice. Komisia preto dospela k záveru, že tieto transakcie sú vyňaté z pôsobnosti DPH. b) musí ju poskytnúť subjekt, ktorý nie je dodávateľom tovaru alebo poskytovate- ľom služieb;

c) musí jestvovať priama súvislosť medzi 24. Komisia naopak tvrdí, že nákup krmiva daňou a cenou tovaru alebo služby. od pestovateľa s cieľom ďalšieho predaja tretím osobám po spracovaní sa musí považovať za dodávku tovarov zmysle šiestej smernice. Spracovanie výrobku na účet pestovateľa a jeho vrátenie pestovateľovi vo Komisia uvádza, že tieto tri podmienky sú forme spracovaného výrobku bez toho, aby splnené. došlo k odovzdaniu tovaru, sa musí považo­ vať za poskytovanie služieb. Vzhľadom na to, že spracovateľské p o d n i k y vykonávajú hospodársku činnosť, sú tieto podniky oso­ bami podliehajúcimi dani a transakcie uve­ 27. Najprv posúdime podmienku, podľa dené v bode 9 písm. a) a c) musia podliehať ktorej sa subvencia poskytne subjektu, ktorý DPH. dodáva tovar alebo poskytuje služby. Spra­ covateľský podnik dodáva tovar alebo posky­ tuje služby a je prijímateľom subvencie. To možno podľa Komisie vyvodiť z článku 9 prvej vety nariadenia č. 603/95, podľa ktorého: „podpora uvedená v článku 3 sa poskytne iba tým podnikom spracovávajúcim produkty...". 25. Základnou otázkou, ktorá sa potom vynára, je, či podpora poskytnutá v súlade s nariadením č. 603/95 musí takisto pod­ liehať DPH. 28. Na námietku členských štátov, ktoré uviedli, že z podpory majú rovnako úžitok pestovatelia, Komisia uviedla, že existuje zásadný rozdiel medzi príjemcom v právnom slova zmysle a subjektom, kto­ rému pomoc prináša ekonomickú výhodu. Poskytnutá podpora môže mať v rámci 26. Podľa Komisie subvencia podlieha DPH, v ý r o b n é h o cyklu vedľajšie e k o n o m i c k é len ak sú splnené tri podmienky: účinky jednak pre pestovateľov zeleného

I - 6854

KOMISIA/TALIANSKO

krmiva, ako aj pre odberateľov sušeného 30. Na námietku nemeckej vlády, podľa krmiva. Ak spracovateľský podnik uzavrel ktorej v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvy, ktorých predmetom je spracovanie nariadenia č. 785/95 sa miesto uskladnenia krmiva dodaného pestovateľmi, zákonodarca sušeného krmiva môže nachádzať mimo Spoločenstva očakáva, že spracovateľský areálu spracovateľského podniku a z tohto podnik poskytne získanú podporu pestova- dôvodu výraz „ktoré opustilo spracovateľské teľom. Skutočnosť, že iné podniky môžu mať podniky" nemôže označovať dodávku tovaru, takisto úžitok z podpory alebo z povinnosti Komisia ďalej uviedla, že základným ukazo­ spracovateľského podniku postúpiť podporu vateľom, podľa ktorého možno určiť, či je iným subjektom, nemení podľa Komisie nič podpora na sušené krmivo zdaniteľná, je na tom, že prijímateľmi tejto podpory sú skutočnosť, že výrobky sú nakoniec predané. spracovateľské podniky. Aj keď je pravdou, že Uskladnenie je len etapou, ktorá predchádza z ekonomického hľadiska je okruh prijíma­ predaju sušeného krmiva. teľov širší, z právneho hľadiska pozostáva len zo spracovateľských podnikov, ktoré sú ako dodávatelia tovaru (alebo služieb) príjem­ cami podpory.

31. Druhou podmienkou je, že podpora bola poskytnutá zo strany tretích osôb, teda zo strany subjektu, ktorý nie je dodávateľom tovaru ani poskytovateľom služieb. Podľa názoru Komisie je táto podmienka tiež splnená. Príslušným orgánom, ktorý pride­ ľuje podporu, je subjekt odlišný od dodáva­ teľa tovaru alebo poskytovateľa služieb.

29. Aby sa mohla podpora poskytnúť, je potrebné, aby výrobky opustili spracovateľ­ ský podnik (článok 8 nariadenia č. 603/95). 32. Tretia podmienka na zahrnutie podpory Komisia pripúšťa, že žalované členské štáty do zdaniteľného základu podľa článku 11 správne tvrdia, že výraz „ktoré opustilo A ods. 1 písm. a) šiestej smernice pred­ spracovateľské podniky" nekorešponduje pokladá, že medzi podporou a cenou tovaru úplne s dodávkou tovaru v zmysle článku 2 alebo služby jestvuje priama súvislosť. Táto šiestej smernice, ale dodáva, že tieto dva súvislosť musí byť presne určená a určiteľná, pojmy sú v praxi totožné. Podpora sa preto pretože podpora sa poskytne vtedy a v takom môže považovať za protihodnotu dodávky rozsahu, v akom boli tovar alebo služba tovaru alebo poskytnutia služieb a z toho uvedené na trh. Tým ide o podporu, ktorá dôvodu podlieha dani. má priamu súvislosť s cenou.

I - 6855

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

33. Komisia na pojednávaní uviedla, že 36. Z pravidla úpravy výšky podpory vďaka subvencii boli spracovateľské podniky v prípade prekročenia maximálneho garan­ schopné uviesť na trh sušené krmivá za tovaného množstva nevyplýva pre existenciu svetovú trhovú cenu. Bez podpory by bola priamej súvislosti medzi podporou a cenou cena príliš vysoká vzhľadom na značné 17 nič iné . Cieľom podpory je stimulácia výrobné náklady, ktoré musia spracovateľské výroby sušeného krmiva. Ak je pravdou, že podniky vynaložiť. Suma podpory je preto maximálne garantované množstvo obme­ podstatnou súčasťou ceny, čo je v súlade dzuje účinok podpory, neznamená to, že s cieľom článku 11 A ods. 1 písm. a) šiestej toto množstvo nemá priamy účinok na cenu. smernice, podľa ktorého musí byť subvencia zdaniteľná kvôli protihodnote získanej za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby.

37. Skutočnosť, že zmluva o predaji suše­ ného krmiva uzatvorená medzi spracovateľ­ ským podnikom a kupujúcim, neobsahovala zmienku o subvencii, tiež nie je dôležitá. 34. Komisia tvrdí, že aj v prípade, ak nie je Verejné subvencie sa príjemcom poskytujú možné určiť osobitne na každý predaj v rámci verejného práva kompetentným zodpovedajúcu sumu subvencie obsiahnutú orgánom. Svojou povahou nie sú súčasťou v protihodnote, základ dane vyplýva zo zmluvných podmienok, ktoré môžu byť získaných protihodnôt a z celkovej podpory stranami dohodnuté v rámci súkromnopráv- poskytnutej za dodávku sušeného krmiva neho vzťahu. alebo za sušenie čerstvého krmiva.

38. Podľa Komisie vyššie uvedená analýza potvrdzuje existenciu priamej súvislosti 35. Komisia uvádza, že nie je podstatné, či je medzi subvenciou a cenou. Subvencia preto suma podpory rovnaká v prípade dodávky musí byť zahrnutá do zdaniteľného základu. sušeného krmiva a v prípade sušenia čer­ Komisia uvádza, že toto stanovisko stvého krmiva vzhľadom na to, že v jednom potvrdzuje i rozsudok Office des produits i v druhom prípade sa sleduje rovnaký wallons 18. ekonomický cieľ, teda dostatočná produkcia sušeného krmiva v rámci Spoločenstva za cenu, ktorá je pre kupujúcich prijateľná. Je 17 — Z tretieho odôvodnenia nariadenia č. 603/95 vyplýva, že toto preto logické, že výška podpory je v oboch pravidlo má za cieľ obmedziť produkciu sušeného krmiva v Spoločenstve. prípadoch rovnaká a podlieha dani. 18 — Rozsudok z 22. novembra 2001. C-184/00, Zb. s. I-9115.

I - 6856

KOMISIA/TALIANSKO

B — Vyjadrenia členských štátov či jestvuje priama súvislosť medzi subvenciou a cenou 1 9 .

39. Členské štáty popierajú, že spracovateľ­ ský podnik musí byť považovaný za jediného prijímateľa podpory. Z článku 11 ods. 2 nariadenia č. 603/95 vyplýva, že v prípade zmlúv týkajúcich sa spracovania krmiva dodaného pestovateľmi je spracovateľský podnik povinný zaplatiť pestovateľom pod­ poru, ktorú dostal na množstvá spracované na základe zmlúv. V týchto ustanoveniach je teda pestovateľ takisto považovaný za prí­ jemcu poskytnutej podpory, a tak v rozpore 42. Členské štáty tvrdia, že z nariadenia s tým, čo tvrdí Komisia, spracovateľský č. 603/95 nijakým spôsobom nevyplýva, že podnik nie je jediným príjemcom z podpory musí mať prostredníctvom zníže­ v právnom zmysle. nej ceny úžitok kupujúci sušeného krmiva 2 0 . Podpora preto nemá žiaden vplyv na cenu sušeného krmiva, ale má vplyv na cenu zeleného krmiva, za ktoré môžu pestovatelia požadovať vyššiu cenu. V prípade zmlúv týkajúcich sa spracovania krmiva dodaného pestovateľmi majú z podpory priamy úžitok len pestovatelia. Za týchto okolností nemôžu spracovateľské podniky zahrnúť poskytnutú 40. Je pravdou, že v zmysle článku 9 (a postúpenú) podporu do ceny za sušenie nariadenia č. 603/95 sa podpora poskytuje zeleného krmiva. Cieľom subvencie je teda len podnikom, ktoré spracúvajú krmivo. zníženie výrobných nákladov. Účelom tohto ustanovenia však je len zjednodušenie administratívnych postupov. Spracovateľský podnik slúži výlučne ako 19 — Pozri tiež rozsudok Office des produits wallons, už citovaný sprostredkovateľ, nemá právo ponechať si v bode 18, bod 14: „Vnútroštátnemu súdu tiež prináleží zistiť podporu, ak spracuje krmivo pre pestovate­ priamu súvislosť medzi subvenciou a dotknutým tovarom alebo službou. To predovšetkým vyžaduje, aby sa overilo, či ľov. kupujúci tovarov alebo príjemcovia služieb majú z subvencie poskytnutej príjemcovi prospech, je potrebné, aby bola cena, ktorú má zaplatiť kupujúci alebo príjemca služby, určená tak, aby znížila pomer subvencie poskytnutej predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, ktorá sa tak stane určujúcim faktorom ceny, ktorú budú požadovať." 20 — Pozri tiež jedenáste a dvanáste odôvodnenie nariadenia č. 603/95, ktoré stanovujú: „keďže s cieľom stimulovať pravidelný prísun zeleného krmiva spracovateľom a umožniť pestovateľom profitovať z programu podpory, poskytovanie podpory musí byť v určitých prípadoch podmienené uzatvorením zmlúv medzi pestovateľmi a spracovateľskými podnikmi; keďže zmluvy musia na jednej strane podporovať pravidelné dodávky pre spracovateľské 41. Podľa členských štátov je dôležité poznať podniky a na druhej strane umožniť pestovateľom profitovať z takejto podpory: keďže s týmto cieľom sa musí stanoviť, že príjemcov pomoci, pretože to umožní zistiť, zmluvy musia obsahovať určité informácie".

I - 6857

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

43. Členské štáty uvádzajú ďalšie dôvody, — Výška podpory na dodanie sušeného pre ktoré nejestvuje žiadna priama súvislosť krmiva je rovnaká ako výška podpory na medzi subvenciou a predajnou cenou suše­ spracovanie zeleného krmiva, hoci ného krmiva. náklady na obe aktivity sú rozdielne.

— Nariadenie č. 603/95 stanovuje maxi­ — Nárok na podporu vzniká, ak krmivo málnu výšku subvencií, ktoré môžu byť opustí spracovateľský podnik a ak spĺňa poskytnuté. Podľa členských štátov určité kvalitatívne požiadavky. Poskyt­ takáto hranica naznačuje, že medzi nutie podpory nezávisí od toho, či bola subvenciou a cenou nejestvuje žiadna vykonaná zdaniteľná transakcia (doda­ priama súvislosť, pretože definitívnu nie sušeného krmiva kupujúcemu). výšku podpory nemožno v čase vzniku zdaniteľnej skutočnosti presne určiť 21.

— Spoločenstvo má za cieľ prostredníc­ tvom subvencie zabezpečiť pravidelné 44. Fínska vláda na pojednávaní uviedla, zásobovanie spracovateľských podnikov prečo sa domnieva, že nejestvuje žiadna a garantovať pestovateľom určitú úro­ priama súvislosť medzi podporou a cenou. veň príjmov a nie zabezpečenie dodávky Rovnako ako Komisia zdôrazňuje, že pod­ sušeného krmiva za prijateľnú cenu pre pora umožňuje spracovateľským podnikom kupujúceho. uviesť na trh sušené krmivá za svetovú trhovú cenu. Ak by v prípade absencie podpory požadovali fínske spracovateľské podniky vyššiu cenu vzhľadom na vyššie výrobné náklady, kupujúci krmiva by sa zásobili u konkurenčných pestovateľov uplat­ ňujúcich svetovú trhovú cenu. Z toho vyplýva, že nemôžu požadovať vyššiu cenu. Keďže spracovateľské podniky predávajú krmivá za jednu a tú istú cenu bez ohľadu — Podpora je vypočítaná na základe množ­ na podporu, možno hovoriť len o nepriamej stva sušeného krmiva, ktoré opustilo spracovateľský podnik. Cena, ktorú spracovateľský podnik získa za sušené krmivo, sa pohybuje podľa trhovej ceny, 21 — Členské štáty tvrdia, že toto stanovisko potvrdzuje rozsudok Office des produits wallons, už citovaný v poznámke pod ale podpora sa nemení. čiarou 18, bod 13.

I - 6858

KOMISIA/TALIANSKO

súvislosti medzi cenou tovarov a subvenciou. 47. Ako sme uviedli, z článku 11 A ods. 1 Subvencia nemá žiadny skutočný vplyv na písm. a) šiestej smernice nijakým spôsobom trhovú cenu, ale len kompenzuje zvýšené nevyplýva povinnosť uplatniť DPH na pod­ výrobné náklady. poru poskytnutú v prospech sektora krmív. Subvencia nie je zdaniteľná z dvoch dôvodov. Po prvé, ak by sa predmetná subvencia zdanila, nebolo by možné zabezpečiť neutra­ litu systému DPH. Po druhé medzi subven­ ciou a predajnou cenou nejestvuje nevy­ hnutná súvislosť.

V — Posúdenie

A — Všeobecne

48. Okrem toho, odôvodnenie zdanenia tvrdeniami zakladajúcimi sa na funkcii pod­ pory neoslabuje toto posúdenie. Príslušný orgán vlastne získa späť časť sumy, ktorú 45. Našim východiskom je, že zdanenie predtým poskytol 22, čo by mohlo byť odô­ subvencií je s prihliadnutím na vývoj právnej vodnené len v prípade, že by nezdanenie úpravy výnimkou. d a ň o u z p r i d a n e j h o d n o t y viedlo k neuspokojivému výsledku. Tento neuspo­ kojivý výsledok môže vyplývať zo skutoč­ nosti, že nezdanená subvencia, ktorá sa priamo a v celom rozsahu odráža v nižšej cene transakcií, so sebou prináša nižší daňový výnos. V prípade, že subvencia ovplyvňuje predovšetkým cenu transakcií 46. Subvenciu možno zahrnúť do zdaniteľ­ tak, že cena tovaru je nižšia, je možné ného základu podľa článku 11A ods. 1 písm. znížený daňový výnos kompenzovať zdane­ a) šiestej smernice len v prípade, že „priamo ním subvencie. Uplatnenie DPH na poskyt­ súvisí s cenou ... tovarov alebo služieb". nutú subvenciu umožňuje udržať daňový Akékoľvek ďalšie subvencie nepatria do výnos na rovnakej úrovni, ako keby subven­ zdaniteľného základu a ako také nie sú cia nebola poskytnutá. zdaniteľné v zmysle článku I I A ods. 1 písm. a) šiestej smernice. Ak by tomu tak nebolo, iné formy podpory ako investičné podpory 22 — Pozri tiež návrhy generálneho advokáta Jacobs súvisiace alebo prevádzkové podpory by v rozpore so s rozsudkom z 18. decembra 1997, Landboden-Agrardienste/ Finanzamt Calau, C-384/95, Zb. s. I-7387, body 12 a 13 systémom podliehali DPH. návrhov.

I - 6859

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O A D V O K Á T A — L. A. G E E L H O E D — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

B — Predbežné vyjadrenia subvencie v súlade s článkom 11 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice. V bode 14 sme vysvetlili, že princíp spoločného systému DPH vyžaduje, aby daň skutočne znášal konečný spotrebiteľ na konci cyklu. Preto je potrebné, aby osoba podliehajúca dani, ktorá zaplatila daň za prijaté subvencie, mohla postúpiť túto daň konečnému spotrebiteľovi.

49. Vo všeobecnosti nie je logické uplatniť DPH na subvenciu, ak konečný spotrebiteľ a príjemca subvencie nie sú totožní. Keďže spoločný systém DPH má za následok zdanenie spotreby, musí osoba podliehajúca dani účtovať a platiť daň z hodnoty tovarov, ktoré dodá, alebo služieb, ktoré poskytne. Táto hodnota má subjektívny charakter, 51. Súdny dvor v sérii rozhodnutí, počnúc keďže zdaniteľným základom pre tovary rozsudkom Rompelman 24, vyhlásil, že cie­ a služby je skutočne získaná protihodnota ľom odpočítania bolo úplne odbremeniť a nie hodnota stanovená na základe objek­ podnikateľa od ťarchy DPH dlhovanej alebo tívnych kritérií. V tomto zmysle Súdny dvor zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodár­ rozhodol v rozsudku Coöperatieve Aardap- skych činností. Berúc do úvahy, že subvencia pelenbewaarplats 2 3 . sa prijíma a že DPH, ktorá sa na ňu uplatňuje, sa platí v rámci výkonu hospodár­ skych činností, je potrebné, aby sa táto daň mohla presunúť na konečného spotrebiteľa. Len týmto spôsobom môže byť rešpektovaný princíp úplnej neutrality.

50. V prípade, že osoba podliehajúca dani dostane subvenciu, ktorá je priamo spojená s cenou transakcií, musí zaplatiť daň z takejto

52. Ak sa však zaplatí daň z prijatej subven­ 23 — Rozsudok z 5. februára 1981, 154/80, Zb. s. 445. Tento cie, uplatnenie tohto princípu má za násle­

rozsudok

sa týkal členov družstva, ktorí využívali sklad zemiakov za poplatok za úschovu, ktorý sa od členov dok, že konečný spotrebiteľ zaplatí daň každoročne vymáhal. Počas určitých rokov sa družstvo rozhodlo nevyužiť právo na vyberanie poplatku za úschovu, z konkrétnej subjektívnej hodnoty skutočne pretože malo k dispozícii dostatok finančných prostriedkov pochádzajúcich z výhodnej transakcie s nehnuteľnosťami. Keďže sa nevyužilo právo na vyberanie poplatku za úschovu, hodnota podielov družstva klesla, čo maio za následok zmenu majetkových pomerov členov. Naskytla sa otázka, či v zmysle 24 — Pozri okrem iného rozsudky zo 14. februára 1985, Rompel­ článku 8 druhej smernice sa mohla strata hodnoty podielov man, 268/83, Zb. s. 655, bod 19; z 15. januára 1998, Ghent členov družstva považovať za odplatu za službu (úschovu Coal Terminal, C-37/95, Zb. s. I-1, bod 15; z 21. marca 2000, zemiakov). Podľa Súdneho dvora tomu tak nebolo, pretože za Gabalfrisa a i., C-110/98C-147/98, Zb. s. I-1577, bod 44, službu úschovy nebola v skutočnosti ako protihodnota prijatá a z 8. júna 2000, Midland bank, C-98/98, Zb. s. I-4177, bod žiadna peňažná suma alebo protiplnenie. 19.

I - 6860

KOMISIA/TALIANSKO

získaného protiplnenia, teda z konkrétnej 55. Podľa doslovného výkladu možno prí­ hodnoty, ktorá je určená predovšetkým slušné subvencie zdaniť len v rozsahu, svojím dosahom na zníženie subvencie vo v akom sú tieto subvencie vyjadrené v cene vzťahu k cene zvýšenej o daň z subvencie. transakcie. Ak by bola totiž subvencia, ktorá Týmto spôsobom je daň, ktorá daňovým znížila cenu, úplne zdanená, zatiaľ čo na cene orgánom uniká tým, že subjektívna hodnota zaplatenej konečným spotrebiteľom by sa protiplnenia je negatívne ovplyvnená sub­ účinok subvencie prejavil len čiastočne, venciou, v skutočnosti kompenzovaná daňou dotknutý daňový orgán by opäť získal viac z hodnoty subvencie. Týmto sa však odchy­ prostredníctvom dane, ktorá mu unikla ľujeme od princípu· formulovaného v súvislosti s subvenciou. Takáto nadmerná v rozsudku Coöperatieve Aardappelenbe- kompenzácia je v rozpore s rozsahom waarplats 25, podľa ktorého zdaniteľný výnimky stanovenej v článku 11 A ods. 1 základ, na základe ktorého sa určuje daň, písm. a) šiestej smernice, ktorej jediným zodpovedá skutočne získanému protiplne- cieľom je náhrada dane, ktorá skutočne niu. unikla daňovým orgánom v súvislosti s subvenciou.

53. Vzhľadom na uvedené je potrebné posú­ diť ustanovenie článku 11 A ods. 1 pism. a) 56. Za takýchto okolností je konečný spo­ šiestej smernice ako výnimku zo všeobec­ trebiteľ okrem toho nadmerne zdanený, ného princípu spoločného systému DPH. pretože musí zaplatiť DPH jednak Túto výnimku je potrebné vykladať z protiplnenia za vyššiu cenu — vzhľadom a uplatňovať restriktivne a striktne. na čiastočne rozšírený účinok subvencie na konečnú cenu — a jednak z úplne zdanenej subvencie. V tomto prípade platí vyššiu DPH, ako by platil, keby nebola poskytnutá žiadna subvencia.

54. Podľa reštriktívneho výkladu sa daň môže uplatňovať len na subvencie, ktoré sa prejavujú priamo na cene transakcie. 26 V rozsudku Office des produits wallons Súdny dvor v tejto súvislosti vyslovil určité 57. Aby táto daň vrátane obmedzenej závery, ktoré detailnejšie rozoberieme výnimky stanovenej v článku 11 A ods. 1 v bodoch 71 až 76. písm. a) šiestej smernice zostala v súlade s logikou systému, je potrebné pred uplatne­ ním DPH na subvencie zistiť, či sa tieto 25 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 23. subvencie odrážajú v cene v štádiu konečnej 26 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 18. spotreby, a ak áno, v akej miere. Inak

I - 6861

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

povedané, dotknuté daňové orgány musia — v prípade, ak spracovateľský podnik dokázať, že subvencia má za následok kúpi zelené krmivo u pestovateľa na zníženie príjmu z DPH, prípadne musia vlastný účet a potom ho predá ďalej. prijateľným spôsobom dokázať výšku daní, ktorá im unikla.

C — Neutralita systému DPH 59. Komisia vychádza z princípu, že v prvom prípade nie je možné uvaliť daň, keďže v t o m t o prípade spracovanie zeleného krmiva nie je samostatnou hospodárskou činnosťou. V r á m c i združenej výroby nemožno hovoriť o dodávke tovaru alebo 58. Paušálne subvencie, ktoré sa podľa poskytovaní služieb, na ktoré by sa mohla článku 9 nariadenia č. 603/95 viažu na uplatniť DPH. Z tohto dôvodu uplatnenie spracovanie zeleného krmiva na sušené DPH nemôže byť viazané na spracovanie krmivo, sa poskytujú na výrobu sušeného zeleného krmiva na sušené krmivo. Tento krmiva. Ako sme stručne poukázali v bode 9, názor zdieľajú aj žalovaní a ja sa k nim subvencie môžu byť poskytnuté v troch pripájam. Keďže nebol dodaný žiaden tovar situáciách: a nebola poskytnutá žiadna služba, nie je možné uplatniť DPH.

— v prípade združenej výroby, keď spraco­ vateľský p o d n i k spracováva svoju vlastnú produkciu alebo produkciu svo­ jich členov,

60. Názory sa však líšia v súvislosti s druhým prípadom. Komisia uvádza, že podpora sa poskytuje spracovateľským podnikom za služby poskytnuté pestovateľovi. Podľa Komisie je spracovateľský podnik právnym — v prípade, keď spracovateľský podnik príjemcom subvencie a skutočnosť, že podľa postupuje v zmysle „zmluvy o dielo" nariadenia 603/95 je povinný postúpiť pod­ a spracováva (suší) čerstvé krmivo na poru pestovateľovi, len vyjadruje ekonomické účet pestovateľa a neskôr mu krmivo ú č i n k y , k t o r é s u b v e n c i a m ô ž e mať vráti, vo výrobnom cykle. Ide teda o poskytnutie

I - 6862

KOMISIA/TALIANSKO

služby pestovateľovi za odplatu, pri ktorom s cieľom znížiť jeho výrobné náklady. musí byť subvencia poskytnutá na tento účel Z nariadenia č. 603/95 nevyplýva skutočnosť, zdanená. o ktorú by sa mohla oprieť právna fikcia Komisie. Preto s ňou nemožno súhlasiť.

61. Tým, že Komisia tvrdí, že sa subvencia spracovateľskému podniku poskytuje 63. K tomu dodávame, že samotná Komisia s cieľom podporiť poskytovanie služieb, teda v druhej správe o fungovaní spoločného spracovanie, vytvorila neopodstatnenú systému DPH 28 zdôraznila, že subvenciu právnu fikciu. možno zahrnúť do zdaniteľného základu len vtedy, ak je (okrem iného) zaplatená dodá­ vateľovi alebo poskytovateľovi služby. V tomto prípade sa subvencia na základe nariadenia č. 603/95 vracia pôvodnému pestovateľovi a nie spracovateľskému pod­ niku. Navyše, subvencia sa pestovateľovi neposkytuje, aby mohol dodať určitý tovar alebo poskytnúť určitú službu, ale priznáva 62. Podpora sa poskytuje na sušené krmivo, sa mu po tom, ako mu je poskytnutá služba, ktoré opustilo podnik a ktoré zodpovedá s cieľom zníženia jeho výrobných nákladov. určitým požiadavkám na kvalitu 27. Článok 11 ods. 2 nariadenia č. 603/95 tiež vyžaduje, aby spracovateľský podnik postúpil pestova­ teľovi podporu, ktorú získal za množstvá spracované na základe zmluvy. Keďže samot­ né nariadenie č. 603/95 výslovne stanovuje, že pestovatelia sú príjemcami podpory, nemôže byť spracovateľský podnik — ktorý je len sprostredkovateľom — tým subjektom, ktorý podporu postupuje pestovateľovi. Toto 64. Zákonodarca Spoločenstva sa mohol konštatovanie má oporu v ustanovení, podľa rozhodnúť poskytnúť podporu spracovateľ­ ktorého musí sušené krmivo opustiť spraco­ skému podniku na účely spracovania krmív. vateľský podnik, aby sa naň mohla poskytnúť Ak by to tak bolo, z subvencie by musel mať podpora. Okrem toho z tohto nariadenia prospech výhradne spracovateľský podnik. vôbec nevyplýva, že subvencia sa priznáva za Z odôvodnenia nariadenia č. 1117/78 však poskytnutie služby spracovania krmiva. vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva sa V skutočnosti, ako sme to už uviedli, výslovne rozhodol poskytnúť subvenciu podpora sa poskytuje v prospech pestovateľa v prospech výroby sušeného krmiva.

27 — Článok 8 nariadenia č. 603/95. 28 — Pozri poznámku pod čiarou 16.

I - 6863

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

65. Komisia takisto nemôže tvrdiť, že sub­ sami zo subvencie prospech. Takýto záver vencia sa poskytuje spracovateľskému pod­ okrem iného vyplýva z rozsahu pôsobnosti niku s cieľom podpory spracovania krmív. a zo systému nariadenia č. 603/95, ktorého A z tohto dôvodu nemôže tvrdiť ani to, že cieľom je podpora výroby sušeného krmiva subvencia by mala byť zdanená v rámci bez ohľadu na to, ako je usporiadaný výrobný článku výroby, ktorým je spracovateľský cyklus. podnik.

66. V treťom prípade by bola napokon subvencia zdaniteľná na základe článku 11 A ods. 1 písm. a) šiestej smernice. Spracova­ teľský podnik v tomto prípade spracuje čerstvé krmivo, ktoré predtým kúpil od prvotných pestovateľov a potom ho predá ako sušené krmivo tretím osobám, ktoré zaplatili protihodnotu. Spracovateľský pod­ nik okrem toho získa subvenciu, ktorej účinok sa môže prejaviť v cene transakcie, ktorá by bola pri predaji nižšia. 68. Ak teda odôvodnenie Komisie preskú­ mame vo vzťahu k pôsobnosti systému nariadenia č. 603/95, má toto odôvodnenie za následok neprijateľný výsledok, že v závislosti od organizácie výrobného cyklu by subvencie neboli zdaňované v prvom prípade, ale v ďalších dvoch áno, hoci za každých okolností majú podpory za cieľ rovnaký výsledok, ktorým je stimulácia výroby sušeného krmiva finančnou podpo­ 67. Je potrebné zároveň poukázať na to, že je rou výrobného procesu. K tomu je potrebné veľmi nepravdepodobné, že účinok subven­ dodať že, ako sme už uviedli, v druhom cie prejaví v nižšej cene pri predaji sušeného prípade DPH nemožno uplatniť z dôvodu zeleného krmiva. V praxi sa subvencia prejaví skutkovej a právnej situácie spracovateľského najmä vo forme vyššej kúpnej ceny čerstvého podniku. Zdanenie subvencie prichádza do krmiva u pôvodného pestovateľa. Ak totiž úvahy len v treťom prípade. V tomto prípade spracovateľský podnik neprevedie subvenciu, by sa však subvencia mala prejaviť ktorú získal, vo v ä č š o m r o z s a h u v predajnej cene. Už sme poukázali na to, na prvotných pestovateľov tým, že im že takýto dôsledok je vysoko nepravdepo­ navrhne vyššiu kúpnu cenu, pestovatelia by dobný a neberie do úvahy skutočnosť, že mohli uprednostniť prenechať sušenie svo­ podpora poskytnutá spracovateľskému pod­ jich výrobkov spracovateľským podnikom niku nemá za cieľ umožniť predaj výrobku v rámci zmluvy o dielo tak, aby mali oni prostredníctvom zníženej ceny, ale že jej

I -6864

KOMISIA/TALIANSKO

cieľom je naopak umožniť spracovateľskému 71. Tento rozsudok sa týka otázky, či podniku zaplatiť pôvodnému pestovateľovi subvencia poskytnutá Valónskym regiónom vyššiu cenu. v prospech ASBL Office des produits wallons na realizáciu reklamy a predaja valónskych výrobkov musí podliehať DPH. Presnejšie ide o otázku, či subvencie na prevádzku, ktoré nie sú poskytnuté priamo v súvislosti s realizáciou dodávky tovaru alebo poskyt­ nutia služby, ale ktoré môžu reálne umožniť 69. Berúc do úvahy systém DPH Spoločen­ dodávku tovaru a poskytnutie služieb za stva, je návrh Komisie takisto neprijateľný. nižšiu cenu, podliehajú DPH. Súdny dvor sa Podľa odôvodnenia Komisie je podpora na v tejto súvislosti viackrát vyjadril, čo umož­ výrobu sušeného krmiva zdanená rôzne ňuje na túto otázku odpovedať. v závislosti od miesta, ktoré má spracovanie v rámci výrobného cyklu. Toto odôvodnenie porušuje princíp neutrality, ktorý je základ­ ným princípom tohto systému a podľa kto­ rého celková suma DPH, ktorá sa má zaplatiť v štádiu konečnej spotreby, musí byť rovnaká nezávisle od počtu článkov výroby. Už len z tohto dôvodu musí byť návrh Komisie zamietnutý. 72. Po prvé podpora sa musí subvencova­ nému subjektu poskytnúť na účel dodania určitého tovaru alebo poskytnutia určitej služby. Len v tomto prípade sa môže podpora považovať za protihodnotu dodania tovaru alebo poskytnutia služby, ktorá je zdaniteľná 31.

D — Nevyhnutná súvislosť medzi podporou a predajnou cenou za tovar

70. Z druhej správy Komisie o fungovaní 29 spoločného systému DPH vyplýva, že 73. Po druhé cena tovaru alebo služby musí podpora musí byť protihodnotou alebo jej byť čo do svojej podstaty určená najneskôr súčasťou. V rozsudku Office des produits v okamihu vzniku rozhodujúcej skutočnosti. wallons 30 však vyložil Súdny dvor pojem „subvencie priamo súvisiacej s cenou trans­ akcií" široko. 31 — Je potrebné na tomto mieste poznamenať, že transakcie uvedené v článku 11 A šicstej smernice nie sú transakciami vykonávanými v prospech orgánu, ktorý udelil subvenciu. Článok 11 A šiestej smernice sa vztahuje na situácie, v ktorých sa vyskytujú tri strany, teda verejný orgán, ktorý poskytuje subvenciu, subjekt, ktorému je subvencia poskyt­ 29 — Pozri poznámku pod čiarou 16. nutá, a kupujúci tovaru alebo príjemca služby poskytovanej 30 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 18. subjektom, ktorý získal subvenciu.

I - 6865

NÁVRHY G E N E R Á L N E H O ADVOKÁTA — L. A. G E E L H O E D — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

74. Po tretie je potrebné uviesť, že záväzok 76. Ako vyplýva z toho, čo sme už uviedli, poskytnúť podporu, ktorý prijme ten, kto rozsah pojmu „subvencie priamo súvisiace podporu udeľuje, zakladá nárok na získanie s cenou tohto tovaru alebo služieb" sa musí podpory, ktorý sa oprávnenému priznáva od vykladať v tom zmysle, že podpory môžu momentu, keď vykonal zdaniteľnú trans­ podliehať dani len v tom rozsahu, v akom sa akciu. Táto súvislosť medzi podporou odrážajú v cene transakcie. Obmedzená a cenou musí jednoznačne vyplývať výnimka stanovená v článku 11 A ods. 1 z okolností konkrétneho prípadu, na ktorých písm. a) preto vyžaduje, aby sa pred uplatne­ spočíva poskytnutie tejto protihodnoty. ním DPH na podpory pozorne preskúmalo, Naopak nie je nevyhnutné, aby bola cena či sa podpory odrážajú na cene v štádiu tovaru alebo služby — alebo časť tejto ceny konečnej spotreby, a ak áno, do akej miery. - presne určená. Postačí, ak je určiteľná.

75. Extenzívny výklad Súdneho dvora je založený na myšlienke, že podpora musí viesť k zníženiu ceny. Súdny dvor poukazuje 77. Z pravidiel uvedených v bodoch 4 až 12 na to, že „v skutočnosti je nevyhnutné, aby je možné vyvodiť, že paušálna pomoc sa cena, ktorú má zaplatiť kupujúci alebo udeľuje na účel podpory výroby čerstvého príjemca, bola stanovená tak, aby bola nižšia krmiva. Táto podpora udelená sektoru krmív v pomere k podpore poskytnutej predávajú­ sa môže kvalifikovať ako výrobná podpora. cemu tovaru alebo poskytovateľovi služby, Na rozdiel od cenovej podpory cieľom ktorá je tým pádom určujúcim prvkom ceny, výrobnej podpory nie je priame ovplyvnenie ktorú predávajúci alebo poskytovateľ služby predajnej ceny 33. Podpora sa poskytuje na požadujú"32. základe množstva spracovaného krmiva a nie ako príspevok na cenu plnenia. Je pravdou,

32 — „Vnútroštátnemu súdu tiež prináleží zistiť priamu súvislosť medzi subvenciou a dotknutým tovarom alebo službou. T o 33 — Je tiež možné rozlišovať ďalšie systémy subvencií, ako sú predovšetkým vyžaduje, aby sa overilo, či kupujúci tovarov subvencie na prevádzku, príjmové subvencie a investičné alebo príjemcovia služieb majú z subvencie poskytnutej subvencie. Príklad príjmových subvencií vyplýva z nariadenia príjemcovi prospech. Je potrebné, aby bola cena, ktorú má č. 1117/78. Toto nariadenie upravuje doplnkovú podporu zaplatiť kupujúci alebo príjemca služby, určená tak, aby poskytnutú na kompenzáciu výrobných nákladov a na znížila pomer subvencie poskytnutej predávajúcemu alebo zlepšenie konkurenčnej pozície vo vzťahu k tretím krajinám. poskytovateľovi služieb, ktorá sa tak stane určujúcim Táto podpora, ktorá bola zrušená nariadeniami č. 603/95 faktorom ceny, ktorú budú žiadať. Súd musí preskúmať, či a 785/95, sa zvyšuje o percento rozdielu medzi svetovou skutočnosť, že subvencia sa poskytuje predávajúcemu alebo trhovou cenou sušeného krmiva a objektívnou cenou, ktorá poskytovateľovi služby, objektívne umožňuje dodať tovar sa má na tento účel určiť. Spoločným menovateľom všetkých alebo poskytnúť služby za nižšiu cenu, ako je cena, ktorú by týchto subvencií je skutočnosť, že priamo nesúvisia s cenou musel žiadať v prípade, ak by subvencia nebola udelená." tovaru.

I - 6866

KOMISIA/TALIANSKO

že podpora je obmedzená na stanovené 80. Z toho vyplýva, že podpora mala sku­ vyrobené množstvo, ale to nič nemení na točne vplyv na množstvo uvedené na trh skutočnosti, že jej cieľom je podpora výroby v rámci Spoločenstva, ale jej účinky sa krmiva v rámci Spoločenstva tak, aby pesto- priamo neprejavili na trhovej cene. Absencia vateíom znížila výrobné náklady. takýchto účinkov vyplýva z povahy svetového trhu s krmivami, pre ktorý je charakteris­ tický, rovnako ako pre mnoho iných trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, vysoký počet malých subjektov na strane ponuky. Títo nie sú schopní ovplyvniť trhy svojím individuálnym trhovým správaním. Samo­ statní pestovatelia, ktorí získajú paušálnu subvenciu, nemôžu túto podporu postúpiť v prospech konečných spotrebiteľov. Aktu­ álna trhová cena je pre nich nemennou veličinou. Za túto cenu musia predávať bez ohľadu na to, či získali podporu, alebo nie.

78. Z právneho systému pomoci na výrobu sušeného krmiva uvedeného v bodoch 4 až 12 týchto návrhov vyplýva, že výroba tohto krmiva zaostávala za dopytom, keďže výrobné náklady v rámci Spoločenstva boli príliš vysoké na to, aby bolo možné krmivo uviesť na trh za aktuálnu trhovú cenu.

81. Podpora má na predajnú cenu nanajvýš nepriamy účinok. To znamená, že ak by objem celkového množstva krmiva vyrobe­ ného s pomocou subvencie viedol k významnej zmene pomeru medzi ponukou a dopytom na svetovom trhu, aktuálna cena na trhu by mohla poklesnúť. Zdá sa nám 79. Vďaka paušálnej subvencii, ktorá znížila veľmi nepravdepodobné, že sa takýto účinok výrobné náklady, mohli pestovatelia na prejaví, a napokon v žiadnom prípade nie je území Spoločenstva vyrábať so ziskom vo určujúci pre posúdenie návrhu Komisie, vzťahu k (svetovej) trhovej cene. Rýchly pretože podpora sa nikdy úplne neprejaví rozvoj trhu Spoločenstva so zeleným krmi­ v predajnej cene. Navyše tu bola snaha vom v rámci všeobecného trhu tiež vyhnúť sa práve tomuto účinku, ktorý okrem potvrdzuje tento predpoklad. Tento vývoj iného spôsobil, že pomer medzi výrobnými mal za následok, že zákonodarca Spoločen­ nákladmi a predajnou cenou bol menej stva obmedzil rozsah subvencovanej výroby priaznivý obmedzením subvencií na maxi­ s cieľom odvrátenia nadvýroby. málne stanovené množstvo.

I - 6867

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VECI C-381/01, C-495/01, C-144/02 A C-463/02

82. Toto je potvrdené podobou mecha­ títo pestovatelia mohli vyrábať za trhovú nizmu o b m e d z e n i a , ktorý vyplýva cenu. Následkom poskytnutia subvencie je z nariadenia č. 603/95. Pestovatelia podľa nárast vyrobeného množstva v rámci Spolo­ neho získajú preddavok počas obdobia pred­ čenstva, ktoré bolo možné predať za aktu­ aja, zatiaľ čo k záverečnému zúčtovaniu álnu cenu. Absencia subvencií však nemala dochádza až potom, ako toto obdobie skončí. za následok zvýšenie trhovej ceny, ale Z neistoty s tým spojenej vyplýva, že nie je zníženie množstva krmiva vyrobeného pravdepodobné, že by pestovatelia vo svojej v rámci Spoločenstva. V tejto situácii nedo­ predajnej cene prejavili túto výrobnú sub­ statočnej ponuky, ktorú malo toto zníženie venciu, hoci by mohli. za následok, mohli tento nedostatok, tak ako tomu bolo v roku 1978, vyrovnať pestovatelia z tretích krajín schopní vyrábať za aktuálnu trhovú cenu.

83. Komisia ďalej vo svojich tvrdeniach uviedla, že predajná cena sušeného krmiva je v p r i a m e j p r í č i n n e j s ú v i s l o s t i 85. Z toho môžeme vyvodiť záver, že Komisii s poskytnutou podporou, pretože spracova­ sa nepodarilo ani len v náznakoch dokázať teľské podniky sú vďaka subvencií schopné priamu príčinnú súvislosť medzi podporou uviesť sušené krmivá na trh za svetovú cenu. výroby a konečnou predajnou cenou suše­ Bez podpory by bola podľa Komisie cena ných krmív a že sa jej vôbec nepodarilo vyššia z dôvodu značných výrobných nákla­ preukázať, v akom rozsahu ovplyvňuje sub­ dov, ktoré musia spracovateľské podniky vencia cenu zaplatenú konečným spotrebi­ znášať. teľom, ako to vyplýva z podmienky už uvedenej v bodoch 55 až 57, podľa ktorej na to, aby mohol byť uplatnený článok 11 A ods. 1 pism. a) šiestej smernice, je potrebné preukázať, akým spôsobom ovplyvnila pod­ pora cenu u konečného spotrebiteľa.

84. Z uvedeného vyplýva, že toto tvrdenie Komisie nemožno prijať. Cieľom mecha­ nizmu nariadenia č. 603/95 nie je ovplyv­ nenie ceny sušeného krmiva, ale ovplyvnenie 86. Z týchto dôvodov musí byť žaloba výrobných nákladov pestovateľov tak, aby Komisie zamietnutá.

I - 6868

KOMISIA/TALIANSKO

VI — Návrhy

87. Z uvedených dôvodov navrhujeme Súdnemu dvoru, aby:

a) zamietol žaloby, ktoré podala Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike (vec C-381/91), Fínskej republike (vec C-495/01), Spolkovej republike Nemecko (vec C-144/02) a Švédskemu kráľovstvu (vec C-463/02);

b) zaviazal Komisiu na náhradu trov konania podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku;

c) vyhlásil, že v súlade s článkom 69 ods. 4 rokovacieho poriadku Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spolková republika Nemecko, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

I - 6869

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-381/01 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik