C-349/01

ADS Anker GmbH,

aby Súdny dvor vydal rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu článkov 4 a 11 smernice Rady (ES) č. 94/45 z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupe v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiacich v rámci spoločenstva — neoficiálny preklad] pre účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (Ú. v. ES L 254, s. 64),

* Jazyk konania: nemčina.

I - 6819

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

— Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Sack a H. Kreppel, splnomocnení zástupcovia, I - 6820

ADS ANKER

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok účastníkov konania na pojednávaní 5. decem­ bra 2002,

po vypočutí generálneho advokáta na pojednávaní 27. februára 2003,

vyhlásil tento

Právo Spoločenstva

3 Jedenáste úvodné ustanovenie smernice znie:

„... musia sa prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť riadne informovanie zamestnancov podnikov pôsobiacich v rámci spoločenstva a prerokovanie s nimi v prípade, že rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú, prijíma iný členský štát [sú prijímané v inom štáte — neoficiálny preklad], ako je štát, v ktorom sú zamestnaní".

4 Podľa dvanásteho úvodného ustanovenia smernice, „aby sa zaručilo riadne informovanie zamestnancov podnikov alebo skupín podnikov pôsobiacich v dvoch alebo viacerých členských štátoch a prerokovanie s nimi, je potrebné zriadiť európske zamestnanecké rady alebo vytvoriť iné vhodné postupy na nadnárodné informovanie zamestnancov a prerokovanie s nimi".

I - 6822

ADS ANKER

2. Na tento účel sa v každom podniku s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiaceho v rámci spoločenstva — neoficiálny preklad] a v každej skupine podnikov s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiacej v rámci spoločenstva —

I - 6823

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

neoficiálny preklad] zriadi, ak sa o to požiada spôsobom ustanoveným v článku 5 ods. 1, európska zamestnanecká rada alebo sa zavedie postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, s cieľom informovať zamestnancov a rokovať s nimi za podmienok, spôsobom a s účinkami ustanovenými v tejto smernici."

8 Článok 2 ods. 1 pism. a) až e) smernice určuje:

„Na účely tejto smernice:

— najmenej jeden podnik skupiny najmenej so 150 zamestnancami v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší podnik skupiny najmenej so 150 zamestnancami v inom členskom štáte;

d) .zástupcovia zamestnancov' znamenajú zástupcov zamestnancov, ako ich ustanovuje vnútroštátne právo a/alebo prax;

e) .ústredné riaditeľstvo' znamená ústredné riaditeľstvo podniku s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiaceho v rámci spoločenstva — neoficiálny preklad ] alebo riadiaceho podniku v prípade skupiny podnikov s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiacej v rámci spoločenstva — neoficiálny preklad];

9 Článok 3 ods. 1 a 2 smernice znie:

1. Na účely tejto smernice,riadiaci podnik' znamená podnik, ktorý môže vyvíjať dominantný vplyv na iný podnik [,riadený podnik' — neoficiálny preklad] napríklad z dôvodu vlastníctva, finančnej účasti alebo pravidiel jeho ovládania.

2. Bez toho, že by bola dotknutá možnosť dokázať opak, schopnosť uplatňovať dominantný vplyv sa predpokladá vtedy, ak podnik vo vzťahu k inému podniku priamo alebo nepriamo:

c) môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto podniku."

10 Podľa článku 3 ods. 6 smernice „uplatniteľným právom na určenie toho, či podnik je „riadiacim podnikom" je právo členského štátu, ktorým sa tento podnik riadi".

11 Článok 4 ods. 1 až 3 smernice znie:

„1. Za vytvorenie podmienok a prostriedkov potrebných na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo postupu na informovanie a prerokovanie, ako je uvedené v článku 1 ods. 2, je v podniku a skupine podnikov s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiacich v rámci spoločenstva — neoficiálny preklad] zodpovedné ústredné riaditeľstvo.

I - 6826

ADS ANKER

I - 6827

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

13 Podľa článku 6 ods. 1 smernice: „Ústredné riaditeľstvo a osobitný vyjednávači orgán musia vyjednávať v duchu spolupráce s cieľom dosiahnuť dohodu o podrobných spôsoboch uskutočňovania informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, ustanovenej v článku 1 ods. 1".

14 Článok 11 ods. 1 až 3 smernice určuje:

„1. Každý členský štát zabezpečí, aby riaditeľstvá závodov podniku s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiaceho v rámci spoločenstva — neoficiálny preklad] a riaditeľstvá podnikov, ktoré sú súčasťou skupiny podnikov s významom na úrovni spoločenstva [pôsobiacich v rámci spoločenstva — neoficiálny preklad], ktoré sa nachádzajú na jeho území, a zástupcovia ich zamestnancov alebo, podľa okolností, zamestnanci dodržiavali povinnosti ustanovené v tejto smernici bez ohľadu na to, či sa ústredné riaditeľstvo nachádza na ich území, alebo nie.

2. Členské štáty zabezpečia, aby na požiadanie strán dotknutých uplatňovaním tejto smernice, podniky dali k dispozícii informácie o počte zamestnancov, uvedené v článku 2 ods. 1 pism. a) a c).

1 7 Podľa § 2 ods. 1 platí tento zákon pre podniky pôsobiace v rámci Spoločenstva so sídlom v Nemecku a pre skupinu podnikov pôsobiacu v rámci Spoločenstva so sídlom riadiaceho podniku v Nemecku.

18 Článok 2 ods. 2 EBRG znie:

„Pokiaľ sa ústredné riaditeľstvo nenachádza v členskom štáte, ale existuje podriadené vedenie pre závody alebo podniky v členských štátoch, tento zákon sa uplatňuje, keď podriadené vedenie sa nachádza na území Nemecka. Pokiaľ neexistuje poriadené vedenie, tento zákon sa uplatní, keď ústredné riaditeľstvo vymenuje závod alebo podnik za svojho zástupcu. Pokiaľ nie je menovaný žiadny zástupca, tento zákon sa

I-6829

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

uplatní, keď je na území Nemecka závod alebo podnik, v ktorom je zamestnaných najviac zamestnancov v porovnaní s inými závodmi podniku alebo skupinou podnikov v členských štátoch. Uvedené organizačné zložky sú považované za ústredné riaditeľstvo."

Spor pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálne otázky

22 Podía údajov v uznesení patrí ADS Anker, podnik so sídlom v Nemecku, ku skupine podnikov pôsobiace) v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 pism. c) smernice (ďalej len „Anker-Gruppe").

23 Spoločnosť Anker BV so sídlom v Holandsku vlastní všetky podiely podniku ADS Anker a iných podnikov patriacich do Anker-Gruppe so sídlom vo Švédsku, Nórsku, Dánsku, Fínsku, Spojenom kráľovstve, Holandsku, Rakúsku, Francúzsku Belgicku a Maďarsku. Materská spoločnosť spoločnosti Anker BV, Anker Systems GmbH, má sídlo mimo územia členských štátov vo Švajčiarsku.

24 Podľa predloženého uznesenia podnik patriaci do Anker-Gruppe, ktorý v zmysle článku 4 ods. 2 pododsek 2 smernice zamestnáva najväčší počet zamestnancov v jednom členskom štáte, je podnik RIVA sídliaci v Spojenom kráľovstve. Má asi 1 000 zamestnancov a Anker BV ju získala koncom roku 1999.

25 Vnútroštátny súd uvádza, že ústredným riaditeľstvom skupiny podnikov je alebo podnik RIVA, ktorý by sa mohol považovať za ústredné riaditeľstvo podľa článku 4 ods. 2 pododsek 2 a ods. 3 smernice, alebo je ním Anker BV, ktorý predstavuje ústredné riaditeľstvo riadiaceho podniku v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) a článku 3 ods. 1 smernice. I - 6831

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

ADS ANKER

31 Vnútroštátny súd ďale) zobral do úvahy tvrdenie ADS Anker, že nebola schopná poskytnúť informácie, pretože Anker BV, ako aj materský koncern Anker Systems GmbH odmietli poskytnúť informácie potrebné na informovanie zamestnancov.

32 Arbeitsgericht Bielefeld k tomu uvádza, že podniky patriace do skupiny, ktoré nemajú sídlo v Nemecku, nemajú povinnosť poskytovať určité informácie podnikom so sídlom v Nemecku, pretože EBRG je vnútroštátnym zákonom a jeho pôsobnosť je obmedzená len na územie Nemecka.

33 Argument zamestnávateľa, že nie je schopný poskytnúť informácie požadované zamestnancami, však neobstojí, ak zamestnávateľ podľa príslušných právnych úprav v iných členských štátoch na prebratie smernice môže donútiť ústredné riaditeľstvo sídliace v inom členskom štáte poskytnúť požadované informácie podnikom skupiny sídliacim v Nemecku.

34 Smernica ale neobsahuje výslovnú úpravu vo vzťahu na taký horizontálny nárok na informácie jedného podniku patriaceho do skupiny voči ústrednému riaditeľstvu so sídlom v inom členskom štáte.

35 Keďže Arbeitsgericht Bielefeld zastáva názor, že rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený, závisí od výkladu smernice, prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

36 Pokiaľ ide o prvú otázku, či podľa smernice existuje povinnosť ústredného riaditeľstva alebo predpokladaného ústredného riaditeľstva poskytnúť inému podniku patriacemu do skupiny určité informácie v súvislosti so zriadením európskej zamestnaneckej rady, tak zamestnanecká rada, nemecká vláda, aj Komisia uviedli, že podľa článku 4 smernice je ústredné riaditeľstvo zodpovedné za to, aby vytvorilo podmienky a poskytlo prostriedky na zriadenie európskej zamestnaneckej rady pre podniky a skupiny podnikov pôsobiace v rámci Spoločenstva. Aby bola zabezpečená praktická účinnosť smernice, je nevyhnutné, aby ústredné riaditeľstvo podniku alebo skupiny podnikov bolo povinné informovať zástupcov zamestnancov,

I - 6834

ADS ANKER

aby títo zástupcovia mohli určiť, či sa v podniku alebo skupine podnikov má zriadiť európska zamestnanecká rada a či prípadne má byť zriadený osobitný vyjednávači orgán.

37 Zamestnanecká rada uviedla, že okolnosť, že ústredné riaditeľstvo musí mať povinnosť poskytnúť informácie v zmysle § 5 ods. 2 EBRG aj vtedy, keď nesídli v priestore územnej pôsobnosti zákona EBRG, ale v inom členskom štáte, vyplýva nielen zo smernice, ale aj z účelu, ktorý sleduje zriadenie európskej zamestnaneckej rady zamestnancov, aby zamestnanci boli nadnárodne informovaní, a zabezpečiť konzultácie so zamestnancami. Pokiaľ by bol priestor aplikácie § 5 ods. 2 EBRG vymedzený len na nemecké územie, potom by získanie informácií pre zastúpenia zamestnancov bolo natoľko sťažené, že by účel smernice mohol byť dosiahnutý len s veľkými časovými, vecnými a finančnými nákladmi.

41 Čo sa na druhej strane týka druhu informácií, ktoré ústredné riaditeľstvo alebo predpokladané ústredné riaditeľstvo na základe povinnosti poskytnúť informácie stanovenej v smernici má dať, zamestnanecká rada, ako aj nemecká vláda zastávajú názor, že táto povinnosť so zreteľom na zmysel a účel smernice sa má chápať široko.

42 Podľa názoru zamestnaneckej rady nárok na informácie obsahuje tie informácie, ktoré sú potrebné na určenie, či v podniku alebo v skupine podnikov sa má zriadiť európska zamestnanecká rada. Zástupcovia zamestnancov by mali dostať aj informácie nevyhnutné na podanie žiadosti na zriadenie európskej zamestnaneckej rady v zmysle článku 5 smernice a na vytvorenie osobitného vyjednávacieho orgánu. Keďže žiadosť na zriadenie európskej zamestnaneckej rady musia podať zamestnanci alebo ich zástupcovia z najmenej dvoch rozdielnych členských štátov, na zriadenie osobitného vyjednávacieho orgánu sú potrebné poznatky iných zastúpení zamest­ nancov a ich členov.

43 ADS Anker proti tomu namieta, že označenie zastúpení zamestnancov a ich predstaviteľov nie je nutné na začatie vyjednávaní na zriadenie európskej zamestnaneckej rady podľa článku 5 ods. 1 smernice.

44 Komisia v súvislosti s rozsudkom z 29. marca 2001, Bofrost* (C-62/99, Zb. s. 2001, I-2579) uvádza, že podnik patriaci do tejto skupiny podnikov musí tieto požadované údaje, pokiaľ ich má alebo ich môže získať, poskytnúť interným orgánom zastúpenia zamestnancov na ich žiadosť, pretože označenie zastúpení zamestnancov a ich predstaviteľov, ktorí by sa za zamestnancov podnikov alebo od nich závislých podnikov mali podieľať na zriadení európskej zamestnaneckej rady, podľa názoru

47 Na tento účel je vo všetkých podnikoch a skupinách podnikov pôsobiacich v rámci Spoločenstva na žiadosť v zmysle postupu podľa článku 5 ods. 1 smernice zriadená európska zamestnanecká rada alebo postup na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.

I - 6837

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

48 Podľa posledného menovaného ustanovenia smernice v prípade skupiny podnikov pôsobiacej v rámci Spoločenstva začne ústredné riaditeľstvo z vlastného podnetu alebo na písomnú žiadosť najmenej 100 zamestnancov alebo ich zástupcov najmenej v dvoch závodoch alebo podnikoch najmenej v dvoch rôznych členských štátoch vyjednávanie o zriadení takejto európskej zamestnaneckej rady.

49 Osobitný vyjednávači orgán, pri ktorom ide podľa článku 5 ods. 2 smernice o zriadený orgán na zastupovanie zamestnancov, a ústredné riaditeľstvo musia podľa článku 6 ods. 1 smernice v duchu spolupráce vyjednávať, aby sa dosiahla dohoda o spôsoboch zriadenia európskej zamestnaneckej rady.

50 Súdny dvor už rozhodol, že z dôvodov praktickej účinnosti smernice je nevyhnutné dotknutým zamestnancom zabezpečiť prístup k určitým informáciám, na základe ktorých môžu zistiť, či majú nárok na začatie vyjednávaní medzi ústredným riaditeľstvom a ich vlastnými zástupcami, lebo takéto právo na informácie je nutnou podmienkou na zistenie existencie podniku pôsobiaceho v rámci Spoločenstva alebo skupiny podnikov pôsobiacej v rámci Spoločenstva, čo je zase podmienkou na zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo postupu nadnárodného informova­ nia zamestnancov a prerokovania s nimi (už citované rozsudky Bofrost*, body 32 a 33 a Kühne & Nagel, bod 46).

54 Iné podniky, ktoré patria do skupiny a majú sídlo na území Spoločenstva, sú v záujme zabezpečenia praktickej účinnosti smernice povinné podporovať pred­ pokladané ústredné riaditeľstvo pri plnení základnej úlohy uvedenej v článku 4 ods. 1. Ako protipól k nároku predpokladaného ústredného riaditeľstva na získanie nevyhnutných informácií existuje povinnosť iných vedení podnikov skupiny poskytnúť mu príslušné informácie, ktoré majú k dispozícii alebo ktoré môžu zaobstarať (už citovaný rozsudok Kühne & Nagel, bod 59).

55 Základnou otázkou v prejednávanom prípade je, či ústredné riaditeľstvo alebo predpokladané ústredné riaditeľstvo podľa smernice je tiež povinné poskytnúť informácie závislému podniku skupiny, ktoré sú nevyhnutné na začatie vyjednávaní o zriadení európskej zamestnaneckej rady, pričom túto žiadosť o informácie podali

I - 6839

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

zástupcovia zamestnancov na závislý podnik, a či takýto podnik podľa smernice môže žiadať, aby mu tieto informácie boli sprostredkované.

56 Z účelu a systematiky smernice vyplýva, že povinnosti ústredného riaditeľstva alebo predpokladaného ústredné riaditeľstvo podľa článku 4 ods. 1 smernice je potrebné vykladať v tom zmysle, že obsahujú povinnosť priamo poskytnúť informácie zástupcom zamestnancov nevyhnutné na začatie vyjednávaní o zriadení európskej zamestnaneckej rady, ako aj povinnosť poskytnúť informácie zástupcom zamest­ nancov prostredníctvom podnikov patriacich do jeho skupiny, od ktorých predtým tieto informácie požadovali.

61 Okrem toho sú na základe článku 14 ods. 1 smernice členské štáty povinné prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohli kedykoľvek zaručiť, že ciele stanovené v smernici budú dosiahnuté. Podľa článku 11 ods. 3 smernice pre prípad nedodržania smernice stanovia vhodné opatrenia a najmä zabezpečia, aby boli stanovené správne alebo súdne konania, pomocou ktorých by splnenie povinností z nej vyplývajúcich bolo možné presadiť. Z cieľa smernice vyplýva, že členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie splnenia povinností z článku 4 ods. 1 a 11 smernice v plnom rozsahu (v tomto zmysle pozri už citovaný rozsudok Kühne & Nagel, bod 61).

62 Čo sa týka druhu informácií, ktoré ústredné riaditeľstvo alebo predpokladané ústredné riaditeľstvo musí na základe tejto informačnej povinnosti poskytnúť, je potrebné najskôr poukázať na to, že článok 11 ods. 2 smernice výslovne určuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby údaje o počte zamestnaných uvádzaných v článku 2 ods. 1 písm. a) a c) smernice podniky predložili na žiadosť strán, na ktoré sa smernica vzťahuje.

I - 6841

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2004 — VEC C-349/01

63 Tak riaditeľstvá iných podnikov skupiny sídliace na území Spoločenstva majú povinnosť dať k dispozícii predpokladanému ústrednému riaditeľstvu informácie nevyhnutné na začatie vyjednávaní pre zriadenie európskej zamestnaneckej rady, ktoré majú k dispozícii alebo ktoré môžu získať (už citovaný rozsudok Kühne & Nagel, bod 64 a 69).

64 Ako vyplýva z bodu 58 tohto rozsudku, cieľ smernice vyžaduje, aby povinnosti v nej stanovené boli splnené tak, že dotknutí zamestnanci alebo ich zástupcovia dostanú prístup k informáciám, na základe ktorých môžu posúdiť, či majú nárok na začatie vyjednávaní, a prípadne môžu správne naformulovať tomu zodpovedajúcu žiadosť (už citovaný rozsudok Bofrost*, bod 38).

O trovách

68 Nemecká vláda, ako aj Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami podanými Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (šiesta komora)

v konaní o otázkach, ktoré mu predložil Arbeitsgericht Bielefeld uznesením z 24. júla

2001, rozhodol:

I - 6843

R. Grass V. Skouris

I -6844