C-397/01
ECLI:EU:C:2003:245
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62001CC0397
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
PFEIFFER A I.
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 6. mája 2003 1
1. Arbeitsgericht Lörrach (Nemecko), prvo vecí počas písomnej časti konania spojených stupňový súd pre rozhodovanie sporov na základe uznesenia predsedu Súdneho v sociálnej oblasti, položil Súdnemu dvoru dvora zo 7. novembra 2001. tri prejudiciáble otázky, v ktorých žiada 0 výklad niektorých ustanovení smernice 93/104/ES o niektorých aspektoch organizá cie pracovného času 2, pričom sa konkrétne zaujíma o článok 1, ktorý vymedzuje rozsah jej pôsobnosti, článok 6, ktorý upravuje maximálnu dĺžku týždenného pracovného času, a článok 18 ods. 1 písm. b) bod i), 3. Všetci žalobcovia sú asistenti — záchra ktorý za určitých podmienok dovoľuje nári kvalifikovaní na poskytovanie rýchlej odchýlku z článku 6. zdravotnej pomoci a zamestnanci alebo bývalí zamestnanci nemeckého Červeného kríža (Deutsches Rotes Kreuz), ktorí v dvoch prípadoch požadujú náhradu za prácu nad čas a v ostatných prípadoch uznanie práva nepracovať viac ako 48 hodín týždenne.
1 — Skutkový stav v sporoch vo veci samej
4. Žalovaný vykonáva okrem iného pozemnú záchrannú službu v okrese Walds- hut, kde prevádzkuje viaceré strediská záchrannej služby pracujúce nepretržite 24 2. Vnútroštátny súd predložil Súdnemu hodín denne a jedno stredisko záchrannej dvoru sedem svojich uznesení, ktoré zodpo služby, ktoré pracuje len počas dňa, a to 12 vedajú siedmim konaniam. Keďže otázky sa hodín. Pozemná záchranná služba je zabez vo všetkých návrhoch zhodujú a skutkové pečovaná sanitnými vozidlami, ktorých okolnosti sú podobné, bolo týchto sedem posádku tvoria dvaja asistenti záchranári („Rettungstransportfahrzeugen"), a vozidlami rýchlej zdravotnej pomoci so 1 — Jazyk prednesu: španielčina. sprievodom lekára a jedného asistenta 2 — Smernica Rady z 23. novembra 1993 (Ú. v. KS L 307, s. 18). záchranára („Notarzt-Einsatzfahrzeugen").
I - 8839
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
Na základe hlásenia tieto vozidlá záchrannej o pracovnom čase (Arbeitszeitgesetz) služby uskutočnia výjazd na miesto, kde sa zo 6. júna 1994, ktorý bol prijatý s cieľom nachádza zranený alebo chorý, aby mu prebrať smernicu 93/104 do vnútroštátneho poskytli pomoc. Zvyčajne je pacient potom právneho poriadku. prepravený do nemocnice.
5. V pracovných zmluvách sa strany dohodli, 8. V zmysle článku 2 ods. 1 sa pracovným že sa na ne budú vzťahovať ustanovenia časom rozumie časový úsek od začatia do Kolektívnej zmluvy o pracovných podmien ukončenia výkonu práce, pričom do tohto kach zamestnancov, pracovníkov a učňov času sa nezapočítavajú prestávky v práci; nemeckého Červeného kríža (Tarifvertrag podľa článku 3 tento čas nesmie byť dlhší ako über Arbeitsbedingungen für Angestellte, 8 hodín denne, aj keď je možné predĺžiť ho až Arbeiter und Auszubildende des Deutschen na 10 hodín, ak počas 6 kalendárnych Roten Kreuzes, ďalej len „kolektívna zmluva mesiacov alebo 24 týždňov priemerný pra Červeného kríža"). covný čas neprekročí 8 hodín denne.
6. V danom podniku sa v strediskách záchrannej služby pracuje v zmysle ustano 9. Článok 7 ods. 1 bod 1 nemeckého zákona vení uvedenej kolektívnej zmluvy priemerne o pracovnom čase však umožňuje prostred 49 hodín týždenne. Všetci žalobcovia súhla níctvom kolektívnej alebo podnikovej zmluvy sia s tým, že sú splnené materiálne pod odlišne od článku 3: mienky na predĺženie pracovného času podľa článku 14 ods. 2 písm. b) tejto zmluvy, ktoré spočívajú vo vykonávaní pracovnej pohoto vosti na pracovisku (Arbeitsbereitschaft) najmenej 3 hodiny denne.
a) stanoviť pracovný čas dlhší ako 10 hodín denne aj bez nároku na náhradu, ak do tohto času pravidelne a v značnom roz sahu patrí pracovná pohotovosť na pracovisku; II — Uplatniteľná nemecká právna úprava
7. Pracovný čas a čas odpočinku sú v Nemecku upravené zákonom b) určiť iné kompenzačné obdobie,
I - 8840
PFEIFFER A I.
c) najviac na 60 dní ročne stanoviť pra na pamäti poznámku k článku 14 ods. 2, covný čas až na 10 hodín denne bez podľa ktorého sa bude maximálny týždenný nároku na náhradu, pracovný čas v dĺžke 54 hodín, na ktorý odkazuje článok 14 ods. 2 písm. b), postupne znižovať. Od 1. januára 1993 bol maximálny týždenný pracovný čas skrátený na 49 hodín.
10. V zmysle článku 14 ods. 1 kolektívnej zmluvy Červeného kríža nesmie týždenný pracovný čas, do ktorého sa nezapočítavajú prestávky v práci, prekročiť 39 hodín (38 a pol hodiny od 1. apríla 1990). Priemer sa III — Prejudiciálne otázky počíta spravidla za obdobie 26 týždňov.
11. Pred rozhodnutím v sporoch vo veci samej rozhodol Arbeitsgericht Lörrach o prerušení konania a formou prejudiciál- nych otázok predostrel Súdnemu dvoru tieto Podľa článku 14 odseku 2 však možno bežný pochybnosti: pracovný čas predĺžiť až na: a) 10 hodín denne alebo priemerne 49 hodín týždenne, ak do tohto času pravidelne patrí pracovná pohotovosť na pracovisku v priemere naj menej 2 hodiny denne; b) 11 hodín denne alebo priemerne 54 hodín týždenne, ak pracovná pohotovosť na pracovisku trvá v priemere 3 hodiny denne; a c) 12 hodín „1) a) Treba odkaz v článku 1 ods. 3 denne alebo v priemere 60 hodín týždenne, smernice 93/104/Rady z 23. novem ak sa od zamestnanca vyžaduje prítomnosť bra 1993 na článok 2 ods. 2 na pracovisku, ale zamestnanec pracuje iba smernice Rady 89/391/EHS v prípade potreby. z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci3,podľa ktorého sa tieto smer nice neuplatňujú, ak sú s nimi nevyhnutne v rozpore charakteri stiky vlastné niektorým osobitným činnostiam služieb civilnej ochrany, chápať tak, že sa toto vylúčenie Príloha 2 kolektívnej zmluvy obsahuje oso vzťahuje aj na činnosť žalobcu, ktorý bitné ustanovenia pre personál záchrannej služby. Vo vzťahu k asistentom záchranárom sprevádzajúcim záchranné vozidlá a k personálu prepravy chorých treba mať 3 — Ú. v. ES I. 183, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 349.
I - 8841
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-IARABO - SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
je kvalifikovaným zamestnancom ľom dohodne v pracovnej zmluve, že záchrannej služby? pracovné podmienky upravuje kolek tívna zmluva, ktorá umožňuje pre dĺženie pracovného času nad 48 hodín týždenne?
3) Je článok 6 smernice 93/104/ES nepod mienený a dostatočne presný, takže sa b) Vylučuje pojem „cestná doprava" naň jednotlivci môžu odvolať pred uvedený v článku 1 ods. 3 smernice vnútroštátnymi súdmi, ak členský štát 93/104/ES z pôsobnosti tejto smer nesprávne prebral smernicu do vnútro nice len činnosti v doprave, ktorých štátneho právneho poriadku?" podstatou je prekonávanie väčších vzdialeností a pri ktorých nemožno vopred určiť dĺžku denného pracov ného času vzhľadom na prípadné nepredvídateľné komplikácie, alebo sa naopak tento pojem vzťahuje aj na pozemnú záchrannú službu, ktorá zahŕňa prinajmenšom riade IV — Právna úprava Spoločenstva nie z á c h r a n n é h o vozidla a sprevádzanie pacienta počas pre pravy?
12. Ustanovenia, o ktorých výklad sa žiada, sú tieto:
Smernica 89/391
2) Treba článok 18 ods. 1 písm. b) bod i) smernice 93/104/EHS s ohľadom na
rozsudok
Súdneho dvora vo veci Simap (body 73 a 74)4,chápať tak, že zamest nanec musí udeliť individuálny súhlas Článok 2 s predĺžením pracovného času nad 48 hodín týždenne, alebo postačí, že sa zamestnanec so svojím zamestnávate
4 — Rozsudok z 3. októbra 2000, C-303/98, Zb. s. I-7963. ,,...
I - 8842
PFEIFFER A I.
2. Táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú Článok 6 s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napríklad ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.
„Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: V takom prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto smer nice."
1. týždenný pracovný čas bude obmedzený prostredníctvom zákonov, iných práv nych predpisov alebo správnych opa Smernica 93/104 t r e n í , alebo p r o s t r e d n í c t v o m kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi;
Článok 1
2. priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov nepre kročí 48 hodín."
3. Táto smernica sa vzťahuje na všetky Článok 18 ods. 1 odvetvia činnosti, verejný aj súkromný sek tor, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby sa dotýkala článku 17 tejto smernice s výnimkou leteckej, železničnej, cestnej, námornej a vnútrozemskej riečnej a jazernej dopravy, morského rybolovu, iných prác na mori a činnosti lekárov v rámci ich odbornej prípravy.
I - 8843
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
b) i) Členské štáty však majú možnosť — zamestnávateľ poskytne prísluš neuplatňovať článok 6 za predpo ným úradom na ich žiadosť kladu, že dodržujú všeobecnú informácie o prípadoch, keď zásadu ochranu bezpečnosti pracovníci dali súhlas na vyko a zdravia pracovníkov a prijmú návanie práce presahujúcej 48 potrebné opatrenia zabezpečujúce, hodín v priebehu obdobia sied že: mich dní, čo je vypočítané ako priemer pre referenčné obdobie uvedené v bode 2 článku 16.
— žiadny zamestnávateľ nebude vyžadovať, aby pracovník praco val dlhšie ako 48 hodín v priebehu obdobia siedmich dní, čo bude vypočítané ako priemer za referenčné obdobie Pred uplynutím doby siedmich rokov od uvedené v bode 2 článku 16, dátumu uvedeného v písmene a), Rada na pokiaľ pracovník nebude súhlasiť základe návrhu Komisie, doplneného hodno s vykonávaním takejto práce, tiacou správou, znovu posúdi ustanovenia tohto bodu i) a rozhodne o ďalšom postupe.
— žiadnemu pracovníkov nesmie vzniknúť zo strany zamestnáva teľa ujma, keď nebude súhlasiť s vykonávaním takejto práce, ..."
— zamestnávateľ bude viesť aktu álne záznamy o všetkých pracov níkoch, ktorí vykonávajú takúto prácu,
V — Konanie pred Súdnym dvorom
— záznamy budú dané k dispozícii príslušným orgánom, ktoré môžu, z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou alebo zdravím pracovníkov, zakázať alebo 13. V tomto konaní písomné pripomienky obmedziť možnosť prekročenia v rámci lehoty stanovenej v článku 20 Štatútu maximálneho týždenného pra Súdneho dvora predložili žalobcovia vo veci covného času, samej a Komisia Európskeho spoločenstra.
I - 8844
PFEIFFER A I.
Keďže žiadny z oprávnených subjetkov 89/391, a teda táto činnosť patrí do pôsob nenavlhol, aby bol vypočutý, Súdny dvor nosti smernice 93/104; zamestnanci zamest podľa článku 104 ods. 4 rokovacieho návateľa, ktorý neprevádzkuje cestnú poriadku rozhodol, že pojednávanie sa neus dopravu, nepatria pod odvetvovú výnimku, kutoční. ktorú pre túto činnosť zakotvuje článok 1 ods. 3 smernice 93/104, a to ani vtedy, ak je preprava tovaru alebo osôb súčasťou činností podniku. Podľa názoru Komisie nato, aby mohol byť stanovený týždenný pracovný čas dlhší ako 48 hodín, musia byť splnené všetky podmienky uvedené v článku 18 ods. 1 písm. b) bod i) smernice 93/104, medzi ktoré patrí najmä výslovný súhlas zamestnanca, VI — Predložené pripomienky pričom na tieto účely nestačí iba vedomosť zamestnanca o tom, že jeho pracovný pomer sa spravuje kolektívnou zmluvou, ktorá umožňuje tento čas predĺžiť. Komisia zastáva názor, že znenie článku 6 smernice 93/104 je 14. Podľa žalobcov vo veci samej kolektívna dostatočne presné a nepodmienené nato, aby zmluva Červeného kríža umožňuje zamest sa naň jednotlivci mohli odvolať pred vnú návateľovi jednostranne určiť dĺžku priemer troštátnymi súdmi v prípade, že ho členský ného týždenného pracovného času bez štát neprebral správne do vnútroštátneho súhlasu zamestnanca v prípade, že je na právneho poriadku. V takom prípade musí pracovisku potrebné organizovať pracovnú sudca vykladať vnútroštátne právo v zmysle pohotovosť. Nemecká právna veda znenia a účelu smernice, aby dosiahol a judikatúra definovali túto pracovnú poho výsledok, o ktorý sa táto smernica usiluje. tovosť na pracovisku, ktorá sa započítava do pracovného času, ako obdobie aktívnej pri pravenosti v uvoľnených podmienkach. Takáto kolektívna zmluva je podľa žalobcov v rozpore so smernicou 93/104, lebo stano vuje týždenný pracovný čas dlhší ako 48 hodín, a skutočnosť, že je v súlade s článkom 7 ods. 1 bodom 1 písm. a) nemeckého zákona o pracovnom čase teda znamená, že nemecký zákonodarca neprebral správne ustanovenia uvedenej smernice. VII — Preskúmanie prejudiciálnych otá zok
15. Komisia tvrdí, že čas pracovnej pohoto vosti asistentov záchranárov na pracovisku patrí do pracovného času, keďže na činnosť, 16. V prvej otázke sformulovanej do dvoch ktorú vykonávajú, sa nevzťahuje výnimka častí vnútroštátny súd žiada Súdny dvor stanovená v článku 2 ods. 2 smernice o vymedzenie rozsahu pôsobnosti smernice
I - 8845
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
93/104, aby sa objasnilo, či zahŕňa činnosť 19. Podľa článku 2 ods. 1 smernice 89/391 sa žalobcov vo veci samej. táto smernica vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejné a súkromné, najmä na priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru a voľný čas. Podľa odseku 2 sa však smernica nepoužije, ak sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné buď určitým osobit ným činnostiam verejnej služby, napríklad v ozbrojených silách a polícii, alebo určitým osobitným činnostiam služieb civilnej ochrany. A — Prvá časť prvej otázky
20. V rozsudku Simap 6Súdny dvor dospel 17. Arbeitsgericht chce predovšetkým k názoru, že osobitné činnosti verejnej vedieť, či článok 1 ods. 3 smernice 93/104 služby, ktoré daná norma uvádza, majú za a článok 2 smernice 89/391 vylučujú cieľ zabezpečiť verejný poriadok a verejnú z pôsobnosti týchto noriem činnosť asisten bezpečnosť, neodmysliteľné pre harmonický tov záchranárov, ktorí pracujú v záchrannej vývoj života v spoločnosti, a že za normál službe. nych okolností nemožno činnosť zdravotníc keho personálu, ktorý poskytuje služby nepretržitej starostlivosti, k týmto činno stiam prirovnávať.
18. Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku Simap 5, článok 1 ods. 3 smernice 93/104 vymedzuje rozsah jej pôsobnosti jednak tým, 21. V predmetnom prípade treba zistiť, či že výslovne odkazuje na článok 2 smernice záchranná služba, ktorú vykonávajú asistenti 89/391, jednak tým, že ustanovuje sériu záchranári Červeného kríža, patrí medzi výnimiek v prospech určitých osobitných služby civilnej ochrany. V prípade kladnej činností. A tak aby sme zistili, či práca odpovede je potom potrebné preskúmať, či asistentov záchranárov v záchrannej službe patrí aj medzi osobitné činnosti, ktorých patrí do pôsobnosti smernice 93/104, treba charakteristiky nevyhnutne bránia použitiu najprv preskúmať, či patrí do pôsobnosti smernice 93/104 o niektorých aspektoch smernice 89/391. organizácie pracovného času.
5 — Už citovaný, body 30 a 31. 6 — Už citovaný, body 36 a 37.
I - 8846
PFEIFFER A I.
22. Súdny dvor tiež v rozsudku Simap 25. Je jasné, že v prípadoch katastrof alebo uviedol, že ako z cieľa smernice 89/391, kalamít poskytnú verejné orgány všetky ktorým je podpora zlepšovania bezpečnosti ľudské a materiálne zdroje, ktorými dispo a zdravia pracovníkov na pracovisku, tak aj nujú, a obracajú sa tiež na organizácie z doslovného znenia jej článku 2 ods. 1 a podniky, a ak je to potrebné, aj na vyplýva, že rozsah jej pôsobnosti treba chápať jednotlivcov. Za takých mimoriadnych okol široko. Z toho vyplýva, že výnimky vrátane ností niet pochýb o tom, že každá ambu tej, ktorá je uvedená v článku 2 ods. 2, sa lantná služba je povinná prispieť svojimi musia vykladať restriktivne. silami a prostriedkami k plneniu úloh civilnej ochrany.
26. Podľa môjho názoru vylúčenie niekto 23. Civilná ochrana je zvyčajne verejná rých osobitných činností služieb civilnej služba, ktorej hlavným poslaním je zabezpe ochrany z rozsahu pôsobnosti smernice má čiť fyzickú integritu osôb a majetku viacero dôvodov: po prvé, heterogénnosť v situáciách vážneho kolektívneho nebezpe a škálu núdzových situácií, potreby, ktoré čenstva, kalamít alebo mimoriadnych katas vyvolávajú, ako aj ľudské a materiálne zdroje, trof, v ktorých môže byť ohrozená bez ktoré sa musia mobilizovať vo veľmi krátkom pečnosť a zdravie jednotlivcov. čase; po druhé, fungovanie civilnej ochrany prostredníctvom systému regulovania, plá novania, koordinácie a riadenia rôznych verejných a súkromných zložiek, majúcich súvis s nebezpečenstvom, ktorému treba čeliť; a po tretie, skutočnosť, že civilná ochrana môže požadovať osobné plnenia od všetkých osôb nachádzajúcich sa na území štátu a spoluprácu strážnych, záchranných a požiarnických služieb, a to ako verejných, tak aj súkromných, dokonca vrátane pro 24. Záchranná služba poskytovaná lekármi, striedkov masovej komunikácie. asistentmi záchranármi a sanitnými vozi dlami, ktorú v predmetných prípadoch zabezpečuje Červený kríž, má za cieľ posky tovať prvú pomoc chorým a prepravovať ich za náležitých podmienok na miesto poskyt nutia potrebného zdravotného ošetrenia. Keďže civilná ochrana sa vzťahuje na prípady všeobecného nebezpečenstva, nezahŕňa čin nosť tejto služby za normálnych okolností. Tieto charakteristiky okrem nepredvídateľ- nosti zásahu služieb civilnej ochrany zvýraz ňujú skutočnosť, že väčšina osôb povolaných zasiahnuť v prípade katastrofy sú zamest 7 — Už citovaný, body 34 a 35. nanci niektorého podniku zameraného na
I - 8847
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
poskytovanie pomoci a ochranu osôb normálnych okolností, ako aj vtedy, keď a majetku. Pri účasti na záchrannej akcii Červený kríž spolupracuje so službami civil tieto osoby plnia úlohy, na ktoré majú nej ochrany v prípade katastrofy. kvalifikáciu, v súlade s opatreniami na ochranu a predchádzanie nebezpečenstvám, ktoré prijal ich podnik na vykonanie vnútro štátnej legislatívy, ktorou sa preberá smer nica 89/391. A napokon, vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov nefungujú služby civilnej 28. Pokiaľ ide o rozsah vecnej pôsobnosti ochrany ako štruktúra so zamestnancami, je smernice 93/104, pripomínam, že okrem logické, že sa na ne nevzťahujú ustanovenia odvetví, ktoré vykonávajú isté formy dopravy, smernice, ktorej cieľom je podporiť zlepšo rybolovu a iných prác na mori, je z neho vanie bezpečnosti a zdravia pracovníkov. vylúčená len činnosť lekárov v rámci ich odbornej prípravy. 8
Keďže činnosť asistentov záchranárov, ktorí pracujú v záchrannej službe, nie je uvedená medzi stanovenými výnimkami, treba článok 27. Ako som už skôr naznačil, smernica 1 ods. 3 smernice 93/104 a článok 2 smernice 89/391 má veľmi široký rozsah vecnej 89/391 vykladať tak, že táto činnosť patrí do pôsobnosti, do ktorého za normálnych okol rozsahu pôsobnosti oboch uvedených ností patrí aj činnosť záchrannej služby, noriem. ktorú s použitím sanitných vozidiel vykonáva Červený kríž. Ak sa vyžaduje jeho spolupráca so službami civilnej ochrany v prípade verej nej katastrofy alebo kalamity, sú jeho zamest nanci povolaní k výkonu rovnakých alebo podobných úloh ako vykonávajú zvyčajne, takže povinnosti uložené smernicou 89/391 vo vzťahu k bezpečnosti a zdraviu pracovní B — Druhá časť prvej otázky kov sa nemenia. Nie je preto možné tvrdiť, že charakteristiky vlastné tejto činnosti nevyh nutne bránia uplatneniu smernice.
29. Arbeitsgericht sa ďalej zaujíma o pojem „cestná doprava" uvedený v článku 1 ods. 3 smernice 93/104, označujúci odvetvie vylú čené z jej pôsobnosti, s cieľom objasniť, či
8 — Táto výnimka bola odstránená prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES z 22. júna 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/104, ktorá sa vzťahuje na sektory Sporná činnosť preto patrí do rozsahu a činnosti vylúčené z uvedenej smernice (Ú. v. ES L 195, s. 41; pôsobnosti smernice 89/391, a to tak za Mim. vyd. 05/004, s. 24).
I - 8848
PFEIFFER A I.
zahŕňa činnosť ambulantnej služby, ktorá 32. Podľa môjho názoru cestná doprava prinajmenšom sčasti pozostáva z vedenia nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smer vozidla a sprevádzania pacienta počas pre nice, pretože v čase jej prijatia už existovala pravy. legislatíva Spoločenstva s presnejšími usta noveniami v oblasti organizácie pracovného času a pracovných podmienok v tomto odvetví.
30. Súdny dvor sa vyjadril k účelu smernice 93/104 v rozsudku BECTU 9v tom zmysle, že z článku 118 A Zmluvy ES 10 , ktorý je jej právnym základom, a z prvého, štvrtého, siedmeho a ôsmeho odôvodnenia smernice, ako aj z doslovného znenia jej článku 1 ods. 1 Konkrétne ide o nariadenie (EHS) vyplýva, že týmto účelom je stanovenie č. 3820/85 1 1, ktoré upravuje rôzne sociálne minimálnych požiadaviek na zlepšenie život aspekty cestnej dopravy, ako sú čas jazdy, ných a pracovných podmienok zamestnan prestávky a čas odpočinku, pričom z jeho cov prostredníctvom zosúladenia vnútroštát pôsobnosti je vylúčená preprava vykonaná nych predpisov, ktoré sa týkajú predovšet v stave núdze alebo v súvislosti so záchran kým dĺžky pracovného času, a dodal, že nými prácami, akou je podľa môjho názoru aj zosúlaďovanie predpisov na úrovni Spolo preprava záchrannými vozidlami 12. čenstva sa usiluje o zabezpečenie vyššej ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov poskytnutím primeraných období minimál neho odpočinku a prestávok v práci.
33. Súdny dvor preskúmal rozsah vylúčenia cestnej dopravy z pôsobnosti smernice 93/104 v rozsudku Bowden a i. 13, v ktorom 31. Smernica 93/104 teda zavádza mini potvrdil, že zmienkou o „cestnej, leteckej, málne opatrenia na ochranu bezpečnosti železničnej, námornej a riečnej doprave" a zdravia v oblasti organizácie pracovného chcel zákonodarca odkázať na tieto odvetvia času, ktoré sa týkajú minimálnych dôb vo všeobecnosti, zatiaľ čo v prípade „iných denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávok v práci a maximálneho týždenného pracovného času, ako aj niektorých aspektov nočnej 11 — Nariadenie Rady z 20. decembra 1985 o zosúladovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa práce, práce na zmeny a rozvrhnutia pra týkajú cestnej dopravy (Ú. v. KS L 370, s. 1; Mim. vyd. 05/001, covného času. s. 319). Toto nariadenie bolo doplnené smernicou Eiuóp- skeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činuosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, s. 35; Mim. vyd. 05/004, s. 224); lehota na jej prebratie do vnútroštátnych právnych poriadkov uplynie 23. marca 2005. 9 — Rozsudok z 26. júna 2001. C-173/99, Zb. s. I-4881, body 37 12 — Mayer, U. R.: In The European Legal Forum, 2001, s. 280 a 38. a nasl., najmä s. 285. 10 — Články 117 aż 120 Zmluvy KS boli nahradené článkami 13 — Rozsudok zo 4. októbra 2001, C-133/00, 7b. s. I-7031, 136 FS aż 1 « KS. bod 39.
I - 8849
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
činností na mori" a „činností lekárov v rámci 35. Nemecký súd však vyjadruje pochyb ich odbornej prípravy" mal na mysli „presne nosti o kvalifikácii prevozu záchranným tieto osobitné činnosti ako také" 4, takže vozidlom s prihliadnutím na rozsudok Súd 15 konkrétne vyňatie cestnej dopravy sa vzťa neho dvora vo veci Tögel , v ktorom sa huje na všetkých zamestnancov odvetvia. uvádza, že aspekty prepravy ranených a chorých, ktorých sprevádza ošetrovateľ, patria do kategórie 2 prílohy 1 A smernice 92/50/EHS16, ktorá koordinuje postupy verejného obstarávania služieb.
Ako uvádza Komisia, v tomto rozsudku sa vzala do úvahy činnosť zamestnávateľa, pričom činnosť zamestnancov v rámci pod niku nebola predmetom posúdenia. Prísluš 36. Nemyslím si, že je tento rozsudok nosť podniku k nejakému z vymenovaných určujúci pre vymedzenie rozsahu pôsobnosti odvetví, na ktoré podľa názoru Súdneho smernice 93/104 o organizácii pracovného dvora smernica odkazuje „vo všeobecnosti", času. napr. k cestnej doprave, znamená, že všetci jeho zamestnanci sú vyňatí z rozsahu pôsob nosti smernice 93/104.
37. Smernica 92/50 totiž pozná dva rôzne režimy v závislosti od toho, či sa daná služba nachádza v zozname prílohy I A alebo prílohy I B. Zmluvy z prvej prílohy sa uzatvárajú podľa ustanovení hláv III a VI 34. Činnosť Červeného kríža zamestnávajú smernice, zmluvy z druhej prílohy podľa ceho asistentov záchranárov, ktorí poskytujú ustanovení článkov 14 a 16. Ak sú dané zdravotnú pomoc na mieste, kde sa nachádza služby uvedené v oboch zoznamoch, prí chorý, a prepravujú ho v sanitnom vozidle do slušný postup sa určí podľa hodnoty služby. strediska, kde mu bude poskytnuté potrebné ošetrenie, nie je zahrnutá v odvetví cestnej dopravy aj napriek tomu, že prevoz sa uskutočňuje po zemi, rovnako ako sa nemôže prevoz uskutočnený v najťažších prípadoch malými letúnmi alebo vrtuľníkmi kvalifikovať ako letecká doprava. Vo veci Tögel išlo o to, že sporné služby boli uvedené súčasne v prílohe I A, kategórii 2 (služby v pozemnej doprave) a v prílohe I B, kategórii 25 (sociálne a zdravotné služby), čo 14 — V tomto rozsudku Súdny dvor nepodáva vysvetlenie, prečo vykladá odkaz na určité dotknuté odvetia odlišne v porovnaní bol dôvod, pre ktorý Súdny dvor usúdil, že s inými odvetviami napriek tomu, že všetky sa bez rozdielu nachádzajú v zozname uvedenom v článku 1 ods. 3 smernice 93/104, ani prečo sa nevyjadruje k inému odvetviu, konkrétne k morskému rybolovu, ktorý je tiež predmetom úpravy tohto ustanovenia. Overil som si, že toto nevyjadrenie sa nie je „prehliadnutím" v španielskej jazykovej verzii, pretože sa 15 — Rozsudok z 24. septembra 1998, C-76/97, Zb. s. I-5357. nenachádza ani vo francúzskej, ani v anglickej verzii 16 — Smernica Rady z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. a angličtina bola v citovanej veci jazykom konania. 06/001, s. 322).
I - 8850
PFEIFFER A I.
zmluva sa musí riadiť jedným alebo druhým s pracovnými podmienkami stanovenými postupom podľa toho, či hodnota služieb v kolektívnych zmluvách, ktoré umožňujú uvedených v prílohe I A je vyššia alebo nižšia predĺžiť priemerný týždenný pracovný čas ako hodnota služieb uvedených v prílohe I B. nad uvedenú hranicu.
38. V predmetnej veci však nejde o zistenie, ktorý postup verejného obstarávania služieb sa má použiť, a preto sa smernica 92/50 41. Uvedené ustanovenie dovoľuje členským a judikatúra, ktorá ju vykladá, nedajú uplat štátom neuplatňovať článok 6 uvedenej niť. smernice týkajúci sa maximálnej dĺžky týž denného pracovného času za predpokladu, že dodržujú všeobecné zásady ochrany bez pečnosti a zdravia pracovníkov a prijmú potrebné opatrenia, ktoré zabezpečia, že žiadny zamestnávateľ nebude od zamest nanca bez jeho súhlasu vyžadovať, aby pracoval dlhšie ako 48 hodín v priebehu 39. Z uvedených dôvodov treba vyhlásiť, že siedmich dní, ktoré sa vypočítajú ako prie pojem „cestná doprava" uvedený v článku 1 mer za referenčné obdobie uvedené v bode 2 ods. 3 smernice 93/104 nezahŕňa činnosť článku 16. ambulantnej služby, ktorá prinajmenšom sčasti pozostáva z vedenia vozidla a sprevádzania chorého počas prepravy.
42. Ako Súdny dvor zdôraznil v rozsudku Simap 17, doslovné znenie uvedeného článku vyžaduje súhlas zamestnanca. Ak by bolo C — Druhá otázka zámerom zákonodarcu Spoločenstva nahra diť súhlas zamestnanca súhlasom odboro vého orgánu vyjadreným v kolektívnej zmluve, bol by článok 6 smernice zahrnutý do zoznamu ustanovení, pri ktorých môžu byť stanovené výnimky prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi 40. Arbeitsgericht sa ďalej pýta, či predĺženie sociálnymi partnermi, teda do zoznamu, týždenného pracovného času nad 48 hodín ktorý figuruje v článku 17 ods. 3 smernice. vyžaduje v zmysle článku 18 ods. 1 pism. b) bod i) prvej zarážky smernice 93/104 výslovný súhlas zamestnanca alebo naopak p o s t a č í , ak z a m e s t n a n e c s ú h l a s í 17 — Už citovaný, bod 73.
I - 8851
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
43. Arbeitsgericht chce ďalej objasniť, či prácu nadčas, a táto informácia musí byť stačí, aby zamestnanec súhlasil s tým, že sa poskytnutá za rovnakých podmienok ako naňho bude vzťahovať kolektívna zmluva, informácia o podstatných náležitostiach ktorá zamestnávateľovi priznáva právo za zmluvy, ktoré sú výslovne uvedené v článku určitých okolností predĺžiť priemerný týž 2 ods. 2. Analogicky ako pri dĺžke normál denný pracovný čas nad maximum, ktoré je neho pracovného času podľa článku 2 ods. 3 v článku smernice 93/104 stanovené na 48 smernice možno túto informáciu poskytnúť hodín počas siedmich dní vrátane práce formou odkazu na zákony, iné právne pred nadčas. pisy a správne opatrenia alebo ustanovenia štatútov, alebo na príslušné kolektívne zmluvy. 19
44. Podľa môjho názoru musí byť odpoveď záporná z viacerých dôvodov. Po prvé preto, lebo pre zamestnanca má rozdiel medzi predĺžením týždenného pracovného času 46. Táto možnosť však neexistuje, ak má nad maximum stanovené v smernici 93/104 zamestnávateľ v úmysle zmeniť normálny a povinnosťou pracovať na žiadosť zamest týždenný pracovný čas tak, že bude systema návateľa nadčas, ktorá môže spôsobiť pre ticky prekračovať maximálnu dĺžku, ktorú dĺženie normálneho denného alebo týžden stanovuje článok 6 smernice 93/104 s cieľom ného pracovného času, veľký význam. chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú neuplatňo vať toto ustanovenie, preberajú na seba záväzok splniť povinnosti, ktoré ukladá spomínaný článok 18 ods. 1 písm. b) bod i) tejto smernice.
45. Vo vzťahu k druhému prípadu podal Súdny dvor výklad, že v článku 2 ods. 2 písm. i) smernice 91/533/EHS o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu 1 alebo na pracovnoprávny vzťah 8sa zmienka o dĺžke normálneho pracovného času netýka 47. Po druhé preto, lebo súhlas zamestnanca práce nadčas, pre ktorú je typické, že sa nie je jedinou podmienkou neuplatňovania vykonáva mimo rámca normálneho pracov článku 6, ktorú ukladá toto ustanovenie. ného času, ku ktorému sa pričítava. Zamest Netreba zabúdať, že prvoradým cieľom návateľ však musí zamestnanca informovať smernice je zabezpečiť zdravie a bezpečnosť o prípadnom ustanovení pracovnej zmluvy, pracovníkov, ktorí sú zraniteľnejšou stranou v zmysle ktorého má povinnosť vykonávať
19 — Rozsudok z 8. februára 2001, Lange, C-350/99, Zb. s. I-1061, 18 — Smernica Rady zo 14. októbra 1991 (Ú. v. ES L 288, s. 32). body 16 a 25.
I - 8852
PFEIFFER A I.
pracovnoprávneho vzťahu. Práve s cieľom výslovný, vedomý a slobodný, aby odmietnu vyhnúť sa tomu, aby zamestnávateľ ľsťou tie súhlasu nemalo nepriaznivé následky, aby alebo zastrašovaním dosiahol, že sa zamest existoval písomný dôkaz o súhlase a aby bola nanec vzdá práva na týždenný pracovný čas, táto informácia prístupná pre príslušné ktorý neprekračuje stanovené maximum, je orgány. tento výslovný súhlas sprevádzaný celým radom záruk smerujúcich k tomu, aby dotknutá osoba neutrpela ujmu za to, že nesúhlasila s prácou nad rámec 48 hodín týždenne, aby zamestnávateľ viedol aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorí vykonávajú takúto prácu nad rámec maximálneho týž denného pracovného času, aby záznamy boli 49. Preto sa domnievam, že článok 18 ods. 1 dané k dispozícii príslušným orgánom a aby písm. b) bod i) smernice 93/104 zaväzuje zamestnávateľ poskytol príslušným úradom členské štáty, ktoré sa rozhodnú neuplatňo na ich žiadosť informácie o súhlase zamest vať článok 6, aby prijali potrebné opatrenia nancov s výkonom práce nad 48 hodín. na zabezpečenie dosiahnutia určených cieľov, medzi ktoré patrí to, aby žiaden zamestná vateľ nenútil zamestnanca bez jeho súhlasu pracovať v priemere viac ako 48 hodín v priebehu siedmich dní. Súhlas zamestnanca v pracovnej zmluve s tým, aby sa pracovné podmienky spravovali kolektívnymi zmlu vami, ktoré umožňujú predĺžiť priemerný týždenný pracovný čas nad uvedenú hranicu, nepredstavuje platné udelenie súhlasu na tieto účely. Obyčajný odkaz na kolektívnu zmluvu obsiahnutý v pracovnej zmluve za okolností, ktoré opísal Arbeitsgericht, nespĺňa tieto podmienky.
D — Tretia otázka
48. A napokon preto, že zo znenia viackrát spomínaného ustanovenia vyplýva, že neuplatnenie článku 6 nie je možnosť daná 50. Prostredníctvom tejto otázky sa sociálnym partnerom alebo stranám pracov nemecký sudca snaží overiť, či je znenie nej zmluvy, ale členským štátom, ktoré článku 6 smernice 93/104 dostatočne presné dodržiavajú všeobecné zásady ochrany bez a nepodmienené nato, aby sa naň jednotlivci pečnosti a zdravia pracovníkov a ktoré mohli odvolať pred vnútroštátnymi súdmi, ak prijmú príslušné opatrenia na zabezpečenie vnútroštátne právo nesplní príkaz v ňom sledovaného cieľa, ktorým je, aby bol súhlas obsiahnutý.
I - 8853
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
51. V súlade s ustálenou judikatúrou Súd Znenie tejto normy sa javí jasné a presné neho dvora vždy, keď sú ustanovenia a v zásade nenecháva členským štátom nejakej smernice z hľadiska svojho obsahu priestor na voľnú úvahu pri jej implementácii nepodmienené a dostatočne presné, môžu sa vo vnútroštátnom poriadku. na ne jednotlivci odvolať voči štátu, ktorý im neprispôsobil svoje vnútroštátne právo v lehote stanovenej smernicou alebo ktorý to urobil nesprávne. Norma Spoločenstva je nepodmienená, ak nezávisí od žiadnej pod mienky a jej vykonávanie a účinky nepodlie hajú prijatiu žiadneho aktu inštitúcií Spolo čenstva alebo členských štátov 21, dostatočne 53. Treba však mať na pamäti, že pri výpočte presná nato, aby sa na ňu jednotlivec mohol priemeru podľa článku 16 bodu 2 nesmie odvolať a aby ju sudca mohol aplikovať, je referenčné obdobie presiahnuť štyri mesiace, vtedy, ak povinnosť ukladá jednoznačným hoci pri použití článku 17 ods. 4 môže spôsobom. 22 dosiahnuť šesť alebo dvanásť mesiacov.
V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku Simap 2 3 konštatoval, že hoci tieto ustanove nia smernice 93/104 priznávajú členským štátom určitý rámec voľnej úvahy, pokiaľ ide o referenčné obdobie na účely článku 6, táto skutočnosť nemá vplyv na ich presnosť a nepodmienenosť, lebo uvedený rámec voľnej úvahy nevylučuje možnosť určiť nie 52. Článok 6 smernice 93/104 zaväzuje ktoré minimálne práva. Dodal, že členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia z doslovného znenia článku 17 ods. 4 nato, aby v záujme potreby ochrany bez smernice sa dá vyvodiť, že referenčné obdo pečnosti a zdravia pracovníkov bola obme bie nesmie prekročiť 12 mesiacov, a preto je dzená dĺžka týždenného pracovného času možné vymedziť minimálnu ochranu, ktorá tak, že priemerná dĺžka neprekročí 48 hodín sa musí priznať. vrátane nadčasov počas obdobia siedmich dní.
20 — Rozsudky z 19. januára 1982, Becker, 8/81, Zb. s. 53, bod 25; z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, bod 46; z 20. septembra 1988, Beentjes, 31/87, Zb. s. 4635, bod 40; z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839, bod 29, a z 19. novembra 1991, Francovich a i., spojené veci 6/90 54. S prihliadnutím na výklad judikatúry je a 9/90, Zb. s. I-5357, bod 17. 21 — Rozsudky z 3. apríla 1968, Molkerei-Zentrale Westfalen, norma obsiahnutá v článku 6 bode 2 28/67, Zb. s. 211, a z 23. februára 1994, Comitato di coordinamento per la difesa della Cava a i., C-236/92, Zb. s. I-483, bod 9. 22 — Rozsudok zo 4. decembra 1986, Federatie Nederlandse Vakbeweging, 71/85, Zb. s. 3855, bod 18. 23 — Už citovaný (poznaínka 4), bod 68.
I - 8854
PFEIFFER A I.
smernice 93/104 aj v prípade, že členské štáty 56. Ako je však známe, Súdny dvor syste urobia výnimku z referenčného obdobia maticky odmieta uznať možnosť jednotlivca stanoveného v článku 16 bode 2, jasná, použiť proti druhému jednotlivcovi smer presná a nepodmienená a priznáva práva nicu, ktorá nebola členským štátom jednotlivcom, takže sa na ňu možno odvolať v stanovenej lehote správne prebratá, pred vnútroštátnymi súdmi, ak ju členský a deklaroval, že v zmysle článku 249 ES štát nesprávne prebral do vnútroštátneho záväznosť smernice, na ktorej je založená poriadku v stanovenej lehote 2 4 . možnosť odvolať sa na ňu pred vnútroštát nym súdom, existuje len voči „každému členskému štátu, ktorému je určená", z čoho logicky vyplýva, že smernica sama osebe neukladá povinnosti jednotlivcovi, a preto sa jej proti nemu nemožno dovolá vať 26.
55. Samozrejme, článok 18 ods. 1 pism. b) bod i) smernice 93/104 umožňuje členským štátom neuplatňovať článok 6, takže jedno tlivci sa nemôžu vždy dovolávať jeho pria meho účinku.
57. Vzhľadom na to, že konania vo veci samej sú konaniami medzi jednotlivcami, nemajú zamestnanci podľa tejto judikatúry
Nato však, aby mohli využiť túto možnosť, 26 — Rozsudky z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, Zb. s. 3969, bod 9; zo 14. júla 1994, Faccini Dori. C-91/92, Zb. musia členské štáty dodržiavať všeobecné s. 13325, bod 24, a zo 7. marca 1996, Fl Corte Inglés, C-192/94, Zb. s. I 1281, body 16 a 17. Právna veda sa k tejto zásady ochrany bezpečnosti a zdravia pra judikatúre postavila dosť kriticky. Pozri napríklad: Tridimas, covníkov a prijať opatrenia potrebné na T.: „Horizontal efect of directives: a missed opportunity", in European Law Kevin«, 1994, s. 621 a nasl., najmä s. 635; dosiahnutie konkrétnych výsledkov, ktoré Turnbiill, F.: „The EC! Rejects Horizontal Direct Effect of Directives", in European Business Law Review, 1994, s. 230 sú vymenované. Je na vnútroštátnom sud a nasi., najmä s. 233; Vila Costa, B. in Revista jurídica de Catalunya, 1995, s. 264 a nasi., najmä s. 269; Bernard, N.: covi, aby overil, či členský štát využil toto „The Direct Effect of Directives: Retreating from Marshall", právo a či boli splnené požiadavky tohto in Industrial Law Journal, 1994, s. 97 a nasi., najmä s. 99; 'Furner, S.: „Horizontal Direct Enforcement of Directives ustanovenia 2 5 . Rejected", in Northern Ireland Legal Quarterly, 1995, s. 244 a nasl, najmä s. 246; Emmert, F. a Pereira de Azevedo, M: „Les jeux sont faits: rien ne va plus ou une nouvelle occasion perdue pour la CICE" in Revue trimestrielle de droit européen, s. 11 a nasi., najmä s. 19; Betlem, G.: „Medium Hard Law — Still No Horizontal Direct Effect of European 24 - Rozsudok z 5. apríla 1979, Ratti, 148/78, Zb. s. 1629. bod 22. Communitiy Directives After Faccini Dori", in The Columbia 2 5 — Na pojednávaní vo veci C-151/02. laeger. v ktorej musel humal oj European Law, 1995, s. 469 a nas!., najmä s. 488; Súdny dvor tiež vyložiť niektoré ustanovenia smernice Regaldo. F.: „Il caso "Faccini Dori": una occasione perduta?", 93/104, splnomocnený zástupca nemeckej vlády v odpovedi in Rivista di diritto civile, 1996, s. 65 a nasi., najmä s. 110; na moju otázku potvrdil, že jeho krajina nepoužila túto a Antoniolli Deflorian. I..: „Il formante giurisprudenziale e la normu s cieľom predĺžiť týždenný pracovný čas v odvetví competizioni fra il sistema comunitario c gli ordinamenti zdravotnej starostlivosti. Pozri moje návrhy v tejto veci interni: la svolta inefficiente di Faccini Dori", in Rivista critica z 8. apríla 2003. di diritto privato, 1995, s. 735 a nasl, najmä s. 749.
I - 8855
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
právo odvolať sa na priamy účinok článku 6 Ak takýto konformný výklad nie je možný, bodu 2 smernice 93/104 2 7 . musí vnútroštátny sudca zabezpečiť plnú účinnosť práva Spoločenstva a prípadne aj z úradnej moci neaplikovať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré mu odporujú, a to bez toho, aby musel žiadať o jeho predchádzajúce zrušenie legislatívnou alebo inou ústavnou cestou alebo na jeho zrušenie čakať 29.
59. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že ak členský štát nevyužil možnosť 58. Podľa judikatúry Súdneho dvora 28 má zakotvenú v článku 18 ods. 1 pism. b) bod i), v podobných prípadoch súdny orgán, ktorý článku 6 bodu 2 smernice Rady 93/104 musí vyložiť vnútroštátne právo, povinnosť odporuje také ustanovenie, ako je článok 7 pri aplikácii vnútroštátneho práva, či už ide ods. 1 bod 1 písm. a) nemeckého zákona o ustanovenia prijaté pred alebo po prijatí o pracovnom čase, ktoré umožňuje smernice, urobiť všetko, čo je v jeho silách, v kolektívnej alebo podnikovej zmluve pre aby vo svetle znenia a cieľa smernice dosiahol dĺžiť denný pracovný čas na viac ako desať výsledok, o ktorý sa táto norma usiluje, hodín v prípade, ak do tohto času pravidelne a dodržal tak článok 249 ods. 3 ES. A tak a v značnom rozsahu patrí pracovná poho vnútroštátny sudca, ktorý rozhoduje spor tovosť na pracovisku. patriaci do rozsahu pôsobnosti smernice a majúci pôvod v skutočnostiach, ktoré nastali po uplynutí lehoty na prispôsobenie vnútroštátneho práva, musí vyložiť vnútro štátne normy tak, aby boli v súlade s cieľmi tejto smernice.
Článok 14 kolektívnej zmluvy nemeckého 27 — Je potrebné zdôrazniť, že v návrhoch prednesených vo veci Červeného kríža, pokiaľ vychádza Faccini Dori, už citovanej, generálny advokát Lenz vyjadril presvedčenie, že v budúcnosti bude potrebné v rámci vývoja z uvedeného článku 7, preto treba vykladať judikatúry založeného na Zmluve ES a v záujme jednotného tak, že dotknutí zamestnanci nie sú povinní a účinného uplatňovania práva Spoločenstva uznať všeo becnú aplikovatelhosť presných a nepodmienených ustano pracovať v priemere dlhšie ako 48 hodín vení smerníc, aby sa tak reagovalo na legitímne očakávania, ktoré majú občania Únie po vytvorení vnútorného trhu týždenne s ohľadom na ustanovenia článku a nadobudnutí účinnosti Zmluvy o Európskej únii. V bode 47 16 bodu 2 a článku 17 ods. 4 smernice a v poznámke pod čiarou na strane 36 uvádza viacerých členov Súdneho dvora, ktorí sa už pred rokom 1994 vyjadrili 93/104, ktoré sa týkajú určenia referenčného v prospech horizontálneho účinku smerníc. obdobia na výpočet priemeru. 28 — Rozsudky z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8; zo 16. decembra 1993, Wagner Miret, C-334/92, Zb. s. I-6911, bod 20; Faccini Dori, už citovaný, bod 26; z 27. júna 2000, Ocèano Grupo Editorial y Salvat Editores, spojené veci C-240/98 až C-244/98 , Zb. s. I-4941, bod 30: a z 13. júla 2000, Centrosteel, C-456/98, Zb. s. I-6007, 29 — Rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, body 16 a 17. bod 25.
I - 8856
PFEIFFER A I.
VIII - Návrh
60. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby Arbeitsgericht Lörrach odpovedal takto:
„1) a) Článok 1 ods. 3 smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času a článok 2 smernice kady 89/391 z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci treba chápať tak, že činnosť asistentov záchranárov, ktorí pracujú v záchrannej službe, patrí do rozsahu pôsobnosti oboch týchto noriem.
b) Pojem „cestná doprava" uvedený v článku 1 ods. 3 smernice 93/104 nezahŕňa činnosť ambulantnej služby, ktorá prinajmenšom sčasti pozostáva z riadenia vozidla a sprevádzania chorého počas prepravy.
2) Článok 18 ods. 1 pism. b) bod i) smernice 93/104 zaväzuje členské štáty, ktoré sa rozhodnú neuplatňovať článok 6, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpe čenie, aby žiaden zamestnávateľ nenútil zamestnanca bez jeho súhlasu pracovať v priemere viac ako 48 hodín v priebehu siedmich dní. Súhlas zamestnanca v pracovnej zmluve s tým, aby sa pracovné podmienky spravovali kolektívnymi zmluvami, ktoré umožňujú predĺžiť priemerný týždenný pracovný čas nad uvedenú hranicu, nie je platným udelením súhlasu na tieto účely.
I - 8857
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-397/01 AŽ C-403/01
3) Článok 6 bod 2 smernice 93/104 je jasný, presný a nepodmienený a priznáva práva jednotlivcom aj v prípade, ak členské štáty zavedú výnimky k referenčnému obdobiu stanovenému v článku 16 bode 2, takže sa naň možno odvolať pred vnútroštátnymi súdnymi orgánmi, ak ho členský štát v stanovenej lehote správne neprebral do vnútroštátneho práva. Keďže sú však konania vo veci samej konaniami medzi jednotlivcami, nemôžu zamestnanci priamy účinok tejto normy využiť.
Ak členský štát nevyužil možnosť zakotvenú v článku 18 ods. 1 pism. b) bode i), článku 6 bodu 2 smernice Rady 93/104 odporuje také ustanovenie, ako je článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) nemeckého zákona o pracovnom čase, ktoré umožňuje v kolektívnej alebo podnikovej zmluve predĺžiť denný pracovný čas na viac ako desať hodín v prípade, ak do tohto času pravidelne a v značnom rozsahu patrí pracovná pohotovosť na pracovisku. Článok 14 kolektívnej zmluvy nemeckého Červeného kríža, pokiaľ vychádza z uvedeného článku 7, preto treba vykladať tak, že dotknutí zamestnanci nie sú povinní pracovať v priemere dlhšie ako 48 hodín týždenne s ohľadom na ustanovenia článku 16 bodu2 a článku 17 ods. 4 smernice 93/104, ktoré sa týkajú určenia referenčného obdobia na výpočet priemeru."
I - 8858