C-494/01

I - 3338

KOMISIA/ÍRSKO

pred Súdnym dvorom, nemusia byť formálne smernice členským štátom. Zistenie Súdneho považované za prípady nedodržania povin­ dvora, že ide o tento prípad, by otvorilo cestu ností až dovtedy, kým to nepreukáže Súdny účinnejšiemu vymáhaniu povinností z práva dvor v konaní podľa článku 226 ES. Spoločenstva voči členským štátom. V dôsledku toho určité neuspokojujúce situácie nedodržiavania práva Spoločenstva môžu pretrvávať až dovtedy, kým Komisia nezhromaždí dostatočné informácie na zača­ tie konania o nesplnenie povinnosti.

II — Smernica o odpadoch

I - 3339

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-494/01

uskutočňujúce činnosti zneškodňovania zdravia a bez použitia postupov či metód, alebo zhodnocovania musia získať od týchto ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, orgánov povolenie (články 9 a 10). Tieto najmä: podniky majú byť pravidelne príslušnými orgánmi podrobované inšpekcii (článok 13) a, aby týmto inšpekciám napomohli, musia viesť záznamy o svojich činnostiach vzťahu­ júcich sa na odpady (článok 14). S cieľom — bez ohrozovania vody, ovzdušia, pôdy, dosiahnuť sebestačnosť v zneškodňovaní rastlín a živočíchov, odpadu tak na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni smernica prikazuje členským štátom, aby prijali primerané o p a t r e n i a na zriadenie j e d n o t n e j a primeranej siete zariadení na zneškodňo­ vanie odpadov (článok 5). — bez obťažovania okolia napr. hlukom alebo zápachom,

6. Dátum na úplné vykonanie pôvodnej — bez nepriaznivého ovplyvňovania kra­ smernice o odpadoch, smernice 75/442, jiny alebo miest zvláštneho záujmu. uplynul v júli 1977, zatiaľ čo zmena a doplnenie smernice smernicou 91/156 mali byť vykonané najneskôr do 1. apríla 1993.

Členské štáty taktiež prijmú nevyhnutné opatrenia na zákaz svojvoľného opúšťania, nepovoleného ukladania a nekontro­ lovateľného zneškodňovania odpadu. 7. Presný obsah ustanovení, o ktoré ide v tejto veci, je takýto:

Článok S

Toto povolenie musí obsahovať:

Článok 8

— druhy a množstvo odpadu,

Členské štáty vykonajú nevyhnutné opatre­ nia, aby bolo zaistené, že každý držiteľ — technické požiadavky, odpadu:

— bezpečnostné opatrenia, ktoré je potrebné vykonať,

— s ním zaobchádza prostredníctvom súkromného alebo verejného zariadenia, ktoré sa zaoberá zberom odpadu, alebo podniku, ktorý vykonáva činnosti uve­ dené v prílohe II A či B, — miesto zneškodňovania,

Na účely vykonávania článku 4 musí získať povolenie každé zariadenie alebo podnik, — viesť záznamy o množstve, povahe ktorý vykonáva činností uvedené v prílohe a pôvode odpadu, prípadne o ďalšom II B. určení, frekvencii zberu, spôsobe pre­ pravy a metóde úpravy, pokiaľ ide o odpad uvedený v prílohe I a činnosti uvedené v prílohe II A či B,

Článok 12

— tieto informácie na požiadanie poskyto­ vať príslušným orgánom uvedeným v článku 6.

Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe alebo ktoré zariaďujú zneškodňova­ nie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby (obchodníci či sprostredkovatelia), Členské štáty môžu požadovať, aby sa musia príslušné orgány registrovať, pokiaľ ustanoveniami tohto článku riadili tiež nepodliehajú povoľovaciemu konaniu. pôvodcovia odpadu."

I - 3342

KOMISIA / ÍRSKO

I - 3343

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-494/01

7. Siedma sťažnosť tvrdila, že od 70. rokov 9. Deviata sťažnosť sa okrem iného týkala 20. storočia írske miestne orgány vo nepovoleného vysýpania stavebného Waterford prevádzkovali obecné a demolačného odpadu a iného odpadu skládky odpadu bez povolenia v pobrežnej oblasti v Carlington Lough, v Kilbarry a Tramore, grófstvo Water­ Greenore, grófstvo Louth, v ekologicky ford, a že tieto skládky odpadu nepriaz­ citlivom území od roku 1990 nivo ovplyvňujú miesta zvláštneho (P2000/4145). záujmu, pričom prv spomenutá skládka je umiestnená vedľa mokradi, ktoré boli navrhnuté za lokalitu národného dedič­ stva, a neskôr spomenutá skládka je umiestnená vedľa územia osobitnej ochrany podľa smernice 79/409 4 a čiastočne v území, ktoré bolo navr­ hnuté za osobitne chránené územie 10. V desiatej sťažnosti sa upriamovala v zmysle smernice 92/43 5 pozornosť na skutočnosť, že zber (P1999/5008). odpadu v obci Bray, grófstvo Wicklow, bol uskutočňovaný súkromnými podni­ kateľskými subjektmi, ktoré nemali ani povolenie a ani neboli registrované a nepodliehali výkonu inšpekcií. Tiež sa odkazovalo na objav veľkého množ­ stva nemocničného odpadu na nepovo­ lenom úložnom mieste v Glen of Imaal, grófstvo Wicklow (P2000/4157).

8. Ôsma sťažnosť bola namierená proti prevádzkovaniu zariadení na spracova­ nie odpadu bez povolenia súkromným prevádzkovateľom od 80. rokov 20. sto­ 11. Predmetom jedenástej sťažnosti bolo ročia v dvoch bývalých kameňolomoch nepovolené využívanie obecných sklá­ neďaleko Portarlington, grófstvo Laois, dok odpadu v Drumnaboden, Muckish jednom v Lea, druhom v Ballymorris, and Glenalla, grófstvo Donegal. Táto oba v povodí rieky Barrow, ktorá má skládka odpadu bola zdrojom vážneho dôležitú vrstvu spodnej vody. Ani znečistenia životného prostredia, najmä miestna rada grófstva, ani Irish Envi­ rieky Lennon (P2000/4408). ronment Protection Agency (írska agentúra na ochranu životného prostre­ dia) nevymohli dodržanie požiadavky na vydanie povolenia (P1999/5112).

9. Komisia zaslala írsku výzvy s ohľadom na prvé tri sťažnosti 30. októbra 1998, 13. Berúc do úvahy skutočnosť, že prvé dve s ohľadom na sťažnosti 4, 6, 7, 8 sťažnosti boli pokryté oboma odôvodnenými a 11 25. októbra 2000 a s ohľadom na stanoviskami, Súdny dvor požiadal listom sťažnosti 5, 9, 10 a 12 17. apríla 2001. Tiež z 24. mája 2004 Komisiu, aby uviedla, v akom zaslala írsku osobitnú výzvu s ohľadom na rozsahu, na účely vydania rozhodnutia sťažnosť 5 28. apríla 2000 preto, lebo Írsko o žalobe, treba prihliadať na odôvodnené v rozpore s článkom 10 ES neposkytlo riadne stanovisko zo 14. júla 1999. Vo svojej Komisii informácie, ktoré od neho požado­ písomnej odpovedi zo 7. júna 2004 Komisia vala. uviedla, že skoršie odôvodnené stanovisko bolo nahradené odôvodneným stanoviskom z 26. júla 2001. To znamená, že celá žaloba musí byť posudzovaná s prihliadnutím na druhé odôvodnené stanovisko.

10. Zatiaľ čo Írsko odpovedalo na výzvu z 30. októbra 1998, na výzvy z 28. apríla 2000, 25. októbra 2000 a 17. apríla 2001 nebola v konečnom dôsledku poskytnutá odpoveď. Írsko však odpovedalo na otázky 14. Komisia a Írsko predniesli svoje ústne Komisie vo vzťahu k niektorým sťažnostiam. pripomienky na pojednávaní 6. júla 2004.

I - 3345

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-494/01

V — Predbežné pripomienky 17. Komisia ďalej uvádza, že citované sťaž­ nosti nepredstavujú jediné príklady nedodr­ žania smernice o odpadoch írskom a že si vyhradzuje právo citovať ďalšie ilustrácie nedodržania. Vo svojej žalobe, pod nadpisom „informácie prístupné verejnosti", tak odka­ zuje na rozsiahle vysýpanie odpadu v grófstve Wicklow (96 prípadov), identifikované v správe pre miestne orgány zo 7. septembra A — Rozsah žaloby 2001.

I - 3346

KOMISIA/ÍRSKO

o odpadoch všeobecným a štrukturálnym a súvisiacich právnych predpisov írske spôsobom. Namiesto toho, aby nazerala na orgány „podstatne zlepšili" legislatívny 12 sťažností ako na jednotlivé a nesúvisiace základ pre nakladanie s odpadom v Írsku. porušenia smernice, z ktorých každé mohlo Hlavné problémy, ktoré pretrvávajú, sa byť žalované na Súdnom dvore podľa článku týkajú praktického uplatnenia ustanovení 226 ES, chce preukázať, že tieto udalosti sú prijatých na prebratie smernice o odpadoch. súčasťou základného vzoru. Zdá sa mi, že Napriek tomu Komisia tvrdí, že prebratie určite nemožno vylúčiť, že za určitých článku 12 smernice o odpadoch je chybné. podmienok vzorec sťažností môže poskytnúť Ďalej, ako reakciu na následnú pripomienku základ pre zistenie, že členský štát štruktu­ Írska, že smernica bola riadne prebratá, rálne porušil svoje povinnosti z práva Spo­ uvádza, že neakceptuje to, že neexistujú ločenstva. Ako na to poukázala Komisia vo žiadne ďalšie nedostatky pri preberaní smer­ svojej replike, ak by malo byť prijaté tvrdenie nice v írsku. Keďže tieto možné ďalšie írska, že rozsah žaloby je príliš široký, toto by nedostatky pri preberaní neboli ani ozna­ mohlo vážne ovplyvniť schopnosť Komisie čené, ani rozoberané počas konania pred vykonávať svoju rolu strážcu Zmluvy. Hoci podaním žaloby, nemožno ich brať do úvahy požiadavka Komisie nenastol'uje otázky v kontexte tejto žaloby. o tom, čo treba rozumieť pod pojmom štrukturálne porušenie a ako treba takú situáciu preukázať, neverím, že existujú dôvody na obmedzenie rozsahu tejto žaloby spôsobom, ktorý požaduje Írsko.

23. Hoci článok 249 ES stanovuje, že smer­ nice určené členským štátom sú záväzné vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosia­ hnuť, ale ponechávajú na vnútroštátnych orgánoch volbu formy a metód, v súlade s ustáleným výkladom z tohto nevyplýva, že proces vykonania je ponechaný celkom na voľnej úvahe členských štátov. Počas svojej činnosti mal Súdny dvor príležitosť sformu­ lovať množstvo štandardov na posúdenie primeranosti opatrení prijatých členskými štátmi na vykonanie smerníc. Pri schematic­ 22. Ako bolo uvedené vyššie, tento prípad kom stanovení týchto požiadaviek je uži­ nastoluje všeobecnejšiu otázku o možnosti točné rozlišovať medzi dvoma fázami vyko­ preukázania všeobecného a štrukturálneho návacieho procesu: fázou preberania a fázou porušenia povinností pri vykonávaní smer­ pôsobenia. nice Spoločenstva zo strany členského štátu na základe sérií sťažností týkajúcich sa prípadov nedodržania povinností. Pred posú­ dením toho, či možno žalobe Komisie v súvislosti s vykonaním smernice o odpadoch v írsku vyhovieť, by sa zdalo 24. Fáza preberania potom pozostáva vhodné posúdiť túto otázku v abstraktnejšej z dvoch hlavných aspektov: normatívny rovine. Preto svoju analýzu začnem tým, že aspekt a organizačný aspekt. v krátkosti pripomeniem všeobecné požia­ davky rozvinuté v judikatúre Súdneho dvora o riadnom vykonaní smerníc a potom, čo tieto všeobecné požiadavky znamenajú v kontexte smernice o odpadoch. Ďalej treba určiť, za akých podmienok možno preukázať, že tieto požiadavky neboli dodržané štruktu­ 25. Normatívny aspekt zahŕňa vstrebanie rálnym spôsobom. Nasledovať bude analýza hmotnoprávneho obsahu smernice vnútro- otázky dôkazu. Následne sa budem venovať posúdeniu cieľa žaloby v tejto veci, otázke, či, s poukázaním na vyššie uvedené sťažnosti, 6 — Používam tu pojem „vykonanie" ako zastrešujúci pojem Írsko nesplnilo svoje povinnosti zo smernice zahŕňajúci prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku a uplatnenie a vymáhanie týchto ustanovení o odpadoch štrukturálnym spôsobom. vnútroštátnymi orgánmi.

statnym pravom v dostatočne jasných zahŕňajúcich normy obsiahnuté v smernici. a presných pojmoch v rámci časového Toto zahŕňa určenie orgánov príslušných na harmonogramu stanoveného smernicou. uplatňovanie týchto ustanovení, zabezpeče­ Dotknuté vnútroštátne ustanovenia musia nie toho, aby boli tieto orgány vybavené mať záväznú povahu s rovnakou právnou primeranými právomocami, vytvorenie pro­ silou, ako tie ustanovenia, ktoré musia byť striedkov na monitorovanie dodržiavania zmenené a doplnené. 8Zabezpečenie jasnosti týchto ustanovení, poskytnutie záruk právnej a presnosti ustanovení vykonávajúcich smer­ ochrany, zabezpečenie dostupnosti oprav­ nicu je osobitne relevantné vtedy, keď je ných prostriedkov, stanovenie sankcií cieľom smernice vytvárať práva a povinnosti v prípade deliktov proti týmto ustanoveniam fyzickým osobám. Je požiadavkou právnej a zriadenie štruktúr vymáhania vo vzťahu istoty, aby boli preberacie opatrenia dosta­ k deliktom. Smernice často výslovne uvá­ točne transparentné na to, aby umožnili dzajú tie organizačné opatrenia, ktoré treba fyzickým osobám určiť plný rozsah ich práv prijať, ale dokonca aj keď sa o tejto záležitosti zo smernice. 9Požiadavka presnosti sa však nezmieňujú, z článku 10 ES možno vyvodiť, uplatňuje aj vtedy, keď nie je smernica že členské štáty majú povinnosť zabezpečiť, osobitne určená na to, aby vytvárala práva aby boli také opatrenia prijaté. pre fyzické osoby. V takom prípade ide o záujem na zabezpečení toho, aby boli ustanovenia smernice uplatňované správne všetkými dotknutými orgánmi v rámci vnú­ troštátneho právneho poriadku. 10 Navyše musí byť tiež jasné, že prispôsobené vnútro- š t á t n e u s t a n o v e n i a majú pôvod v Spoločenstve tak, aby, ak je to potrebné, mohli byť vykladané vo svetle cieľov smer­ nice a aby boli k dispozícií opravné pro­ striedky práva Spoločenstva o rozhodnutiach, ktoré boli v súlade s nimi prijaté. 27. Fáza pôsobenia je v rámci vykonávania kontinuálnym procesom, v ktorom musia byť zabezpečené ciele smernice úplným a aktívnym uplatňovaním vnútroštátnych ustanovení preberajúcich smernicu do vnú­ troštátneho práva a, v prípade ich porušenia, 26. Cieľom organizačného aspektu vyko­ vierohodným vymáhaním týchto ustanovení nania je vytvorenie právneho a admi­ zo strany príslušných vnútroštátnych orgá­ nistratívneho rámca pre riadne uplatnenie nov. Inými slovami, vykonávací proces nie je a vymáhanie vnútroštátnych ustanovení ukončený správnym prebratím ustanovení smernice a zriadením organizačného rámca pre uplatňovanie týchto ustanovení a treba tiež zabezpečiť, aby tieto dva aspekty pôsobili 7 — Pozri napríklad rozsudok z 13. marca 1997, Komisia/ Francúzsko, C-197/96, Zb. s. I-H89, bod 15. takým spôsobom, aby v praxi docielili 8 — Pozri napríklad rozsudok zo 6. mája 1980, Komisia/Belfiicko, výsledok sledovaný smernicou. Ako Súdny 102/79, Zb. s. 1473, bod 10. dvor poznamenal vo veci Marks & Spencer, 9 — Pozri napríklad rozsudky z 30. mája 1991, Komisia/Nemecko, C-361/88, Zb. s. 1-2567, bod 15, a Komisia/Francúzsko, už pri úvahách týkajúcich sa smerníc vo všeo­ citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 15. becnosti, „prijatie vnútroštátnych opatrení 10 — Rozsudok z 8. júla 1987, Komisia/Taliansko, 262/85, Zb. s. 3073, body 39 a 44. správne [preberajúcich] smernicu nevyčer-

páva účinky smernice. Členské štáty zostá­ vymáhanie znamená to, že porušovatelia vajú v skutočnosti zaviazané zabezpečiť podstupujú vierohodné riziko, že budú úplné uplatnenie smernice dokonca aj po odhalení a sankcionovaní takým spôsobom, 11 prijatí uvedených opatrení". Hoci otázka aby ich to prinajmenšom zbavilo akéhokoľ­ priameho účinku smernice nie je v tomto vek hospodárskeho úžitku vyplývajúceho konaní nastolená, pre fungovanie smerníc vo z ich deliktu. Ako som už poznamenal všeobecnosti má význam, že v tomto roz­ v tohtoročných návrhoch týkajúcich sa sudku Súdny dvor pokračoval tvrdením, že spoločnej politiky rybolovu, kontrolné úsilie fyzické osoby sú oprávnené opierať sa a hrozba represívnej akcie musia vytvárať o nepodmienečné a dostatočne presné usta­ dostatočný tlak na to, aby spôsobili, že novenia proti štátu pred vnútroštátnymi nedodržanie bude ekonomicky neatraktívne, súdmi „kdekoľvek nie je úplné uplatňovanie a preto aby zabezpečili, že situácia pred­ smernice v skutočnosti zabezpečené, teda vídaná [príslušnými ustanoveniami práva nielen keď smernica nebola [prebratá] alebo Spoločenstva] je v praxi realizovaná. 13 Kon­ bola [prebratá] nesprávne, ale tiež, ak vnú­ text tohto prípadu môže byť odlišný, troštátne opatrenia správne [preberajúce] základný princíp je rovnaký. smernicu nie sú uplatňované takým spôso­ bom, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou". 12 Táto neskôr uvedená úvaha Súdneho dvora potvrdzuje, že vykonanie v širšom zmysle slova je kontinuálnym procesom zahŕňajúcim pretrvávajúce povin­ nosti pre členské štáty. 29. Za „papierovou stenou" postavenou vo fáze preberania preto členské štáty sú a zostávajú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby bola smernica uplatňovaná a vymáhaná správne, v krátkosti, aby bol dosiahnutý jej užitočný účinok. Akákoľvek nedbanlivosť v tomto ohľade nielen že bude viesť k situácii, ktorá je odlišná od situácie predvídanej smernicou, ale tiež podkope 28. Čo sa týka vymáhania smerníc, alebo jednotný účinok smernice v rámci Spoločen­ skôr vnútroštátnych právnych ustanovení, stva a ovplyvní podmienky, v ktorých pôsobia v ktorých sú obsiahnuté, poukázal by som účastníci trhu na vnútornom trhu. na to, že tu tiež tak zo všeobecnej povinnosti dosiahnuť cieľ smernice, ako aj z článku 10 ES vyplýva, že p o d n i k n u t é kroky a mechanizmy vytvorené na tento účel majú byť účinné. Podľa môjho názoru účinné

32. Článok 4 prvý odsek, ktorý možno považovať za kľúčové ustanovenie smernice, opisuje tento cieľ podrobnejšie, uvádzajúc, že: „Členské štáty prijmú nevyhnutné opa­ trenia na zaistenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohro­ zenia ľudského zdravia a bez použitia postu­ pov či metód, ktoré by mohli poškodiť B — Vykonanie smernice o odpadoch životné prostredie, najmä bez ohrozovania vody, ovzdušia, pôdy, rastlín a živočíchov, bez obťažovania okolia napr. hlukom alebo zápachom, bez nepriaznivého ovplyvňovania krajiny alebo miest zvláštneho záujmu." Druhý odsek článku 4 zakazuje svojvoľné opúšťanie, nepovolené ukladanie a nekontrolovateľné zneškodňovanie odpadu. Kľúčovým nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov je požiadavka uvedená v článku 9 a 10 že, na účely vykonania okrem iného 15 článku 31. Smernica o odpadoch zavádza úplný 4 prvého odseku, podniky a zariadenia vyko- systém, čo sa týka nakladania s odpadmi, návajúce č i n n o s t i zneškodňovania s cieľom zabezpečiť, aby sa s odpadom a zhodnocovania musia získať povolenie od nakladalo spôsobom, ktorý neškodí ani príslušného orgánu. Prostredníctvom tohto verejnému zdraviu a ani životnému prostre­ nástroja sú vnútroštátne orgány schopné diu. Toto je potvrdené preambulou podrobiť č i n n o s t i zneškodňovania k smernici 91/156, ktorá mení a dopĺňa a zhodnocovania podmienkam (ktoré sú pôvodnú smernicu, kde sa uvádza, že cieľom s ohľadom na činnosti zneškodňovania smernice o odpadoch je monitorovať odpad uvedené v smernici), ktorých cieľom je „od jeho vzniku až po konečné zneškodne­ dosiahnuť ciele článku 4 a monitorovať 1 nie". 4 Na určenie výsledku, ktorý majú dodržiavanie týchto podmienok. Na zabez­ členské štáty dosiahnuť, a berúc do úvahy pečenie spracúvania všetkého odpadu prvoradý cieľ žaloby Komisie, je nevyhnutné v rámci tohto systému, sú povinnosti ukla- pozrieť sa na smernicu ako na celok — čo sa

dané smerom k vyšším článkom reťazca, a to nok 3), poverenie orgánov (článok 6), vypra­ držiteľom odpadu (článok 8) na zabezpe­ covanie plánov odpadového hospodárstva čenie toho, že s odpadom nakladá verejné (článok 7) a zásada „znečist'ovatel'platí" alebo súkromné zariadenie, ktoré sa zaoberá (článok 15). Skutočnosť, že predmetom zberom odpadu, alebo podnik s povolením sporu nie je dodržiavanie týchto ustanovení, zaoberajúci sa zneškodňovaním alebo zhod­ neuberá zo systematickej povahy údajného nocovaním. Inak je držiteľ povinný zhodno­ nedodržiavania smernice o odpadoch ako covať alebo zneškodňovať odpad sám celku zo strany írska, najmä preto, že žaloba v súlade s ustanoveniami smernice, najmä Komisie sa sústreďuje na kľúčový nástroj článku 4. Zariadenia vykonávajúce zber smernice, na požiadavku na povolenie. odpadu na obchodnom základe, prepravco­ via a sprostredkovatelia musia, v rozsahu, v akom nepodliehajú povoleniu podľa vnú­ troštátneho práva, byť aspoň registrovaní príslušnými orgánmi (článok 12). Toto ich tiež uvádza do systému bez toho, aby museli byť splnené predchádzajúce podmienky. Pre­ vádzkovatelia v rámci tohto systému musia podliehať pravidelným inšpekciám zo strany 34. Kde smernica o odpadoch uvádza množ­ príslušných orgánov a musia viesť záznamy, stvo konkrétnych nástrojov, ktorých ciel'om ktoré, na požiadanie, musia byť príslušným je zabezpečiť, aby bolo s odpadom nakladané orgánom sprístupnené (články 13 a 14). tak, aby. nebolo ohrozené verejné zdravie Napokon a všeobecnejšie, podľa článku 5 a kvalita životného prostredia, z úplného smernice musia členské štáty zabezpečiť, aby vykonania smernice vyplýva predovšetkým, existovala primeraná a jednotná sieť zaria­ že tieto nástroje boli v rámci vnútroštátneho dení na zneškodňovanie odpadu na ich právneho poriadku vytvorené, že tieto území tak, aby dosiahli sebestačnosť nástroje sú dostatočné na to, aby dosiahli v zneškodňovaní odpadu. Z odkazu na ciele smernice, a že sú plne fungujúce. článok 5 v článku 9 týkajúceho sa povoľova­ nia zariadení na zneškodňovanie vyplýva, že podniky s povolením, ktoré uskutočňujú činnosti zneškodňovania pôsobia v kontexte tejto siete.

práve, predpokladá existenciu primeraného tov a dodržiavanie týchto ustanovení je a efektívneho administratívneho rámca pre monitorované účinným spôsobom. s p r a c ú v a n i e žiadostí o povolenia v primeraných lehotách, pre posudzovanie týchto žiadostí s cieľom uložiť vhodné podmienky na činnosti, o ktoré ide a existenciu dostatočnej kapacity na moni­ torovanie dodržiavania týchto podmienok. Primeraný a účinný systém povoľovania zabezpečuje, aby boli činnosti spadajúce do jeho rozsahu pôsobnosti uskutočňované takým spôsobom, že celkové ciele systému sú splnené. Pre novoprojektované činnosti z toho vyplýva, že o povolenie sa žiada a povolenie sa vydáva predtým, ako sa 37. Zdalo by sa, že dôraz pri požiadavke činnosti vykonávajú, tak, aby vykonávanie vykonania v súvislosti s článkom 8, ktorý činnosti mohlo byť podrobené vhodným ukladá povinnosti držiteľom odpadu, je na podmienkam; tu má povolenie preventívny aspekte prebratia. Zakotvenie tejto povin­ účinok. Pre existujúce činnosti to znamená, nosti do vnútroštátneho práva, podporenej že by mali byť v maximálnom možnom hrozbou pokút v prípade deliktov, by sa na rozsahu prispôsobené týmto cieľom za pri­ prvý pohľad zdalo byť dostatočným na to, meraných podmienok alebo postupne ukon­ aby v tomto bode vnútroštátne právo bolo čované, pričom v tomto prípade má systém v súlade so smernicou. Vo svetle cieľa povolení tak preventívny, ako aj nápravný smernice o odpadoch uvedeného účinok. Z toho tiež vyplýva, že povolenia sú v preambule k smernici 91/156, teda moni­ udeľované iba prevádzkovateľom, ktorí majú torovania odpadu „od jeho vzniku až po technické prostriedky na prevádzkovanie konečné zneškodnenie",17je však predstavi­ dotknutých činností spojených s odpadom. teľné, že existuje implicitná povinnosť člen­ Napokon, na to, aby bola účinná, by schéma ských štátov sprístupniť držiteľom odpadu povolení mala byť podporená primeranými primeranú a dostupnú infrastruktūru, aby sa sankciami. napomohlo dodržiavaniu tejto povinnosti, a zaručiť, aby bol do vyššie opísaného systému dodávaný odpad. Iba keď je odpad spracúvaný v rámci systému povolení, člen­ ský štát môže vykonávať svoju kontrolu nad nakladaním s odpadom v súlade so všeo­ becnými cieľmi uvedenými v článku 4 smernice. Ak je zrejmé, že držitelia odpadu nie sú schopní dodržať povinnosti uvedené v článku 8 z dôvodu nedostatku takých zariadení, bolo by možné ustáliť porušenie tohto ustanovenia dotknutým členským štá­ tom. Navyše musia členské štáty zabezpečiť 36. Článok 4 druhý odsek požadujúci prijatie dodržanie týchto povinností prostredníc­ opatrení na boj s nepovoleným ukladaním tvom primeraných opatrení na vymáhanie. odpadu môže byť považovaný za riadne vykonaný, keď je zákaz predvídaný smerni­ cou zakotvený do vnútroštátneho práva, sú stanovené primerané sankcie v prípade delik­ 17 — Už. citovaní v poznámke pod čiarou 12.

39. Riadne a plné vykonanie článku 13 o pravidelných inšpekciách prevádzkovateľov 41. Článok 5 smernice o odpadoch obsahuje vymenovaných v článkoch 9 až 12 smernice povinnosť odlišného typu od ustanovení predpokladá, že boli určené orgány a že rozoberaných vyššie. Zatiaľ čo sa neskôr disponujú dostatočnými vyšetrovacími prá­ uvedené ustanovenie sústreďuje na povin­ vomocami na uskutočnenie tejto úlohy. Toto nosti a činnosti prevádzkovateľov v reťazci by podľa môjho názoru zahŕňalo oprávnenie nakladania s odpadom, článok 5 sa vzťahuje zaznamenať delikty a podať o nich správu na infrastruktúru dostupnú v členskom štáte orgánom na vymáhanie. Keďže toto ustano­ pre zneškodňovanie odpadu. Riadne vykona­ venie stanovuje pravidelnosť inšpekcií, nie vyžaduje predovšetkým prijatie technic­ naznačuje to, že kontrolné úsilie je kontinu­ kých opatrení na zabezpečenie toho, aby álnou činnosťou. Zo všeobecnej povinnosti existovala dostatočná kapacita v rámci člen­ členských štátov zaručiť užitočný účinok ského štátu na zneškodňovanie odpadu. Toto smerníc vyplýva, že inšpekcie musia tiež možno odvodiť z pojmu „primeranej" účinne prispieť k uskutočneniu celkového v tomto ustanovení a z povinnosti členských cieľa článku 4 smernice. Mali by byť namie­ štátov usilovať sa o sebestačnosť v tejto rené nielen na zisťovanie deliktov, oblasti. „Primeranosť" môže byť vykladaná v konštruktívnejšej podobe by mali byť tak, že znamená, že ponuka kapacity na

I - 3354

KOMISIA/ÍRSKO

43. Ako som na to poukázal v bode 19, žaloba Komisie prináša otázku toho, čo treba chápať pod všeobecným a štrukturálnym porušením povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva členským štátom a ako sa má 45. Rozmer času sa zjavne týka skutočnosti, preukázať, že taká situácia existuje. Dva že situácia nedodržiavania existuje počas aspekty sa zbiehajú v množstve kritérií, ktoré dlhšieho časového obdobia po tom, čo môžu byť použité na opísanie toho, čo predstavuje štrukturálne porušenie. Ak je preukázané, že tieto podmienky sú splnené, 18 — Rozsudky zo 7. apríla 1992, Komisia/Grécko, C-45/91, Zb. možno vyvodiť, že porušenie má štrukturálny s. I-2509, a zo 4. júla 2000, Komisia/Grécko, C-387/97, Zb. charakter. V tomto ohľade by som rozlíšil s. I-5047. medzi troma rozdielnymi rozmermi, ktoré 19 — Rozsudok z 9. novembra 1999, Komisia/Taliansko, C-36/97, Zb. s. I-7773.

I - 3355

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-494/01

46. Rozmer závažnosti poukazuje na stupeň, v akom sa skutočná situácia v členskom štáte odchyľuje od výsledku, ktorého dosiahnutie 47. Berúc do úvahy dôsledky zistenia bolo zamýšľané povinnosťou vyplývajúcou o všeobecnom porušení povinností vyplýva­ júcich z práva Spoločenstva preto považujem rozsah, v ktorom také porušenie malo negatívny účinok na dosiahnutie cieľov 20 — Rozsudok z 9. decembra 1997, C-265/95, Zb. s. 1-6959. dotknutého opatrenia Spoločenstva za faktor, 21 — V bodoch 40 až 43. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz, bod 58. ktorý treba vziať do úvahy. Uvedené nie je

I - 3356

KOMISIA/ÍRSKO

zl'ahčením skutočnosti, že Súdny dvor vo troštátnymi súdmi. Medzitým pretrváva svojej judikatúre týkajúcej sa článku 226 ES situácia, ktorá je v rozpore so situáciou jasne uviedol, že skutočnosť, že nedodržanie predvídanou opatrením Spoločenstva. povinností vyplývajúcich z práva Spoločen­ stva nespôsobilo škodu, nie je dôvodom na záver, že právo Spoločenstva nebolo člen­ ským štátom porušené. 22 Zo všeobecnej situácie nedodržiavania povinností vyplýva­ júcich z práva Spoločenstva nevyhnutne vyplýva výskyt negatívnych účinkov.

D — Otázky dôkazu

I - 3357

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-494/01

vždy spočíva na žalobcovi. Ďalej namieta ský štát nezabezpečuje, s nevyhnutnou staro­ proti pokusu Komisie vyvodiť všeobecné stlivosťou, aby bola dodržiavaná, Komisii závery o dodržiavaní povinností zo Zmluvy nemožno uprieť právo podať žalobu írskom poukazovaním na konkrétne sťaž­ o nesplnenie povinností zo Zmluvy", Mischo nosti, ktoré tvoria základ jej žaloby. írska pokračuje poznamenaním, že: „Taká situácia vláda poukazuje na to, že Komisia neposkytla by určite existovala, ak by Komisia preuká­ dôkaz vo forme štúdií alebo čísiel preukazu­ zala série prípadov neuplatňovania smernice júcich nesplnenie jej povinností zo smernice tiahnucich sa počas určitého obdobia". o odpadoch. Tvrdí, že dôkazy uvádzané Komisiou neuspokojujú požadovaný štan­ dard dôkazu vyžadovaný Súdnym dvorom v jeho rozsudku vo veci San Rocco.

52. V súlade s ustálenou judikatúrou, základ­ ným pravidlom o dôkazoch v konaní o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES je to, že je povinnosťou Komisie preukázať tvrdenie, že členský štát nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Spoločenstva. Je to Komisia, ktorá musí Súdnemu dvoru poskytnúť dôkazy potrebné na to, aby mohol určiť, že povinnosť nebola splnená, pričom sa nemôže spoliehať na žiadne domnienky.

faktických situácií v členskom štáte, ako sú vláde, aby napadla údaje predložené Komi­ tie, o ktoré ide v tomto konaní, Komisia do siou v ich podstate a podrobne. Keďže v tom značnej miery závisí od informácií neuspela, udávané skutočnosti boli považo­ z externých zdrojov. Na rozdiel od takej 25 vané za dokázané. Dôkazné bremeno sa oblasti politiky, akou je spoločná politika presunulo na obraňujúcu sa vládu, ani nie rybolovu, Komisia nemá žiadne overovacie tak preto, lebo zdrojom dôkazov boli vnú­ právomoci v oblasti pokrytej smernicou troštátne správy, ako to tvrdila írska vláda, o odpadoch a môže testovať pravdivosť ale preto, lebo uvedený dôkaz bol považo­ týchto informácií iba konfrontovaním člen­ vaný za dostatočný. Neexistuje dôvod, prečo ského štátu s takýmito informáciami by dôkazy predložené Komisiou založené na v kontexte konania pred podaním žaloby. iných zdrojoch nemohli byť práve také Za týchto okolností si nemyslím, že je presvedčivé, v dôsledku čoho môže dôkazné primerané uvaliť dôkazné bremeno celkom bremeno prejsť na brániacu sa vládu. 26 na Komisiu, ako to obhajuje írska vláda. Skôr treba ustálenému pravidlu dokazovania v konaní o nesplnenie povinnosti rozumieť tak, že znamená, že v úvodnej fáze konania musí byť žaloba Komisie podložená viero­ hodným a presvedčivým spôsobom. Ak je to tak, potom sa zodpovednosť za predloženie dostatočných dôkazov preukazujúcich opak na vyvrátenie tvrdení Komisie presúva na dotknutý členský štát. Inými slovami, základné pravidlo dokazovania nie je abso­ lútne.

úvahy ich počet a povahu, môže byť vysve­ 58. Tretí aspekt sa vzťahuje na moment tlená iba vzorcom nedodržiavania povinností v čase, ktorý treba použiť na určenie toho, vyplývajúcich z práva Spoločenstva vo väč­ či existuje situácia v š e o b e c n é h o šom rozsahu. V takej situácii, posudzovanej a štrukturálneho porušenia. Túto otázku spoločne a videnej v kontexte, rozličné nadnášam, pretože môže byť otázne, či prípady, ktoré boli predmetom sťažností, ustálená judikatúra Súdneho dvora určujúca, nemôžu byť považované iba za izolované že otázka, či členský štát nesplnil svoje udalosti, sú symptomatické pre politiku povinnosti, musí byť určená s poukázaním alebo (administratívnu) prax, ktorá neplní na situáciu prevažujúcu v uvedenom člen­ povinnosti spočívajúce na členských štátoch. skom štáte na konci obdobia uvedeného Inými slovami, keďže existuje priamy vzťah v odôvodnenom stanovisku vydanom Komi­ medzi politikou a skutkovou situáciou, exi­ siou, 28 je vhodná na posúdenie existencie stencia skutkovej situácie nevyhnutne pred­ takého všeobecného nesplnenia, pretože toto pokladá existenciu politiky. je, z definície, trvajúcou a prebiehajúcou situáciou. Okrem toho môže dôjsť k vývinu všeobecnej skutkovej situácie, ktorá tvorí základ žaloby, ak členský štát podnikol kroky na zlepšenie dodržiavania svojich povinností, najmä ako odpoveď na pripomienky pred­ nesené Komisiou počas konania pred poda­ ním žaloby.

nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie úpl­ úplný systém a že uvedený systém je viac ako ného dodržiavania jeho povinností. Je prav­ časti, ktoré ho tvoria. Kedze sa však väčšia dou, že hoci z formálneho hľadiska môže byť časť diskusie medzi účastníkmi konania porušenie stanovené iba odo dňa označe­ sústredila na vykonanie rozličných ustano­ ného v o d ô v o d n e n o m stanovisku, vení smernice v írsku, najskôr rozoberiem z hmotnoprávneho hľadiska bude uvedené tieto aspekty pred tým, ako sa podujmem na porušenie existovať počas nejakého časového rozoberanie dodržiavania smernice ako obdobia pred uvedeným dňom. Zastávam systému zo strany írska. Pri mojom posu­ preto názor, že pri posúdení toho, či členský dzovaní týchto tvrdení sa sústredím na štát všeobecne a štrukturálne porušuje najdôležitejšie tvrdenia predostreté Komi­ povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva siou a írskou vládou, sledujúc postupnosť Spoločenstva, v deň stanovený Komisiou analýzy v dokumentácii týkajúcej sa veci. v odôvodnenom stanovisku, musí Súdny dvor nevyhnutne vziať do úvahy uvedenú situáciu ako výsledok kontinuálneho vývoja a posúdiť ju v perspektíve jej vývinu.

A — Povolenia (články 9 a 10) 60. Napokon, ako bolo uvedené Súdnym dvorom pri mnohých príležitostiach, je jasné, že nemožno nijako brať do úvahy vývoj, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty uloženej člen­ skému štátu na splnenie odôvodneného stanoviska. 29 62. Podľa článkov 9 a 10 smernice o odpadoch zariadenia alebo podniky usku­ točňujúce činnosti zneškodňovania alebo zhodnocovania musia dostať povolenie od príslušného vnútroštátneho orgánu. Cieľom povolení udelených podľa článku 9 je zabez­ pečiť vykonanie článku 4 (všeobecná povin­ nosť), článku 5 (sieť zariadení na zneškodňo­ VII — Posúdenie: situácia v írsku vanie odpadu) a článku 7 (plány odpadového hospodárstva), zatiaľ čo povolenia podľa článku 10 sú udeľované iba na účely vyko­ nania článku 4.

(uskutočňovanými miestnymi orgánmi) obviňuje EPA z toho, že je pripravená pružne a súkromnými činnosťami zneškodňovania. vykladať požiadavku podľa WMA 1996 na Zatiaľ čo súkromné činnosti zneškodňovania predloženie žiadostí o povolenia pred urči­ podliehali od roku 1980 požiadavke na tými termínmi (opäť, sťažnosť 11). vydanie povolenia podľa írskeho práva, obecné činnosti museli byť povolené iba na základe Waste Management Act of 1996 (ďalej len „WMA 1996"), ktorý bol prijatý po otvorení konaní o nesplnení povinnosti (ktoré boli následne vzaté späť) Komisiou. Tento zákon upravoval riadne postupné zavádzanie povolení na existujúce zariadenia medzi májom 1997 a marcom 1999. 65. Čo sa týka súkromných zariadení na zneškodňovanie, Komisia tvrdí, že írske orgány ukázali defacto toleranciu v tom, že také zariadenia fungujú bez povolenia, že prijaté sťažnosti ukazujú, že toto nie je obmedzené na konkrétne geografické alebo administratívne oblasti, a že v niektorých prípadoch bola existencia tejto situácie umožnená počas značných časových období (sťažnosť 1, Limerick; sťažnosť 2, Ballard; sťažnosť 5, Cullinagh; sťažnosť 6, Poolbeg; sťažnosť 8, grófstvo Laois; sťažnosť 9, Green- 64. Čo sa týka prvej kategórie, Komisia tvrdí, ore a sťažnosť 12, grófstvo Waterford). že situácia v povoľovaní obecných činností Navyše, vymáhanie požiadavky na vydanie zneškodňovania v Írsku je neprijateľná. povolenia zo smernice o odpadoch je pod­ Tvrdí, že určité zariadenia pokračujú riadené uplatňovaniu vnútroštátnych práv­ v prevádzke bez povolenia počas viac ako nych predpisov týkajúcich sa využívania 20 rokov po tom, čo bola zavedená požia­ pôdy, ktoré umožňujú vydanie následného davka na vydanie povolení smernicou povolenia na nezákonné situácie prostred­ 75/442. Komisia zakladá toto tvrdenie na níctvom povolení na zachovanie zariadení poukaze na sťažnosť 4 (Powerstown). Spra­ (sťažnosť 2). Komisia namieta proti skutoč­ covanie žiadostí na Irish Environmental nosti, že kde sa žiadalo o povolenia pre Protection Agency (ďalej len „EPA") nepovolené činnosti, írske orgány netrvali na o povolenia na skládky zaberá značný čas, prerušení týchto činností až do výsledku čo samo osebe vedie k odkladaniu povinnosti konania o vydanie povolenia (sťažnosti 5, 6 vyplývajúcej z práva Spoločenstva mať povo­ a 8). Ďalšou sťažnosťou je to, že pokuty lenie a často vyúsťuje do škody na životnom a sankcie nie sú vo všeobecnosti ukladané prostredí, ako je to v prípade určitých tým subjektom, ktoré prevádzkujú nepovo­ mokradi (sťažnosť 7, Kilbarry a Tramore, lené činnosti súvisiace s odpadom, a tam, kde grófstvo Waterford). Komisia poukazuje na ukladané sú, nemajú zastrašujúci charakter to, že v niektorých prípadoch nie sú obecné (sťažnosti 2 a 3, Pembrokestown). Tiež tvrdí, zariadenia nikdy podrobené povoleniu, keď že EPA sa opierala o vnútroštátne právne sú zatvorené pred udelením povolenia alebo predpisy, aby odôvodnila nekonanie keď miestne orgány o povolenie nepožiadali v súvislosti s nezákonnými činnosťami súvi­ (sťažnosť 11, grófstvo Donegal). Komisia siacimi s odpadom. EPA sa predovšetkým

66. Ako odpoveď na tvrdenia Komisie týka­ júce sa obecných zariadení na zneškodňova­ nie írska vláda po prvé poznamenáva, že zo 67. írska vláda neakceptuje, že existovala de správy EPA z 5. júna 2002 vyplýva, že facto tolerancia nepovolených činností súvi­ v d a n o m časovom o k a m i h u boli siacich s odpadom uskutočňovaných s výnimkou jednej skládky povolené všetky súkromnými podnikmi. Poukazuje na vyššie obecné skládky. Po druhé pripúšťa, že zmienenú správu EPA z 5. júna 2002, z ktorej konanie o žiadosti o povolenie môže byť je zjavné, že v danom čase malo zo zdĺhavé, ale uvádza, že toto možno vysvetliť 70 súkromných činností 43 povolenie rozličnými faktormi vrátane zložitosti pred­ a bolo spracúvaných 27 žiadostí. Na tomto metu, času pre verejné prerokovanie a, základe tvrdí, že — v danom čase — všetky v prípade obecných skládok, potreby vydať súkromné činnosti súvisiace s odpadom pod­ povolenia existujúcim zariadeniam so spät­ liehali povoleniam v súlade so smernicou nou účinnosťou a spracovať veľké množstvá o odpadoch. Smerujúc k tvrdeniu Komisie žiadostí naraz. Komisia nepreukázala, že by o použití právnych predpisov týkajúcich sa tieto omeškania spôsobili nejakú ujmu na využívania pôdy na reguláciu nepovoleného životnom prostredí. Po tretie, keď Komisia rozvoja, írska vláda naznačuje, že toto je namieta proti tomu, že pri zatvorení zaria­ irelevantné a že skutočnou otázkou je to, či dení pred lehotou na podanie žiadosti, smernica o odpadoch požaduje prerušenie zostávajú bez povolení, írska vláda tvrdí, že existujúcej činnosti až do jej povolenia, toto je nevyhnutný dôsledok systému, ktorý pričom írska vláda popiera, že je to tento bol obvyklý pred prijatím WMA 1996. Keď prípad. Smernica neobsahuje žiadne výslovné sa zariadenie zatvára pred výsledkom povo­ ustanovenie v uvedenom zmysle. Írsko ľovacieho konania, zostáva predmetom uve­ uznáva svoju povinnosť zabezpečiť prime- deného konania tak, že môžu byť uložené podmienky o následnej starostlivosti a náprave. V každom prípade smernica nevyžaduje, aby boli uzavreté činnosti súvi­ 30 - Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (U. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228).

68. Okrem týchto všeobecných poznámok írska vláda konkrétnejšie popiera hodnotenie skutkových situácií tvoriacich základ roz­ 70. Po prvé treba poukázať na to, že írsky ličných sťažností Komisiou, ktoré tvoria systém povolení v oblasti odpadov bol účinný základ jej žaloby, a popiera všeobecné závery, pre činnosti súvisiace s odpadmi uskutočňo­ ktoré z nich vyvodzuje (sťažnosti 1, 6 a 9). vané súkromnými subjektmi od roku 1980 V niektorých z týchto situácií uznáva, že a pre verejné orgány od roku 1996, zatiaľ čo činnosť sa uskutočnila bez toho, aby bola lehota na vykonanie smernice o odpadoch, riadne povolená, ale poznamenáva, že v jej pôvodnom znení, uplynula v júli 1977 a, v týchto prípadoch bola situácia napravená vo svojom zmenenom a doplnenom znení, pred uplynutím lehoty v odôvodnenom sta­ v apríli 1993. Požiadavka povolení bola novisku (sťažnosti 2 a 6). Kde Komisia tvrdí, ústredným prvkom smernice o odpadoch že írske orgány ukázali nerešpektovanie od počiatku. Nech sa na vec pozeráme ekologicky citlivých mokradi, poznamenáva, z akejkoľvek perspektívy, je viac ako jasné, že povolenia udelené pre skládky v Kilbarry že úplné vykonanie ustanovení týkajúcich sa

I - 3364

KOMISIA/ÍRSKO

povolení v írsku bolo oneskorené a, v prípade súkromných, boli vydané povolenia verejných subjektov, mimoriadne onesko­ v 56 prípadoch, zatiaľ čo 32 žiadostí bolo rené, napriek skutočnosti, že oneskorenie spracúvaných. Poukázaním na tieto čísla v prípade verejných subjektov možno pripi­ Írsko tvrdí, že všetky súkromné činnosti sovať istej neurčitosti, čo sa týka osobného týkajúce sa odpadov podliehali v danom čase rozsahu pôsobnosti požiadavky na povolenia. povoleniam.

I - 3365

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-494/01

činnosti týkajúce sa odpadov povolenia túry sa členský štát nemôže odvolávať na v súlade s požiadavkami smernice ťažkosti administratívnej alebo technickej o odpadoch. povahy, aby opodstatnil nedodržanie svojich povinností vyplývajúcich z práva Spoločen­ 31 stva z jeho strany. Kritika Komisie o pomalom fungovaní systému povolení obecných skládok je preto opodstatnená.

74. S ohľadom na obecné zariadenia Komisia poukazuje na to, že pri spracúvaní žiadostí pre zariadenia skládok sa objavili omeškania v trvaní až štyroch rokov. Počas uvedeného obdobia bolo dodržiavanie smernice 76. Komisia a Írsko sa nezhodujú vo veci o odpadoch ešte viac odložené. rozsahu povinností podľa článkov 9 a 10 v množstve konkrétnych situácií. Tieto záležitosti sa týkajú povinnosti udeliť so spätnou účinnosťou povolenia zariadeniam, ktoré boli uzatvorené pred tým, ako bola predložená žiadosť, a povinnosti ukončiť činnosti až do výsledku konania o vydanie povolenia.

I - 3366

KOMISIA/ÍRSKO

78. Druhý bod, ktorý Komisia vznáša v súvislosti s nepovolenými súkromnými 79. Komisia tvrdí, že Írsko nepodniklo podnikmi na odpady, je ten, že Írsko dostatočné kroky na vymáhanie ustanovení

I - 3367

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-494/01

81. V bode 35 som naznačil, že systém povolení je ústredným nástrojom na dosiah-

I - 3368

KOMISIA/ÍRSKO

nutíe cieľov uvedených v článku 4 smernice, do úvahy časové obdobie, počas ktorého a že preto musí spĺňať určité štandardy na trvala táto situácia a skutočnosť, že prípady zabezpečenie toho, aby bol vskutku účinný. neukladania požiadavky na povolenie boli Účinnosť v tomto ohľade znamená, že systém v írsku rozšírené, pokrývajúce rozličné má tak preventívny, ako aj nápravný účinok regióny a administratívne jednotky, dospel v tom zmysle, že zabezpečuje, že skutkový by som k záveru, že táto situácia nedodržia­ výsledok, ktorý sa má systémom získať je vania bola k októbru 2001 tak všeobecnej, v praxi uskutočňovaný, t. j . že odpad je ako aj štrukturálnej povahy. zhodnocovaný, zneškodňovaný alebo s ním je nakladané spôsobom, ktorý nepriaznivo neovplyvňuje ľudské zdravie alebo životné prostredie. Navyše, tento cieľ musí byť zaistený štrukturálnym spôsobom. Týmto myslím to, že úroveň dodržiavania ustano­ vení, ktorých cieľom je zaistenie týchto cieľov je taká, že porušenia môžu byť považované iba za náhodné. B — Podniky vykonávajúce zber odpadu, prepravcovia a sprostredkovatelia (článok 12)

83. Článok 12 smernice o odpadoch žiada od podnikov vykonávajúcich zber odpadu na obchodnom základe a prepravcov odpadu a tých, ktorí zariaďujú zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby, aby boli príslušnými orgánmi registrovaní, ak nepodliehajú povoľovaciemu konaniu.

tie vykompenzovali Waste Management pravidlá boli Komisii oznámené v rámci (Collection Permit) Regulations [pravidlá lehoty odôvodneného stanoviska. Napriek týkajúce sa hospodárenia s odpadmi (povo­ tomu je rovnako jasné, že odo dňa vykonania lení na zber odpadov)], o ktorých bola až do nadobudnutia účinnosti systému Komisia informovaná v rámci dvojmesačnej povolení pre podniky vykonávajúce zber lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku. odpadu nebol článok 12 v írsku riadne Poznamenáva, že tieto pravidlá idú oveľa vykonaný. Nech to je akokoľvek, ale keďže ďalej ako článok 12, pretože od podnikov otázka dodržiavania musí byť určená vykonávajúcich zber odpadu požadujú, aby s p o u k a z o m na deň uvedený mali povolenia, čo ich podrobuje prísnejším v odôvodnenom stanovisku a Írsko v tom kontrolám. Tvrdí, že podanie žiadosti čase zaviedlo systém povolení, vyplýva o povolenie na zber sa rovná de facto z toho, že už ďalej nemalo povinnosť registrácii v tom, že formálne uvádza podnik podrobiť zberateľov odpadu registrácii. Je vykonávajúci zber odpadu do pozornosti zjavné, že toto sa uplatňuje iba tam, kde je orgánov. Registrácia od orgánov nevyžaduje samotný systém povolení primeraný a že sú ani ich nesplnomocňuje na to, aby ukladali ním pokrytí všetci sprostredkovatelia spada­ predbežné podmienky. júci pod rozsah pôsobnosti článku 12. No keďže hlavné ťažisko tvrdení Komisie ostáva na neexistencii systému registrácie a podľa môjho názoru nepredložila dostatočný dôkaz na preukázanie tòho, že systém povolení pre podniky vykonávajúce zber odpadu je nedo- statočný vo svojej podstate alebo v jeho osobnom rozsahu, dospievam k záveru, že 86. Komisia poznamenáva, že tento systém žaloba Komisie pod týmto predmetom povolení bol zavedený oneskorene, čo sa týka žaloby musí byť zamietnutá. dátumu vykonania smernice 91/156 a nebol plne účinný v uvedenú lehotu stanovenú v odôvodnenom stanovisku, dokonca ani v čase jeho zavedenia. Namieta proti tomu, aby bola žiadosť o povolenie porovnávaná s registráciou. Žiadosť samotná nepodrobuje žiadateľa inšpekciám podľa článku 13.

89. Poukazujúc na úzke prepojenie článkov 9 a 5 smernice o odpadoch, Komisia po prvé uvádza, že, keďže podľa jej názoru ide o závažne neúplné uplatňovanie článku 9 smernice, toto samé osebe je dôkazom toho, že Írsko nepodniklo primerané opatrenia na zriadenie primeranej a jednotnej siete zaria­ dení na zneškodňovanie odpadu. Aspekty ukladajúce povinnosti uvedené v povoleniach umožňujú zariadeniam na zneškodňovanie, aby fungovali ako celok. Komisia pozname­ náva, že s ohľadom na podmienky uložené EPA pri povoľovaní zariadení možno vidieť, 91. Podľa môjho názoru riadne vykonanie že v metódach zneškodňovania v Írsku sú tejto povinnosti nevyhnutne zahŕňa prijatie nevyhnutné značné zlepšenia a že, berúc do opatrení členskými štátmi tak technickej úvahy množstvo zariadení stále čakajúcich na povahy, zabezpečujúcich to, že existuje povolenie, uplynie ešte značný čas pred tým, dostatočná fyzická kapacita v rámci člen­ ako budú môcť Írske zariadenia na odpad ského štátu na absorbovanie na jeho území fungovať spoločne spôsobom, ktorý zamýšľal vzniknutého odpadu, ako aj administratívnej článok 5. Komisia tiež poukazuje na nedo­ povahy, zabezpečujúcich to, že rozličné statky skládok v Kilbarry a Tramore (sťaž­ zariadenia fungujú koordinovaným spôso­ nosť 7). Poznamenáva, že, keďže určité bom. Toto je oblasť hospodárskej činnosti, regióny sa spoliehajú na také neuspokojujúce v ktorej je ponuka kapacity relatívne zariadenia a nemajú alternatívu, sieť Írska nepružná, zatiaľ čo v dôsledku hospodár­ musí byť považovaná za neprimeranú. Tiež skeho rastu je dopyt stále rastúci. Toto naznačuje, že v určitých prípadoch je kapa­ znamená, že sieť zariadení na zneškodňova­ cita skládky vyčerpaná alebo blízko vyčerpa­ nie môže byť považovaná za primeranú iba nia (sťažnosť 11). tam, kde je ponuka kapacity dostatočná na

93. Článok 4 prvý odsek ukladá členským štátom základnú povinnosť zaistiť, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia metód, ktoré by mohli poškodiť životné 92. Komisia správne zdôrazňuje, že odkaz na prostredie, najmä v určitých vymenovaných článok 5 v článku 9 naznačuje, že v systéme aspektoch. smernice o odpadoch sú povolenia pred­ vídané ako mechanizmus na plné uvedenie do účinnosti požiadaviek článku 5. Z uskutočneného konštatovania, že článok 9 nebol írskom správne vykonaný, vyplýva, že neexistoval žiaden formálny základ poža­ dujúci od zariadení na zneškodňovanie v írsku, aby fungovali ako sieť v zmysle tohto ustanovenia. Navyše, časté objavovanie sa 94. Komisia tvrdí, že tým, že sa umožnilo zneškodňovania odpadu mimo rámca povo­ uskutočňovanie významného množstva čin­ ľovania svedčí o neprimeranosti siete v írsku. ností zneškodňovania a zhodnocovania Ďalší dôkaz pre túto neprimeranosť môže byť odpadu mimo akéhokol'vek rámca povolení, zistený z množstva správ v spise týkajúcom Írsko nemôže byť považované za štát, ktorý sa veci vrátane správy z decembra 2001 prijal všetky nevyhnutné opatrenia na výkon spísanej Forfas (írsky národný výbor pre článku 4, pretože bez povolení nie sú metódy politiku vo veci podnikania, obchodu, vedy, zneškodňovania a zhodnocovania riadne technológie a inovácie), na ktorú Komisia podrobené podmienkam a kontrolované. poukazovala vo svojej požiadavke. Táto Rozličné sťažnosti predložené Komisii posky­ správa na pozadí prudkého rastu v tvorbe tujú dôkazy skutočnej ujmy na životnom odpadu od roku 1995 poznamenáva, že prostredí (sťažnosť 6, Poolbeg; sťažnosť 7, nakladanie s odpadmi v írsku je na kritickom Kilbarry a Tramore a sťažnosť 9, Greenore). bode a varuje pred ďalším zhoršovaním, ak sa Z hľadiska cieľov uvedených v článku 4 musí neprijmú žiadne opatrenia. Hoci sa vo svojej byť odpad, ktorý bol zneškodnený v rozpore duplikę Írsko usiluje zľahčiť relevantnosť s podmienkami smernice uvedený do bez­ týchto dokumentov, posudzované spoločne pečného stavu, čo znamená, že musí byť poskytujú konzistentný obraz stavu kapacity účinne vyčistený. V tomto svetle je preto na zneškodňovanie a nedostatku koordinácie nepostačujúce obmedziť podniknuté kroky v tejto oblasti v čase uplynutia lehoty na dosiahnutie zastavenia takých činností stanovenej v odôvodnenom stanovisku súvisiacich s odpadmi. Hoci povolenia ude­ Komisie. Preto dospievam k záveru, že Írsko lené EPA prispievajú k rehabilitácii určitých neprijalo primerané opatrenia na úplné lokalít, Komisia uvádza, že nie je zjavné, že a riadne vykonanie článku 5 smernice. by udelenie takých povolení bolo celoplošné

alebo u s p o k o j u j ú c e v s ú v i s l o s t i nom prostredí, neuspela v poskytnutí nevyh­ s nezákonnými írskymi činnosťami nutného dôkazu v tomto zmysle. Akceptujúc s odpadmi. to, že povolenia vydané EPA upravujú postupné zavádzanie opatrení na ochranu životného prostredia, Írsko uvádza, že tvrde­ nie Komisie, že zariadenia mali byť zatvorené až do rozhodnutia v povoľovacom konaní, je nerealistické. 95. Írsko uvádza, že kedze Komisia nepreu­ kázala, že nemalo zavedený rámec pre vydávanie povolení, ani neuviedla dôkaz toho, že by došlo k skutočnej ujme na životnom prostredí, neexistuje žiaden základ pre zistenie, že porušilo článok 4 smernice. Popiera, že írske orgány nepodnikli žiadne kroky na nápravu problémov vyvstávajúcich z minulých činností týkajúcich sa odpadov, a potvrdzuje, že Komisia nepreukázala, že 98. Vo veci San Rocco Súdny dvor dospel udelenie povolení EPA týkajúcich sa odpadov k názoru, že článok 4 prvý odsek smernice nebude viesť k uspokojujúcemu zlepšeniu o odpadoch nekonkretizuje skutočný obsah uzatvorených zariadení a k uspokojujúcej opatrení, ktoré treba prijať na to, aby sa následnej starostlivosti o ne. zaistilo, že odpad je zneškodňovaný bez ohrozenia ľudského zdravia a bez poškodzo­ vania životného prostredia, ale že je napriek tomu záväzný, čo sa týka cieľa, ktorý sa má dosiahnuť, zatiaľ čo ponecháva členským štátom určitú mieru oprávnenia voľnej úvahy pri posudzovaní potreby takých opatrení. 32 96. Vo svojej replike Komisia poukazuje na Zdalo by sa mi však, že táto miera oprávne­ znenie článku 4, ktorý zakazuje opatrenia, nia voľnej úvahy poskytnutá členským štá­ procesy a metódy nakladania s odpadmi, tom je obmedzená, ak je smernica považo­ ktoré „by mohli" poškodiť životné prostredie. vaná za úplný systém. Článok 4 prvý odsek je Z toho vyplýva, že Komisia nemusí dokazo­ úzko spojený s článkami 9 a 10, ktoré vať, že nastala skutočná ujma na životnom v systéme smernice predstavujú hlavné prostredí, keďže toto by podkopało preven­ nástroje na dosiahnutie cieľov stanovených tívny účel tohto ustanovenia. Neexistencia v tomto ustanovení. Výslovné vyhlásenie plne účinného povoľovacieho systému pred­ v článkoch 9 a 10, že požiadavka na stavuje silný dôkaz toho, že nevyhnutné povolenia bola zavedená na účely vykonania opatrenia vyžadované článkom 4 neboli článku 4, naznačuje, že táto požiadavka je podniknuté. jedným z „nevyhnutn[ých]opatren[í]" pred­ písaných článkom 4 prvým odsekom. Nevyh­ nutnou implikáciou je to, že ak články 9 a 10 nie sú dodržané, znamená to, že článok 4 prvý odsek bol tiež porušený.

E — Nepovolené ukladanie odpadu (článok 4 druhý odsek) 103. Ako som poznamenal v bode 36, podľa môjho názoru je štandardom na meranie dodržiavania článku 4 druhého odseku to, že zákaz nepovoleného ukladania je zakotvený vo vnútroštátnom práve, sú stanovené pri­ merané sankcie v prípade priestupkov a dodržiavanie tohto ustanovenia je účinným spôsobom monitorované. Rôzne sťažnosti 100. Článok 4 druhý odsek nariaďuje člen­ tvoriace základ tejto žaloby svedčia ským štátom prijatie nevyhnutných opatrení o nekontrolovateľnom zneškodňovaní alebo na zákaz svojvoľného opúšťania, nepovole­ nepovolenom ukladaní odpadu v rozličných ného ukladania a nekontrolovateľného zne­ regiónoch írska. Poukazujem okrem iného škodňovania odpadu. na sťažnosti 1, 6, 9 a 12. írska vláda

I - 3374

KOMISIA/ÍRSKO

105. Komisia, poukazujúc na rozsudok Súd­ 34 neho dvora vo veci San Rocco , zastáva názor, že Írsko nedodržiavalo článok 8 smernice. Nezaistilo, aby s odpadom tých,

33 — Pozri poznámku pod čiarou 16. 34 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 19, 107. Článok 8 je prvým ohnivkom v reťazci body 105 až 110. zodpovednosti, na ktorý poukazuje Komisia.

I - 3375

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-494/01

I - 3376

KOMISIA/ÍRSKO

110. Ako odpoveď na obe obvinenia Írsko lení a inak nepreukázala, že toto ustanovenie poukazuje na tvrdenia, ktoré predkladá nebolo dodržiavané, táto sťažnosť musí byť v súvislosti so stavom vydávania povolení tiež zamietnutá. pre obecné skládky vo svojej obhajobe v tom zmysle, že k 5. júnu 2002 mali všetky významné zariadenia na odpad povolenia, a preto, následne, podliehali inšpekcii. Írsko ďalej tvrdí, že smernica nenaznačuje, že inšpekcie sa môžu uskutočňovať iba s ohľadom na podniky majúce povolenie a popiera, že existuje automatická spojitosť medzi vydávaním povolení a vedením zázna­ mov. VIII — Všeobecné a štrukturálne poruše­ nie smernice o odpadoch írskom

pre zistenie o všeobecnom porušovaní povin­ v takej situácii členský štát nepodnikne ností členského štátu podľa smernice žiadne kroky na vyriešenie problému, možno o odpadoch z jeho strany. No zásada ustáliť, že článok 4 bol porušený. zavedená v uvedenom prípade je tiež rele­ vantná pre také prípady, ako je tento. Vo veci San Rocco Súdny dvor prvý zastával názor, že „zo skutočnosti, že situácia nie je v súlade s cieľmi uvedenými v prvom odseku článku 4 zmenenej a doplnenej smernice,... nemožno v zásade priamo vyvodiť, že dotknutý členský štát nevyhnutne nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z uvedeného ustanovenia". Potom pokračoval, uvedúc, že „ak taká 116. Pri uplatňovaní týchto kritérií na tento situácia pretrváva a v praxi vedie prípad by som rád spravil dve pripomienky k významnému zhoršeniu životného prostre­ v súvislosti s rozhodovaním Súdneho dvora. dia počas dlhotrvajúceho časového obdobia Prvú pripomienku som už urobil v bode 98, bez toho, aby príslušné orgány podnikli kde som naznačil, že ak sa na smernicu akékoľvek kroky, môže to byť náznak toho, nazerá zo systematickej perspektívy, priestor že členské štáty prekročili oprávnenie voľnej pre manévrovanie, ktorý majú členské štáty úvahy prepožičané im uvedeným ustanove­ podľa článku 4, je obmedzený. Druhá pripo­ ním". 3 mienka je tá, že ak sú tieto dve podmienky splnené, možno porušenie ustáliť, iba ak dotknutý členský štát nepodnikol žiadne kroky na nápravu situácie. írska vláda sa dovolávala tejto úvahy počas pojednávania, kde tvrdila, že vskutku podnikla rázne kroky na nápravu problémov s nakladaním s odpadmi v írsku, a teda splnila rozsudok vo veci San Rocco. Podľa môjho názoru najmä za okolností tohto prípadu nie je relevantné len to, že by členským štátom mali byť podniknuté kroky, ale že členský štát musí preukázať, že tieto kroky sú účinné v zmysle naznačenom v bode 29.

118. Pri posudzovaní toho, či je možné ustáliť na tomto základe všeobecné poruše­ nie, by som poznamenal, že nedodržanie prvej skupiny ustanovení sa týka jadra vykonania smernice o odpadoch. Ako som už v týchto návrhoch neraz zdôraznil, na smernicu treba nazerať ako na úplný systém, v ktorom sú základné povinnosti členských 120. V bode 82 som už s ohľadom na štátov a ciele smernice uvedené v článku 4 požiadavky na udeľovanie povolení podľa a v ktorej majú požiadavky na povolenia článkov 9 a 10 k tomuto záveru dospel. Hoci článkov 9 a 10 ústrednú funkciu. Práve cez ustanovenia vyžadujúce povolenia na čin­ povoľovanie môže členský štát monitorovať nosti zneškodňovania a zhodnocovania spracúvanie odpadu a ukladať podmienky v zmysle smernice boli účinné od roku s cieľom dosiahnuť ciele smernice. Základ­ 1977, bolo jasné, že k októbru 2001 sa ich nou požiadavkou na dosiahnutie týchto systém povolení v Írsku stále plne a účinne cieľov je zjavne to, aby bola infrastruktúra nevykonal. Množstvo prípadov nepovole­ na zneškodňovanie odpadov orientovaná ného ukladania odpadu v rozličných častiach na absorbovanie odpadu generovaného na írska v dokumentácii k prípadu ilustruje, že území členského štátu, ako to vyžaduje nakladanie s odpadmi nebolo počas rokov článok 5 smernice. Plné a riadne vykonanie dostatočne kontrolované írskymi orgánmi. týchto ustanovení je životne dôležité pre Treba tiež uznať, že situácia týkajúca sa dosiahnutie cieľov smernice. Rozličné iné povoľovania činností súvisiacich s odpadmi ustanovenia, o ktoré v tomto konaní ide, hoci sa v írsku vyvíjala a že najmä v druhej sú základnými prvkami systému, sú svojím polovici 90. rokov 20. storočia boli uskutoč­ charakterom viac pomocné. Skutočnosť, že, nené dôležité zlepšenia. Kroky podniknuté s výnimkou článku 8, Komisia neuviedla írskymi orgánmi však neboli dostatočné na dostatočné dôkazy na preukázanie nedodr­ dosiahnutie cieľov smernice v rámci lehoty žiavania týchto ustanovení, podľa môjho uvedenej v odôvodnenom stanovisku. Berúc názoru neovplyvňuje základ pre ustálenie do úvahy čas, ktorý uplynul od zavedenia všeobecného porušenia. požiadavky na vydávanie povolení, je celkom

122. Napokon, posudzujúc závažnosť poru­ X — O trovách šenia, testom je rozsah, v akom sa praktická situácia odchyľuje od situácie, ktorá je pred­ písaná smernicou. Majúc na zreteli situácie vedúce k 12 sťažnostiam je zrejmé, že tieto 125. Podľa článku 69 ods. 3 Rokovacieho nie sú v súlade s cieľmi vymenovanými poriadku Súdneho dvora, Súdny dvor môže v článku 4. Obsahujú množstvo príkladov rozdeliť náhradu trov konania medzi účast­ vážneho znečistenia životného prostredia níkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý a škôd na mokradiach a iných ekologicky z účastníkov konania znáša svoje vlastné citlivých oblastiach. trovy konania, ak účastníci konania nemajú úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania. Berúc do úvahy, že hlavným žalobným dôvodom Komisie musí byť podľa môjho názoru vyhovené a že časti predmetu konania, ktoré musia byť zamietnuté sú viac vedľajšej povahy k hlavnému predmetu konania, navrhol by 123. Z týchto pripomienok vyplýva, že sa som, aby bolo pri uplatnení článku 69 ods. 2 naozaj domnievam, že nedodržiavanie člán­ rokovacieho poriadku írsku uložené nahradiť kov 4, 5, 8, 9 a 10, ktoré predstavujú jadro trovy konania.

I - 3380

KOMISIA/ÍRSKO

XI — Návrh

126. Vo svetle vyššie uvedených pripomienok preto navrhujem, aby Súdny dvor:

— určil, že Írsko si tým, že na svojom území počas dlhotrvajúceho časového obdobia po prvé nezaviedlo primeraný a plne funkčný rámec pre vydávanie povolení na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu, po druhé nezabezpečilo, aby s odpadom držiteľov odpadu nakladali verejné alebo súkromné podniky vykonávajúce zber odpadu, podniky s povoleniami na uskutočňovanie činností zneškodňovania alebo zhodnocovania týkajúcich sa odpadu, alebo aby ho samy zhodnotili alebo zneškodnili, po tretie nezabránilo svojvoľnému opúšťaniu, nepovolenému ukladaniu a nekontrolovateľnému zneškodňovaniu odpadu, čím bolo ohrozené ľudské zdravie a spôsobená ujma na životnom prostredí, a po štvrté nezriadením primeranej siete zariadení na zneškodňovanie, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 4, 5, 8, 9 a 10 smernice Rady 75/442/ EHS o odpadoch,