← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·16.9.2004

C-464/01

ECLI:EU:C:2004:529

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62001CC0464

GRUBER

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 16. septembra 2004 1

1. Hlavný sporný bod v prejednávanej veci sa ného pravidla dohovoru, musia byť uskutoč­ týka rozdielu medzi spotrebiteľskými zmlu­ nené v štáte bydliska spotrebiteľa. vami a zmluvami vo všeobecnosti v kontexte Bruselského dohovoru 2 .

2. Predovšetkým, podľa čoho treba rozhod­ Bruselský dohovor núť, do ktorej kategórie patrí zmluva uza­ vretá poľnohospodárom, ktorý kupuje strešné škridle pre farmársky dom, ktorý sčasti užíva súkromne ako rodinné obydlie a sčasti na hospodárske účely na ustajnenie dobytka a uskladnenie krmiva? 4. Bruselský dohovor sa uplatňuje na občianskoprávne a obchodné veci. Hlava II upravuje rozdelenie právomoci medzi zmluvné štáty. Základné pravidlo obsiahnuté v článku 2 je, že právomoc majú súdy zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný. Pri uplatnení výnimiek z tohto 3. Ďalšie, odbornejšie sporné otázky, sa pravidla však majú právomoc prejednávať týkajú krokov pri uzavretí spotrebiteľskej určité typy žalôb aj iné súdy. zmluvy, ktoré na účely uplatnenia prísluš­

1 — Jazyk prednesú: angličtina. 2 — Dohovor z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. Konsolido­ vaná verzia dohovoru v znení štyroch nasledujúcich zmlúv o pristúpení — verzia relevantná v prejednávanej veci — je publikovaná v Ú. v. ES C 27,1998, s. 1. Od 1. marca 2002 (po rozhodnej dobe v prejednávanej veci) bol dohovor nahradený, 5. Článok 5 odsek 1 Dohovoru zveruje s výnimkou týkajúcou sa Dánska a niektorých zámorských území iných členských štátov, Nariadením Rady č. 44/2001 právomoc „v zmluvných veciach" „súdu z 22. decembra 2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 12, podľa miesta zmluvného plnenia", [neofi­ 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42. ciálny preklad]

I - 441

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — F. G. JACOBS — VEC C-464/01

6. Štvrtý oddiel hlavy II Dohovoru, ktorý b) spotrebiteľ podnikol v tomto štáte obsahuje články 13 až 15, je nazvaný „Súdna kroky potrebné na uzavretie zmluvy. právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv" [neoficiálny preklad]. Článok 13 stanovuje v rozsahu, v akom je to dôležité v prejednávanej veci, že:

..." [neoficiálny preklad]

„V konaniach týkajúcich sa zmluvy uzavretej osobou na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jej obchodnej alebo inej podnikateľ­ skej činnosti, ďalej len .spotrebiteľ, sa právo­ 7. Článok 14 stanovuje, že spotrebiteľ môže moc určí podľa tohto oddielu... ak ide: žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch zmluvného štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch zmluv­ ného štátu, v ktorom má sám bydlisko.

1) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; alebo

Skutkový stav a konanie

2) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru; alebo 8. Pán Gruber je poľnohospodárom v Rakúsku, blízko nemeckých hraníc. Jeho hospodárstvo zahŕňa farmársky dom, v ktorého časti (uvádza sa 62 % podlahovej plochy) žije so svojou rodinou, pričom zostávajúcu časť využíva ako chliev pre ošípané a sklad krmiva, a oddelené hospo­ 3) o inú zmluvu o dodávke tovaru alebo dárske budovy, v ktorých sú ďalšie chlievy, služieb a miestnosť pre stroje a množstvo síl s krmivom.

a) v štáte bydliska spotrebiteľa pred­ chádzala uzavretiu zmluvy jemu určená osobitná ponuka alebo 9. Bay Wa AG riadi v Nemecku niekoľko reklama a podnikov. Na adrese v Pockingu, neďaleko

I-442

GRUBER

rakúskych hraníc, prevádzkuje centrum sta­ 13. Po ukončení pokrývania strechy objavil vebných materiálov, ako aj centrum pre pán Gruber na dodaných škridlách podstatné domácich majstrov a záhradné centrum. farebné zmeny, a to napriek záruke poskyt­ C e n t r u m pre d o m á c i c h majstrov nutej Bay Wa, že farba je stála. Z tohto a záhradné centrum vydáva brožúry, ktoré dôvodu podal proti BayWa na rakúsky súd sú distribuované aj za hranicami v Rakúsku. žalobu založenú na zodpovednosti za vady na základe poskytnutej záruky v spojení s nárokom na náhradu škody, pričom požadoval vrátiť kúpnu cenu škridiel, ako aj náklady vynaložené na ich odstránenie a opätovné pokrytie strechy, spolu s vyslovením zodpovednosti za akékoľvek 10. Pán Gruber sa o Bay Wa dozvedel práve budúce výdavky. z takýchto brožúr. Keďže chcel pokryť strechu svojho farmárskeho domu škridlami, telefonicky sa informoval o dostupnom sor­ timente škridiel a o aktuálnych cenách, hoci v reklamných materiáloch nebola o škridlách žiadna výslovná zmienka. Predstavil sa svo­ jím menom a uviedol, kde býva, ale nezmie­ nil sa o tom, že je poľnohospodár. Zamest­ nanec, s ktorým hovoril, mu neskôr zavolal späť s ústnou ponukou. Pán Gruber však 14. Pri určení právomoci súdu vychádzal z dôvodu, že si chcel škridle prezrieť, išiel do pán Gruber z článku 13 a nasi. Bruselského prevádzkových priestorov BayWa. dohovoru, avšak Bay Wa takto určenú právomoc namietala. Súd prvého stupňa vyslovil svoju právomoc z dôvodu, že kona­ nie sa týka spotrebiteľskej zmluvy tak, ako je vymedzená na účely uvedených ustanovení, ale toto jeho rozhodnutie bolo zmenené na 11. V týchto priestoroch dostal písomnú základe podaného odvolania. V súčasnosti je ponuku. Uviedol, že je poľnohospodár a že vec pred Oberster Gerichtshof (najvyšší súd), chce pokryť škridlami strechu svojho farmár­ ktorý prerušil konanie a podal návrh na skeho domu. Tiež sa zmienil o tom, že vlastní začatie prejudiciálneho konania, pričom ďalšie budovy používané predovšetkým na Súdnemu dvoru položil tieto otázky: hospodárske účely, ale nie o tom, či budova, ktorú chce pokryť škridlami je používaná prevažne na účely hospodárske alebo súkromné.

„1) Závisí v prípadoch, keď je účel plnenia 12. Nasledujúci deň pán Gruber zo svojho čiastočne súkromný, priznanie postave­ domu v Rakúsku telefonoval do BayWa, aby nia spotrebiteľa v zmysle článku 13 prijal ponuku. Bay Wa faxovala potvrdenie Bruselského dohovoru od toho, či pre­ uzavretia zmluvy do jeho banky. važuje súkromný alebo podnikateľský

I - 443

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-464/01

účel a podľa akých kritérií možno roz­ kupujúcemu s bydliskom v inom štáte hodnúť, či prevažuje súkromný alebo telefonickú ponuku, ktorú tento nepri­ podnikateľský účel? jal, ale neskôr kúpil takto ponúkaný výrobok na základe písomnej cenovej ponuky?

2) Treba pri určení účelu plnenia zohľadniť okolnosti, ktoré mohli byť objektívne 6) Podnikol spotrebiteľ kroky potrebné na zistené druhým účastníkom zmluvy? uzavretie zmluvy v štáte svojho bydliska v zmysle článku 13 [prvého odseku] bodu 3 písm. b) Bruselského dohovoru vtedy, keď v štáte svojho bydliska telefonicky prijal cenovú ponuku zosta­ venú v štáte bydliska druhého účastníka zmluvy?" 3) Má sa v prípade pochybnosti zmluva, ktorá môže súvisieť tak so súkromnou, ako aj s obchodnou alebo inou pod­ nikateľskou činnosťou, považovať za spotrebiteľskú zmluvu? 15. Písomné pripomienky predložili účast­ níci konania pred vnútroštátnym súdom, rakúska, nemecká, talianska, portugalská a švédska vláda a Komisia. Na pojednávaní konanom 24. júna 2004 pán Gruber, talian­ ska vláda a Komisia predniesli svoje ústne 4) Predchádzala uzavretiu zmluvy reklama tvrdenia. v zmysle článku 13 [prvého odseku] bodu 3 písm. a) Bruselského dohovoru vtedy, keď budúci druhý účastník zmluvy robil síce v zmluvnom štáte bydliska spotrebiteľa reklamu na svoje výrobky prostredníctvom prospektov, ale výrobok kúpený následne spotrebi­ teľom tam nebol propagovaný? Posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy

16. Súvisiace sporné body nastolené 5). Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle v prvých troch otázkach vnútroštátneho článku 13 Bruselského dohovoru vtedy, súdu sú všeobecného rozsahu a môžu byť keď predávajúci urobil zo svojho štátu z dôvodu vhodnosti preskúmané spolu, hoci

I-444

GRUBER

ja uprednostňujem ich analýzu za podmie­ splátky alebo zmluvy o úvere splatnom nok mierne odlišných od tých, za ktorých sú v splátkach, ktorá je výslovne uzatvorená na tieto otázky formulované. účely financovania predaja tovaru. Neodka­ zuje na iné dodávky tovarov alebo poskyto­ vanie služieb, alebo na kupujúceho, ktorý koná „na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jej obchodnej alebo inej podnikateľ­ skej činnosti". 17. Základná otázka je, či by „zmiešaná" zmluva takého druhu, ako uzavrel pán Gruber s Bay Wa, mala byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu na účely Bruselského dohovoru.

21. Súčasné znenie bolo zavedené Zmluvou o pristúpení z roku 1978 3. Schlosserova správa4 k návrhu tohto dohovoru vysvetľuje, 18. V tomto ohľade chce vnútroštátny súd že tento vývoj bol motivovaný vzrastajúcim tiež vedieť, ktoré okolnosti treba zohľadniť záujmom o o c h r a n u spotrebiteľa pri posudzovaní, a či by tieto okolnosti mali v cezhraničných vzťahoch. Štvrtá časť hlavy byť objektívne zistiteľné dodávateľom. II bola takto „rozšírená v časti týkajúcej sa právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv, pričom zároveň stanovila, že v budúcnosti by mali mať osobitnú ochranu len koneční spotrebitelia konajúci ako súkromné osoby, a nie tí, ktorí uzatvárajú 19. Ako bude vysvetlené, odpoveď na tieto zmluvy pri výkone svojej podnikateľskej otázky je podľa môjho názoru dosť jedno­ činnosti..." [neoficiálny preklad] značná. Je však užitočné najprv sa pozrieť na okolnosti prijatia ustanovení upravujúcich spotrebiteľskú zmluvu v Bruselskom doho­ vore a ich výklad Súdnym dvorom.

22. Podstata definície spotrebiteľskej zmluvy bola prevzatá z článku 5, v tom čase ešte len predbežného návrhu dohovoru o práve pou­ žiteľnom na zmluvné a mimozmluvné Okolnosti prijatia

3 — Zmluva z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach a k protokolu o jeho 20. Článok 13 pôvodnej verzie Bruselského výklade Súdnym dvorom, U. v. ES L 304, s. 1. dohovoru sa týka zmluvy o predaji tovaru na 4 — Ú. v. ES C 59, 1979, s. 71, body 153 a/. 161, s. 117 až 120.

I - 445

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-464/01

záväzky, na ktorý Schlosserova správa odka­ a v súlade s ostatnými medzinárodnými zuje a ktorý sa neskôr stal, s odkazom len na prostriedkami s rovnakým účelom ako Súdny zmluvné záväzky, Rímskym dohovorom 5 . dohovor. Z tohto dôvodu... sa pravidlo neuplatní na zmluvy uzatvorené obchod­ níkmi, výrobcami alebo osobami konajúcimi pri výkone svojho povolania (napríklad doktormi), ktorí nakupujú zariadenie alebo získavajú služby na výkon svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ak takáto osoba koná čiastočne v rámci a čiastočne mimo rámca svojej obchodnej alebo inej 23. Článok 5 Rímskeho dohovoru v podstate podnikateľskej činnosti, patrí táto situácia do vylučuje akúkoľvek voľbu práva, ktorým sa pôsobnosti článku 5 iba v prípade, ak koná riadi zmluva, ktorá by spotrebiteľa zbavovala predovšetkým mimo rámca obchodnej alebo ochrany poskytovanej mu právom štátu jeho inej podnikateľskej činnosti. V prípadoch, bydliska. Tento dohovor definuje spotrebi­ ked' príjemca tovarov alebo služieb alebo teľskú zmluvu v zásade rovnakým spôsobom úveru v skutočnosti konal hlavne mimo ako Bruselský dohovor, teda ako zmluvu, rámca svojej obchodnej alebo inej podnika­ „ktorej predmetom je dodávka tovaru alebo teľskej činnosti, ale druhá zmluvná strana poskytnutie služieb osobe (,spotrebiteľ) na o tom nevedela, a pri zohľadnení všetkých účel, ktorý nemožno považovať za súčasť okolností ani rozumne nemohla vedieť, jeho podnikania alebo povolania". situácia nepatrí do pôsobnosti článku 5. Z tohto dôvodu, ak príjemca tovarov alebo služieb vystupoval ako podnikateľ, napríklad objednávaním tovarov, ktoré môže dobre využiť pri svojej obchodnej činnosti alebo povolaní na hlavičkovom papieri, je chránená dobromyseľnosť druhej zmluvnej strany a vec sa neriadi článkom 5." [neoficiálny preklad] 24. Guiliano-Lagarde správa 6 k návrhu tohto dohovoru ďalej vysvetľuje tento pojem:

„Definícia spotrebiteľských zmlúv zodpovedá definícii obsiahnutej v článku 13 dohovoru o právomoci a výkone rozhodnutí. Mala by byť vykladaná s prihliadnutím na jej účel, ktorým je chrániť slabšiu zmluvnú stranu,

25. Pojem spotrebiteľskej zmluvy v článku 5 — Ú. v. EÚ C 169, 2005, s. 10; pozri Schlosserova správa v bode 155. 13 a nasl. Bruselského dohovoru bol posu­ 6 — Ú. v. ES C 282,1980, s. 1 a s. 23. dzovaný Súdnym dvorom predovšetkým vo

I-446

GRUBER

veciach Shearson Lehmann Hutton 7 aBenin- 28. Vo veci Benincasa Súdny dvor potvrdil casa 8. tento prístup a konkretizoval, že „je potrebné poukázať na postavenie osoby, ktorá je účastníkom konkrétnej zmluvy, berúc do úvahy povahu a cieľ zmluvy, a nie na subjektívnu situáciu tejto osoby... Tá istá osoba môže byť vo vzťahu k určitým plne­ niam považovaná za spotrebiteľa a vo vzťahu 26. V Shearson Lehmann Hutton Súdny k iným za podnikateľský subjekt... Len na dvor označil za zmysel týchto ustanovení zmluvy uzatvorené na účely uspokojenia „záujem chrániť spotrebiteľa ako zmluvnú osobných potrieb jednotlivca v zmysle stranu, ktorá je považovaná za ekonomicky súkromnej spotreby sa vzťahujú ustanovenia slabšiu a menej skúsenú v právnych záležito­ určené k ochrane spotrebiteľa ako zmluvnej stiach ako druhá zmluvná strana a ktorá strany, ktorá je považovaná za ekonomicky nesmie byt' odrádzaná od súdneho uplatňo­ slabšiu. Osobitná ochrana, ktorej poskytnutie vania svojich nárokov donucovaním, aby sledujú tieto ustanovenia, nie je dovolená podala žalobu na súdy zmluvného štátu, v prípade zmlúv uzavretých na účely výkonu v ktorom má bydlisko druhá zmluvná obchodnej alebo inej podnikateľskej čin­ strana" 9. nosti..." 1 2 .

27. Súdny dvor však zároveň vysvetlil dôvody, pre ktoré nemožno pojem „spotre­ biteľ" v tomto kontexte vykladať príliš extenzívne: pravidlo upravujúce uvedenú Predložené pripomienky právomoc je výnimkou zo všeobecného pravidla obsiahnutého v článku 2; nehľadiac na takéto výslovné výnimky Dohovor odmieta zverovanie právomoci súdom podľa bydliska žalobcu; pričom sledovaný ochranný účel naznačuje, že výnimky by nemali byť rozširované na osoby, pre ktoré takáto 29. Na základe uvedených úvah dospievajú ochrana nie je opodstatnená. 10 Tento pojem všetky predložené pripomienky k záveru, že sa preto vzťahuje „len na súkromného v prípade „zmiešaných" zmlúv nie je vylú­ konečného spotrebiteľa, ktorý nevykonáva čené použitie článku 13 a nasi. Dohovoru. obchodnú alebo inú podnikateľskú čin­ Rovnako existuje všeobecná zhoda v tom, že nosť" 1 1. povaha takejto zmluvy má byť určená podľa jej prevažujúcej zložky. Jednotlivé prístupy sa však líšia, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých 7 - Rozsudok z 19. januára 1993, C-89/91, Zb. s. I-139. majú byť „spotrebiteľské" aspekty zmluvy na 8 - Rozsudok z 3. júla 1997, C-269/95, Zb. s. I-3767. 9 — Hod 18 rozsudku. 10 — Body 16, 17 a 19 rozsudku. 11 — Bod 22 rozsudku. 12 — Body 16 a 17 rozsudku.

I - 447

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-464/01

tento účel považované za prevažujúce. Vo 32. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré treba všeobecnosti môžu byť tieto prístupy zara­ zohľadniť, existuje značná rozmanitosť názo­ dené do dvoch skupín. rov. Niektoré predložené návrhy vyjadrujú názor, že rozhodujúcim kritériom musí byť percentuálny podiel nadobudnutého tovaru skutočne použitého alebo určeného na jed­ notlivý účel, zatiaľ čo iné poukazujú na existujúce ťažkosti pri spoľahnutí sa na výlučne kvantitatívne hľadiská. Pán Gruber tvrdí, že rozhodujúci by mal byť úmysel 30. V stručnosti, podľa prvej skupiny názo­ spotrebiteľa, ale že podnikateľ, ktorý orien­ rov by predovšetkým v prípade pochybností tuje svoju reklamu na súkromné domácnosti, malo byť uprednostnené posúdenie zmluvy musí v každom prípade očakávať, že obcho­ ako spotrebiteľskej, a to z dôvodu ochrany duje so spotrebiteľom. Ďalší argumentujú spotrebiteľa. Cieľom výnimky je chrániť v prospech zohľadnenia podmienok samo­ spotrebiteľa považovaného za ekonomicky tnej zmluvy alebo v prospech iných objek­ slabšiu a v právnych záležitostiach menej tívnych skutočností ako napríklad použitie skúsenú zmluvnú stranu tým, že sa od neho hlavičkového papiera spotrebiteľom, povaha nebude požadovať, aby uplatňoval svoje tovarov alebo služieb a ich vzťah nároky na súdoch iného zmluvného štátu. k podnikaniu spotrebiteľa, množstvo objed­ Táto ochrana by nemala byť odopretá naného tovaru alebo známy spoločensko- nikomu, kto je v takomto postavení. ekonomický kontext, ktoré môžu naznačovať pravdepodobné spojenie so spotrebiteľovou obchodnou činnosťou alebo povolaním. Talianska, portugalská a švédska vláda pova­ žujú stav dodávateľovej vedomosti za irele­ vantný, zatiaľ čo všetky ostatné strany pred­ kladajúce pripomienky ho naopak považujú za dôležitý. 31. Iný názor uprednostňuje doslovný výklad článku 13 a nasl, a v prípade akejkoľ­ vek pochybnosti posudzuje zmluvu ako patriacu do obchodnej alebo inej podnikateľ­ skej sféry spotrebiteľa, a to z dôvodu, že tieto ustanovenia obsahujú výnimku z právomoci súdu príslušného podľa miesta zmluvného plnenia v zmysle článku 5 odseku 1, ktorá sama osebe je výnimkou zo všeobecného Posúdenie pravidla obsiahnutého, v článku 2, podľa ktorého patrí právomoc súdu podľa miesta bydliska žalovaného (actor sequitur forum rei). Ako výnimka v prospech súdu bydliska žalobcu, vo vzťahu ku ktorému je Dohovor vo všeobecnosti odmietavý, je teda osobitne mimoriadna. Súdny dvor opakovane vyslovil, 33. Základná otázka je, ako som už uviedol, že takéto výnimky musia byť vykladané či by „zmiešaná" zmluva takého druhu, ako doslovne, a konštatoval tak predovšetkým uzavrel pán Gruber s Bay Wa, mala byť vo vzťahu k článku 13 a nasl. považovaná za spotrebiteľskú zmluvu na

I-448

GRUBER

účely Bruselského dohovoru. V tejto súvis­ 36. Po tretie, a to je najdôležitejšie, cieľom losti prichádzajú do úvahy tri základné článku 13 a nasi, je uľahčiť súkromnému hľadiská. spotrebiteľovi, ktorý je v kontexte jednotlivej zmluvy zvyčajne v slabšom postavení ako jeho dodávateľ, a to tak pokiaľ ide o ekonomické podmienky, ako aj o podmienky podnikateľských a právnych skúseností a prostriedkov, podanie žaloby proti tomuto dodávateľovi. Uvedené je zrejmé z Giuliano-Lagarde správy, ako aj 34. Po prvé je to samozrejme zmluva, ktorá z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vo má byť posudzovaná, nie spotrebiteľ. Neexis­ vzťahu k článku 13 a nasl. Je to práve toto tuje žiadne osobné postavenie spotrebiteľa hľadisko, ktoré podľa môjho názoru nazna­ alebo ne-spotrebiteľa, ale záleží na konkrét­ čuje prístup, ktorý má byť uplatnený vo nej situácii, v ktorej spotrebiteľ koná pri vzťahu k zmluvám takého typu ako v spornej uzatváraní jednotlivej zmluvy. Uvedené veci. vyplýva zo znenia článku 13 a bolo zdôraz­ nené Súdnym dvorom, predovšetkým vo veci Benincasa.

37. Spotrebiteľom je poskytnutá osobitná 35. Po druhé zmluva musí byť posudzovaná a výnimočná ochrana z dôvodu, že pri ako celok a nemôže byť rozdeľovaná. uzatváraní zmluvy v tomto postavení sú V tomto kontexte neexistuje „zmiešaná v slabšej pozícii ako dodávateľ konajúci pri zmluva", existujú len spotrebiteľské zmluvy výkone svojej obchodnej alebo inej podnika­ a iné zmluvy. Uvedené opätovne vyplýva zo teľskej činnosti. znenia článku 13 a tiež z jedného zo základných cieľov Bruselského dohovoru, ktorým je snaha vyhnúť sa nárastu počtu súdov, ktoré majú právomoc v tej istej veci, predovšetkým vo vzťahu k jednej a tej istej zmluve 13. Bolo by absurdné a v rozpore s účelom Dohovoru, ak by jeden súd mal mať právomoc v spore týkajúcom sa časti zmluvy, zatiaľ čo iný súd by mal právomoc vo vzťahu 38. Napriek tomu, že samozrejme existujú k zostávajúcej časti. Na zmluvu takého druhu zmluvy, pri ktorých je skutočnosť iná, ako v spornej veci sa preto musí vzťahovať Dohovor nevyžaduje, aby bolo relatívne slabé buď článok 5 odsek 1, alebo článok 13 a nasi. postavenie spotrebiteľa zisťované v každom prípade, ale v záujme právnej istoty považuje každú osobu, ktorá nadobúda tovary alebo 13 — Pozri napríklad rozsudky z 11. júla 2002, Gabriel, C-96/00, služby na účely mimo rámca jej obchodnej Zb. s. I-6367, bod 57; z 10. apríla 2003, Pugliese, C-437/00, Zb. s. I-3573, bod 16, a z 5. februára 2004, DFDS Torline, alebo inej podnikateľskej činnosti, za osobu C-18/02, Zb. s. I-1417, bod 26. v slabšej pozícii ako jej dodávateľ.

I - 449

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — F. G. JACOBS — VEC C-464/01

39. Na druhej strane práve z tohto dôvodu inej podnikateľskej činnosti, nemôže spolie­ musí byť každá osoba nadobúdajúca takéto hať na výnimočnú ochranu poskytnutú dodávky na účely patriace do oblasti jej článkom 13 a nasi. Bruselského dohovoru, obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ak obchodný alebo profesijný účel nie je považovaná za rovnocennú s dodávateľom celkom bezvýznamný. a neoprávnená na tú istú výnimočnú ochranu.

43. Nielen politické hľadiská vysvetlené 40. V prípadoch, keď zmluva zároveň uspo­ v Schlosserovej a Giuliano-Lagarde správach kojuje súkromné aj obchodné alebo iné a logická podstata dotknutej ochrany nabá­ podnikateľské potreby, je spravidla možné dajú k tomuto záveru. Vyplýva tiež určiť časť zmluvy v rámci každej z týchto z ustálenej súdnej praxe Súdneho dvora kategórií. Nie je však možné považovať v tom zmysle, že ako výnimka zo všeobec­ spotrebiteľa, v tejto časti alebo v akejkoľvek ného pravidla, a predovšetkým výnimka inej časti, vo vzťahu k jednej a tej istej zmluve zverujúca právomoc súdom podľa miesta za zmluvnú stranu, ktorá je zároveň bydliska žalobcu, majú byť tieto ustanovenia v slabšom i rovnocennom postavení vykladané doslovne a nie extenzívne aj na s dodávateľom. osoby, pre ktoré nie je ochrana opodstat­ nená.

41. Vzhľadom na to, že zmluva je uzavretá na obchodný alebo iný podnikateľský účel spotrebiteľa, musí byť tento považovaný za rovnocenného s dodávateľom. Toto rovno­ 44. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či rozsah, cenné postavenie vo vzťahu k dodávateľovi, v akom zmluva slúži súkromným pokiaľ ide o jeho predpokladané obchodné a obchodným alebo iným podnikateľským a právne skúsenosti, ako aj prostriedky, účelom spotrebiteľa musí byť objektívne nesmie byť oslabované skutočnosťou, že zistiteľný dodávateľom. zmluva slúži zároveň súkromným účelom. Musí zostať zachované bez ohľadu na to, aká je relatívna dôležitosť obidvoch účelov, pokiaľ sú oba podstatné.

45. S prihliadnutím na názor, ku ktorému som dospel vyššie, musí súd, na ktorý je podaná žaloba, v prípade rozporu určiť, či 42. V dôsledku toho sa osoba, ktorá uzatvára zmluva slúžila v podstatnom rozsahu účelu zmluvy na účely, ktoré sú čiastočne v rámci patriacemu do obchodnej alebo profesijnej a čiastočne mimo rámca jej obchodnej alebo sféry spotrebiteľa.

I-450

GRUBER

46. Toto určenie musí mať oporu vo vyko­ 50. Zatiaľ čo ustanovenia upravujúce spot­ nanom dokazovaní a súhlasím s názorom rebiteľskú zmluvu nesmú byť vykladané tak, vysloveným v množstve pripomienok pred­ aby rozširovali ochranu, ktorú poskytujú na ložených Súdnemu dvoru, že rozhodujúci je tých, pre ktorých nie je opodstatnená, celkový kontext zmluvy. zároveň nesmú byť vykladané tak, aby odopreli ochranu tým, pre ktorých je táto ochrana určená. Táto ochrana je nepochybne určená pre každú osobu, ktorá uzatvára zmluvu výlučne alebo prevažne na účely, ktoré možno považovať za účely mimo rámca jej obchodnej alebo inej podnikateľ­ 47. Ak záver vyplývajúci z dokazovania je skej činnosti. Dôležitosť uvedeného cieľa taký, že zmluva slúžila v podstatnom rozsahu zdôrazňuje článok 153 ES, ktorý sleduje ten účelu patriacemu do obchodnej alebo inej istý celkový zámer zabezpečenia vysokej podnikateľskej sféry spotrebiteľa, potom sa úrovne ochrany spotrebiteľa. článok 13 a nasl. neuplatní a je irelevantné, či bol tento účel objektívne zistiteľný dodáva­ teľom alebo nie.

51. Ak však spotrebiteľ vystupuje tak, akoby konal z pozície svojho obchodného alebo 48. Ak je záver taký, že neexistoval žiaden profesijného postavenia, napríklad korešpon­ podstatný obchodný alebo iný podnikateľský denciou na hlavičkovom papieri, dodávkou účel, zmluva by mala byť posúdená ako tovaru na adresu svojho sídla alebo zmien­ spotrebiteľská zmluva. V takomto prípade kou o možnosti vrátenia DPH, a jeho dodá­ by ťažkosti mohli vzniknúť len vtedy, ak aj vateľ koná v dobrej viere, nevediac napriek tomuto zisteniu mal dodávateľ aj tak o žiadnom dôvode, pre ktorý by sa mal rozumný dôvod domnievať sa z okolností domnievať o opaku, možno spotrebiteľa sprevádzajúcich uzavretie zmluvy, že táto odôvodnene považovať za vzdávajúceho sa bola uzavretá na účel patriaci do obchodnej práva na ochranu tak, ako je to uvedené alebo inej podnikateľskej sféry spotrebiteľa. v Giuliano-Lagarde správe.

49. Za tejto situácie sa domnievam, že ochrana podľa článku 13 a nasl. Dohovoru nesmie byť odopretá spotrebiteľovi, pokiaľ sa 52. Zo zreteľom na vyššie uvedené hľadiská nesprával spôsobom, ktorý vedie k zrejmému sa zdá pravdepodobné, že zmluva medzi záveru, že konal ako podnikateľ a z tohto pánom Gruber a BayWA nemôže byť pova­ dôvodu ho možno považovať za vystupujú­ žovaná za spotrebiteľskú zmluvu na účely ceho tak, akoby uzatváral zmluvy v rámci Dohovoru, takže zostávajúce predložené svojej podnikateľskej činnosti. otázky, ktoré majú význam len v prípade

I-451

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - F. G. JACOBS - VEC C-464/01

posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej, a podomový predaj. Z tohto dôvodu sa nevznikajú. Toto posúdenie je však vecou vyžaduje, aby obchodník uskutočnil určité vnútroštátneho súdu, a preto tieto otázky konania, ako napríklad využitie reklamy napriek uvedenému preskúmam. v tlači, rozhlase, televízii alebo v kine, alebo prostredníctvom katalógov orientovaných výslovne na tento štát, alebo aby urobil obchodné ponuky individuálne cez spro­ stredkovateľa alebo agitovaním. ..." 15 [neofi­ ciálny preklad]

Predchádzajúca reklama v štáte bydliska spotrebiteľa

56. V dvoch veciach sa nemecký Bundesge­ 53. Štvrtá otázka predložená vnútroštátnym richtshof pýtal Súdneho dvora, či toto súdom je vyvolaná skutočnosťou, že zatiaľ čo ustanovenie Dohovoru vyžaduje spojenie sa pán Gruber dozvedel o činnostiach Bay medzi reklamou a uzavretím zmluvy1 , ale Wa prostredníctvom reklamného materiálu, v oboch Súdny dvor rozhodol, že článok 13 ktorý mu bol odoslaný v Rakúsku, v tomto odsek 3 písm. a) Bruselského dohovoru sa vo materiali nebola žiadna zmienka o škridlách, veci neuplatní z iných dôvodov, a preto tento ktoré chcel kúpiť, a v skutočnosti aj kúpil. aspekt nepreskúmal. Patrí táto situácia do pojmu zmluvy, pri ktorej „predchádzala uzavretiu... reklama"?

57. Vo veci Shearson Lehmann Hutton 54. Schlosserova správa odkazuje v detailoch generálny advokát Darmon vyslovil názor, o tom, čo sa má na mysli pod reklamou že nie je nevyhnutné zisťovať príčinnú v štáte bydliska spotrebiteľa, na Giuliano- súvislosť medzi reklamou a uzavretím Lagarde správu. zmluvy17. Poznamenal, že Dohovor nevyža­ duje, aby spotrebiteľ preukázal, že bol skutočne ovplyvnený reklamou alebo že existuje príčinná súvislosť medzi reklamou a uzavretím zmluvy, čo je požiadavka, ktorej by v každom prípade nebolo vo všeobecnosti 55. Druhá z uvedených správ konštatuje, že možné vyhovieť. Naviac takýto prístup by bol táto podmienka 14 „... sa vzťahuje na situácie, v rozpore s cieľom ochrany spotrebiteľa, keď obchodník uskutočnil kroky k tomu, aby ktorej obmedzenia musia vyplývať zo sku- svoje tovary alebo služby predal v štáte bydliska spotrebiteľa. Je zamýšľaná tak, aby pokryla medzi inými aj poštovú objednávku 15 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 6, s. 24. 16 — Rozsudky Shearson Lehmann Hutton, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, druhá otázka, a z 15. septembra 1994, Brenner a Noller, C-318/93, Zb. s. I-4275, tretia otázka. 14 — V kontexte Rímskeho dohovoru, prvá zarážka článku 5 17 — Pozri predovšetkým body 81 až 85 návrhov, a bod 113, 2 odseku 2. navrhnutej alternatívy rozhodnutia.

I-452

GRUBER

točného znenia Dohovoru. Jediné mysliteľné 60. Môžem len súhlasiť s prístupom, ku obmedzenie je to, ktoré vyplýva z použitia ktorému dospel generálny advokát Darmon zdravého rozumu: reklama nesmie byť príliš vo veci Shearson Lehmann Hutton a ktorý je časovo vzdialená od uzavretia zmluvy, pri­ zastavaný vo väčšine pripomienok predlože­ čom posúdenie tejto podmienky patrí vnút­ ných Súdnemu dvoru. Ako bolo zdôraznené, roštátnemu súdu. Z tohto dôvodu uvažoval, Dohovor hovorí len o zmluve, „ktorej pred­ že článok 13 odsek 3 písm. a) „ustanovuje chádzala" reklama, nie o zmluve, „ktorej nevyvrátiteľnú domnienku, že existuje prí­ príčinou" bola reklama. činná súvislosť medzi objavením sa reklamy a uzavretím zmluvy v prípadoch, keď jej reklama predchádzala".

61. Situácia uvedená v článku 13 odseku 3 písm. a) sa v zásade týka úmyselnej cezhra- ničnej reklamy. Obchodník v jednom zmluv­ 58. Zo strán predkladajúcich pripomienky nom štáte, ktorý robí reklamu na svoje tovary k tomuto bodu sa len portugalská vláda alebo služby určenú pre jednotlivcov domnieva, že k tomu, aby bolo možné použiť v druhom zmluvnom štáte, by si mal byť ustanovenia upravujúce ochranu spotrebi­ vedomý toho, že akákoľvek následne uzatvo­ teľa, je nevyhnutné blízke spojenie medzi rená zmluva bude spotrebiteľskou zmluvou tovarmi alebo službami, na ktoré sa robí na účely Dohovoru, ak sú splnené ostatné reklama, a tými, ktoré spotrebiteľ nado­ podstatné podmienky. Prístup, ktorý by budne. Ostatní v zásade súhlasia, že je závisel od zistenia špecifickej súvislosti medzi postačujúce, aby spotrebiteľ dostal reklamný reklamou a skutočne nadobudnutými materiál a následne nadobudol tovary alebo tovarmi alebo službami by nemohol spĺňať služby od zadávateľa reklamy bez ohľadu na požiadavku právnej istoty. ich presnú povahu. Dokonca aj portugalská vláda akceptuje názor, že nie je nevyhnutná absolútna totožnosť medzi dodávkou, na ktorú sa robí reklama, a tou, ktorú spotrebi­ teľ nadobudne, pod podmienkou, že sú podobné alebo patria do tej istej oblasti činnosti. 62. Okrem toho cieľ komerčnej reklamy je zriedkakedy, ak vôbec, obmedzený na pod­ poru len určitých druhov tovaru, pri vylúčení všetkých ostatných obchodných činností. Naopak, vo všeobecnosti je cieľom propago­ vať u čo najširšej verejnosti existenciu zadávateľa reklamy a rozsah jeho podnikateľ­ 59. Komisia predovšetkým poukazuje na to, ských aktivít a vyvolať tak uzatváranie že okrem problému spojeného so zisťovaním obchodov v takom množstve línií, ako je to špecifickej príčinnej súvislosti existuje riziko, len možné. Naopak, často sa stáva, že že by dodávatelia mohli zostaviť svoju príjemca reklamného materiálu, ktorého reklamu za takých podmienok, aby účinne upútala všeobecná povaha podnikania zadá­ vylúčili použitie článku 13 a nasi, a takto vateľa reklamy, ho bude vyhľadávať d'alej obišli účel Dohovoru. a možno nadobudne tovary alebo služby,

I-453

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-464/01

ktoré nie sú v týchto materiáloch výslovne nená, hoci portugalská vláda zdôrazňuje, že zmienené. tieto dve ponuky sa musia týkať toho istého výrobku. Komisia poukazuje na to, že v tomto prípade je opätovne podmienkou len to, aby zmluve predchádzala osobitná ponuka adresovaná priamo spotrebiteľovi v štáte jeho bydliska, a nie to, aby zmluva 63. V dôsledku toho za uzavretie zmluvy, bola založená na tejto ponuke. ktorému predchádzala reklama v štáte bydlis­ ka spotrebiteľa v zmysle článku 13 odseku 3 písm. a) Bruselského dohovoru, musí byť považovaná situácia, keď dodávateľ pred uzavretím zmluvy robil reklamu na svoje tovary alebo služby v tomto štáte, aj keď sa pri tom nezmienil o špecifických výrobkoch nadobudnutých spotrebiteľom.

66. Opäť súhlasím so zastavaným prístu­ pom. V okolnostiach prejednávaného prí­ padu nemožno písomnú ponuku doručenú pánovi Gruberovi v Nemecku považovať za ponuku, ktorý by mu bola adresovaný v štáte Osobitná ponuka adresovaná priamo spo­ jeho bydliska, v Rakúsku. Ústna ponuka, trebiteľovi ktorý mu bola urobená, keď bol v Rakúsku, však jasne vyhovuje definícii obsiahnutej v článku 13 odseku 3 písm. a). Táto ponuka predchádzala uzavretiu zmluvy. 64. Vnútroštátny súd vo svojej piatej otázke tiež hľadá usmernenie, týkajúce sa alterna­ tívnej podmienky obsiahnutej v článku 13 odseku 3 písm. a), ktorou je zmluva, ktorej predchádzala osobitná ponuka adresovaná priamo spotrebiteľovi v štáte jeho bydliska. Zahŕňa tento pojem situáciu, keď dodávateľ urobí spotrebiteľovi ponuku telefonicky v štáte jeho bydliska, pričom táto ponuka je nasledovaná písomnou ponukou odovzda­ 67. Napriek tomu je však možno vhodné nou spotrebiteľovi v štáte dodávateľa a je to rozlišovať medzi „osobitnou ponukou" práve táto neskoršia ponuka, ktorú spotrebi­ a „reklamou". Reklama je všeobecnej povahy, teľ prijme? zatiaľ čo osobitná ponuka je výslovne defi­ novaná ako osobitná. Z tohto dôvodu, zatiaľ čo nie je nevyhnutné, aby sa reklamný materiál týkal tých istých tovarov alebo služieb, aké spotrebiteľ následne nadobudne, zdá sa, že je nevyhnutné, aby existovala 65. Pripomienky predložené Súdnemu podstatná totožnosť medzi tými, ktoré sú dvoru v zásade súhlasia s tým, že za ponúknuté v osobitnej ponuke a tými, ktoré opísaných okolností je táto podmienka spl­ spotrebiteľ získa. Preto, ak by sa telefonická

I-454

GRUBER

ponuka urobená pánovi Gruberovi týkala 70. Z podmienok ustanovenia sa zdá zrejmé, škridiel, a písomná ponuka a následná že odpoveď na túto otázku by mala byť zmluva strešných nosníkov, podmienka „oso­ kladná, ako to napokon navrhli všetky strany bitnej ponuky" by nebola splnená. predkladajúce pripomienky k tomuto bodu a potvrdili ich Schlosserova a Giuliano- Lagarde správa.

68. Zastávam preto názor, že v prípadoch, keď spotrebiteľ v štáte svojho bydliska dostane telefonicky konkrétnu ponuku od dodávateľa z iného štátu a následne nad­ 71. Schlosserova správa konštatuje, že „nové obudne od tohto dodávateľa tovary alebo u s t a n o v e n i a o p ä t o v n e vychádzajú služby takto ponúknuté, uzavretie zmluvy z predbežného návrhu dohovoru o práve musí byť považované za uzavretie, ktorému použiteľnom na zmluvné a mimozmluvné predchádzala osobitná ponuka v zmysle záväzky. Musia byť splnené obidve pod­ článku 13 odseku 3 písm. a) Bruselského mienky uvedené v bode 3 prvého odseku dohovoru aj v prípade, ak skutočné pod­ článku 13, a to jednak osobitná ponuka alebo mienky zmluvy sú založené na následnej reklama v štáte bydliska spotrebiteľa, ako aj ponuke, ktorá spotrebiteľovi nebola doru­ kroky potrebné k uzavretiu zmluvy podnik­ čená v štáte jeho bydliska. nuté spotrebiteľom v tomto štáte" 18.

72. Guiliano-Lagarde správa konštatuje, že Kroky potrebné k uzavretiu zmluvy slová „kroky potrebné na jeho strane" boli „výslovne prijaté... s cieľom vyhnúť sa tra­ dičnému problému určenia miesta, v ktorom bola zmluva uzavretá. Ide o obzvlášť chúlo­ stivú záležitosť v uvedených situáciách, pre­ tože zahŕňa medzinárodne zmluvy bežne uzatvárané prostredníctvom korešpondencie. 69. Posledná otázka vnútroštátneho súdu je, Slovo „kroky" zahŕňa medzi inými písanie či spotrebiteľ podnikne kroky potrebné alebo akúkoľvek činnosť uskutočnenú k uzavretiu zmluvy v jeho vlastnom štáte v dôsledku ponuky alebo reklamy" 19. v zmysle článku 13 odseku 3 písm. b) v prípade, keď ponuka urobená v štáte dodávateľa a spotrebiteľ túto ponuku prijme 18 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 4, s. 118. telefonicky zo svojho vlastného štátu. 19 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 4, s. 24.

I - 455

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-464/01

73. Z tohto dôvodu je miesto, v ktorom je diskusii alebo rokovaniu, ktoré formujú urobená ponuka, právne irelevantné pod zmluvné podmienky, tieto kroky pravdepo­ podmienkou, že spotrebiteľ dostal ponuku dobne musia byť uskutočnené skôr dodáva­ (alebo reklamu) v štáte svojho bydliska. To, teľom ako spotrebiteľom a pravdepodobne na čom záleží, je skutočnosť, či spotrebiteľ v každom prípade predchádzajú uzavretiu podniká kroky potrebné k uzavretiu zmluvy zmluvy. v štáte svojho bydliska. Rovnako je irele­ vantné, aké prostriedky komunikácie sú použité k uzavretiu zmluvy.

75. V dôsledku toho na účely článku 13 odseku 3 písm. b) spotrebiteľ podnikne kroky 74. Je zrejmé, že v prípade, keď spotrebiteľ potrebné k uzavretiu zmluvy v štáte svojho telefonuje zo svojho domu, aby prijal bydliska v prípade, keď oznámi prijatie ponuku, ide o krok potrebný k uzatvoreniu ponuky z tohto štátu, bez ohľadu na miesto, zmluvy. Na druhej strane aj v prípade, keď kde bola urobená ponuka a bez ohľadu na v štáte dodávateľa došlo k predchádzajúcej použité prostriedky komunikácie.

Návrh

76. Z tohto dôvodu sa domnievam, že Súdny dvor by mal odpovedať na otázky položené Oberster Gerichtshof takto:

„1) Osoba, ktorá uzatvára zmluvu na účely, ktoré sú čiastočne v rámci a čiastočne mimo rámca jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, sa nesmie odvolávať na pravidlo upravujúce právomoc, obsiahnuté v článku 13 a nasl. Bruselského dohovoru z 27. september 1968, ak obchodný alebo podnikateľský účel nie je celkom bezvýznamný.

I-456

GRUBER

2) Pri určení, či osoba uzavrela zmluvu na účel, ktorý možno považovať za účel mimo rámca jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti v zmysle článku 13 a nasl. Bruselského dohovoru, nie je nevyhnutné zohľadňovať okolnosti, ktoré mohli byť objektívne zistené druhou zmluvnou stranou, okrem prípadu, ak spotrebiteľ vystupoval ako konajúci pri výkone svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a druhý účastník zmluvy v dobrej viere nevedel o žiadnych dôvodoch, pre ktoré by sa mal domnievať o opaku.

3) Za uzavretie zmluvy, ktorému predchádzala reklama v štáte bydliska spotrebiteľa v zmysle článku 13 odseku 3 písm. a) Bruselského dohovoru, sa má považovať prípad, keď dodávateľ pred uzavretím zmluvy robil reklamu na tovary alebo služby v tomto štáte, aj keď sa v nej nezmienil o konkrétnych výrobkoch nadobudnutých spotrebiteľom.

4) V prípadoch, keď spotrebiteľ v štáte svojho bydliska dostane telefonicky osobitnú ponuku od dodávateľa z iného zmluvného štátu a následne nadobudne od tohto dodávateľa tovary alebo služby takto ponúknuté, je uzavretie zmluvy považované za uzavretie, ktorému predchádzala osobitná ponuka v zmysle článku 13 odseku 3 písm. a) Bruselského dohovoru, a to aj v prípade, keď jej skutočné podmienky sú založené na následnej ponuke nedoručenej v štáte bydliska spotrebiteľa. 5) Na účely článku 13 odseku 3 písm. b) Bruselského dohovoru spotrebiteľ podnikne kroky potrebné k uzavretiu zmluvy v štáte svojho bydliska v prípade, keď oznámi prijatie ponuky z tohto štátu, bez ohľadu na miesto, v ktorom bola urobená ponuka a bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.

I-457

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-464/01 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik