C-494/01

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 - VEC C-494/01

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 26. apríla 2005*

Vo veci C-494/01,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 20. decembra 2001

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Wainwright a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann (spravodajca), C. W. A. Timmermans a A. Rosas, sudcovia J.-P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr, J. N. Cunha Rodrigues, M. Ilešič, J. Malenovský, U. Lõhmus a E. Levits,

generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. júla 2004,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. septembra 2004,

vyhlásil tento

— neúplným a nedostatočným odpovedaním na žiadosť o poskytnutie informácii o nakladaní s odpadom vo Fermoy v grófstve Cork, z 20. septembra 1999 si Írsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ES.

Právny rámec

2 Článok 4 smernice stanovuje:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, najmä:

— bez ohrozovania vody, ovzdušia, pôdy, rastlín a živočíchov,

— bez obťažovania okolia napr. hlukom alebo zápachom,

2. Táto sieť musí tiež umožniť, aby sa odpad zneškodňoval v niektorom z najbližších vhodných zariadení, použitím čo najvhodnejších metód a technológií na zaistenie vysokého stupňa ochrany životného prostredia a verejného zdravia."

4 Článok 8 smernice ukladá:

„Členské štáty vykonajú nevyhnutné opatrenia, aby bolo zaistené, že každý držiteľ odpadu:

I - 3385

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

— s ním zaobchádza prostredníctvom súkromného alebo verejného zariadenia, ktoré sa zaoberá zberom odpadu, alebo podniku, ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohe II A či B,

— bezpečnostné opatrenia, ktoré je potrebné vykonat',

I - 3386

KOMISIA/ÍRSKO

— miesto zneškodňovania,

— metódu úpravy.

2. Povolenia sa môžu udeliť na určité obdobie, môžu byť obnovitel'né, môžu byť viazané podmienkami alebo povinnosťami alebo, najmä ak je uvažovaná metóda zneškodňovania z hľadiska ochrany životného prostredia neprijateľná, môžu byť zamietnuté."

I - 3387

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

9 Na základe článku 14 smernice:

„Všetky zariadenia a podniky uvedené v článku 9 a 10, sú povinné:

— viesť záznamy o množstve, povahe a pôvode odpadu, prípadne ,o ďalšom určení, frekvencii zberu, spôsobe prepravy a metóde úpravy, pokiaľ ide o odpad uvedený v prílohe I a činnosti uvedené v prílohe II A či B,

— tieto informácie na požiadanie poskytovať príslušným orgánom uvedeným v článku 6.

a zneškodňovania týchto odpadov ich rozptýlením súkromným spracovateľom bez povolenia (ďalej len „sťažnosť 1997/4792"). Tretia spočívala v uložení rôzneho odpadu v Pembrokestowne, Whiterock Hill, v grófstve Wexford súkromným spracovateľom bez povolenia (ďalej len „sťažnosť 1997/4847").

12 Komisia 30. októbra 1998 zaslala írsku výzvu s ohľadom na uvedené sťažnosti. Po nej nasledovalo odôvodnené stanovisko zo 14. júla 1999 týkajúce sa iba sťažností 1997/4705 a 1997/4792, ktorým sa tomuto členskému štátu vytýkalo porušenie článku 4 druhého odseku a článkov 9 a 10 smernice. Tento členský štát bol vyzvaný, aby prijal požadované opatrenia na dosiahnutie súladu s uvedeným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

13 Vo svojich odpovediach zo 7. októbra a z 23. novembra 1999 Írsko poprelo všetky porušenia, pokiaľ išlo o obe sťažnosti uvedené v predchádzajúcom bode.

1 4 Komisia okrem toho obdržala päť ďalších sťažností týkajúcich sa írska. Prvá z nich poukazovala na nepovolené využívanie obecnej skládky odpadu v Powerstown, v grófstve Carlów (ďalej len „sťažnosť 1999/4351") od roku 1975. Druhá sa týkala vysypávania odpadu (sutiny) a nepovoleného prevádzkovania súkromného zariade­ nia na spracovanie odpadu v zóne so zeleňou na polostrove Poolbeg v Dubline (ďalej len „sťažnosť 1999/4801"). Tretia sa vzťahovala na nepovolené využívanie dvoch obecných skládok odpadu v grófstve Waterford, jednej od roku 1939 nachádzajúcej sa v Tramore a druhej od roku 1970 nachádzajúcej sa v Kilbarry, ktoré ležali blízko seba a zasahovali do chránených zón (ďalej len „sťažnosť 1999/5008"). Štvrtá sa týkala prevádzkovania zariadení na spracovanie odpadu súkromným podnikateľom,

18 Keďže Komisia okrem toho nedostala žiadnu odpoveď na svoju žiadosť o poskytnutie informácií z 20. septembra 1999 týkajúcu sa sťažnosti 1999/4478, zaslala 28. apríla 2000 tomuto členskému štátu výzvu, v ktorej namietala porušenie článku 10 ES.

I - 3390

KOMISIA/ÍRSKO

19 Dňa 26. júla 2001 Komisia zaslala írsku odôvodnené stanovisko opierajúce sa o prešetrenie uvedených dvanástich sťažností, odvolávajúc sa na výzvy z 30. októbra 1998, 28. apríla 2000, 25. októbra 2000 a 17. apríla 2001, ako aj na odôvodnené stanovisko zo 14. júla 1999. Komisia vytýkala tomuto členskému štátu nesplnenie jeho povinností neprijatím všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie správneho vykonania ustanovení článkov 4, 5, 8, 9, 10, 12, 13 a 14 smernice, ako aj opatrení vyplývajúcich z článku 10 ES, a vyzvala ho prijať všetky požadované opatrenia na zosúladenie s uvedeným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

20 Komisia v ňom upresnila, že nielen uvedené žaloby predstavujú prípady nedodržania smernice, ale že si vyhradzuje najmä právo poukázať na iné príklady s cieľom dokreslenia všeobecného nesplnenia povinností pri preberaní ustanovení smernice, ktoré vytýka írskym orgánom.

21 Keďže Komisia dospela k názoru, že Írsko nevykonalo nápravu podľa odôvodnených stanovísk zo 14. júla 1999 a 26. júla 2001, podala túto žalobu.

z roku 1996 týkajúceho sa nakladania s odpadmi, ďalej len „zákon z roku 1996"), ako aj jeho vykonávacích predpisov, zákona, ktorý najmä podriadil činnosti týkajúce sa odpadov vykonávané miestnymi úradmi (ďalej len „komunálny odpad") pod systém povolení vydávaných Environmental Protection Agency (Úradom ochrany životného prostredia, ďalej len „EPA"), sa právny rámec nakladania s odpadmi v tomto členskom štáte podstatne zlepšil. S výnimkou neprebratia článku 12 smernice toto konanie sa týka hlavne určenia, že írske orgány si neplnia povinnosti dosiahnuť výsledok, ktoré im vyplývajú zo skutočnosti, že nezabezpečujú konkrétne vykonanie ustanovení tejto smernice.

26 Existencia p r í p a d n é h o nesplnenia povinnosti by mala byť okrem t o h o posudzovaná vo vzťahu k situácii, aká bola v d e ň uplynutia dvojmesačnej lehoty stanovenej v o d ô v o d n e n o m stanovisku z 26. júla 2001.

27 Z týchto rôznych aspektov treba po prvé uviesť, pokiaľ ide o p r e d m e t t o h t o sporu, že bez toho, aby tým bola d o t k n u t á dokazovacia povinnosť Komisie v prvom, ako aj v d r u h o m prípade, Komisii a priori nič nebráni súčasne požadovať určenie nesplnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení smernice na základe postoja, ktorý zaujali orgány členského štátu v súvislosti s konkrétnymi situáciami označenými osobitným spôsobom, a určenie nesplnenia povinností vyplývajúcich z uvedených ustanovení z dôvodu všeobecnej praxe týchto orgánov, ktorá odporuje týmto ustanoveniam, ktorú uvedené špecifické situácie v prípade potreby dokresľujú.

28 Pripúšťa sa teda, že správna prax m ô ž e byť p r e d m e t o m žaloby o nesplnenie povinnosti, ak vykazuje určitý stupeň ustálenosti a všeobecnosti (pozri najmä

rozsudok

z 29. apríla 2004, Komisia/Nemecko, C-387/99, Zb. s. I-3751, b o d 42, a t a m citovanú judikatúru).

29 Po druhé, a k o t o vyplýva z ustálenej judikatúry, nesplnenie povinnosti sa musí posudzovať v závislosti o d situácie v členskom štáte, aká bola n a konci lehoty stanovenej v o d ô v o d n e n o m stanovisku (pozri najmä rozsudok z 12. júna 2003, Komisia/Španielsko, C-446/01, Zb. s. I-6053, b o d 15).

I - 3393

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 - VEC C-494/01

I - 3394

KOMISIA/ÍRSKO

34 Zachovávanie tohto postupu vytvára základnú záruku stanovenú Zmluvou ES nielen pre ochranu práv dotknutého členského štátu, ale tiež pre zabezpečenie toho, že cieľom prípadného postupu pred začatím súdneho konania bude jasne definovaný spor (pozri najmä už citovaný rozsudok Komisia/Holandsko, bod 19, a tam citovanú judikatúru).

35 Predmet žaloby podanej na základe článku 226 ES je tak vymedzený postupom pred začatím súdneho konania stanoveným týmto ustanovením. Odôvodnené stanovisko a žaloba musia byť založené na rovnakých dôvodoch, keďže Súdny dvor nemôže preskúmayať výhradu, ktorá nebola uvedená v odôvodnenom stanovisku, ktoré musí obsahovať podrobný a koherentny výklad dôvodov, ktoré Komisiu priviedli k presvedčeniu, že dotknutý členský štát si nesplnil jednu zo svojich povinností vyplývajúcich mu zo Zmluvy (pozri najmä už citovaný rozsudok Komisia/ Holandsko, bod 20, a tam citovanú judikatúru).

36 Z toho jednoznačne vyplýva, že Komisia sa nemôže domáhať určenia špecifického nesplnenia povinností írskom, ktoré mu vyplývajú zo smernice, týkajúceho sa osobitnej reálnej situácie, ktorá nebola uvedená v rámci postupu pred začatím súdneho konania. Takáto osobitná výhrada teda musí byť uvedená v štádiu pred začatím súdneho konania, aby dotknutý členský štát mal možnosť napraviť vytýkanú konkrétnu situáciu, alebo mohol v tomto ohľade účinne uplatniť svoje dôvody obrany, ktoré môže potom Komisiu priviesť k tomu, že upustí od uvedenej výhrady a/alebo ktoré môže prispieť k presnému vymedzeniu predmetu sporu, o ktorom bude potom Súdny dvor rozhodovať.

40 V rámci svojej obrany írska vláda vzniesla početné výhrady týkajúce sa dôkazného bremena. Spochybnila tak najmä skutkovú podstatu rozhodujúcich skutočností uvádzaných Komisiou p o skončení prešetrenia dvanástich sťažností, ktoré jej boli predložené. Táto vláda rovnako uviedla, že Komisia nie je oprávnená z preskúmania jednotlivých sťažností vyvodzovať všeobecné závery predpokladaním údajného systematického neplnenia povinností zo strany írska.

41 V t o m t o ohľade treba pripomenúť, že v rámci konania o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES prislúcha Komisii povinnosť preukázať existenciu uplatňovaného nesplnenia povinnosti. Komisia musí predložiť S ú d n e m u dvoru potrebné dôkazy, aby m o h o l s á m potvrdiť existenciu tohto nesplnenia povinnosti, b e z toho aby sa

I - 3396

KOMISIA/ÍRSKO

mohol oprieť o akýkoľvek predpoklad (pozri najmä rozsudky z 25. mája 1982, Komisia/Holandsko, 96/81, Zb. s. 1791, bod 6, a z 12. septembra 2000, Komisia/ Holandsko, C-408/97, Zb. s. 1-6417, bod 15).

42 Členské štáty však majú podľa článku 10 ES uľahčovať Komisii splnenie jej úlohy, ktorá spočíva podľa článku 211 ES najmä v zabezpečovaní uplatňovania ustanovení Zmluvy a ustanovení prijatými v súlade s ňou inštitúciami Spoločenstva (už citované rozsudky z 25. mája 1982, Komisia/Holandsko, bod 7, a z 12. septembra 2000, Komisia/Holandsko, bod 16).

47 Rovnako, keď Komisia poskytla dostatok dôkazov preukazujúcich, že orgány členského štátu opakovane a trvalo používali prax, ktorá je v rozpore s ustanoveniami určitej smernice, prislúcha tomuto členskému štátu povinnosť podrobne a zásadným spôsobom namietať takto uvedené údaje a z toho plynúce následky (pozri analogicky už citované rozsudky z 22. septembra 1988, Komisia/ Grécko, bod 21, a San Rocco, body 84 a 86).

O skutkových okolnostiach týkajúcich sa sťažností skúmaných Komisiou

48 Ako vyplýva z bodov 11 až 21 t o h t o rozsudku, Komisia zakladá svoju žalobu najmä n a postoji, ktorý zaujali írske orgány v rôznych konkrétnych situáciách skúmaných v dôsledku dvanástich sťažností podaných jednotlivcami. Keďže Írsko namieta skutkové okolnosti, o ktoré sa Komisia m á v úmysle opierať, treba preveriť, či tieto sú dostatočne právne preukázané.

— Vysypávanie odpadu v meste Limerick (sťažnosť 1997/4705)

49 Komisia tvrdí, že roku 1997 Limerick Corporation, miestny orgán poverený uplatňovaním právnej úpravy týkajúcej sa odpadov, toleroval vysypávanie staveb­ n é h o a demolačného odpadu d o m o k r a d e v Limerick. O k r e m t o h o uvádza, že EPA

I - 3398

52 Za daných okolností sa Súdny dvor domnieva, že vzhľadom na podrobnosť sťažnosti 1997/4705 a na skutočnosti uvádzané Komisiou, sa írska vláda, ako to vyplýva z bodov 42 až 47 tohto rozsudku, nemôže ohradzovať inak nepodloženými

I - 3399

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 - VEC C-494/01

tvrdeniami Limerick Corporation, ani sa obmedziť na tvrdenie, že vytýkané skutočnosti nie sú preukázané, alebo že k vysypávaniu inkriminovaného odpadu došlo v rámci vedenej politiky zhodnocovania alebo budovania infrastruktúry bez toho, aby podrobne a zásadným spôsobom namietala údaje takto predkladané Komisiou a posilnila svoje vlastné tvrdenia konkrétnymi dôkazmi.

53 V rozpore s tým, čo naznačuje írska vláda, súhrn podkladov predkladaných Komisiou je náležitý pre podloženie jej výhrady týkajúcej sa pretrvávajúceho tolerovania zo strany miestnych orgánov nepovoleného vysypávania odpadu v mokradiach nachádzajúcich sa v Limerick.

54 S ohľadom na už uvedené, Súdny dvor určuje, že z podkladov uvedených v bode 50 tohto rozsudku z právneho hľadiska dostatočne jasne vyplýva, že roku 1997 príslušný miestny orgán toleroval nepovolené vysypávania stavebného a demolačného odpadu v mokradi v Limerick, že toto vysypávame v danej oblasti pokračovalo, najmä v priebehu tohto konania a že došlo k inému vysypávaniu v ďalších dvoch mokradiach nachádzajúcich sa v blízkosti. Rovnako je preukázané, že EPA listom z 23. januára 1998 adresovaným Limerick Corporation potvrdila, že podľa írskej právnej úpravy účinnej v tom čase takéto vysypávame nepodliehalo povoleniu, ak k nemu došlo s cieľom zhodnocovať.

58 Vo svojej replike Komisia tvrdí, že predmetné činnosti nikdy neprestali. S týmto cieľom predložila rôznu korešpondenciu, v rámci toho aj takú, ktorá pochádzala dokonca od rady grófstva Cork, z ktorej vyplýva, že v Ballard sa odpad ukladal prinajmenšom do júna 2002. Navyše, zodpovednému podnikateľovi bola uložená len jedna sankcia pre nepodanie informácií uvedenej rade.

I - 3401

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 - VEC C-494/01

59 írska vláda, bez toho, aby poprela toto posledné tvrdenie Komisie, vo svojej duplike doručenej do kancelárie Súdneho dvora 10. januára 2003 uvádza, že rada grófstva Cork skúma možnosť žalovať predmetného podnikateľa. Odpratanie odpadu, ktorý sa nachádza v dotknutej lokalite, prebehne v blízkej budúcnosti.

60 So zreteľom na už uvedené Súdny dvor považuje za dostatočne právne preukázané, že nepovolené ukladanie do povrchových nádrží a rozptyl odpadu v Ballard, v grófstve Cork, zo strany súkromného podnikateľa pokračovali v období medzi rokom 1990 a prinajmenšom júnom 2002 bez toho, aby príslušné orgány prijali vhodné opatrenia na ukončenie týchto činností a bez toho, aby tieto opatrenia viedli k uloženiu sankcií. Okrem toho, nebolo popreté, že povrchové nádrže nevyhnutné pre tieto činnosti boli na danom mieste ponechané, hoci pre ich zriadenie nebolo vydané požadované stavebné povolenie, a že príslušné orgány roku 1998 vydali takéto povolenie, ktoré povolilo zachovanie takýchto povrchových nádrží.

— Nepovolené činnosti ukladania odpadu v Pembrokestowne, Whiterock Hill, v grófstve Wexford (sťažnosť 1997/4847)

— Nepovolené prevádzkovanie obecnej skládky odpadu v Powerstown, v grófstve Carlów (sťažnosť 1999/4351)

64 Komisia vo svojom návrhu tvrdí, že obecná skládka odpadu v Powerstown, v grófstve Carlów, je bez povolenia v prevádzke od roku 1975 a že, hoci žiadosť o vydanie povolenia podľa zákona z roku 1996 bola podaná 27. februára 1998, žiadne rozhodnutie nebolo k 23. februáru 2000 vydané, pričom zariadenie pokračuje v činnosti od podania žiadosti.

I - 3403

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

65 Bez namietania týchto tvrdení írska vláda predložila povoľovacie rozhodnutie týkajúce sa uvedenej skládky, ktoré bolo vydané EPA 24. marca 2000.

— Nepovolené prevádzkovanie zariadenia na ukladanie a spracovanie odpadu v Cullinagh, Fermoy, v grófstve Cork (sťažnosť 1999/4478)

— Vysypávanie odpadu a nepovolené prevádzkovanie zariadenia na spracovanie odpadu na polostrove Poolbeg v Dubline (sťažnosť 1999/4801)

69 Komisia jednak tvrdí, že príslušné orgány mesta Dublin od roku 1997 tolerovali vysypávanie stavebného a demolačného odpadu v zóne so zeleňou na polostrove Poolbeg bez toho, aby zabezpečili prerušenie a sankcionovanie tohto vysypávania a odvezenie predmetného odpadu. Ďalej tvrdí, že uvedené orgány mali tolerovať prevádzkovanie bez povolenia dvoch zariadení na spracovanie kovového odpadu na uvedenom polostrove bez toho, aby zabezpečili prerušenie a sankcionovanie takéhoto prevádzkovania vedúce až k tomu, že dotknuté zariadenia získali finančnú podporu Spoločenstva.

70 Pokiaľ ide o dve vyššie uvedené zariadenia, írska vláda uviedla v listoch z 12. decembra 2000 a 26. júna 2001 v reakcii na žiadosti o poskytnutie informácií, ktoré jej zaslala Komisia, že v nadväznosti na žiadosti o vydanie povolenia podané 23. septembra 1998 a 15. októbra 1998 boli tieto predmetom povoľovacích rozhodnutí z 3. augusta 2000 a 1. marca 2001. Pokiaľ ide o pomoc zo strany Spoločenstva, uvedená vláda tvrdí vo svojom vyjadrení odporcu, že táto bola udelená omylom.

71 Okrem toho, írska vláda tvrdí, že v minulosti išlo len o jediný prípad divokej skládky odpadu a že toto miesto bolo uvedené do pôvodného stavu pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001, pričom neexistujú žiadne stopy po zásahu do životného prostredia na tomto mieste. Keďže pôvodcovia založenia tejto skládky neboli zistení, nemohli byť ani realizované sankcie.

I - 3406

KOMISIA/ÍRSKO

žiadostiam o vydanie povolenia, ktoré sa ich týkali, bez toho, aby zabezpečili ukončenie tohto prevádzkovania a sankcionovania prevádzkovateľa uvedených zariadení. Navyše, tieto zariadenia mali prospech z finančnej podpory Spoločenstva.

— Nepovolené prevádzkovanie obecnej skládky odpadu v Tramore a v Kilbarry, v grófstve Waterford (sťažnosť 1999/5008)

76 Zo spisového materiálu a z vyjadrení účastníkov vyplýva, že skládka v Tramore, ktorá je od 30. rokov v prevádzke, leží v blízkosti územia osobitnej ochrany v zmysle smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98) a že sa čiastočne nachádza na území, ktoré bolo navrhnuté za lokalitu národného dedičstva a osobitne chráneného územia v zmysle smernice 92/43. Z uvedeného dôkazového materiálu rovnako vyplýva, že žiadosť o vydanie povolenia pre túto skládku, ktorá bola podaná až 30. septembra 1998, bola kladne vybavená rozhodnutím EPA z 25. septembra 2001.

77 Pokiaľ ide o skládku v Kilbarry, ktorá je v prevádzke od začiatku 70. rokov, táto sa nachádza v blízkosti mokrade navrhnutej za lokalitu prírodného dedičstva a zasahuje do bývalého územia vedeckého záujmu. Žiadosť o vydanie povolenia týkajúca sa tejto skládky, ktorá bola podaná 30. septembra 1997, bola kladne vybavená rozhodnutím EPA z 19. októbra 2001.

82 Pokiaľ ide o skládku v Tramore, z listu írskeho orgánu pre ochranu prírody z 29. mája 2000 vyplýva, že tento orgán vytýka rade grófstva Waterford zásahy spôsobené touto skládkou do priľahlého osobitne chráneného územia, ako aj škody v ňom spôsobené. Návrh plánu zachovania prírody prijatý týmto orgánom 20. júla 2000, ktorý takisto Komisia predložila, potvrdzuje, že k zásahom do tohto územia došlo po roku 1993 a že tieto spôsobili jeho závažné zhoršenie, ako aj škody na priestranstvách nachádzajúcich sa v susedstve uvedenej skládky. Fotografie z mája 2001 predložené Komisiou rovnako ukazujú odpad v okolí tejto skládky zasahujúci do okolitej prírody.

I - 3408

KOMISIA/ÍRSKO

83 Napokon, určité zistenia uvedené v správach z inšpekcií vypracovaných v rámci povoľovacích konaní týkajúcich sa týchto dvoch skládok a v samotných roz­ hodnutiach, ako aj rôzne špecifické podmienky uložené v týchto rozhodnutiach, potvrdzujú, že činnosťou uvedených skládok došlo k závažným zásahom do životného prostredia, a to najmä do vodného prostredia. Skutočné dodržiavanie rôznych podmienok uložených v uvedených rozhodnutiach navyše znamená prijatie vykonávacích opatrení a uskutočnenie prác, pretože samotné vydanie povolení nemôže zaručiť, že sa ihneď skončia zásahy do životného prostredia vyplývajúce z prevádzkovania týchto dvoch predmetných skládok. Toto zistenie je napokon potvrdené najmä výročnou environmentálnou správou vydanou radou grófstva Waterford v priebehu októbra 2002 v súlade s požiadavkami stanovenými v povoľovacom rozhodnutí týkajúcom sa skládky v Tramore.

86 Írska vláda v liste adresovanom Komisii 28. novembra 2000 priznala, že činnosti nakladania s odpadom sa vykonávali v týchto dvoch lokalitách bez požadovaného povolenia, v rámci svojej obrany však uvádza, že rada grófstva Laois jej potvrdila v septembri 2001, že všetka činnosť bola medzitým prerušená v lokalite Lea Road. Pokiaľ ide o lokalitu Ballymorris, tvrdí, že EPA vo februári 2002 zverejnila úmysel vydať zamietavé rozhodnutie týkajúce sa požadovaného povolenia.

87 Komisia vo svojej replike popiera ukončenie činností nakladania s odpadom vykonávané v Lea Road. V tomto ohľade predložila rôzne správy vypracované po vykonaní inšpekcií na mieste, z ktorých je jedna datovaná zo 6. júna 2002 a doložená fotografickými snímkami, ktoré potvrdzujú, že rozsiahle činnosti nakladania s odpadom pokračovali v tejto lokalite prinajmenšom k tomuto posledne uvedenému dátumu. Komisia rovnako predložila rôzne inšpekčné správy a fotografické snímky preukazujúce rozsah činnosti nakladania s odpadom vykonávanej v Ballymorrise.

88 Vo svojej duplike doručenej do kancelárie Súdneho dvora 10. januára 2003 írska vláda uvádza, že v marci 2003 sa očakáva vydanie rozhodnutia týkajúce sa žiadosti o vydanie povolenia pre zariadenie v lokalite Ballymorris.

89 S ohľadom na uvedené, Súdny dvor považuje z právneho hľadiska za dostatočne preukázané, že príslušné írske orgány tolerovali, že súkromný podnikateľský subjekt prevádzkuje od 80. rokov bez povolenia dve významné zariadenia na spracovanie odpadu v bývalých kameňolomoch Lea Road a Ballymorris pri Portarlingtone, v grófstve Laois, ktoré sa obidve nachádzajú v hydrografickom povodí rieky Barrow

91 Komisia tvrdí, že írske orgány tolerovali od roku 1990 nepovolené vysypávania stavebného a demolačného odpadu v oblasti nachádzajúcej sa na pobreží v Carlingford Lough, Greenore, v grófstve Louth, bez zabezpečenia zastavenia a sankcionovania tejto činnosti a bez odstránenia tohto odpadu.

I - 3411

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 - VEC C-494/01

92 Írska vláda v liste z 9. apríla 2001 adresovanom Komisii uviedla, že Department of the Marine a n d Natural Resources sa domnieval, že otázka tohto odpadu bude vyriešená v rámci projektu miestneho rozvoja, ktorý sa práve posudzoval. O k r e m toho, Department of the Environment a n d Local Government postúpil Komisii kópiu správy z 23. októbra 2000, v ktorej bol odpad zložený v Carlingford Lough identifikovaný ako demolačný odpad.

93 V rámci svojej obrany však írska vláda tvrdí, že toto posledné posúdenie je chybné. V dôsledku odobratia vzoriek n a mieste v priebehu januára 2002 n a žiadosť rady grófstva Louth sa ukázalo, že materiál, ktorý sa nachádza na t o m t o mieste, je tvorený skalami, ako aj kusmi lomového kameňa, ktoré t a m boli navezené podnikom Greenore Port s cieľom vytvoriť podložie, takže nešlo o zneškodnenie odpadu. Navyše sa teraz uvažuje o použití tohto materiálu v rámci výstavby ochrannej hrádze.

94 Z a daných okolností Súdny dvor určuje, že z podkladov predložených Komisiou a spomedzi nich najmä z listov od sťažovatel'ov a Department of the Marine and Natural Resources, z dvoch inšpekčných správ vypracovaných úradníkmi tohto ministerstva na základe inšpekcií vykonaných na mieste v rokoch 1993 a 1997, ako aj z rôznych fotografií z januára 2002 vyplýva, že predmetný odpad pozostáva z demolačného odpadu, najmä z armovaného betónu a železného šrotu. Rovnako, po právnej stránke dostatočne z týchto podkladov vyplýva, že od roku 1990 stavebný a demolačný odpad bol skutočne vysypávaný a ukladaný súkromným podnikateľ­ ským subjektom bez povolenia v oblasti nachádzajúcej sa na pobreží v Carlingford Lough a že tento stav príslušné írske orgány tolerovali prinajmenšom d o januára 2002, bez toho, aby zaistili ukončenie a sankcionovanie týchto činností a bez toho, aby sa pristúpilo k odstráneniu dotknutého odpadu.

97 Vo svojom návrhu Komisia tvrdí, že rada grófstva Waterford tolerovala nepovolené ukladanie rôzneho odpadu, najmä stavebného a demolačného, do rôznych mokradi uvedeného grófstva, v rámci ktorých ide o lokality Ballynattin, Pickardstown, Ballygunner Bog a Castletown bez toho, aby zaistila ukončenie a sankcionovanie týchto činností a aby odstránila tento odpad.

I - 3413

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

98 Vo svojom vyjadrení predloženom Súdnemu dvoru 19. augusta 2002 írska vláda tvrdí, že, ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001 bolo všetko vysypávame ukončené v lokalitách Pickardstown, Castletown a Ballygunner Bog. Rada grófstva Waterford inak podnikla opatrenia na dosiahnutie odstránenia uloženého odpadu z prvých dvoch lokalít. Pokiaľ ide o tretiu, táto bola medzitým osiata trávnikom a podľa uvedenej rady odvezenie odpadu neumožňuje obnovu pôvodného stavu dotknutej mokrade. Táto vláda okrem toho uvádza, že v januári 2002 došlo k pokračovaniu vysypávania týkajúceho sa lokality Ballynattin potom, čo príkaz uvedenej rady z júna 2000, ktorý nariaďoval ukončenie akéhokoľvek vysypávania odpadu a ukladal jeho odstránenie, ostal bez účinku.

99 N a podporu svojej repliky Komisia predložila fotografické snímky zo septembra 2002, ktoré preukazujú prítomnosť demolačného odpadu v lokalitách Ballynattin, Pickardstown a Castletown, ako aj prebiehajúcu výstavbu v prvej z týchto troch lokalít.

100 Vo svojej duplikę predloženej S ú d n e m u dvoru 10. januára 2003 írska vláda uvádza, že vysypávanie odpadu v Ballynattine, Pickardstowne, Ballygunner Bog a Castletowne sa vykonávalo na rozlohe predstavujúcej príslušne 0,1 ha, 0,8 ha, 0,4 ha a 1 ha, čo zodpovedá 0,15 %, 27 %, 6 % a 17 % dotknutých mokradi. V prípade lokality Ballynattin uznesenie Circuit Court uložilo odstránenie odpadu, ako aj rozostavanej stavby, a na uvedenom súde bol v decembri 2002 podaný návrh na vzatie do väzby vlastníka pozemku. Keďže rada grófstva Waterford bola nedávno informovaná o novom vysypávaní odpadu v lokalite Castletown, vyjadrila svoj úmysel požadovať odstránenie odpadu uloženého na tomto mieste, rovnako ako v lokalite Pickardstown.

102 Komisia tvrdí, že podľa článkov 9 a 10 smernice všetky činnosti spracovania odpadu od roku 1977 sa musia vykonávať na základe povolenia. Takéto povolenie sa vydáva na účely uplatnenia článku 4 smernice, musí určovať podmienky, ktorým majú uvedené činnosti zodpovedať, aby sa chránilo životné prostredie a toto povolenie musí mať rigorózne predbežný charakter.

103 Podľa Komisie početné činnosti úpravy komunálneho odpadu sú napriek tomu vykonávané v írsku bez povolenia, ako to napríklad potvrdzujú prípady skládok odpadu v Powerstowne, ako aj v Tramore a v Kilbarry, uvedené v príslušných sťažnostiach 1999/4351 a 1999/5008.

104 Navyše vybavovanie žiadostí o vydanie povolenia podaných podľa zákona z roku 1996 je príliš zdĺhavé, pokiaľ ide o existujúce zariadenia, pričom tieto systematicky pokračujú v činnosti počas povoľovacieho konania. V odpovedi írskej vlády

I - 3415

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 - VEC C-494/01

z 23. februára 2000 adresovanej Komisii sa uvádza, že zo 137 žiadostí o vydanie povolenia tohto druhu je k 2. februáru 2000 nevybavených 102. V prípade skládok odpadu v Muckishi a v Glenalle uvádzaných v sťažnosti 2000/4408, EPA dokonca toleroval pokračovanie ich prevádzkovania, aj keď žiadosť o vydanie povolenia nebola poclaná v lehotách stanovených uvedeným zákonom.

KOMISIA/ÍRSKO

108 Vo svojom vyjadrení írska vláda tvrdí, vzhľadom na činnosti týkajúce sa komunálneho odpadu, že na konci septembra 2001 už iba štrnásť skládok komunálneho odpadu, ktoré boli v prevádzke, malo byť predmetom udelenia povolenia a že situácia bola celkom upravená k 29. novembru 2002, čo bol dátum vydania posledného povolenia. Dĺžka vybavovania žiadosti je v tomto smere v rámci normy, vzhľadom na nápor súčasne podávaných žiadostí pre existujúce zariadenia, zložitosť jednotlivých spisov a komplikovanosť procesu povoľovania. Pokiaľ ide o prípad skládok v Glenalle a v Muckishi, tento je výnimkou.

109 Okrem toho, podľa írskej vlády, článok 9 smernice nevyžaduje, aby zariadenie uzavreté ešte pred uplynutím zákonnej lehoty, v rámci ktorej mala byť podaná žiadosť o vydanie povolenia, bolo spätne podrobené povoľovaciemu konaniu.

1 1 0Pokiaľ ide o odpad upravovaný súkromným sektorom, uvedená vláda popiera, že by išlo o všeobecnú tendenciu írskych orgánov tolerovať nepovolené činnosti. Medzi májom 1998 a augustom 2002 tak bolo podaných 651 žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie týkajúce sa existujúcich činností, alebo ešte len zamýšľaných, z čoho bolo vydaných 384 povolení.

1 1 1Okrem toho, zákon z roku 1996 predpokladá peňažné tresty a odňatie slobody v odôvodnených prípadoch a porušovanie ustanovení tohto zákona dáva skutočne priestor pre ukladanie sankcií. Vo svojom vyjadrení odporcu doručenom Súdnemu dvoru 19. augusta 2002 írska vláda tvrdí, že z informácií, ktoré sama neobstarala, ale ktoré jej boli oznámené 33 z 34 príslušných miestnych orgánov, vyplýva, že od mája 1996 bolo spísaných viac ako 930 protokolov nariaďujúcich ukončenie nepovolených činností a odvoz dotknutého odpadu do autorizovaného zariadenia, ako aj 76 protokolov nariaďujúcich iné činnosti v rámci 111 konaní, ktoré tieto uvedené orgány viedli od roku 1998, pričom 84 konaní ešte prebieha. Pokiaľ ide o EPA, tento úrad začal 14 konaní podľa zákona z roku 1996.

I - 3418

KOMISIA/ÍRSKO

115Ako to vyplýva z bodov 22 a 23 tohto rozsudku, žaloba predsa len sleduje určenie toho, že ku dňu uplynutia dvojmesačnej lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001 Írsko nedodržalo svoje povinnosti vyplývajúce z článkov 9 a 10 smernice, totiž zabezpečiť, že všetky činnosti úpravy odpadov sa skutočne budú vykonávať na základe povolenia.

116V tomto ohľade treba pripomenúť v súlade s článkom 249 tretím odsekom ES, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Za daných okolností teda články 9 a 10 smernice ukladajú členským štátom povinnosti dosiahnuť výsledok, ktoré sú formulované jasne a jednoznačne, podľa ktorých podniky alebo zariadenia vykonávajúce činnosti zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadu na území týchto štátov musia mať na to povolenie. Z toho vyplýva, že členský štát si splnil svoje povinnosti z pohľadu uvedených ustanovení len v tom prípade, ak, okrem správneho prebratia týchto ustanovení do vnútroštátneho práva, dotknuté subjekty vykonávajúce tieto činnosti vlastnia takto požadované povolenie [pozri analogicky, pokiaľ ide o predbežný súhlas na prevádzkovanie spaľovní, uvedený v článku 2 smernice Rady 89/369/EHS z 8. júna 1989 o prevencii znečistenia ovzdušia z nových spaľovní komunálnych odpadov (Ú. v. ES L 163, s. 32; Mim. vyd. 15/001, s. 349), rozsudok z 11. júla 2002, Komisia/Španielsko, C-139/00, Zb. s. I-6407, bod 27].

117Ako uviedol generálny advokát v bodoch 27 až 29 svojich návrhov, členskému štátu teda prislúcha, aby zabezpečil skutočné uplatňovanie a dodržiavanie zavedeného režimu povoľovania, najmä vykonávaním náležitých kontrol na tento účel, a zabezpečením efektívneho ukončenia a sankcionovania činností vykonávaných bez povolenia.

121 Preto írskej vláde prislúchalo v primeranej lehote začať konania nevyhnutné pre prebratie do vnútroštátneho právneho poriadku, najprv článok 8 smernice 75/442 a potom následne články 9 a 10 smernice, tak aby tieto konania boli ukončené v lehotách stanovených týmito smernicami a aby boli splnené povinnosti dosiahnuť výsledok, ktoré sú jasne a jednoznačne formulované v uvedených ustanoveniach, totiž aby uvedené činnosti boli vykonávané len na základe požadovaného povolenia.

I - 3420

KOMISIA/ÍRSKO

Pokiaľ Írsko prijalo opatrenia n a prebratie smerníc oneskorene, n e m o ž n o sa toho dovolávať pri zdôvodňovaní nesplnenia povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2002, Komisia/Francúzsko, C-60/01, Zb. s. I-5679, body 33, 37 a 39).

122 N a p o d p o r u týchto úvodných upresnení treba uviesť, že, pokiaľ ide o skládky k o m u n á l n e h o odpadu, z bodu 108 tohto rozsudku vyplýva, že sama írska vláda pripustila, že k u d ň u uplynutia lehoty stanovenej v o d ô v o d n e n o m stanovisku z roku 2001 štrnásť prevádzkovaných skládok nemalo povolenie.

123 Uvedená vláda rovnako pripúšťa, že ku d ň u uplynutia uvedenej lehoty bolo systematickou praxou írskych orgánov tolerovanie toho, že existujúce zariadenia pokračovali vo svojich činnostiach počas obdobia, o d kedy podali žiadosť o vydanie povolenia, až kým nebolo vydané rozhodnutie p o ukončení skúmania tejto žiadosti. Ako to vyplýva z bodu 84 tohto rozsudku, týkalo sa to najmä prípadu skládok v T r a m o r e a v Kilbarry.

127 Z uvedeného vyplýva, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001 si Írsko ešte nesplnilo svoju povinnosť, ktorú malo od roku 1997, a to zaistiť, aby všetky obecné skládky odpadu vlastnili požadované povolenie. Takéto nesplnenie povinnosti, ktoré je výsledkom mimoriadne oneskoreného prebratia článku 9 smernice, systematického nepožadovania ukončiť nepovolené existujúce činnosti v priebehu povoľovacieho konania a absencie vhodných opatrení na zabezpečenie urýchleného podriadenia týchto zariadení pod vnútorný režim, ktorý bol konečne zavedený, malo k uvedenému dátumu všeobecný a pretrvávajúci charakter.

128 Pokiaľ ide o skládky komunálneho odpadu, ktorých prevádzka bola ukončená pred uplynutím lehôt stanovených pre podanie žiadostí o vydanie povolenia podľa zákona z roku 1996 a jeho vykonávacích predpisov, stačí uviesť, že Komisia netvrdila, že táto právna úprava predstavuje nesprávne prebratie smernice, pretože sa nepočítalo s tým, že takéto skládky majú podliehať povoleniu. Ako to vyplýva z bodu 22 tohto

I - 3422

KOMISIA/ÍRSKO

rozsudku, Komisia naopak zdôraznila, tak v postupe pred začatím súdneho konania, ako aj v konaní pred Súdnym dvorom, že s výnimkou článku 12 smernice, sa jej žaloba netýka neprebratia smernice, ale nedostatkov v konkrétnom uplatňovaní vnútroštátnych právnych ustanovení prijatých na účely takéhoto prebratia smernice. Za týchto okolností sa Komisia v rámci tejto žaloby nemôže domáhať určenia, že si Írsko nesplnilo povinnosti z dôvodu, že jeho správne orgány opomenuli pri uplatňovaní zákona z roku 1996 a jeho vykonávacích predpisov podriadiť také skládky, ktorých činnosť bola ukončená, pod povoľovacie konanie podľa článku 9 smernice, keď' tento zákon takúto možnosť nepredpokladá.

133 Vzhľadom na poukázanie na veľmi rozsiahly administratívny problém, rovnako ako to uviedol generálny advokát v bode 121 svojich návrhov, tento prístup tolerovania vykazuje dostatočný stupeň všeobecnosti a pretrvávania pre určenie existencie praxe pripisovanej írskym orgánom a spočívajúcej v nezabezpečení správneho zavedenia článkov 9 a 10 smernice.

134 T o t o posúdenie je n a p o k o n potvrdené rôznymi dokladmi predloženými Komisiou. Takisto zo súkromnej výpočtovej analytickej štúdie nazvanej „Strategie review & outlook for Waste Management capacity and the impact on the Irish Economy" z júla 2002 vyplýva, že ku d ň u uplynutia lehoty stanovenej v o d ô v o d n e n o m stanovisku z roku 2001 írska sieť zariadení zneškodňujúcich o d p a d bola t a k m e r plná a že táto situácia bola sprevádzaná zvýšeným výskytom nelegálnych skládok o d p a d u a zariadení odstraňujúcich odpad. Rovnaké zistenie poskytuje d o k u m e n t nazvaný „National Waste management strategy", ktorý írskej vláde v januári 2002 predložil T h e Institution of t h e Engineers of Ireland a ktorý zdôrazňuje, že stovky, až tisíce nezákonných skládok o d p a d u je roztrúsených skoro všade n a írskom území.

135 Osobitne, pokiaľ ide o grófstvo Wicklow, novinové články uverejnené m e d z i 8. d e c e m b r o m 2 0 0 1 a 9. aprílom 2002, ako aj správa rady u v e d e n é h o grófstva

I - 3424

KOMISIA/ÍRSKO

zo 7. septembra 2001, najmä potvrdzujú, že v čase uplynutia lehoty stanovenej uvedeným odôvodneným stanoviskom bolo napočítaných okolo sto nelegálnych zariadení, z ktorých určitý počet tvorili zariadenia značnej veľkosti a obsahujúce nebezpečný odpad prevažne z nemocničných zariadení.

predloženom Komisiou, sa rovnako uvádza, že írsky minister pre životné prostredie označil vytvorenie takéhoto úradu za jednu z priorít vzhľadom na zjavnú potrebu zabezpečenia prísnejšieho a systematickejšieho dodržiavania právnych predpisov o odpadoch.

139 Z uvedeného, ako aj zo zistení podaných v bode 127 tohto rozsudku v otázke skládok komunálneho odpadu, vyplýva, že je po právnej stránke dostatočne preukázané, že ku dňu uplynutia dvojmesačnej lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001 si Írsko všeobecne a trvalo neplnilo svoju povinnosť zabezpečiť správne uplatňovanie článkov 9 a 10 smernice, v dôsledku čoho výhrada Komisie v tomto ohľade musí byť uznaná.

O porušení článku 12 smernice

— Tvrdenia účastníkov konania

140 Komisia tvrdí, že W a s t e M a n a g e m e n t (Collection Permit) Regulations 2001 (ďalej len „Regulations 2001"), o ktorých bola informovaná 27. s e p t e m b r a 2001, preberajú oneskorene a nedostatočne článok 12 smernice. Regulations 2001 totiž stanovujú posledný deň na podanie žiadostí o vydanie povolenia na 30. november 2001. Ak bola žiadosť o vydanie povolenia podaná pred týmto dátumom, dotknuté podnikateľské subjekty boli okrem toho oprávnené pokračovať vo svojej činnosti až do ukončenia povoľovacieho konania. Toto oneskorené prebratie malo za následok, že podniky zabezpečujúce zber a prepravu odpadu sa vyhli všetkým požiadavkám udeľovania povolenia alebo registrácie, ako to potvrdzujú najmä skutočnosti uvádzané v sťažnosti 2000/4157.

I - 3426

I - 3427

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01 .

by všetky dotknuté podnikateľské subjekty podali žiadosti o vydanie povolenia v rámci uplatnenia Regulations 2001 pred týmto dátumom, čo írska vláda nepreukázala, podanie takejto žiadosti, na rozdiel od tvrdenia tejto vlády, nemôže byt' považované za rovnocenné s registráciou v zmysle článku 12 smernice, a preto nemôže spĺňať požiadavky tohto ustanovenia. To totiž členským štátom ukladá vybrať si medzi systémom povoľovania a registračným konaním a Írsko si nezvolilo túto druhú možnosť.

145Z uvedeného vyplýva, že výhrada Komisie musí byť uznaná, pokiaľ ide o dosiahnutie určenia, že Írsko nesprávne prebralo článok 12 smernice.

O porušení článku 5 smernice

— Tvrdenia účastníkov konania

1 4 8írska vláda namieta akékoľvek porušenie článku 5 smernice. Komisia jednak nepreukázala neexistenciu systému povoľovania podľa článku 9 tejto smernice ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001. Okrem toho, keďže výraz „primeraná" môže byť vykladaný ako vzťahujúci sa na použiteľnú kapacitu postačujúcu na uspokojenie súčasných potrieb zneškodňovania odpadu v členskom štáte, rôzne doklady predložené Komisiou s cieľom preukázať údajne nedostatočnú kapacitu na zneškodňovanie odpadu v írsku nie sú presvedčivé. Komisia najmä nepreukázala, že odpad nemohol byť zneškodnený z dôvodu nedostatočnej kapacity miest zneškodňovania, a okolnosť, že niektoré z nich sa blížia k stavu naplnenia, nie je abnormálna. Okrem toho, opomenula zohľadniť faktory, akými sú možnosť rozvrhnutia kapacity zneškodňovania medzi miestnymi orgánmi, alebo rozšírenie existujúcich miest zneškodňovania, návrhy zriadenia nových skládok, ktoré sa práve posudzujú, alebo rozvoj infrastruktúry zhodnocovania odpadu.

— Posúdenie Súdnym dvorom

149 Vybudovanie jednotnej a primeranej siete zariadení na zneškodňovanie odpadu s využitím najlepšej dostupnej technológie, ktorá nevyžaduje nadmerné náklady, siete, ktorá musí umožniť zneškodnenie odpadu v niektorom z najbližších vhodných zariadení v súlade s článkom 5 smernice, patrí medzi ciele, ktoré sa touto smernicou sledujú (rozsudok z 1. apríla 2004, Commune de Braine-le-Cháteau a i., C-53/02 a C-217/02, Zb. s. I-3251, bod 33).

I - 3429

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

150 Podľa článku 9 ods. 1 prvého pododseku smernice „na účely vykonávania článkov 4, 5 a 7" tejto smernice každé zariadenie alebo podnik, ktorý vykonáva činnosti zneškodňovania odpadu, musí na to získať povolenie. Tento výraz znamená, že vykonanie článku 5 smernice sa považuje za splnené vydaním jednotlivých povolení (pozri v tomto zmysle rozsudok Commune de Braine-le-Château a i., už citovaný, body 40, 41 a 43).

jednotnej a primeranej siete zariadení na zneškodňovanie odpadu s využitím najmä, ako to uvádza toto posledné ustanovenie, najlepšej dostupnej technológie, ktorá nevyžaduje nadmerné náklady, ako aj zohľadnením zemepisných podmienok alebo potreby špecializovaných zariadení pre určité druhy odpadu, aby sa tak umožnilo zneškodnenie odpadu v niektorom z najbližších vhodných zariadení, použitím čo najvhodnejších metód a technológii na zaistenie vysokého stupňa ochrany životného prostredia a verejného zdravia.

155 Okrem toho z dokladov predložených Komisiou, najmä zo správy uvedenej v bode 92 návrhov generálneho advokáta a zo štúdie z júla 2002 zmieňovanej v bode 134 tohto rozsudku, vyplýva, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001 kapacita írskej siete zariadení zneškodňujúcich odpad bola z celkového hľadiska blízko stavu úplného naplnenia a nestačila prijať odpad produkovaný v tomto členskom štáte. Okrem toho z týchto dokladov vyplýva, že tento stav bol sprevádzaný zvýšeným výskytom nelegálnych skládok odpadu a zariadení na ukladanie odpadu po celom území štátu.

156 Treba uviesť, že presné a podrobné informácie obsiahnuté v týchto rôznych dokumentoch Írsko detailne a zásadným spôsobom nepoprelo a obmedzilo sa na všeobecné spochybnenie ich preukázateľnosti, čím nesplnilo náležitosti uvedené v bodoch 42 až 47 tohto rozsudku.

157 Za týchto podmienok možno určiť, že ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001 Írsko opomenulo prijať vhodné opatrenia na vytvorenie jednotnej a primeranej siete zariadení na zneškodňovanie odpadu, ktorá musí, ako to vyplýva z článku 5 smernice, Spoločenstvu ako celku umožniť, aby

159 Komisia tvrdí, že pretrvávajúca neexistencia funkčného režimu povoľovania podľa článku 9 a 10 smernice stačí na preukázanie, že Írsko neprijalo požadované opatrenia na zaistenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, ako sa to požaduje pri uplatňovaní článku 4 prvého odseku smernice.

160 Keďže toto posledné ustanovenie sa musí vykladať v súlade zo zásadou obozretnosti a zásadou prevencie, pre jeho porušenie sa nevyžaduje vznik skutočnej škody. V danom prípade, ako to vyplýva najmä z prešetrenia sťažností 1997/4705, 1997/4792, 1999/4801, 1999/5008, 2000/4408, 2000/4145 a 2000/4633, nelegálne činnosti v nich uvádzané skutočne spôsobili početné zhoršenia lokalít osobitného významu, ako aj skutočné škody na životnom prostredí bez toho, aby Írsko prijalo

I - 3432

KOMISIA/ÍRSKO

potrebné nápravné opatrenia, ktorými by sa dohliadlo na to, aby tieto miesta boli uvedené do pôvodného stavu a aby odpad, ktorý bol na nich uložený, bol vhodne zneškodnený alebo zhodnotený.

161 Írska vláda si tiež nesplnila svoju povinnosť zakázať nepovolené ukladanie a nekontrolované zneškodňovanie odpadu v súlade s článkom 4 druhým odsekom smernice.

165 Treba pripomenúť, že povinnosť zneškodňovať odpad bez ohrozenia ľudského zdravia a poškodenia životného prostredia je súčasťou rovnakých cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia a že článok 4 smernice sa týka najmä uplatňovania zásady prevencie, ktorý je uvedený v článku 174 ods. 2 prvom pododseku druhej vete ES, podľa ktorej prislúcha Spoločenstvu a členským štátom predchádzať, obmedzovať a V medziach možnosti od počiatku odstrániť zdroje znečistenia alebo škodlivých vplyvov prijatím opatrení umožňujúcich eliminovanie známych rizík (pozri rozsudky z 5. októbra 1999, Lirussi a Bizzaro, C-175/98 a C-177/98, Zb. s. I-6881, bod 51, a zo 4. júla 2000, Komisia/Grécko, C-387/97, Zb. s. I-5047, bod 94).

166 Uvedený článok 4 jednak uvádza rôzne ciele, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri plnení špecifickejších povinností vyplývajúcich im z iných ustanovení smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 1994, Comitato di coordinamento per la difesa della cava a L, C-236/92, Zb. s. I-483, bod 12).

167 V tomto smere, zo samotného znenia článku 9 ods. 1 prvého pododseku a článku 10 smernice vyplýva, že najmä „na účely vykonávania" článku 4 smernice každé zariadenie alebo podnik, ktorý vykonáva činnosti zneškodňovania alebo zhodnoco­ vania odpadu, musí získať povolenie na výkon tejto činnosti. Tak ako to bolo uvedené v bode 150 tohto rozsudku, tento výraz znamená, že vykonanie uvedeného článku 4 sa považuje za splnené najmä vydaním takýchto jednotlivých povolení (už citovaný rozsudok Commune de Braine-le-Château a i., body 41 a 43).

171 Ako uviedol generálny advokát v bode 98 svojich návrhov, táto okolnosť postačuje na preukázanie toho, že Írsko všeobecne a trvalo neplnilo požiadavky článku 4 smernice, ktorý je úzko spojený s článkami 9 a 10 smernice.

I - 3435

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

172 Jednak totiž, ako bolo uvedené v bodoch 118 a 167 tohto rozsudku, režim povoľovania uvedený v článkoch 9 a 10 smernice je určený na zaistenie toho, aby zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vykonávané na základe takých povolení zodpovedalo cieľom uvedeným v článku 4 prvom odseku smernice. Na tento účel uvedené povolenia musia nevyhnutne obsahovať určitý počet požiadaviek, ako to výslovne stanovuje článok 9 smernice, ktorý v tomto smere uvádza najmä druhy a množstvo odpadov, technické požiadavky, bezpečnostné opatrenia, ktoré je potrebné vykonať, miesto zneškodňovania a metódu úpravy. Z toho vyplýva, že skúmanie takýchto žiadostí o vydanie povolenia a požiadavky, podmienky a povinnosti, ktoré takéto povolenie obsahuje, tak predstavujú prostriedky na dosiahnutie cieľov vymenovaných v uvedenom prvom odseku.

1 7 3Okrem toho, z článku 4 druhého odseku smernice vyplýva, že členské štáty musia najmä zakázať nekontrolovateľné zneškodňovanie odpadu.

174 V danom prípade, všeobecné a trvalé neplnenie si povinností vyplývajúcich z článku 4 smernice, ktoré tak bolo preukázané na základe nerešpektovania požiadaviek článkov 9 a 10 smernice, navyše sprevádza v určitých konkrétnych situáciách uvádzaných Komisiou nesplnenie špecifickejšej povinnosti uvedenej v bodoch 168 a 169 tohto rozsudku.

— Tvrdenia účastníkov konania

177Podľa Komisie, Írsko rovnako porušilo aj článok 8 smernice, keďže nedohliadlo na to, aby držitelia zneškodňovaného odpadu bez povolenia s týmto odpadom nakladali prostredníctvom súkromného alebo verejného zariadenia, ktoré sa zaoberá zberom odpadu, alebo podniku oprávneného vykonávať činnosti zneškodňovania alebo zhodnocovania, alebo aby títo držitelia odpadu tento sami zneškodnili alebo zhodnotili po získaní povolenia v súlade s požiadavkami smernice. Konkrétne prípady porušenia tohto ustanovenia vyplývajú najmä z prešetrovania skutočností uvádzaných v sťažnostiach 1997/4792, 1999/4801, 1999/5112, 2000/4145 a 2000/4633.

178 Írska vláda tvrdí, že Komisia nepreukázala uvádzané neplnenie povinnosti.

I - 3437

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

— Posúdenie Súdnym dvorom

182 Súdny dvor okrem toho rozhodol, že takáto povinnosť nie je splnená, pokiaľ sa členský štát obmedzí na nariadenie uzatvorenia nelegálnej skládky odpadu a začatie trestného konania proti jej prevádzkovateľovi (už citovaný rozsudok San Rocco, bod 109).

I - 3438

KOMISIA/ÍRSKO

183 V danom prípade treba uviesť, že, ako právom tvrdí Komisia, ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z roku 2001, Írsko si nesplnilo svoju povinnosť správne vykonať článok 8 smernice.

184 Ako totiž vyplýva z bodov 127 a 139 tohto rozsudku, je preukázané, že k uvedenému dátumu si Írsko všeobecne a trvalo neplnilo svoju povinnosť zabezpečiť správne vykonanie článku 9 smernice tým, že tolerovalo pokračovanie činností zneškodňo­ vania odpadu podnikmi alebo zariadeniami bez povolenia, ktoré uvedené ustanovenie vyžaduje, a tým, že nezabezpečilo ukončenie a sankcionovanie uvedených činností.

185 Preto možno zo zistenia z predchádzajúceho bodu vyvodiť, že Írsko nepristúpilo k zabezpečeniu toho, aby si držitelia odpadu plnili svoju povinnosť zaobchádzať s odpadom prostredníctvom súkromného alebo verejného zariadenia, ktoré sa zaoberá zberom odpadu, alebo podniku, ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohe IIA či B smernice, alebo, aby tento odpad zhodnotili alebo zneškodnili sami v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

188 Podľa Komisie nedodržanie článkov 9 a 10 smernice nevyhnutne znamená aj nerešpektovanie článku 13 smernice, ktorý stanovuje, že podniky alebo zariadenia, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v článkoch 9 a 10, sú podrobované pravidelným inšpekciám, a článku 14 týkajúceho sa vedenia záznamov týmito subjektami.

189 Írsko tvrdí, že z jeho strany nedošlo k nedodržiavaniu článkov 9 a 10 smernice. Okrem toho popiera nesplnenie svojej povinnosti vykonávať pravidelné inšpekcie. Článok 15 zákona z roku 1996 správne preberá článok 13 smernice a nič v článku 13 nenasvedčuje tomu, že požadované inšpekcie môžu byť vykonávané len ak ide o zariadenia a podniky, ktoré majú povolenie. Podľa írska takisto nejde o automatickú súvislosť medzi vydaním povolenia a vedením záznamov požadova­ ným článkom 14 smernice.

— Posúdenie Súdnym dvorom

190Podľa článku 13 smernice vhodné pravidelné inšpekcie, ktoré požaduje toto ustanovenie, sa majú týkať predovšetkým zariadení a podnikov, ktoré vykonávajú

I - 3440

KOMISIA/ÍRSKO

Z toho vyplýva, že tento členský štát si v príslušnej miere neplnil svoju povinnosť správne vykonať články 13 a 14 tejto smernice.

194 Z uvedeného vyplýva, že výhrada Komisie týkajúca sa porušenia týchto posledných ustanovení je opodstatnená.

O porušení článku 10 ES

195 Komisia navyše požaduje, aby Súdny dvor určil, že si Írsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ES, keďže neodpovedalo na jej list z 20. septembra 1999, ktorým sa snažila získať jeho pripomienky k sťažnosti 1999/4478.

196 Írska vláda nepopiera nesplnenie povinností vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia.

197 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že členské štáty majú podľa článku 10 ES uľahčiť Komisii dosiahnutie jej úloh spočívajúcich podľa článku 211 ES najmä v zabezpečovaní uplatňovania opatrení prijatých inštitúciami Spoločenstva podľa Zmluvy (pozri najmä rozsudok z 13. decembra 1991, Komisia/Taliansko, C-33/90, Zb. s. I-5987, bod 18).

— neodpovedaním na žiadosť o poskytnutie informácií o nakladaní s o d p a d o m vo Fermoy v grófstve Cork z 20. septembra 1999 si Írsko nesplnilo povinnosti, ktoré m u vyplývajú z článku 10 ES.

I - 3443

ROZSUDOK

Z 26. 4. 2005 — VEC C-494/01

O trovách

201 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Írsko na náhradu trov konania a Írsko nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: