C-475/01

KOMISIA/GRÉCKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 15. januára 2004 1

1. V tomto konaní sa Európska komisia nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujú­ domáha určenia, že Grécko si tým, že cou dane ukladané priamo či nepriamo na uplatňuje nižšiu sadzbu spotrebnej dane na podobné domáce výrobky. ouzo, než akou sú zdaňované iné alkoholické nápoje, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 90 prvého pododseku ES.

Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštát­ nou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné I — Právny rámec výrobky."

Právna úprava Spoločenstva

3. Smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje [z alkoholu 2. Ako je známe, článok 90 ES znie: a alkoholických nápojov — neoficiálny pre­ 2 klad] (ďalej len „smernica 92/83") rozdeľuje alkoholické nápoje do piatich oddielov, pričom sa každý venuje jednej kategórii: oddiel I „pivo" (články 1 — 6); oddiel II „víno" (články 7 — 10); oddiel III „kvasené nápoje" (články 11 — 15); oddiel IV „medzi- „Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných produkty" (články 16 — 18) a oddiel „etanol" členských štátov nijakou priamou alebo (články 1 9 - 2 6 ) .

8. Ďalej podľa článku 23:

— všetky produkty so skutočným obsahom etanolu vyšším ako 1,2 % objemových percent etanolu, ktoré spadajú pod KN „Nasledujúce členské štáty môžu uplatňovať kódy 2207 a 2208, aj keď sú tieto zredukované [znížené — neoficiálny preklad] produkty čiastočne produktmi spadajú­ sadzby, ktoré sú nižšie ako minimálna cimi pod iné KN kódy, sadzba, ale ktoré nie sú o viac ako o 50 % nižšie ako štandardná štátna daňová sadzba pre etanol, a to na nasledujúce produkty:

— produkty spadajúce pod KN kódy 2204, 2205 a 2206, ktoré majú skutočný obsah etanolu vyšší ako 22 % objemových 1) Francúzska republika v prípade rumu percent etanolu, definovaného v článku 1 odsek 4 a)

I - 8926

KOMISIA/GRÉCKO

n a r i a d e n i a (EHS) č. 1576/89 „Liehovina aromatizovaná anízom, ktorá sa a vyrobeného z cukrovej trstiny vype­ má nazývať ,ouzo' musí byť: stovanej na mieste výroby podľa usta­ novení článku 1, ods. 3 bodu 1 (3)(1) uvedeného nariadenia, s obsahom prchavých zložiek iných ako etanol alebo metanol rovnajúcim sa alebo vyšším ako 225 gramov na hektoliter — vyrobená výlučne v Grécku, čistého etanolu a so skutočným obsa­ hom etanolu rovnajúcim sa alebo vyš­ ším ako 40 % objemových percent etanolu;

Vnútroštátna právna úprava

12. Grécko prebralo smernicu 92/83 do „Od 1. januára 1993 bude minimálna sadzba svojho právneho poriadku zákonom spotrebnej dane na alkohol a na alkohol č. 2127/93. obsiahnutý v iných nápojoch, ako sú uvedené v článkoch 4, 5 a 6, stanovená na 550 ECU na hektoliter čistého alkoholu."

13. Na základe tohto zákona je sadzba spotrebnej dane 293 709 drachiem (čo sa rovná 861 949 eur) na sto litrov čistého etanolu, ale podľa článku 26 tohto zákona je znížená o 50 % pre ouzo. 11. Napokon v zmysle článku 7 ods. 1 tej istej smernice:

II — Skutkový stav a konanie

„Grécka republika môže na etylalkohol určený pre spotrebu v okresoch Lesbos, Chios, Samos, Dodekanes, Kyklady a na 14. Po niekoľkých súkromných sťažnostiach, určité ostrovy v Egejskom moci, a síce v ktorých sa namietalo uplatňovanie výhod­ Thassos, Severné Sporady, Samothraki nejšej sadzby spotrebnej dane pre ouzo a Skyros, používať znížené sadzby spotrebnej oproti sadzbe, ktorú grécke úrady uplatňovali dane. na iné alkoholické nápoje ako gin, vodka, whisky, rum, tequila a arak, Komisia po tom, ako požiadala tieto úrady o vysvetlenie, 4 — Ú. v. ES L 316, s. 29. zaslala listom zo 16. decembra 1998 výzvu,

I — 8928

I - 8929

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-475/01

aktorý je úplne v súlade s článkom 23 Posúdenie bodom 2 smernice 92/83 a že o tom ihneď informovalo Komisiu v zmysle článku 29 tejto smernice. Pri tejto príležitosti Komisia nevzniesla žiadne námietky a až 28. apríla 1997 oznámila svoje pochybnosti vo veci zlučiteľnosti uvedeného systému s článkom 23. Zdá sa mi, že v tomto bode je tvrdenie 90 ES. Komisie vernejšie všeobecne známej a ustálenej judikatúre Spoločenstva.

24. Ako totiž aj sama Komisia pripomenula, 21. Podľa názoru gréckej vlády teda skutoč­ z tejto judikatúry vyplýva, že Komisii priná­ nosť, že Komisia začala konanie o nesplnenie leží rozhodnúť, či a kedy je vhodné začať povinnosti až po niekoľkých rokoch, hoci od konanie v zmysle článku 226 druhého roku 1993 vedela o spornej vnútroštátnej pododseku ES 5, a prináleží jej tiež roz­ právnej úprave, predstavuje porušenie zásady hodnúť, či je vhodné začať konanie podľa dobrej viery, legitímnej dôvery a právnej prvého odseku toho istého článku, ktoré istoty. predchádza a slúži konaniu pred Súdnym dvorom 6. Zdá sa mi zrejmé, že na základe tohto posledného tvrdenia nemožno Komisii nepriznať voľnosť uvážiť, kedy začať uvedené konanie pred podaním žaloby.

26. Súdny dvor navyše neostal ľahostajný Zhrnutie tvrdení účastníkov konania voči požiadavkám, o ktoré sa opierajú tieto zásady, keďže mal možnosť vysvetliť, že „v niektorých prípadoch môže príliš dlhé trva­ nie konania pred podaním žaloby podľa článku 169 Zmluvy [teraz článok 226 ES, ale to isté sa podľa môjho názoru môže 29. V odpovedi na list, ktorým Súdny dvor 4. povedať o príliš veľkom oneskorení so apríla 2003 (pozri bod 16 vyššie), vyzval začatím súdneho konania] môže dotknu­ Radu, aby predložila vyjadrenie. Rada bez tému štátu sťažiť vyvracanie tvrdení Komisie toho, aby formálne vzniesla námietku neprí­ a v dôsledku toho aj porušiť práva na pustnosti, namieta, že t o u t o žalobou obhajobu." 7 v skutočnosti Komisia nespochybňuje zluči- teľnosť správania helénskej vlády s právom Spoločenstva, ale priamo platnosť článku 23 bodu 2 smernice 92/83.

27. Je však na žalovanom štáte, aby pre­ ukázal ťažkosti pri vysvetľovaní a ich vplyv na výkon práva na obhajobu. V tomto prípade 30. Podľa jej názoru to však nie je zlučiteľné však Grécko nielenže nepreukázalo, ale ani so systémom žalôb, ktoré upravuje Zmluva. nevznieslo tento argument. Ako vysvetlil Súdny dvor, tento systém „rozlišuje medzi žalobami podľa článkov 226 ES a 227 ES, ktoré majú za cieľ určenie, že členský štát nesplnil svoje povinnosti, a žalobami podľa článkov 230 ES a 232 ES, ktoré majú za cieľ preskúmanie zákonnosti aktov alebo opomenutí inštitúcií Spoločen­ stva" 8.A to preto, že dva typy žalôb sledujú 28. Vzhľadom na dosiaľ uvedené sa domnie­ rozdielne ciele a podliehajú rozdielnym vam, že táto námietka neprípustnosti je postupom a podmienkam. Ako pokračuje nedôvodná. Rada, umožnenie Komisii, aby v rámci kona-

31. Vo svojej odpovedi na tú istú výzvu Súdneho dvora, aby Komisia predložila vyjadrenie, Komisia namieta tieto úvahy a tvrdí, že táto žaloba účinne a výlučne 33. Na podporu tohto postoja Komisia smeruje proti správaniu gréckej vlády, a že pripomína, že sedemnáste odôvodnenie teda nemá v úmysle akýmkoľvek spôsobom smernice 92/83 stanovuje, že v prípadoch, spochybniť platnosť článku 23 bodu 2 smer­ „keď členské štáty majú povolenú aplikáciu nice 92/83. zredukovaných [znížených — neoficiálny preklad] sadzieb, nesmú tieto zredukované [znížené — neoficiálny preklad] sadzby spôsobiť deformáciu konkurenčných pod­ mienok v rámci vnútorného trhu". Týmto odôvodnením — uvádza Komisia — presu­ nula Rada na členské štáty zodpovednosť za overenie, či je uplatňovanie znížených sadzieb v prospech určitých výrobkov zluči­ teľné so Zmluvou. 32. Na vysvetlenie času a okolností svojho podania pripomína Komisia rozsudok Súd­ neho dvora vo veci Socridis. Z tohto roz­ sudku podľa žalobkyne vyplýva, že aj keď smernica vyžaduje na svoje prebratie spô­ soby, ktoré sú nezlučiteľné so Zmluvou, nie je preto nezákonná; bude ňou iba vtedy, ak priestor pre voľbu ponechaný štátom, nie je dostatočne široký, aby im umožnil prebratie 34. V tomto prípade teda prináležala Grécku smernice v zmysle, ktorý je v súlade zodpovednosť za to, aby uplatňovala člá­ s ustanoveniami Zmluvy 9. K tomuto však nok 23 bod 2 smernice spôsobom, ktorým neporuší právo Spoločenstva, a toto — uznáva Komisia — by bolo možné len vtedy, keby sa vzdalo možnosti uplatňovať výnimku 9 — Rozsudok zo 17. júna 1999, Socridis, C-166/98 Zb. s. 3791, a najmä s. I-3814, bod 19. povolenú týmto ustanovením.

36. Na pojednávaní potom Komisia ešte uviedla, že nemala a nemá v úmysle spo­ chybňovať zákonnosť článku 23 bodu 2 37. Napokon, pripomína Komisia, Súdny smernice 92/83 ani priamo, ani nepriamo dvor už mal v rámci konaní o prejudiciálnej (osobitne, námietkou neplatnosti podľa otázke príležitosť vyložiť ustanovenie Zmluvy článku 241 ES). Podľa jej názoru však aj tak, že viedol zákonodarcu k tomu, aby napriek tomu, že nakoniec táto žaloba má na považoval ustanovenia sekundárneho práva, toto hľadisko vplyv, nie je možné z toho ktoré sa opierajú o takéto ustanovenie, za vyvodzovať, že to bráni riadnemu výkonu nezákonné, a teda aby sa zmenili. Tak to bolo právomoci, ktorú má Komisia podľa článku výslovne v rozsudku Barber 11, s ohľadom na 226 ES. A to preto, že žaloba o neplatnosť možnosť, ktorú členským štátom povoľoval a žaloba o nesplnenie povinnosti majú roz­ článok 9 písm. a) smernice 86/378/EHS 12, dielny účel, ako aj preto, že Zmluva neus­ odložiť uplatňovanie zásady rovnosti zaob­ tanovuje žiadne medze právomoci Komisie chádzania uvedenej v článku 119 Zmluvy ES na podanie žaloby o nesplnenie povinnosti, (teraz článok 141 ES, články 117 až 120 ale naopak, dáva jej široký priestor pre voľnú Zmluvy ES boli nahradené článkami 136 ES úvahu. Ale predovšetkým — a toto sa mi zdá až 143 ES), ak ide o určenie vekovej hranice odchodu do starobného dôchodku. Na základe tohto rozsudku, v ktorom Súdny dvor potvrdil, že článok 119 Zmluvy ES 10 — Komisia okrem iného uvádza, že na základe toho istého článku Zmluvy prijala Rada množstvo rozhodnutí (ako napríklad rozhodnutie Rady 2002/166/ES z 18. februára 2002, Ú. v. ES I. 55, s. 33), ktoré umožňujú Francúzskej republike uplatňovať na základe výnimky podla článku 90 ES výhodnejší daňový systém na rum pochádzajúci zo zámor­ U — Rozsudok zo 17. mája 1990, C-262/88, Zb. s. I-1889. ských francúzskych departementov a tým predľzlť platnosť 12 — Smernica Rady z 24. júla 1986 o vykonávaní zásady zredukovanej sadzby Spotrebnej dane na obyčajný rum, rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pochádzajúci z týchto zámorských francúzskych departe­ v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia mentov. (Ú. v. ES L 225. s. 40).

39. Tvrdenia účastníkov konania som uvá­ dzal dosť zoširoka nielen preto, že podľa môjho názoru to bolo ústrednou otázkou tohto konania, ale aj preto, že postoje

41. Táto námietka, ako som uviedol, vychá­ dza z podozrenia, že pod zámienkou konania 13 — Pozri štrnáste odôvodnenie smernice Rady 96/97/ES z 20. decembra 1996, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o nesplnenie povinnosti má táto žaloba 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania v skutočnosti v úmysle spochybniť zákonnosť s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 46, s. 20). článku 23 bodu 2 smernice 92/83.

I - 8934

KOMISIA/GRÉCKO

14 — Pozri v tomto zmysle, aj keď v iných żałobných tvrdeniach,

rozsudok

z 12. novembra 1981, Bruckner/Conimissione. 799/79 (Zb. s. 2697, bod 19), v ktorom Súdny dvor potvrdil, že „ak je možné konať na základe žaloby o náhradu škody bez toho, aby bolo súčasne potrebné žiadať o vyslovenie neplat­ nosti nezákonného aktu, na základe ktorého vznikla škoda, to však neumožňuje obchádzať prekážku neprípustnosti priamej 47. Podľa Komisie totiž dotknuté ustanove­ žaloby proti tej istej nezákonnosti s cieľom dosiahnuť ten istý nie neukladá Helénskej republike povinnosť majetkový výsledok". V tom istom zmysle pozri rozsudky z 15.decembra 1966, Schreckenberg, 59/65, Zo. s. 785, a z 12. prijať spornú daňovú právnu úpravu, ale novembra 1981, Birke/Komisia, 543/79, Zb. s. 2669, bod 28. ponecháva jej voľnosť zvoliť si, ako a či ju

I - 8935

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-475/01

prijme. Predmetom tejto žaloby je teda táto 92/84, ktorá ako je uvedené (pozri bod 10 volba a nie ustanovenie smernice; na druhej vyššie), v zásade členským štátom zakazuje strane z tohto istého dôvodu nemohlo byť uplatňovať nižšie sadzby, ako je minimálna začaté konanie o nesplnenie povinnosti pred sadzba. tým, než grécka vláda vykonala uvedenú volbu.

51. Inými slovami, pridŕžajúc sa tvrdenia Komisie, Grécko nemalo žiadnu možnosť 48. Musím ale uviesť, že aj keď ostanem pri vybrať si, ako uplatniť toto ustanovenie výklade, ktorý uvádza Komisia, je namáhavé spôsobom, ktorý je zlučiteľný s pravidlami sledovať jej úvahu. Zmluvy (rozsudok Socridis, už citovaný v bode 32 vyššie); malo len nezmyselnú „slobodu" nepoužiť výnimku, ktorú mu povoľovalo toto ustanovenie. Podľa Komisie však mal tento štát zo svojej vlastnej iniciatívy urobiť práve toto, aby sa vyhol porušeniu článku 90 ES.

lenie uplatniť rovnaké výnimky. Vo veci tliť, prečo potom v paragrafovom znení tejto samej potom nemohla grécka vláda dospieť smernice je spomínaný zákaz výslovne uve­ k iným výsledkom, k akým dospela Komisia, dený v niektorých ustanoveniach, ktoré pokiaľ ide o zákonnosť výnimky, pretože sa 15 upravujú takéto sadzby , a nie je naopak napríklad domnievala (ako sa v skutočnosti uvedený v článku 23. Práve rozdielna právna domnieva), že medzi ouzom a inými dot­ úprava potvrdzuje, že to, čo bolo osobitne knutými výrobkami nie je podobnosť a že z á k o n o d a r c o m Spoločenstva povolené rozdielne zaobchádzanie povolené výnimkou Grécku pre ouzo (ako Francúzsku pre je oprávnené na základe požiadaviek ochrany rum), bola oficiálna výnimka zo všeobecných regionálnych a tradičných výrobkov? A ak pravidiel smernice. bolo takéto jej posúdenie, kto, ako a kedy ho mohol a mal upozorniť o opaku? Samotná Komisia, ak a vtedy, keď sa rozhodla všimnúť si to?

55. Nezdá sa mi teda, že by bolo možné uplatňovanie tejto výnimky posúdiť ako nezákonné, pretože by sa takto odôvodnila istá obrátená samoochrana, ktorú Komisia požaduje od Grécka. 53. Na druhej strane sa mi ani nezdá, stále vychádzajúc z logiky Komisie, že by vyhlá­ senie uvedené v už spomínanom sedemná­ stom „odôvodnení" smernice, podľa ktorého v prípadoch, keď členské štáty majú povo­ lenú aplikáciu znížených sadzieb, „nesmú tieto zredukované [znížené — neoficiálny preklad] sadzby spôsobiť deformáciu konku­ renčných podmienok v rámci vnútorného 56. Uvedené nie je v rozpore s rozsudkom trhu" (pozri bod 33 vyššie), mohlo pred­ Barber, na ktorý sa Komisia podľa môjho stavovať určitý druh varovania pre grécku názoru nevhodne odvoláva na podporu vládu. svojho vlastného tvrdenia (pozri bod 37 vyššie). Pripomínam, že v predmetnom prí­ pade sa domáhalo, aby sa Súdny dvor ako

59. Zdá sa mi ale, že takáto argumentácia odporuje skutkovému stavu. Ako som totiž pred chvíľou uviedol, správanie sa gréckej vlády bolo povolené uvedeným ustanovením smernice a táto nenechávala tejto vláde 57. Odhliadnuc od ďalších úvah, ktoré žiadny priestor pre voľnú úvahu. A teda to, z uvedeného odvodím onedlho (bod 61), čo táto žaloba napáda, nie sú spôsoby obmedzím sa na to, že na účely tohto uplatnenia článku 23 bodu 2 smernice konania zdôrazním tak, ako uznal Súdny (pričom úplný súlad s ustanovením nebol dvor v uvedenej situácii, že členské štáty v skutočnosti nikdy žiadnym spôsobom „mohli rozumne predpokladať", že uplatňo­ napadnutý 16), ale prosté uplatňovanie tohto vanie smernice je správne, a teda že nemohli ustanovenia, a teda práve a iba skutočnosť byť postihnutí za správanie, ktorého sa výkonu práva priznaného týmto ustanove­ dopustili (bod 43). To potvrdzuje, že nepri­ ním. slúcha členským štátom posudzovať zákon­ nosť právnej úpravy Spoločenstva, ktorá povoľuje určité ich správanie (dodávam, že v tom prípade to bolo menej jednoznačné než v tomto prípade).

60. Zdá sa mi ale zložité pochopiť, ako môže prosté uplatňovanie ustanovenia, ktoré sub­ jektu priznáva právo, spôsobiť porušenie Zmluvy bez toho, aby bola spochybnená samotná zákonnosť ustanovenia, ktoré je 58. Komisia by ale mohla namietať (a ak právnym základom takého práva. dobre rozumiem, je to práve toto, čo napáda), že v tejto žalobe mala v úmysle poukázať na to, čo sa mohlo zdať nejasné 16 — Na druhej strane opakujem, že grécka vláda od začiatku gréckej vláde, najmä tak, že sa domáhala, aby tvrdila Dez toho, aby jej namietali, že sporná vnútroštátna Súdny dvor vysvetlil, že sa táto vláda tým, že právna úprava nie je nič iné, ako výsledok prostého doslovného prebratia článku 23 bodu 2 smernice 92/83 do využíva výnimku, ktorú jej povoľuje článok gréckeho právneho poriadku.

63. Komisia sa naopak, ako sme videli (bod 36), domnieva, že také správanie sa musí postihovať per sé, a teda nezávisle na zákonnosti ustanovenia práva Spoločenstva, o ktoré sa opiera, pretože jeho zachovávanie sa nemôže nijak odôvodniť, a to ani v mene 61. Práve spomínaný rozsudok Barber napo­ zásady právnej istoty. Preto nie je relevantné, kon takéto úvahy potvrdzuje. Z neho totiž že toto ustanovenie nebolo napadnuté a, ako vyplýva, že pokiaľ sa uvažovalo o probléme je tomu v tomto prípade, v dôsledku uply­ z dôvodu správania sa členských štátov, nutia lehoty na podanie žaloby o neplatnosť účastníkov uvedeného konania, bolo to ani nemohlo byť napadnuté. preto, že v dôsledku výkladu Súdneho dvora nemali ustanovenia sekundárneho práva, ktoré toto správanie povoľovali, oporu v článku 119 Zmluvy ES. Ešte skôr než správanie boli teda spochybnené práve tieto ustanovenia. A skutočne, ako sme videli (bod 37), práve voči nim zasiahla Rada na návrh Komisie, aby ich primerane upravila.

64·. Podobná požiadavka ale musí byť podľa môjho názoru rázne odmietnutá, a to nielen preto, že je v rozpore s predtým uvedenými logickými tvrdeniami (bod 60), ale najmä preto, že vzbudzuje najvážnejšie a podložené obavy. Nakoniec by totiž nevyhnutne zaviedla do systému závažné prvky neistoty 62. Zdá sa mi teda, že aj tieto predchádza­ a dokonca deslabilizácie, keďže takto by sa júce úvahy potvrdzujú, že nie je možné adresáti aktu Spoločenstva nikdy nemohli nebrať ohľad na súvislosť, ktorá existuje spoľahnúť na právne účinky aktu a najmä na medzi správaním sa členského štátu práva, ktoré sú ním priznané.

66. Ako je známe, na základe tejto zásady sa musia akty Spoločenstva považovať za zákonné a mať vlastné právne účinky až dovtedy, kým nie sú zrušené v prípadoch, 69. Z toho teda treba vyvodiť, že to, čo formách a za podmienok ustanovených napáda Komisia, nemá žiaden dôvod na Zmluvami 17: ide o zrušenie aktu zo strany existenciu, a teda že táto žaloba je nedô­ tej istej inštitúcie, ktorá ho prijala, alebo vodná. žalobu o neplatnosť alebo o incidenčnú námietku neuplatňovania podľa článku 241 ES, alebo o vyhlásenie neplatnosti v nadväznosti na konanie o prejudiciálnej otázke podľa článku 234 ES. A to práve preto, že je potrebné „ochraňovať právnu istotu vyhýbaním sa tomu, aby sa akty Spoločenstva, ktoré spôsobujú právne 70. Ešte predtým, než to uzavriem, chcem účinky, donekonečna spochybňovali" 18. u p r e s n i ť , že t o , čo je u v e d e n é v predchádzajúcom texte, nemá za cieľ podceniť zásadnú otázku, o ktorú sa opiera žaloba Komisie, a ani hľadanie vhodných 17 — Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 12. júla 1957, Dineke a i./ opravných prostriedkov v prípadoch, akými Vysoký úrad, spojené veci 7/56, 3/57-7/57, Zb. s. 81; z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. je tento, ktorých výsledkom je napriek s. I-2555, bod 48, a z 8. júla 1999, Chemie Linz/Komisia, všetkému zachovávanie situácií, ktoré sú C-245/92 P, Zb. s. I-4643, bod 93. 18 — Rozsudok z 30. januára 1997, Wiljo C-178/95, Zb. s. I-585, podľa Komisie v rozpore so všeobecnými bod 19. Pozri tiež rozsudky z 9. marca 1994, TWD C-188/92, ustanoveniami Zmluvy. Skutočnosť však je Zb. s. I-833, bod 16, a z 15. februára 2001, Nachi Europe C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 29. taká, že ak Komisia bez ohľadu na dôvody

72. Naznačený návrh spôsobuje, že prejed­ nanie otázok týkajúcich sa veci samej je 19 — Rozsudok z 27. februára 2002. Komisia/Francúzsko, nadbytočné. Z dôvodu úplnosti a podporným C-302/00. Zb. s. I-2055. bod 27.

I - 8941

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-475/01

75. Komisia ďalej pripomína rozsudky Súd­ inému. Práve preto, aby sme sa vyhli neho dvora vo veciach C-171/78 takémuto dôsledku, vysvetlil Súdny dvor, že 21 a C-230/89 , pri ktorých sa pristavím posúdenie podobnosti v zmysle článku 90 ES neskôr, podľa ktorých je dostatočnou okol­ sa nezakladá na kritériu totožnosti, ale na nosťou na vylúčenie podobnosti medzi dot­ obdobnosti medzi výrobkami. knutými nápojmi skutočnosť, že existujú rozdielne zvyky pri spotrebe týchto výrobkov v tom zmysle, že ouzo sa podáva najmä k predjedlu alebo k hlavnému jedlu, zatiaľ čo iné alkoholické nápoje sa konzumujú ako aperitívy alebo digestívy.

78. Na druhej strane Súdny dvor vo veci 76. Komisia naopak dodáva, že podobnosť C-230/89 2 2 odmietol tvrdenie gréckych úra­ ouza s inými alkoholickými nápojmi sa dá dov, podľa ktorého nie sú ouzo a whisky vyvodiť zo skutočnosti, že ako väčšina podobné, pretože prvý je tradičný grécky takýchto nápojov, aj ono pochádza nápoj a ako taký je predmetom veľkej ľudovej z destilácie určitých surovín, má približne spotreby, zatiaľ čo druhý spotrebitelia pova­ rovnaký stupeň alkoholu (37,5 %), zodpovedá žujú za luxusný výrobok. rovnakým potrebám spotrebiteľov a môže sa konzumovať v čistom stave ako aj riedené.

81. Rovnako sa stále na účely odôvodnenia spornej gréckej právnej úpravy nemožno 84. Z toho vyplýva, že jediná otázka vo veci odvolávať na článok 7 smernice 92/84, samej, o ktorej má Súdny dvor rozhodnúť pretože je pravda, že toto ustanovenie v tomto konaní je, či ouzo je alebo nie je umožňuje Grécku uplatniť zníženú sadzbu podobným výrobkom, akými sú iné alkoho­ spotrebnej dane v prospech etylénu konzu­ lické nápoje spomenuté Komisiou ako whi­ movaného v určitých regiónoch, ale týka sa sky, gin, rum alebo vodka. Keby to tak totiž spotreby a nie výroby nápoja a v každom bolo, nebola by žiadna pochybnosť o tom, že prípade nevylučuje, aby túto výhodu nevyu­ uplatňovanie zníženej sadzby spotrebnej žili aj výrobky pochádzajúce z iných člen­ dane v prospech ouza by bolo porušením ských štátov. článku 90 prvého pododseku ES, pretože je definované v zmysle článku 1 ods. 4 písm. o) bodu 3 nariadenia č. 1576/89 ako výrobok vyrobený v Grécku (pozri bod 9 vyššie), zatiaľ čo whisky, gin, rum alebo vodka sú výrobky pochádzajúce väčšinou z iných členských štátov. Naopak, keby to bolo vylúčené alebo by nebolo dostatočne preukázané, že tieto výrobky sú podobné, žaloba by sa musela zamietnuť ako nedôvodná, keďže Súdny dvor 82. Grécko má samozrejme diametrálne sa nemal vyjadriť ani podporným spôsobom odlišný názor, ktorý analyticky napáda tvr­ k tomu, či môže mať sporný daňový systém denie Komisie na základe tvrdení, ktoré ochranársku povahu, čo je porušením dru­ uvediem ďalej. hého pododseku toho istého článku.

I - 8943

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO — VEC C-475/01

23 — Rozsudok z 27. februára 2002, Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 23. Pozri v rovnakom zmysle rozsudky zo 17. februára 1976, Rewe, zentrale 45/75, Zb. s. 181, bod 12, 24 — Rozsudok Roders a i.,už citovaný, tamže. Pozri v rovnakom a z 11. augusta 1995, spojené veci Roders a.i. C-367/93 až zmysle rozsudky zo 4. marca 1986, Komisia/Dánsko, 106/84, C-377/93, Zb. s. I-2229, bod 27. Zb. s. 833, bod 12, a Walker, 243/84, Zb. s. 875, bod 11.

I - 8944

KOMISIA/GRÉCKO

93. Ouzo sa teda vyrába zo surovín a výrobnou metódou, ktorá mu dáva špeci­ 91. Sama Komisia napokon tieto rozdiely fické oiganoleptické a dobre rozlíšiteľné nenapáda, ale namieta, že keby boli určujú­ vlastnosti oproti ostatným alkoholickým cimi na účely uplatnenia článku 90 prvého nápojom, ktoré majú každý, ako vyplýva pododseku ES, žiadny alkoholický nápoj by z článku 1 ods. 4 nariadenia č. 1576/89, sa nemohol považovať za podobný inému, veľmi špecifické oiganoleptické vlastnosti 2 6 . pretože ako už bolo uvedené, Súdny dvor V dôsledku toho — a toto podporuje aj vysvetlil, že preskúmanie podobnosti sa neopiera o kritérium totožnosti, ale o kritérium obdobnosti. 26 — V zmysle tohto článku sa napríklad ako rum môže označovať iba: „liehovina vyrábaná výlučne alkoholovým kvasením a destiláciou, bud z melasy, alebo sirupu vyprodukovaného pri výrobe cukru z cukrovej trstiny alebo zo samotnej cukrovej trstiny a destilovaný na menej ako 96% objemu etanolu tak, że destilát má rozoznateľné organolcptieké vlastnosti rumi" alebo „liehovina vyrábaná výlučne alkoho­ lovým kvasením a destiláciou stavy z cukrovej trstiny, ktorá má aromatické vlastnosti špecifické pre rum a obsah prcha­ vých látok rovný alebo vyšsí ako 225 gramov na hektoliter 92. Pripomínam však s gréckou vládou, že 100 percentného etanolu. ..." (kurzívou zvýraznil generálny advokát). označenie „ouzo" je vyhradené iba alkoho­ Alebo ako whisky sa môże označovať: lickému nápoju vyrobenému zo surovín „liehovina vyrábaná destiláciou z obilného záparu: — nasýteneno cukrami rozštiepenými amylázou zo sladu, a výrobným postupom opísaným v článku 1 ktorá sa v nom nachádza s inými prírodnými enzýmami alebo bez nich — skvaseného pôsobením kvasiniek — destilovaného na maximálne 94,8 % objemu etanolu tak, że destilát má arómu a chuť odvodenú z použitých prírodných surovín a vyzrieva aspoň tri roky v drevených 25 — Rozsudok John Walker, uz citovaný, body 12 a 13. sudoch s objemom nie viac ako 700 litrov."

95. Práve s ohľadom na tieto požiadavky sa zdá, že ďalšie okolnosti tiež potvrdzujú rozdiel medzi nápojmi, o ktoré ide. Ako totiž zdôraznila grécka vláda, bez toho, aby jej Komisia protirečila, ouzo sa konzumuje predovšetkým s jedlom (osobitne s rybami 97. Pokiaľ ide o prvý, Komisia cituje pasáž, a s tradičnými gréckymi jedlami), osobami v ktorej Súdny dvor potvrdzuje, že hoci prevažne vyššieho veku ako 45 rokov „v Dánsku spotrebitelia uprednostňujú kon-

27 — Rozsudok Roders a i., už citovaný, bod 33. 28 — Tamže, bod 32.

I - 8946

KOMISIA/GRÉCKO

29 — Rozsudok z 27. februára 1980, Komisia/Dánsko, už citovaný. bod 35. 31 — Rozsudok z 18. apríla 1991. Komisia/Grécko, už citovaný. 30 — Tamže. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

I - 8947

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-475/01

možné zistiť dostatočný stupeň obdobnosti 103. Aj mne sa totiž zdá rovnako ako gréckej medzi dotknutými výrobkami však existujú vláde, že uvedená okolnosť nemôže byť sama spoločné vlastnosti dostatočné na to, aby sa rozhodujúcou pre záver, že tieto výrobky sú dal konštatovať aspoň čiastočný alebo poten­ podobné v zmysle článku 90 prvého pod- ciálny konkurenčný vzťah" 3 2 . Len na základe odseku ES. Ako totiž vyplýva z tretieho takéhoto predpokladu Súdny dvor dodal, že a štvrtého odôvodnenia smernice, táto „skutočnosť, že ouzo sa považuje za tradičný daňová kategória sa v podstate zakladá na grécky nápoj, ktorý je predmetom veľkej klasifikácii colných taríf Spoločenstva, ktorá ľudovej spotreby, zatiaľ čo whisky spotrebi­ podľa ustálenej judikatúry môže byť iba telia považujú za luxusný výrobok, nie je náznakom, ale určite nie dôkazom podob­ z tohto hľadiska podstatná" 3 3 . nosti medzi výrobkami 3 4 .

101. Zdá sa mi teda, že sa napokon dotknuté nápoje od seba odlišujú, a to z hľadiska ich vlastných vlastností, akými je chuť, použité suroviny a výrobné postupy, ako aj z hľadiska požiadaviek spotrebiteľov.

105. Na druhej strane sa mi tiež zdá, že to, že alkoholické nápoje, ktoré patria do daňovej kategórie „etanol", si nie sú nevyh­ nutne podobné, možno vyvodiť, ako už podčiarkla grécka vláda, zo skutočnosti, že do tejto kategórie patria aj nápoje, ktoré 107. Je známe, že „na základe ustálenej majú oveľa nižší obsah etanolu ako ouzo judikatúry v rámci žaloby o nesplnenie (ktorého obsah etanolu je zhruba 37,5 %). povinnosti prináleží Komisii, aby preukázala V zmysle článku 20 smernice 92/83 totiž do údajné nesplnenie". Osobitne „táto inštitúcia tejto kategórie patria „všetky produkty so musí poskytnúť Súdnemu dvoru potrebné skutočným obsahom etanolu vyšším ako informácie, aby mohol overiť existenciu 1,2 % objemových percent etanolu, ktoré takéhoto porušenia, nemôže sa pritom opie­ spadajú pod KN kódy 2207 a 2208..., aj keď rať akékoľvek domnienky" 36, inak bude sú tieto produkty čiastočne produktmi spa­ žaloba neprípustná. dajúcimi pod iné KN kódy 2204·, 2205 a 2206". To potvrdzuje, že výrobky, ktoré patria do tejto kategórie, nie sú nevyhnutne podobné, keďže nie je možné považovať za podobné také nápoje, ktoré majú obsah etanolu napríklad 2 %, 24 % a 37,5 %.

108. Toto je podľa môjho názoru všetko, čo sa zistilo v tomto prípade. Z toho teda treba vyvodiť, že táto žaloba je nedôvodná 106. Napokon sa mi zdá, že žiadne z tvrdení, a v dôsledku toho má byť zamietnutá. na ktoré sa odvoláva Komisia, nie je spôso­ bilé nezvratným spôsobom preukázať, že dotknuté nápoje sú podobné v zmysle článku 36— Rozsudok zo 6. novembra 2003, Zb. s. I-13239 bod 21. 90 prvého pododseku ES; naopak, existujú s ďalšími odkazmi. Pozri v tom istom zmysle rozsudky zo 16. decembra 1992, Komisia/Grécko, Zb. s. I-357. bod 22; z 9. objektívne okolnosti, ktoré svedčia o opaku. septembra 1999, Komisia/Nemecko, C 210/91, Zb. s. 1 5087, bod 22, a zo 14. decembra 2000, Komisia/Francúzsko, R Na druhej strane, ako som už spomenul, C-55/99, Zb. s. I-11499, bod 30.

2) Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

I - 8950