T-66/01

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora) 25. júna 2010 *

Vo veci T-66/01,

Imperial Chemical Industries Ltd, predtým Imperial Chemical Industries plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: pôvodne D. Vaughan, D. Anderson, QC, S. Lee, barrister, S. Turner, S. Berwick a R. Coles, solicitors, neskôr D. Vaughan, S. Lee, S. Berwick a S. Ford, barrister,

žalobkyňa,

proti

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a A. Dittrich,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. júna 2008,

II - 2646

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

II - 2647

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

4 Dňa 19. júna 1989 Komisia zaslala žalobkyni žiadosť o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17, na ktorú žalobkyňa odpovedala 14. septembra 1989.

5 Dňa 19. februára 1990 začala Komisia bez návrhu proti žalobkyni, Solvay a Chemische Fabrik Kalk (ďalej len „CFK“) konanie na základe článku 3 ods. 1 nariadenia č. 17.

6 Dňa 13. marca 1990 Komisia zaslala žalobkyni, Solvay a CFK oznámenie o výhradách. Každá spoločnosť obdržala iba časť alebo časti oznámenia o výhradách vzťahujúcich sa na porušenie, ktoré sa jej týkalo, a k nim boli v prílohe priložené príslušné dôkazy v jej neprospech.

7 Komisia založila jediný spis pre všetky porušenia uvedené v oznámení o výhradách.

11 Podľa článku 3 rozhodnutia 91/300 „bola [žalobkyni] uložená pokuta vo výške desať miliónov ECU z dôvodu konštatovaného porušenia“ [neoficiálny preklad].

12 V ten istý deň prijala Komisia taktiež rozhodnutie 91/297/EHS týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (IV/33.133 – A: Uhličitan sodný – Solvay, ICI) [neoficiálny pre- klad] (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 1), v ktorom konštatovala, že „Solvay a [žalobkyňa] porušili ustanovenie článku [81 ES] tým, že sa od 1. januára 1973 prinajmenšom do začatia tohto konania zúčastnili zosúladeného postupu, ktorým obmedzili svoje pre- daje sódy v Spoločenstve na svoje príslušné vnútroštátne trhy, a to kontinentálnu západnú Európu pre Solvay a Spojené kráľovstvo a Írsko pre [žalobkyňu]“ [neoficiálny preklad]. Solvay a žalobkyni bola uložená pokuta sedem miliónov ECU.

13 V ten istý deň prijala Komisia rozhodnutie 91/298/EHS týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (IV/33.133 – B: Uhličitan sodný – Solvay, CFK) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 16), v ktorom konštatovala, že „Solvay a CFK porušili ustano- venia článku [81 ES] tým, že sa približne od roku 1987 až do dnešného dňa zúčastnili na dohode o rozdelení trhu, ktorou Solvay zaručila CFK minimálne ročné množ- stvo predaja sódy v Nemecku vypočítané s odkazom na predaj CFK v roku 1986,

II - 2649

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

a nahradila CFK celý schodok tým, že odkúpila množstvá vo výške nevyhnutnej na to, aby predaj CFK dosiahol zaručené minimum“ [neoficiálny preklad]. Solvay bola uložená pokuta tri milióny ECU a CFK jeden milión ECU.

II - 2650

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

17 V ten istý deň Súd prvého stupňa taktiež zrušil rozhodnutie 91/297 (rozsudky z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775; ďalej len rozsudok „Solvay I“, a ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, ďalej len „rozsudok ICI I“) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne v týchto dvoch veciach, z dôvodu porušenia práva prístupu k spisu. Súd prvého stupňa navyše zrušil rozhodnutie 91/298 (rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-31/91, Zb. s. II-1821, ďalej len „rozsudok Solvay II“) v rozsahu, v akom sa týka Solvay, a rozhodnutie 91/299 (rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komi- sia, T-32/91, Zb. s. II-1825, ďalej len „rozsudok Solvay III“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia neboli riadne overené.

18 Návrhmi podanými do kancelárie Súdneho dvora 30. augusta 1995 podala Komisia odvolanie proti rozsudkom ICI II, už citovaný v bode 16 vyššie, Solvay II a Solvay III, už citovaný v bode 17 vyššie.

19 Rozsudkami zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C-268/95 P, Zb. s. I-2341, a Komisia/ Solvay, C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391 Súdny dvor zamietol odvolania proti rozsudkom ICI II, už citovaný v bode 16 vyššie, Solvay II a Solvay III, už citovaný v bode 17 vyššie.

20 V utorok 12. decembra 2000 vydala tlačová agentúra toto tlačové komuniké:

21 Dňa 13. decembra 2000 prijala Komisia rozhodnutie 2003/7/ES týkajúce sa uplatne- nia článku 82 [ES] (COMP/33.133 – D: Uhličitan sodný – ICI) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 33, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

22 V ten istý deň prijala Komisia taktiež rozhodnutie 2003/5/ES týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] (COMP/33.133 – B: Uhličitan sodný – Solvay, CFK) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 1) a rozhodnutie 2003/6/ES týkajúce sa konania podľa článku 82 [ES] (COMP/33.133 – C: Uhličitan sodný – Solvay) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 10).

23 Napadnuté rozhodnutie obsahuje tento výrok:

„Článok 1

[Žalobkyňa] porušila ustanovenie článku [82 ES], približne od roku 1983 až do roku 1989 konaním, ktorého cieľom bolo vylúčiť alebo podstatne obmedziť hospodársku súťaž, a ktoré spočívalo:

II - 2652

…“ [neoficiálny preklad]

24 Napadnuté rozhodnutie znie v podstate rovnako ako rozhodnutie 91/300. Komisia iba vykonala niektoré redakčné zmeny a doplnila novú časť s názvom „Konanie na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore“.

II - 2653

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

25 V tejto novej časti napadnutého rozhodnutia sa Komisia s odkazom na rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komi- sia, T-305/94 až T-307/94, T-313/94 až T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, (ďalej len „rozsudok Súdu prvého stupňa PVC II“) domnievala, že má „právo opätovne prijať rozhodnutie, ktoré bolo zrušené pre výlučne procesné vady bez toho, aby sa začalo nové správne konanie“ [neoficiálny pre- klad], a že nie je „povinná vykonať nové vypočutie, pokiaľ znenie nového rozhodnutia neobsahuje iné výhrady ako tie, ktoré boli predložené v prvom rozhodnutí“ [neofici- álny preklad] (odôvodnenie č. 164).

26 Komisia taktiež v napadnutom rozhodnutí upresnila, že premlčacia lehota musí byť predĺžená o lehotu, počas ktorej bola žaloba proti rozhodnutiu 91/300 predmetom konania na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore podľa článku 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej súťaže Európskeho hos- podárskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) (odôvodnenia č. 169 a 170). Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci sa preto Komisia domnie- vala, že až do konca septembra 2003 môže prijať nové rozhodnutie (odôvodnenie č. 172). Okrem toho uviedla, že nedošlo k porušeniu práva na obhajobu, pokiaľ bolo nové rozhodnutie prijaté v primeranej lehote (odôvodnenie č. 164).

— minimalizovanie alebo neutralizácia konkurenčného dopadu spoločnosti General Chemical zachovaním jej prítomnosti na trhu, pokiaľ ide o cenu, množstvo a zá- kazníkov, v rámci limitov zaisťujúcich udržanie účinného monopolu žalobkyne,

— vylúčenie spoločnosti Brenntag z trhu alebo prinajmenšom minimalizovanie jej konkurenčného účinku,

II - 2655

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

— minimalizovanie rizika, že by zákazníci využili iné zásobovacie zdroje,

— zachovanie alebo posilnenie kvázi monopolu žalobkyne na trhu so sódou v Spo- jenom kráľovstve.

32 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, pokiaľ ide o vplyv na obchod medzi členskými štátmi, že aj keď opatrenia prijaté žalobkyňou na zaistenie zachovania svojho dominantného postavenia a účinného monopolu v Spojenom kráľovstve pre- dovšetkým smerovali skôr proti priamej konkurencii mimo Spoločenstva (Spojené štáty a Poľsko), ako proti iným výrobcom Spoločenstva, musia byť zľavy na limitné množstvo a iné mechanizmy vylúčenia posudzované v celkovom kontexte fenoménu prísneho oddelenia vnútorných trhov v rámci Spoločenstva. V tomto smere Komisia uviedla, že si žalobkyňa obzvlášť priala, aby General Chemical zostala na relevant- nom trhu ako iný zásobovací zdroj, a aby, ak by táto spoločnosť musela trh celkom opustiť, mohli byť spotrebitelia nabádaní hľadať si iné, možno lacnejšie, zásobovacie zdroje v kontinentálnej západnej Európe. Komisia navyše poznamenala, že zachova- nie a posilnenie dominantného postavenia žalobkyne v Spojenom kráľovstve malo vplyv na celú štruktúru hospodárskej súťaže na spoločnom trhu a zaistilo zachovanie status quo založeného na oddelení trhu (odôvodnenia č. 151 až 154).

II - 2656

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

33 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že porušenia, ku ktorým došlo, boli obzvlášť závažné, keďže „boli súčasťou zámernej politiky, ktorá mala za cieľ konsoli- dáciu kontroly, ktorú má [žalobkyňa na trhu so sódou v Spojenom kráľovstve] spôso- bom, ktorý je zásadne v rozpore so základnými cieľmi Zmluvy“ [neoficiálny preklad] a „konkrétne smerovala k obmedzeniu alebo ovplyvneniu činnosti určitých konku- rentov“ [neoficiálny preklad] (odôvodnenie č. 156).

37 Vo svojej žalobe žalobkyňa navrhla, aby Súd prvého stupňa nariadil Komisii, okrem iného, predložiť dokumenty v jej spise vo veci COMP/33.133.

38 Dňa 4. mája 2001 bola vec pridelená štvrtej komore Súdu prvého stupňa a bol vyme- novaný sudca spravodajca.

39 Po súhlase Súdu prvého stupňa žalobkyňa a Komisia predložili svoje pripomienky, žalobkyňa 18. decembra 2002 a Komisia 23. decembra 2002, k dôsledkom, ktoré by sa mali vyvodiť pre prejednávanú vec z rozsudku Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, ďalej len „rozsu- dok Súdneho dvora PVC II“. Vo svojich pripomienkach žalobkyňa informovala Súd prvého stupňa o tom, že upúšťa od žalobného dôvodu vychádzajúceho z porušenia zásady non bis in idem.

40 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo s účinnosťou od 1. októbra 2003 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený do prvej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 8. októbra 2003.

41 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo s účinnosťou od 13. sep- tembra 2004 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený do štvrtej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 7. októbra 2004.

42 Dňa 11. januára 2005 Súd prvého stupňa vyzval Komisiu, aby kancelárii Súdu prvého stupňa predložila podrobný zoznam s uvedením všetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis. Tento zoznam mal obsahovať stručný údaj umožňujúci zistiť autora, povahu a obsah každej písomnosti. Súd prvého stupňa taktiež požiadal Komisiu, aby mu oznámila, ktoré z týchto písomností neboli sprístupnené žalobkyni, a prípadne uviedla dôvody, ktoré, podľa Komisii, bránili ich sprístupneniu.

II - 2659

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

46 Listom zo 7. júna 2005 Súd prvého stupňa vyzval Komisiu, aby do kancelárie Súdu prvého stupňa podala originály dokumentov zo spisu, obsiahnutých v spisoch 2 až 38, 50 až 59 a 60 až 65, s výnimkou interných dokumentov. Komisia bola taktiež vyzvaná predložiť nedôverné verzie alebo nedôverné zhrnutia namiesto dokumentov obsahujúcich obchodné tajomstvo, informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii počas správneho konania, s výhradou zachovania ich dôvernosti alebo iných dôverných informácií. Komisia bola taktiež vyzvaná predložiť úplnú verziu, vrátane dôverných prvkov, vyššie uvedených dokumentov, na účely overenia ich dôvernej povahy.

47 Dňa 21. júna 2005 požiadala Komisia Súd prvého stupňa, vzhľadom na obsiahlosť dokumentov, o možnosť predložiť jedno originálne vyhotovenie a ostatné vo forme CD-ROMov. Tejto žiadosti sa vyhovelo 4. júla 2005.

48 Listom z 20. júla 2005 podala Komisia do kancelárie Súdu prvého stupňa dokumenty požadované Súdom prvého stupňa. Kancelária Súdu prvého stupňa následne zaslala žalobkyni CD-ROMy predložené Komisiou.

49 Dňa 13. októbra 2005 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k užitočnosti doku- mentov obsiahnutých v spise pre svoju obhajobu. Dňa 26. októbra 2007 Komisia odpovedala na pripomienky žalobkyne.

54 Ústne prednesy a odpovede účastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 26. a 27. júna 2008.

55 Súd prvého stupňa na pojednávaní žalobkyni povolil predložiť pripomienky k písom- ným odpovediam Komisie zo 16. júna 2008. Žalobkyňa predložila svoje pripomienky 9. júla 2008 a Komisia na ne odpovedala 3. septembra 2008.

II - 2661

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

Návrhy účastníkov konania

56 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane nákladov (zvýšených o úroky) akejkoľvek záruky poskytnutej žalobkyňou, pokiaľ ide o pokutu uloženú napad- nutým rozhodnutím.

II - 2662

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

57 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol žalobu ako nedôvodnú,

— zamietol žiadosť o prístup k spisu,

II - 2663

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

štvrté, na neexistencii dominantného postavenia, po piate, na zneužití dominantného postavenia, a po šieste, na absencii vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.

O prvom žalobnom dôvode: nedostatok právomoci Komisie prijať napadnuté rozhodnutie

60 Prvý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí založených jednak na nesprávnom uplat- není pravidiel premlčania a jednak na porušení zásady primeranej lehoty.

O prvej časti: nesprávne uplatnenie pravidiel premlčania

v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so znením článku 3 nariadenia č. 2988/74. Komisia nesprávne vyložila výraz „v stíhaní“ stanovený v článkoch 1 až 3 nariadenia č. 2988/74 a nezohľadnila skutočnosť, že jej konečné rozhodnutie malo byť prijaté pred uplynutím premlčacej lehoty. Výklad Komisie navyše znemožňuje uplatnenie článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2988/74 a je dôkazom nesprávneho pochopenia štruk- túry tohto nariadenia, pretože dôsledky premlčania vyplývajúce z rozhodnutia sú upravené v článkoch 4 až 6, nie v článkoch 1 až 3. Takýto výklad je napokon v rozpore so zásadou, podľa ktorej, s cieľom zaistiť právnu istotu musí Komisia ukončiť stíhanie v stanovenej lehote a prijať svoje konečné rozhodnutie v presne stanovenej lehote desiatich rokov od ukončenia porušenia, okrem prípadu, že sa Komisii znemožní ukončiť jej šetrenia a konanie z dôvodu súdnych žalôb podaných proti predbežným rozhodnutiam. V tejto veci však Komisii nič nebránilo, aby skončila konanie.

63 Žalobkyňa sa domnieva, že prístup uplatnený v rozsudku Súdu prvého stupňa PVC II, už citovanom v bode 25 vyššie, je v rozpore s tvrdením obsiahnutým v bode 1098 toho rozsudku, podľa ktorého je účelom článku 3 nariadenia č. 2988/74 umožniť pre- rušenie premlčacej lehoty v prípade, že sa Komisii znemožní konať z objektívneho dôvodu, ktorý jej nemožno pripísať. Žaloba proti konečnému rozhodnutiu ukladajú- cemu pokutu nebráni Komisii v konaní, pretože konečné rozhodnutie je plne vyko- nateľné až do okamihu, kedy je toto rozhodnutie zrušené alebo vyhlásené za neplatné Všeobecným súdom.

67 Navyše, v rozsudku Súdu prvého stupňa PVC II, už citovanom v bode 25 vyššie, nebola konkrétne vyriešená otázka, či sa malo odvolanie zohľadniť vo vzťahu k pre- rušeniu premlčacej lehoty preto, že vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, mala Komisia iba preukázať, či dĺžka konania pred Súdom prvého stupňa prerušila pre- mlčaciu lehotu. Vyjadrenia Súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o účinok odvolania na prerušenie premlčacej lehoty, boli iba obiter dictum.

68 Žalobkyňa dodáva, že rozhodnutie prijaté Komisiou, ktoré porušuje jej vlastné vnú- torné pravidlá konania, nemôže mať za následok predĺženie premlčacej lehoty. Komisia správne neoverila rozhodnutie 91/300. Z tohto dôvodu nemôže mať toto rozhodnutie za následok rozšírenie právomocí Komisie v tom zmysle, že by bola oprávnená ukla- dať pokuty po uplynutí bežnej premlčacej lehoty stanovenej v nariadení č. 2988/74. Takýto výsledok by bol nielen v rozpore so zásadou, podľa ktorej účastník konania

II - 2666

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

nemôže mať prospech z vlastného pochybenia, ale aj v rozpore s prirodzeným prá- vom. Omeškanie bolo celkom pripísateľné konaniu Komisie, a preto sa v žiadnom prípade nemôže domáhať výhody, ktorú poskytuje článok 3 nariadenia č. 2988/74.

69 Napokon výklad článkov 2 a 3 nariadenia č. 2988/74 stanovený v rozsudku Súdu prvého stupňa PVC II, už citovanom v bode 25, umožňuje Komisii prijať sériu násled- ných rozhodnutí siahajúcich až do polovice 21. storočia. Takýto výklad je však proti- právny, pretože je v rozpore s právom na prejednanie veci v primeranej lehote.

pokutu alebo sankciu počas piatich rokov od začatia plynutia premlčacej lehoty, pokiaľ medzitým nebol vydaný akt, ktorý ju prerušuje, alebo najneskôr do desiatich rokov od začatia toho istého plynutia, ak bol vydaný akt, ktorý ju prerušuje. Na zá­ klade článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa takto stanovená premlčacia lehota však predĺži o dobu prerušeného premlčania podľa článku 3 toho istého nariadenia (roz­ sudok Súdneho dvora PVC II, bod 38 vyššie, bod 140).

73 Podľa článku 3 nariadenia č. 2988/74 je plynutie premlčacej lehoty v stíhaní prerušené na dobu, počas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.

74 Odkaz stanovený v článku 3 nariadenia č. 2988/74 na „konanie pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev“ je od vytvorenia Súdu prvého stupňa nutné chápať ako týkajúci sa v prvom rade konania pred týmto súdom (teraz Všeobecný súd), pretože žaloby proti rozhodnutiam ukladajúcim sankcie alebo pokuty v oblasti práva hospo- dárskej súťaže patria do jeho právomoci.

75 V prejednávanom prípade žalobkyňa nespochybňuje, že s výhradou otázky preruše- nia premlčacej lehoty podľa článku 3 nariadenia č. 2988/74, uplynula päťročná preml- čacia lehota v priebehu roku 1995.

76 Z tohto dôvodu je nevyhnutné skúmať iba to, či podľa článku 3 nariadenia č. 2988/74 bola Komisia oprávnená prijať napadnuté rozhodnutie 13. decembra 2000.

II - 2668

82 Po prvé, z článkov 2 a 3 nariadenia č. 2988/74 nemožno vôbec vyvodiť, že „rozhod- nutie Komisie“ stanovené v článku 3 tohto nariadenia, ktoré je predmetom konania

II - 2669

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

prebiehajúceho pred súdom Európskej únie spôsobujúceho prerušenie premlčacej lehoty, môže byť iba jedným z aktov uvedených v článku 2, ktoré prerušujú túto preml- čaciu lehotu, alebo že by výpočet týchto aktov bol taxatívny (rozsudok Súdneho dvora PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 141). Článok 3 chráni Komisiu pred účin- kom premlčania v situáciách, keď musí počkať na rozhodnutie súdu v rámci konaní, ktorých priebeh neovláda, skôr, ako sa dozvie, či napadnutý akt bol protiprávny alebo nie. Článok 3 sa teda týka prípadov, v rámci ktorých nie je nečinnosť orgánu dôsledkom nedostatku snahy. Takéto situácie nastávajú jednak v prípade žalôb proti prerušujúcim aktom vymenovaným v článku 2 nariadenia č. 2988/74, ktoré môžu byť napadnuté, ako aj v prípade žalôb proti rozhodnutiu ukladajúcemu pokutu alebo trest. Za týchto podmienok sa však znenie článku 3, ako aj jeho cieľ, vzťahujú tak na žaloby podané proti aktom uvedeným v článku 2, ktoré sú napadnuteľné, ako aj na žaloby smerujúce proti konečnému rozhodnutiu Komisie. V dôsledku toho žaloba smerujúca proti konečnému rozhodnutiu, ktoré ukladá sankcie, prerušuje premlčanie v oblasti stíhania až do doby, kým súd Európskej únie s konečnou platnosťou roz- hodne o tejto žalobe (rozsudok Súdneho dvora PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, body 144 až 147).

83 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladá pokuta, nijako nebráni Komisii v prijatí rozhodnutia tohto druhu. Ak by sa však tento výklad potvrdil, znamenalo by to, že by inštitúcia vzala späť sporné rozhodnutie, aby ho nahradila iným rozhodnutím, ktoré by zohľadňovalo napadnuté aspekty. Účinne by to však bránilo Komisii vo výkone práva požiadať súd Európskej únie, ak je to vhodné, o rozhodnutie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle

rozsudok

Súdneho dvora PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 149).

87 Po šieste, v žalobe o neplatnosť musí Súd prvého stupňa preskúmať to, či napadnutý akt je alebo nie je protiprávny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora vo PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 144).

II - 2671

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

88 Po siedme, výklad článku 3 nariadenia č. 2988/74 navrhovaný žalobkyňou by viedol k vážnym praktickým ťažkostiam. Pokiaľ by totiž Komisia musela prijať nové rozhod- nutie po zrušení rozhodnutia Súdom prvého stupňa bez toho, aby počkala na rozsu- dok Súdneho dvora, existovalo by nebezpečenstvo, že za predpokladu, že Súdny dvor zruší rozsudok Súdu prvého stupňa, by existovali súčasne dve rozhodnutia s rovna- kým predmetom.

89 Po ôsme, bolo by zrejme v rozpore s požiadavkami hospodárnosti správneho konania, aby bola Komisii iba s cieľom, aby nedošlo k premlčaniu, uložená povinnosť prijať nové rozhodnutie prv, než sa dozvie, či je pôvodné rozhodnutie protiprávne alebo nie.

90 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť prvého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

93 Podľa žalobkyne možno predpokladať, že Komisia porušila zásadu primeranej lehoty, ak vo veci uplynulo viac ako jedenásť a pol roka od začatia šetrenia do prijatia napad- nutého rozhodnutia.

94 Žalobkyňa dodáva, že aj keď konania pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom trvali celkovo stopäť mesiacov, Komisia na prijatie svojho rozhodnutia potrebovala tridsať päť mesiacov, vrátane deväť mesiacov od prijatia rozsudku vo veci Komisia/ ICI, už citovaného v bode 19 vyššie, do prijatia napadnutého rozhodnutia. Navyše je legitímne zohľadniť dĺžku trvania súdnych konaní, obzvlášť pokiaľ sa tieto konania týkajú iného rozhodnutia a predchádzajú napadnutému rozhodnutiu.

95 Podľa žalobkyne je časť oneskorenia, ktoré sa pripisuje odvolaniu podanému na Súdny dvor, neprijateľná. V dôsledku prijatia rozsudku ICI II, už citovaného v bode 16 vyššie, a rozsudku Komisia/BASF a i., už citovaného v bode 64 vyššie, Komisii vedela, že roz- hodnutie 91/300 bolo vadné z dôvodu neoverenia. Ak mala Komisia v úmysle prijať nové rozhodnutie, mala tak urobiť v tejto fáze, namiesto podania odvolania na Súdny dvor, ktoré spôsobilo oneskorenie prijatia uvedeného rozhodnutia o päť a pol roka.

96 S odkazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. septembra 1997 Garyfallou AEBE/Grécko (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1997-V, s. 1821) sa žalob- kyňa domnieva, že je nevyhnutné skúmať konania v celom rozsahu, aby sa zistilo, či vec bola rozhodnutá v primeranej lehote.

II - 2673

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

100 Po prvé, žalobkyňa tvrdí, že dĺžka trvania správneho konania ako celok, teda od zača- tia šetrenia až do prijatia napadnutého rozhodnutia, presiahla primeranú lehotu.

101 Toto tvrdenie musí byť zamietnuté.

102 V rámci preskúmania výhrady založenej na porušení zásady primeranej lehoty treba rozlišovať medzi správnym konaním a súdnym konaním. Doba, počas ktorej súd skúmal zákonnosť rozhodnutia 91/300 a platnosť rozsudku ICI II, už citovaného v bode 16 vyššie, nemôže byť zohľadnená pri určení dĺžky konania pred Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Sudu prvého stupňa PVC II, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 123).

103 Po druhé, žalobkyňa kritizuje dĺžku trvania správneho konania od vydania rozsudku Komisia/ICI, už citovaného v bode 19 vyššie, do prijatia napadnutého rozhodnutia.

104 V tomto smere je potrebné pripomenúť, že táto doba začala 6. apríla 2000, teda v deň, kedy bol vydaný rozsudok Komisia/ICI, už citovaný v bode 19 vyššie, a skon- čila 13. decembra 2000, teda prijatím napadnutého rozhodnutia. Táto fáza správneho konania trvala osem mesiacov a sedem dní.

105 Počas tejto doby vykonala Komisia iba niekoľko formálnych zmien rozhod- nutia 91/300, najmä vložila novú časť o „konaní pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom“, týkajúcu sa posúdenia dodržania premlčacej lehoty. Prijatiu napadnutého rozhodnutia okrem toho nepredchádzalo žiadne dodatočné šetrenie, keďže Komisia sa opierala o výsledky kontroly vykonanej pred desiatimi rokmi. Treba však priznať,

109 Je potrebné dodať, že porušenie zásady primeranej lehoty v žiadnom prípade neodô- vodňuje zrušenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní v oblasti hospodárskej súťaže, pokiaľ nebolo zároveň porušené právo dotknutých podnikov na obhajobu. Pokiaľ totiž nie je preukázané, že neprimerane dlhá lehota mala nepriaznivý vplyv na schopnosť dotknutých podnikov účinne sa brániť, nedodržanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnosť správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Sudu prvého stupňa PVC II, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 122).

II - 2676

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

110 V tomto smere žalobkyňa tvrdí, že svoje právo na obhajobu nemohla plne vykonávať, keďže 6. októbra 1991 predala svoju divíziu sódy nezávislému kupcovi, a že už nie je činná na trhu so sódou v Spojenom kráľovstve, a nemôže kontaktovať členov svojho personálu v tom čase poverených týmito záležitosťami, aby jej poskytli nevyhnutnú pomoc, keďže títo už podnik opustili.

111 Napriek tomu je však potrebné uviesť, že Komisia od vydania rozsudku Komisia/ICI, už citovaného v bode 19 vyššie, do vydania napadnutého rozhodnutia, nevykonala nijaký vyšetrovací úkon.

112 Z tohto dôvodu v porovnaní s prvým obdobím, ktoré viedlo k prijatiu rozhod- nutia 91/300, a ktoré, z hľadiska výkonu práva na obhajobu, nespôsobovalo žiadne problémy, nebol Komisiou zohľadnený žiaden nový dôkaz, ktorý by si vyžadoval výkon práva na obhajobu.

116 V dôsledku toho, pokiaľ nič nenaznačuje, že dĺžka trvania konania mala vplyv na vyriešenie sporu, nemalo by prípadné prekročenie primeranej lehoty súdom v pre- jednávanej veci, aj keby sa preukázalo, nijaký vplyv na zákonnosť napadnutého roz- hodnutia (tento prístup bol potvrdený v bode 140 rozsudku Všeobecného súdu zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia, T-57/01, Zb. s. II-4621).

117 Je potrebné dodať, že žalobkyňa sa v rámci svojej žaloby nedomáhala náhrady škody.

118 Z toho vyplýva, že je opodstatnené zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnuť prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

II - 2678

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

O druhom žalobnom dôvode: porušenie podstatných formálnych náležitostí

121 Navyše, podľa žalobkyne Komisia začala jediné správne konanie týkajúce sa údajného porušenia článkov 81 ES a 82 ES. Obe veci boli samostatné iba vo fáze prijatia rozhod- nutí 91/297 a 91/300. Žalobkyňa taktiež pripomína, že v rozsudku ICI I, už citovanom v bode 17 vyššie, Súd prvého stupňa rozhodol, že právo na obhajobu bolo porušené vo fáze správneho konania. Toto zistenie má podľa nej dôsledky na rozhodnutie 91/300, pretože Komisia sa riadila presne tým istým konaním. Súd prvého stupňa teda v roz- sudku veci ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, mal rozhodnúť o zrušení rozhodnu- tia 91/300 z dôvodu porušenia práva na obhajobu.

122 Vo svojej odpovedi žalobkyňa dodáva, že v rozsudku ICI II, už citovanom v bode 16, bol Súd prvého stupňa veľmi kritický, pokiaľ ide o prístup Komisie k analýze relevant- ného trhu, ktorá spočívala v rozdelení dôkazov na tvrdenia týkajúce sa článku 81 ES a tvrdenia týkajúce sa článku 82 ES, a vo vedení samostatných konaní.

123 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňou.

— Posúdenie Všeobecným súdom

124 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie 91/300 bolo zrušené z dôvodu pro- cesnej vady, konkrétne neoverenia, ktoré sa týkalo výlučne konečného prijatia tohto rozhodnutia Komisiou.

125 Podľa ustálenej judikatúry zrušenie aktu Spoločenstva nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, keďže konanie smerujúce k nahradeniu zrušeného aktu v zásade môže

129 Z toho vyplýva, že je opodstatnené zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu.

II - 2681

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

O druhej časti: neprimerane dlhá lehota medzi správnym konaním a prijatím napadnutého rozhodnutia

— Tvrdenia účastníkov konania

130 Žalobkyňa tvrdí, že medzi procesnými krokmi, ktoré predchádzali jednak prijatiu rozhodnutí 91/297 a 91/300, ako aj prijatiu napadnutého rozhodnutia, uplynula doba desiatich rokov, čo predstavuje odopretie ochrany práva na obhajobu. Podľa žalob- kyne musia mať podniky možnosť vyjadriť svoje stanovisko a účinne obhajovať svoje záujmy. Z toho vyplýva, že rozhodnutia, najmä však tie, ktoré ukladajú pokuty, môžu byť prijaté iba v primeranej lehote a po tom, ako podniky vyjadrili svoje stanovisko, čo sa podľa žalobkyne v prejednávanej veci nestalo.

134 Po tretie, ako vyplýva z kontextu skúmania tretej časti druhého žalobného dôvodu (body 151, 153 a 168), Komisia v prejednávanom prípade nebola povinná, po zrušení rozhodnutia 91/300, ku ktorému došlo z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa spôsobu konečného prijatia tohto rozhodnutia, vykonať nové procesné kroky.

135 Z tohto dôvodu Komisii nemožno vytýkať, že žalobkyni po zrušení rozhod- nutia 91/300 nedala príležitosť opätovne predložiť svoje tvrdenia.

136 Za týchto podmienok je opodstatnené zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu.

O tretej časti: povinnosť vykonať nové procesné kroky

— Tvrdenia účastníkov konania

137 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala pred prijatím napadnutého rozhodnutia vykonať nové procesné kroky.

II - 2684

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

141 Právo byť opätovne vypočutý navyše vyplýva z procesných pravidiel Súdu prvého stupňa. Ak Súdny dvor vráti vec Súdu prvého stupňa, článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku poskytuje účastníkom konania právo predložiť ďalšie pripomienky bez ohľadu na skutočnosť, že písomná časť konania by sa obvykle považovala za ukon- čenú. Taktiež článok 4 protokolu č. 7 EDĽP stanovuje, že nové rozhodnutie možno po predchádzajúcom konečnom rozhodnutí prijať iba vtedy, ak je vec opätovne otvorená v súlade s právnym poriadkom a trestným konaním dotknutého štátu.

142 Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho práv- neho posúdenia keď rozhodol, že právo žalobkyne na obhajobu bolo primerane chrá- nené možnosťou, ktorá jej bola k dispozícii, teda byť vypočutá v priebehu správneho konania.

143 Po tretie, žalobkyňa pripomína významnú úlohu úradníka povereného vypočutím, ktorý dbá na to, aby pred prijatím rozhodnutia mohli dotknutí účastníci konania plne vykonávať svoje práva na obhajobu, a aby nimi predložené skutkové alebo právne okolnosti boli oznámené generálnemu riaditeľovi pre hospodársku súťaž, členom Komisie a poradnému výboru. Žalobkyňa taktiež tvrdí, že vzhľadom na to, že jej právo na obhajobu zahŕňa možnosť byť opätovne vypočutá pred prijatím napadnutého roz- hodnutia, mala taktiež právo na zapojenie úradníka povereného vypočutím, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo.

144 Po štvrté, žalobkyňa sa domnieva, že pri zohľadnení skutočnosti, že mala právo byť opätovne vypočutá pred prijatím napadnutého rozhodnutia, Komisia mala taktiež opäť konzultovať s poradným výborom. V rozsudku Súdu prvého stupňa PVC II, už citovanom v bode 25 vyššie, Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, že konzultácia s poradným výborom je nevyhnutná iba v situáciách, v ktorých podniky musia byť vypočuté. Z nariadenia č. 17 okrem toho vyplýva, že oddelená konzultácia sa vyža- duje pri každom jednotlivom rozhodnutí, bez ohľadu na to, či podniky boli taktiež

148 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňou.

II - 2686

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

— Posúdenie Všeobecným súdom

149 Po prvé, žalobkyňa v podstate tvrdí, že v roku 2000 mala obdržať nové oznámenie o výhradách, keďže tvrdenia obsiahnuté v oznámení o výhradách, ktoré jej bolo zaslané v roku 1990, boli založené na existencii „oddelenia vnútorných trhov“, ktoré bolo výsledkom dohody alebo zosúladeného postupu medzi Solvay a žalobkyňou, za ktoré bola uložená pokuta v rozhodnutí 91/297 a ktoré bolo zrušené rozsudkom ICI I, už citovanom v bode 17 vyššie.

150 Ako vyplýva z bodu 126 vyššie, zrušenie rozhodnutia 91/300 nemalo vplyv na plat- nosť predchádzajúcich procesných krokov, teda na oznámenie o výhradách.

154 Pokiaľ ide o právne otázky, ktoré môžu vyvstať v rámci uplatnenia článku 233 ES, akými sú napríklad otázky týkajúce sa plynutia času, možnosti obnovenia stíha- nia, prístupu k spisu, ktorý je potrebný v prípade obnovy konania, účasti úradníka povereného vypočutím a poradného výboru, ako aj prípadných dôsledkov článku 20 nariadenia č. 17, ani tie nevyžadujú nové vypočutie, pokiaľ nemenia obsah výhrad, takže podliehajú iba prípadnému neskoršiemu súdnemu preskúmaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 93).

155 V prejednávanom prípade Komisia prevzala takmer celý obsah rozhodnutia 91/300. Napadnuté rozhodnutie doplnila iba o časť týkajúcu sa konania pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom.

156 Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie a rozhod- nutie 91/300 majú v podstate totožný obsah a sú založené na rovnakých dôvodoch.

157 V dôsledku toho v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 153 a 154 vyššie nebola Komisia povinná znovu vypočuť žalobkyňu pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

II - 2688

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

II - 2689

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

veciach hospodárskej súťaže [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 330, s. 67). Toto roz- hodnutie, ktoré bolo v platnosti v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, nahradilo a zrušilo obe predchádzajúce rozhodnutia. Jeho článok 2 znel obdobne ako pôvodná definícia.

161 Zo samotnej podstaty úloh, ktoré boli zverené úradníkovi poverenému vypočutím činnému v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že dotknutá činnosť bola nevyhnutne spojená s vypočutím podnikov s výhľadom na prípadné rozhodnutie.

162 Za týchto okolností je potrebné domnievať sa, že vzhľadom na to, že v prejednáva- nom prípade nebolo po zrušení rozhodnutia 91/300 nevyhnutné nové vypočutie, za podmienok stanovených rozhodnutím z 24. novembra 1990, ktoré medzitým nado- budlo účinnosť, nebola potrebná ani nová účasť úradníka povereného vypočutím (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 127).

163 Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bolo potrebné konzultovať s poradným výborom pred prijatím napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripome- núť, že článok 10 nariadenia č. 17, v znení účinnom v relevantnom čase, stanovoval toto:

„Pred konzultáciou s Poradným výborom pre reštriktívne postupy a monopoly vykoná Komisia vypočutie podľa článku 19 ods. 1 nariadenia č. 17.“ [neoficiálny preklad]

165 Podľa ustálenej judikatúry z článku 1 nariadenia č. 99/63 vyplýva, že vypočutie dotknutých podnikov a konzultácia s poradným výborom sú nevyhnutné v rovna- kých situáciách (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 54, a rozsudok Súdneho dvora PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, bod 115).

166 Nariadenie č. 99/63 bolo nahradené nariadením Komisie (ES) č. 2842/98 z 22. decem- bra 1998 o vypočutí strán v určitých konaniach podľa článkov [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), platným v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorého článok 2 ods. 1 znie podobne ako článok 1 nariadenia č. 99/63.

II - 2691

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

167 V prejednávanom prípade je potrebné konštatovať, že podľa napadnutého rozhodnu- tia sa s Poradným výborom pre reštriktívne postupy a monopoly konzultovalo pred prijatím rozhodnutia 91/300. Žalobkyňa nespochybňuje ani vykonanie tejto konzul- tácie, ani jej správnosť.

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

172 Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého malo mať kolégium komi- sárov pri prijatí napadnutého rozhodnutia príležitosť skúmať všetky v tom čase rele- vantné skutočnosti, okolnosti a právne otázky, je potrebné pripomenúť, že sa Komisia nedopustila žiadneho nesprávneho právneho posúdenia tým, že – po zrušení rozhod- nutia 91/300 – opätovne nevypočula dotknuté podniky pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

173 Navyše, ako bolo spomenuté v bodoch 162 a 167 vyššie, nová účasť úradníka povere- ného vypočutím a nová konzultácia s poradným výborom nebola v prejednávanom prípade nutná.

174 Za týchto okolností, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, spis predložený kolégiu komisárov nemusel okrem iného obsahovať novú správu úradníka povereného vypo- čutím alebo novú zápisnicu z konzultácie s poradným výborom. V dôsledku toho je tvrdenie žalobkyne týkajúce sa obsahu tohto spisu založené na nesprávnom predpo- klade, takže uvedené tvrdenie nemá právny základ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, už citovaný v bode 39 vyššie, body 130 až 133).

175 Po šieste, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bolo napadnuté rozhodnutie prijaté pred stretnutím kolégia komisárov, je potrebné pripomenúť, že podľa ustá- lenej judikatúry je zásada kolegiality založená na rovnosti členov Komisie pri účasti na prijatí rozhodnutia a okrem iného predpokladá, že rozhodnutia sú prejednávané spoločne a že všetci členovia kolégia sú na politickej úrovni kolektívne zodpovední za všetky prijaté rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Komisia/ Nemecko, C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 39, a z 13. decembra 2001, Komisia/Francúz- sko, C-1/00, Zb. s. I-9989, bod 79).

II - 2694

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

180 Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretia časť druhého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

O štvrtej časti: porušenie práva na prístup k spisu

— Tvrdenia účastníkov konania

181 Žalobkyňa tvrdí, že po tom, ako obdržala napadnuté rozhodnutie, požiadala na začiatku roku 2001 o prístup k spisu, čo Komisia zamietla. Prístup k spisu bol žalob- kyni údajne zamietnutý takisto v roku 1990.

184 Podľa žalobkyne je zrejmé, že spis obsahoval korešpondenciu a dokumenty od jej zákazníkov v Spojenom kráľovstve, najmä výrobcov skla, ich konkurentov v Spo- jenom kráľovstve, ako aj amerických dovozcov. Písomné odpovede a dokumenty pochádzajúce od výrobcov skla a zákazníkov v Spojenom kráľovstve jej mohli pomôcť pri jej obhajobe, pokiaľ ide o tvrdenia o dominantnom postavení a jeho zneužití. Tak- tiež informácie pochádzajúce od jej konkurentov jej mohli pomôcť objasniť aspekty napadnutého rozhodnutia. Dokumenty pochádzajúce od výrobcov z kontinentálnej Európy jej navyše mohli pomôcť pri analýze relevantného trhu, najmä však pri otázke existencie značného dopadu na hospodársku súťaž alebo obchod medzi členskými štátmi. Z toho podľa žalobkyne vyplýva, že sa Súd prvého stupňa v rozsudku ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozho- dol, že jej právo na obhajobu nebolo porušené.

185 Žalobkyňa navyše tvrdí, že mala právo opätovne vzniesť otázku prístupu k spisu. Po prvé, keď Súd prvého stupňa v rozsudku ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, skúmal otázku prístupu k spisu, urobil tak na základe podrobného zoznamu vyhotoveného Komisiou. Tento zoznam však podľa žalobkyne úplne neidentifikoval dokumenty obsiahnuté v spise. Po druhé, po zrušení rozhodnutia 91/300 žalobkyňa nemala žiaden dôvod venovať čas a peniaze na podanie vzájomného odvolania, pokiaľ ide o otázku prístupu k spisu, a to o to viac, že sa v danom čase domnievala, že roz­ sudok ICI II, už citovaný v bode 16 vyššie, bude v rámci odvolania pravdepodobne potvr- dený. Žalobkyňa sa domnieva, že „keby Komisia uspela, [žalobkyňa] by mohla podať

188 Žalobkyňa taktiež tvrdí, že v dôsledku dôkazných prostriedkov, prostredníctvom kto- rých Súd prvého stupňa nariaďuje poskytnutie prístupu k spisu, zistila značné nedo- statky v manipulácii Komisie s dokumentmi, ktoré mali niekoľko dôsledkov.

II - 2697

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

189 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že nie je mysliteľné, že Komisia mohla splniť svoju povin- nosť prijať svoje rozhodnutie založené na úplnom a spravodlivom posúdení všetkých dôkazov, ktoré mala k dispozícii.

190 Po druhé žalobkyňa zdôrazňuje, že Komisia stratila prinajmenšom päť spisov. Podľa žalobkyne jeden a pol spisu obsahovalo korešpondenciu týkajúcu sa článku 11 naria- denia č. 17, ktorú si žalobkyňa vymenila s Komisiou, a tri a pol spisu obsahovalo korešpondenciu medzi jej zákazníkmi a jej konkurentmi v Spojenom kráľovstve a Komisiou. Strata týchto spisov viedla podľa žalobkyne k tomu, že bola veľmi vážne znevýhodnená v obhajobe pred Súdom prvého stupňa. Žalobkyňa tvrdí, že keby mala taktiež prístup k nezávislým informáciám pochádzajúcim od jej zákazníkov v Spo- jenom kráľovstve, mala by dostatočné dôkazy na podporu svojich tvrdení, a je veľmi pravdepodobné, že by Komisia dospela k rozdielnemu záveru, najmä pokiaľ ide otázku existencie dominantného postavenia, zneužitia dominantného postavenia, vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a pokutu.

191 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že niektoré z existujúcich dokumentov, ktoré konzultovala, by taktiež mohli podporiť jej tvrdenia a spochybniť niektoré závery Komisie, ku kto- rým dospela v napadnutom rozhodnutí.

194 Pokiaľ ide o stratu spisov, ktorá bola konštatovaná po dokazovaní nariadenom Súdom prvého stupňa, Komisia sa domnieva, že táto skutočnosť sama o sebe nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a nie je potrebné preceňovať význam skutočnosti, že sa stratilo 5 spisov zo 71. Podľa Komisie žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, ktorý by nasvedčoval tomu, že tieto spisy obsahovali dôkazy v jej prospech, ktoré jej neboli sprístupnené, ale ktoré by jej pomohli vyvrátiť tvrdenie uvedené v oznámení o výhradách. Komisia dodáva, že dokonca aj keby stratené spisy obsaho- vali korešpondenciu, ktorú si vymenila so zákazníkmi a konkurentmi žalobkyne, ako tvrdí žalobkyňa, nebolo by to pre ňu užitočné, keďže v tomto prípade by mohlo ísť iba o skutočnosti, ktoré buď nemajú žiaden význam, a preto neboli použité, alebo v naj- lepšom prípade skutočnosti, ktoré sú podobné tým skutočnostiam, s ktorými sa žalobkyňa už oboznámila, a z ktorých nemohla vyvodiť žiadne argumenty.

195 Pokiaľ ide o nezrovnalosti v číslovaní a zlú manipuláciu s dokumentmi, o ktoré sa žalobkyňa opiera, Komisia tvrdí, že kritérium určenia toho, či bolo právo na obhajobu dodržané, spočíva v tom, či účastník konania videl dokument a, v opačnom prípade, či mu dokument umožnil uviesť tvrdenie, ktoré nemohol uviesť v tom čase. To závisí výlučne na skúmaní dokumentu, nie však spisu, do ktorého ho Komisia vložila alebo spôsobe, akým svoje spisy očíslovala.

— Posúdenie Všeobecným súdom

196 Na úvod treba upozorniť na význam zásady právnej sily rozhodnutej veci tak v práv- nom poriadku Spoločenstva, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. S cieľom zabezpečiť stabilitu práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je

200 S cieľom stanoviť, či bol žalobný dôvod opodstatnený, Súd prvého stupňa v roz­ sudku ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, stručne preskúmal podstatné výhrady Komisie, ktoré boli uvedené v jej oznámení o výhradách a v rozhodnutí 91/300.

II - 2700

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

201 Prvá časť žalobného dôvodu v rozsudku ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, vychá- dzala z toho, že žalobkyni neboli sprístupnené dokumenty, ktoré by mohli svedčiť v jej prospech. Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého zamietnutie Komisie poskytnúť prístup k dokumentom týkajúcich sa výrobcov mohlo mať vplyv na jej obhajobu, Súd prvého stupňa rozhodol, že úvahy vykonané v rozhodnutí 91/300, pokiaľ ide o dominantné postavenie, zneužitie dominantného postavenia a vplyv na obchod medzi členskými štátmi, nemôžu byť spochybnené nesprístupnenými doku- mentmi. Po druhé, pokiaľ ide o zamietnutie prístupu k dokumentom pochádzajúcich od samotnej žalobkyne, Súd prvého stupňa sa domnieval, že sa žalobkyňa nemôže opierať o dokumenty pochádzajúce z jej vlastnej sféry. Z tohto dôvodu Súd prvého stupňa dospel k záveru, že za okolnosti prípadu Komisia správne zamietla poskytnúť žalobkyni prístup k týmto spisom a poskytnúť jej zoznam dokumentov obsiahnutých v spise.

202 Druhá časť žalobného dôvodu v rozsudku ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, vychádzala z nesprístupnenia žalobkyni niektorých dokumentov, ktoré svedčili v jej neprospech. Súd prvého stupňa rozhodol, pokiaľ ide o úvahy Komisie týkajúce sa zvláštnej zľavy, ktorú jedna spoločnosť údajne ponúkla v Spojenom kráľovstve, že spôsob, akým Komisia postupovala, možno len sotva považovať za zlučiteľný s prá- vom na obhajobu, ale že zistená vada nemala v prejednávanom prípade žiaden vplyv na výkon práva na obhajobu žalobkyňou. Iné tvrdenia uvedené žalobkyňou navyše spadali do skúmania veci samej a nesúviseli so žalobným dôvodom vychádzajúcim z porušenia práva na obhajobu.

207 Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa zhodnosti účastníkov konania v rámci oboch žalôb, je potrebné konštatovať, že v prejednávanom prípade je splnená. Podobne ako v rozsudku ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, aj v prejednávanom prípade ide o spor medzi žalobkyňou a Komisiou. Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa zhodnosti predmetu a dôvodov, je potrebné na úvod poznamenať, že Komisia formálne prijala dve rozhodnutia, konkrétne rozhodnutie 91/300 a napadnuté rozhodnutie. Z pred- chádzajúcich úvah (pozri, okrem iného, body 24, 111, 112 a 156 vyššie) však vyplýva, že obsah napadnutého rozhodnutia sa zhoduje s obsahom rozhodnutia 91/300, s výnimkou časti nazvanej „Konanie na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore“, a že napadnuté rozhodnutie je založené na tých istých dôvodoch ako rozhodnutie 91/300. Komisia mala totiž právo prijať napadnuté rozhodnutie v tom istom znení ako roz- hodnutie 91/300 bez toho, aby musela vykonať nové procesné kroky po zrušení roz- hodnutia 91/300, pretože procesná vada sa týkala iba spôsobu konečného prijatia uvedeného rozhodnutia a zrušenie nemalo vplyv na platnosť prípravných opatrení uvedeného rozhodnutia.

II - 2702

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

208 Vzhľadom na to, že Komisia nevykonala žiadne šetrenie od vyhlásenia rozsudku Komisia/ICI, už citovaného v bode 19 vyššie, až do prijatia napadnutého rozhodnutia, keďže obsah napadnutého rozhodnutia je totožný s obsahom rozhodnutia 91/300 – s výnimkou časti odvolávajúcej sa na konanie na Súde prvého stupňa a Súdnom dvore – a žalobkyňa opäť žiada prístup k spisu, je potrebné konštatovať, že spor sa týka toho istého predmetu a je založený na tých istých dôvodoch.

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, že nesprí- stupnenie týchto dokumentov a informácií mohlo ovplyvniť priebeh správneho kona- nia a rozhodnutie Komisie v jej neprospech, ako to vyžaduje judikatúra týkajúca sa dôkazov v neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/ Komisia, už citovaný v bode 71 vyššie, bod 146 a citovanú judikatúru).

214 Žalobkyňa totiž nepreukázala, že keby sa mohla oprieť o dokumenty obsiahnuté v spise počas správneho konania, mohla sa dovolávať skutočností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto štádiu konania, a mohla by určitým spôsobom ovplyvniť závery Komisie, ku ktorým v rozhodnutí dospela, prinajmenšom čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania správania, ktoré bolo žalobkyni vytýkané, a teda výšky pokuty.

215 Pokiaľ ide o existenciu dominantného postavenia, žalobkyňa tvrdí, že keby mala v priebehu správneho konania prístup k niektorým dokumentom, s ktorými bola oboznámená po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu kona- nia, umožnilo by jej to vyvrátiť tvrdenie Komisie, podľa ktorého mala na relevant- nom trhu dominantné postavenie. Žalobkyňa sa domnieva, že sa mohla opierať najmä o dokumenty pochádzajúce od spoločnosti Solvay, nemeckých výrobcov a svojich zákazníkov v Spojenom kráľovstve, aby preukázala dôležitosť náhradných výrobkov, ako napríklad lúh sodný, črepy alebo dolomit, a ukázať tak konkurenčný tlak spôso- bený dovozom zo Spojených štátov.

216 V tomto smere je predovšetkým potrebné poznamenať, že Komisia pri preukázaní toho, že žalobkyňa mala na relevantnom trhu dominantné postavenie, v podstate vychádzala z tradičného podielu žalobkyne na trhu vo výške 90 %. Nič však neumož- ňuje predpokladať, že by žalobkyňa mohla v chýbajúcich spisoch objaviť dokumenty

217 Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa nahraditeľnosti výrobkov, je potrebné pripomenúť, že Komisia nikdy nespochybnila, že lúh sodný a črepiny môžu v určitej miere nahradiť sódu, ako to vyplýva z bodov 129 až 134 napadnutého roz- hodnutia. Konštatovala však, že táto obmedzená nahraditeľnosť nevylučuje domi- nantné postavenie žalobkyne na relevantnom trhu. Navyše, keďže žalobkyňa bola v relevantnom čase jediným výrobcom sódy v Spojenom kráľovstve, mala najlepšie postavenie pre znalosť situácie na relevantnom trhu a pre poskytnutie nevyhnutných informácii Komisii, pokiaľ ide o otázku nahraditeľnosti sódy lúhom sodným alebo črepmi. Z tohto dôvodu, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nepotrebovala doku- menty kontinentálnych výrobcov, ktoré sa týkali iných trhov, a ani dokumenty pochá- dzajúce od jej zákazníkov v Spojenom kráľovstve na to, aby sa pokúsila preukázať, že nemala na relevantnom trhu dominantné postavenie z dôvodu čiastočnej nahraditeľ- nosti sódy lúhom sodným a črepmi. Pokiaľ ide o nahraditeľnosť sódy dolomitom, je potrebné uviesť, že sa žalobkyňa opiera o dokument pochádzajúci od jedného konku- renta, ktorý sa týkal návštevy uskutočnenej v jeho vlastnej továrni. V dôsledku toho žalobkyni musela byť známa existencia takéhoto dokumentu, alebo aspoň informácií, ktoré mohol obsahovať. V každom prípade žalobkyňa nepreukázala, že skutočnosti týkajúce sa nahraditeľnosti sódy dolomitom mohli ovplyvniť úvahy Komisie, pokiaľ ide o jej dominantné postavenie na relevantnom trhu.

II - 2705

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

II - 2706

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

kontinentálnych výrobcov obvyklú prax, čo bol dôležitý faktor na preukázanie toho, že jej zľavy boli úplne zlučiteľné s uznávanou praxou v priemysle. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že tieto dokumenty pochádzajúce najmä od spoločnosti Akzo, keďže odkazujú na politiku dvojitého zdroja zásobovania alebo druhého poskytovateľa, by pre ňu boli užitočné pri skúmaní otázky, či tieto zľavy mali za následok vylúčenie konkurentov, ako tvrdí Komisia.

221 V tomto smere tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého zľavy na limitné množstvo predsta- vujú obvyklú prax, nemôže preukázať, že takéto zľavy, pokiaľ sú poskytnuté podnikom v dominantnom postavení, boli v súlade s článkom 82 ES. Konzultácia dokumentov preukazujúcich existenciu takejto praxe by z tohto dôvodu nemala pre žalobkyňu žia- den význam.

222 Ďalej je potrebné zdôrazniť to, že vernostná povaha systému zliav uplatňovaného žalobkyňou vyplýva z priamych listinných dôkazov. V časti napadnutého rozhodnu- tia venovanej „skutkovým okolnostiam“ Komisia v odôvodneniach č. 61 až 82 citovala z mnohých dokumentov týkajúcich sa zliav na limitné množstvo, z ktorých vyplýva, že neodrážali nárast efektívnosti alebo úspory z rozsahu, a že na rozdiel od množstvovej zľavy spätej iba s množstvom nákupu mali tieto zľavy za cieľ vylúčenie konkurentov z trhu. V prípade, že, ako je to v prejednávanom prípade, sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opierala iba o priame listinné dôkazy, aby tak preukázala rôzne poruše- nia, sa žalobkyňa musí snažiť uviesť, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybniť vernostnú povahu systému zliav, alebo prinajmenšom, aké iné vysvetlenie je možné pripísať priamym listinným dôkazom, ktoré neboli spochybnené.

226 V tomto smere je potrebné uviesť, že analýza Komisie, pokiaľ ide o vplyv na obchod medzi členskými štátmi, sa opiera, okrem iného, o dokumenty pochádzajúce od samotnej žalobkyne a najmä o jej strategickú správu z 28. júna 1985 citovanú v odô- vodnení č. 66 napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa mala v úmysle brániť dovozom hustej sódy do Spojeného kráľovstva alebo ich vylúčiť, s výnimkou sódy pochádzajúcej od spoločnosti General Chemical (odôvodnenia č. 66 až 70 napadnutého rozhodnutia). V prípade, že, ako je to v prejednávanom prípade, sa

II - 2708

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

Komisia v napadnutom rozhodnutí opierala iba o priame listinné dôkazy, aby tak preukázala rôzne porušenia, sa žalobkyňa musí snažiť uviesť, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybniť vplyv na obchod medzi členskými štátmi, alebo prinajmen- šom, aké iné vysvetlenie je možné pripísať priamym listinným dôkazom, ktoré neboli spochybnené.

227 Navyše, pokiaľ ide o oddelenie vnútorných trhov, je potrebné uviesť, že žalobkyňa mohla rozvinúť svoje tvrdenia vychádzajúce z vysokých prepravných nákladov, kolí- sania výmenných kurzov a odvetných predajov počas správneho konania, vzhľadom na vlastné skúsenosti na trhu bez toho, aby sa musela opierať o dokumenty pochádza- júce od iných výrobcov.

228 Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že žalobkyňa vo svojich pripomienkach z 13. októbra 2005 neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by dokazovali, že nesprístupne- nie konzultovaných dokumentov a dokumentov údajne obsiahnutých v chýbajúcich spisoch počas správneho konania mohlo ovplyvniť priebeh tohto konania a obsah napadnutého rozhodnutia v jej neprospech, pokiaľ ide o vplyv na obchod medzi člen- skými štátmi.

O piatej časti: porušenie článku 253 ES

— Tvrdenia účastníkov konania

232 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemala žiadnu povinnosť prijať nové rozhodnutie po zrušení rozhodnutia 91/300. Konanie, ktoré nasledovalo, bolo podľa žalobkyne veľmi

II - 2710

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

neobvyklé, keďže jej Komisia nezaslala nové oznámenie o výhradách a ani nevyko- nala nové vypočutie a novú konzultáciu s poradným výborom. Za týchto okolností nepodanie vysvetlenia zo strany Komisie k spôsobu jej postupu predstavuje poruše- nie článku 253 ES.

236 Skutočnosť, že Komisia žalobkyni nezaslala nové oznámenie o výhradách, že ju opä- tovne nevypočula a opätovne nekonzultovala s poradným výborom, nemôže predsta- vovať nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Tieto tvrdenia uvedené žalobkyňou v podstate smerujú k spochybneniu opodstatnenosti posúdenia Komisie týkajúceho sa rôznych otázok, a z tohto dôvodu musia byť zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa PVC II, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 389).

237 Podobne, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia sa tým, že sa v novom roz- hodnutí po zrušení rozhodnutia 91/300 rozhodla konštatovať porušenie, ktoré zistila, neodchýlila od ustálenej rozhodovacej praxe. Jednoducho potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie potrestať porušenia, čo nie je v rozpore s článkom 233 ES, keďže toto ustanovenie od nej vyžadovalo iba prijatie opatrení na vykonanie rozsudku Komi- sia/ICI, bod 19 vyššie, konkrétne napraviť jedinú nim konštatovanú protiprávnosť v tomto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, už cito- vaný v bode 39 vyššie, bod 451). Žalobkyňa sa navyše neodvoláva na žiaden iný prí- pad, ktorý by bol podobný prejednávanému prípadu a zároveň prejednaný Komisiou odlišne.

238 Z toho vyplýva, že je opodstatnené zamietnuť piatu časť druhého žalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnuť druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.

O treťom žalobnom dôvode: nesprávne posúdenie relevantného trhu

Tvrdenia účastníkov konania

239 Odkazujúc na rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, žalobkyňa tvrdí, že v rámci žaloby o neplatnosť

242 Žalobkyňa tvrdí iba to, že Komisia mala preskúmať to, či jej závery boli stále platné, vzhľadom na vývoj práva a praxe v rámci obdobia, ktoré uplynulo medzi prijatím roz- hodnutia 91/300 a prijatím napadnutého rozhodnutia. Odkazuje na rozsudok Coca- -Cola/Komisia, už citovaný v bode 239 vyššie, v ktorom Súd prvého stupňa okrem iného rozhodol, že tvrdenie Komisie o existencii dominantného postavenia vyplýva z analýzy štruktúry relevantného trhu a hospodárskej súťaže, ktorá v ňom prevláda v čase prijatia každého rozhodnutia Komisiou (bod 81).

II - 2713

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

243 Je však potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je inštitúcia, ktorá je pôvodcom zrušeného aktu, povinná konať iba v medziach nutných na zaistenie vyko- nania zrušujúceho rozsudku, takže konanie, v rámci ktorého má byť takýto akt nahra- dený, môže byť opätovne uskutočnené presne od toho bodu, keď k protiprávnosti došlo (pozri rozsudok z 29. novembra 2007, Taliansko/Komisia, C-417/06 P, neuve- rejnený v Zbierke, bod 52 a v ňom citovanú judikatúru). V prejednávanom prípade bolo rozhodnutie 91/300 zrušené Súdom prvého stupňa z dôvodu, že overenie tohto rozhodnutia bolo vykonané až po jeho oznámení, čo predstavuje porušenie podstat- ných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES.

244 Komisia tak mohla prevziať svoju analýzu v štádiu overovania bez toho, aby musela skúmať, či závery týkajúce sa relevantného trhu, ku ktorým dospela pri prijatí rozhod- nutia 91/300, sú stále platné vzhľadom na skutkové a právne okolnosti v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.

247 Podľa žalobkyne je prípustné, aby podnik, ktorý má viac ako 90 % podiel na trhu výrobkov, bol bežne považovaný na dominantný v zmysle článku 82 ES. Vysoký podiel na trhu však nestačí na preukázanie dominantného postavenia. V napadnutom roz- hodnutí Komisia nesprávne posúdila niektoré faktory, ktoré v značnej miery bránili žalobkyni konať nezávisle vo vzťahu k svojim konkurentom, zákazníkom, a napokon aj spotrebiteľom, v zmysle rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaného v bode 216 vyššie. Takto boli zákazníci žalobkyne mnohé roky v takom postavení, že určovali množstvo sódy, ktoré kupovali od nej a dovozcov, ako aj množstvo náhradných výrobkov. Jej zákazníci totiž nadviazali vzťahy s poskytovateľmi vo východnej Európe a USA, aby si zabezpečili alternatívne zdroje a aby žalobkyňa zachovala konkurenčné ceny a kvalitu, bez ohľadu na jej významný podiel na trhu. Podľa žalobkyne mali v tomto smere jej zákazníci, a najmä výrobcovia skla, značnú kúpnu silu, v dôsledku čoho nemala dominantné postavenie. Žalobkyňa zdôrazňuje, že Komisia uplatnila zásadu vyrovnávacej kúpnej sily vo svojom rozhodnutí 1999/641/ES z 25. novembra 1998, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a fungo- vaním Dohody o EHP (vec č. IV/M.1225 – Enso/Stora) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 254, s. 9). V prejednávanom prípade Komisia neuznala, že vyrovnávacia kúpna sila

II - 2715

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

kupujúcich predstavuje obmedzenie sily žalobkyne na trhu. Navyše, podľa žalobkyne Komisia nezohľadnila dostupnosť zastupiteľných výrobkov a skutočnosť, že spôsobili objemový pokles jej predajov od roku 1979.

ponuky alternatívnych poskytovateľov. Na druhej strane spochybňuje to, že sa snažila obmedziť na minimum prítomnosť alebo efektívnosť spoločností General Chemical alebo Brenntag, ako aj konkurentov.

252 Napokon žalobkyňa uvádza, že rôzne antidumpingové rozhodnutia a nariadenia pri- jaté Komisiou počas dotknutého obdobia predstavujú dôkaz o existencii dumpingu a materiálnej ujmy, napríklad nariadenie (EHS) č. 2253/84 z 31. júla 1984, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz niektorých druhov sódy pochádzajúcej zo Spojených štátov amerických a o prijatí záväzkov týkajúcich sa iných dovozov toho istého výrobku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 206, s. 15). Takáto situácia je nezluči- teľná s existenciou dominantného postavenia. Podľa žalobkyne Komisia pri ukladaní antidumpingových opatrení podľa všetkého zastávala názor, že nemôžu významným spôsobom obmedziť hospodársku súťaž alebo vytvoriť monopol, a že sú v záujme Spoločenstva.

253 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňou.

Posúdenie Všeobecným súdom

254 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dominantné postavenie podľa článku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umožňuje brániť zacho- vaniu účinnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napo- kon aj spotrebiteľov (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continental/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 65, a rozsudok Súdu

II - 2717

256 Veľmi veľké podiely na trhu – okrem výnimočných okolností – sú samy osebe dôka- zom existencie dominantného postavenia. Ovládanie extrémne veľkého podielu na trhu totiž stavia podnik, ktorý ho má počas určitého časového obdobia, svojím obje- mom výroby a ponukou, ktorú predstavuje – bez toho, aby tí, čo ovládajú výrazne menšie podiely, boli schopní rýchlo uspokojiť dopyt tých podnikov, ktoré sa chceli odvrátiť od podniku s najväčším podielom –, do silnej situácie, čo z neho robí nevy- hnutného partnera a už z tohto dôvodu mu zaručuje, prinajmenšom počas relatívne dlhých období, nezávislosť správania, ktorá je typická pre dominantné postavenie (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, už citovaný v bode 216 vyššie, bod 41, a rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, už citovaný v bode 216 vyššie, bod 154). Podľa judikatúry Súdneho dvora tak podiel na trhu vo výške 50 % – okrem výnimoč- ných okolností – je sám osebe dôkazom existencie dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60).

II - 2718

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

257 Podiel na trhu vo výške 70 % až 80 % teda sám osebe predstavuje jasný dôkaz existen- cie dominantného postavenia (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 92, a z 30. septembra 2003, Atlantic Con- tainer Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 až T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 907).

258 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení č. 127 napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa mala „tradičný podiel na trhu presahujúci 90 %… počas celého posudzovaného obdobia“. Žalobkyňa vo svojej žalobe nespochybňuje, že na trhu mala tento veľmi významný podiel.

263 Po prvé, žalobkyňa tvrdí, že existoval veľký konkurenčný tlak, ktorý spôsobovali ostatní výrobcovia sódy.

264 V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým pripomenúť to, že existencia určitého stupňa hospodárskej súťaže nie je nezlučiteľná s existenciou dominantného postave- nia na relevantnom trhu.

265 Okrem toho je potrebné poznamenať, že žalobkyňa neposkytla žiaden dôkaz, ktorý by mohol spochybniť „neexistenciu akejkoľvek konkurencie zo strany Solvay a iných výrobcov zo západnej Európy“ konštatovanú Komisiou. Práve naopak, žalobkyňa priznáva, že v Spojenom kráľovstve nedošlo zo strany kontinentálnych výrobcov k významným predajom sódy. Taktiež priznáva „nepravdepodobnosť toho, že sa na trhu objaví ,nový‘ výrobca syntetickej sódy a vytvorí výrobné kapacity v Spojenom kráľovstve“ (odôvodnenie č. 128 napadnutého rozhodnutia).

266 Navyše, v odôvodnení č. 128 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že „zákaz- níci [považujú] spoločnosti General Chemical a Brenntag za druhotného poskytova- teľa“, čo žalobkyňa uznáva. Žalobkyňa sa však domnieva, že na to, aby prišla o svoj zisk by stačilo, aby jeden veľký zákazník zmenil druhotného poskytovateľa na hlav- ného poskytovateľa alebo aby niekoľko zákazníkov zvýšilo svoje nákupy u druhot- ného poskytovateľa. Takéto tvrdenie sa však zdá byť čisto teoretické, keďže žalobkyňa nepredložila na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz. V každom prípade, dokonca aj za predpokladu, že by toto tvrdenie bolo opodstatnené, je tvrdenie žalobkyne neúčinné, keďže samotná skutočnosť, že zákazníci využívajú takéto hrozby, nemôže predstavovať výnimočnú okolnosť vylučujúcu existenciu dominantného postavenia na relevantnom trhu.

271 V tomto smere je potrebné konštatovať, že v odôvodneniach č. 129 až 133 napadnu- tého rozhodnutia vykonala Komisia podrobnú analýzu nahraditeľnosti sódy lúhom sodným, a konštatovala, že v praxi je táto možnosť veľmi obmedzená. Žalobkyňa vo svojej žalobe nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by túto analýzu mohol spochybniť.

II - 2721

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

272 Pokiaľ ide o črepy, Komisia v odôvodnení č. 134 napadnutého rozhodnutia zdô- raznila, že dopyt zákazníka po sóde na výrobu sklenených nádob mohol poklesnúť o 15 % alebo aj menej z dôvodu použitia črepov. Tento percentuálny údaj žalobkyňa nespochybňuje. Komisia taktiež priznala, že je možné, že používanie črepov vo vše- obecnosti znižuje závislosť zákazníkov na dodávateľoch sódy bez toho, aby znížila schopnosť silného výrobcu sódy vylúčiť menších výrobcov sódy. Z tohto dôvodu je potrebné, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, konštatovať, že Komisia zohľadnila možnosť nahradenia sódy črepmi. Tvrdenie žalobkyne z tohto dôvodu nie je skutkovo podložené.

273 Pokiaľ ide o dolomit, žalobkyňa iba spomína jeho existenciu, neuvádza žiadne tvrde- nia a nepredkladá žiaden dôkaz umožňujúci zhodnotiť jeho používanie ako náhradu za sódu.

274 Dokumenty uvedené žalobkyňou v jej pripomienkach predložených po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania iba umožňujú preukázať to, že sóda a črepy sú čiastočne nahraditeľné, a že sóda môže byť prípadne nahradená dolomitom. V dokumentoch sa nenachádza nič, čo by umožňovalo spochybniť závery Komisie, pokiaľ ide o skutočnosť, že čiastočná nahraditeľnosť sódy inými výrobkami nevylučuje dominantné postavenie žalobkyne na relevantnom trhu. Navyše, ako uviedla Komisia, žalobkyňa netvrdí, že dolomit používajú sklári, hlavní kupci sódy. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by používanie dolomitu mohlo mať vplyv na domi- nantné postavenie žalobkyne na relevantnom trhu.

279 Po piate, žalobkyňa tvrdí, že s cieľom udržať životaschopnosť svojich dvoch tovární na výrobu sódy bolo jej stratégiou zachovať dostatočné množstvo predajov, čo zna- menalo snažiť sa zvýšiť predaje a odpovedať na konkurenčné ponuky alternatívnych poskytovateľov. Postačuje však uviesť to, že takéto tvrdenie nemôže spochybniť exis- tenciu dominantného postavenia žalobkyne na relevantnom trhu.

II - 2723

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

280 Po šieste, žalobkyňa sa odvoláva na antidumpingové opatrenia prijaté Komisiou. V tomto smere je potrebné uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia podrobne skúmala antidumpingové opatrenia prijaté vo vzťahu k americkým výrobcom (odô- vodnenia č. 51 až 54), a pokiaľ ide o silu žalobkyne na trhu, dospela k záveru, že vyu- žívala ochranu pred výrobcami zo Spojených štátov a výrobcami z východnej Európy poskytovanú antidumpingovými opatreniami, ako aj cenové obmedzenia uložené spoločnosti General Chemical v dôsledku antidumpingových povinností (odôvodne- nie č. 128).

281 V odpovedi na tieto úvahy žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že dokázaná existencia dumpingu až do roku 1984 je nezlučiteľná so záverom, že mala v tomto čase domi- nantné postavenie. Žalobkyňa však nevysvetľuje to, ako by existencia dumpingu zo strany amerických výrobcov mohla viesť k záveru, že nemala dominantné postavenie. V každom prípade nariadenie č. 2253/84, ktoré bolo prijaté v úplne odlišnom kon- texte ako článok 82 ES, nenaznačuje, že žalobkyňa nemala dominantné postavenie v Spojenom kráľovstve.

282 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že prijatie antidumpingových opatrení podľa Komisie zname- nalo, že tieto opatrenia neovplyvnia hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva. Žalob- kyňa však nijako nepodporuje toto tvrdenie, ktoré sa javí byť čisto teoretické, keďže nariadenia č. 2253/84 nijak neodkazuje na situáciu hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva.

O prvej časti: zľavy na limitné množstvo

— Tvrdenia účastníkov konania

286 Žalobkyňa spochybňuje úvahu, podľa ktorej jej cenové praktiky v relevantnom čase predstavujú zneužitie. Jej praktiky boli údajne v každom prípade, vzhľadom na hos- podárske a ekonomické faktory, bežnými súťažnými konaniami. Dohody v oblasti cien uzatvorené žalobkyňou nikdy nenarušili súťažnú štruktúru trhu a ani nespôsobili zákazníkom škodu.

II - 2725

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

287 Žalobkyňa tvrdí, že nie je zneužitím, keď dominantný poskytovateľ zjedná zníženú cenu, ak je jeho zákazník ochotný objednať dodatočné množstvo. Ani predmetom a ani účinkom zliav na limitné množstvo nebolo vylúčiť konkurentov z trhu. Podľa žalobkyne boli zavedené ako odpoveď na žiadosti zákazníkov, ktoré smerovali k zís- kaniu nižšej ceny za akékoľvek dodatočne objednané množstvo. Podľa žalobkyne bolo účelom individuálne zjednaných zliav zachovanie činnosti továrne a určitej rentabi- lity, aby sa zamedzilo ďalšiemu zatvoreniu továrne. Takéto zľavy potom zákazníkov podnecujú k nákupu množstiev sódy, ktoré by si za normálnych okolností nemohli kúpiť. V tomto smere bolo obzvlášť dôležité zatraktívniť sódu v porovnaní s náhrad- nými výrobkami, ako sú napríklad lúh sodný, črepy a dolomit.

291 Okrem toho dohody uzatvorené v oblasti zliav podľa žalobkyne neboli uzatvorené na dobu neurčitú, na rozdiel od dohôd posudzovaných v rozsudku Hoffmann-La Roche/ Komisia, už citovanom v bode 216 vyššie. O týchto dohodách sa rozhodlo v rámci jednotlivých ročných jednaní. Navyše, podľa žalobkyne výška alebo dostupnosť zľavy nezávisela na skutočnosti, že zákazník dosiahol určitý cieľ nákupu alebo získal doda- točné množstvo v určitom predchádzajúcom roku.

292 Žalobkyňa dodáva, že zľavy boli poskytované na dodatočné nákupy sódy, a nie v súvis- losti s nákupom škály výrobkov zákazníkom. Žalobkyňa sa z tohto dôvodu domnieva, že jej konanie, ktoré spočívalo v tom, že svojím zákazníkom ponúkala zníženú cenu za dodatočné množstvo, nebolo zneužitím.

293 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňou.

II - 2727

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

— Posúdenie Všeobecným súdom

295 Hoci konštatovanie existencie dominantného postavenia samo o sebe neimplikuje žiadnu výčitku voči dotknutému podniku, tomuto podniku prináleží bez ohľadu na príčiny tohto postavenia, osobitná zodpovednosť za to, aby svojím správaním neo- hrozil účinnú a neporušenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu (rozsudky Neder- landsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, už citovaný v bode 288 vyššie, bod 57, a Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 254 vyššie, bod 229). Podobne, aj keď exis- tencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovať svoje vlastné obchodné záujmy, pokiaľ sú tieto záujmy ohrozené, a hoci je tento podnik oprávnený v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za vhodné na účely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemožno povoliť, ak je jeho cieľom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneužitie (roz- sudok United Brands a United Brands Continental/Komisia, už citovaný v bode 254 vyššie, bod 189, a rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 55).

296 Pokiaľ ide presnejšie o poskytovanie zliav podnikom v dominantnom postavení, z ustálenej judikatúry vyplýva, že vernostná zľava, ktorá je poskytnutá ako proti- hodnota záväzku zákazníka zásobovať sa výlučne alebo skoro výlučne od podniku

II - 2728

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

v dominantnom postavení, je v rozpore s článkom 82 ES. Cieľom takejto zľavy je totiž prostredníctvom poskytnutia finančných výhod brániť zásobovaniu sa zákazníkov od konkurenčných výrobcov (rozsudok Michelin/Komisia, už citovaný v bode 295 vyš­ šie, bod 56; pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 518).

301 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodneniach č. 139 až 141 napadnutého roz- hodnutia uviedla:

„(139) Z povahy samotného systému a znenia interných dokumentov [žalobkyne] je zrejmé, že zľavy z ,limitného množstva‘ mali za cieľ vylúčiť účinnú hospodár- sku súťaž týmito prostriedkami:

— nabádanie zákazníkov k nákupu limitného množstva u [žalobkyne], ktorý by mohli nakúpiť u iného dodávateľa,

— minimalizovanie alebo neutralizácia konkurenčného dopadu spoločnosti General Chemical zachovaním jej prítomnosti na trhu, pokiaľ ide o cenu, množstvo a zákazníkov, v rámci limitov zaisťujúcich udržanie účinného monopolu [žalobkyne],

— vylúčenie spoločnosti Brenntag z trhu alebo prinajmenšom minimalizovanie jej konkurenčného účinku,

II - 2730

303 Taktiež je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nespochybňuje existenciu a obsah doku- mentov, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera. Z týchto dokumentov je zrejmé, že zľavy poskytnuté žalobkyňou neodrážali nárast efektívnosti a úspory

II - 2731

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

z rozsahu. Na rozdiel od množstvovej zľavy spätej iba s množstvom nákupu mali tieto zľavy za cieľ brániť zásobovaniu zákazníkov od konkurentov.

304 Navyše žiadne z tvrdení žalobkyne smerujúce k dokázaniu toho, že zľavy na limitné množstvo neboli v rozpore s článkom 82 ES, nemôže spochybniť závery Komisie.

305 Po prvé, žalobkyňa tvrdí, že zľavy na limitné množstvo boli zavedené na žiadosť zákazníkov. Takéto tvrdenie je však irelevantné. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu je skutočnosť viazať kupu- júcich – aj keď na ich žiadosť – povinnosťou alebo sľubom zásobiť sa úplne alebo, pokiaľ ide o podstatnú časť ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku zneužitím dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, či je už dotknutá povinnosť uve- dená ako taká, alebo ako jej protihodnota je poskytnutá zľava (rozsudok Hoffmann- -Laroche/Komisia, už citovaný v bode 216 vyššie, bod 89).

309 Po piate, žalobkyňa tvrdí, že zľavy na limitné množstvo neboli diskriminačné. Toto tvr- denie musí byť taktiež zamietnuté. Komisia žalobkyni nevyčíta diskriminačnú povahu jej zliav na limitné množstvo, a navyše, aj kedy uvedené zľavy neboli diskriminačné, nič by sa nezmenilo na tom, že žalobkyňa nespochybňuje existenciu a obsah doku- mentov, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí a z ktorých vyplýva, že tieto zľavy neboli založené na hospodársky odôvodnenej protihodnote a že smerovali k zabráneniu zásobovania sa zákazníkov od konkurenčných výrobcov. Keďže takéto zľavy majú účinok oddelenia trhu, sú v rozpore s článkom 82 ES, pokiaľ sú používané podnikom v dominantnom postavení (pozri bod 297 vyššie).

310 Po šieste, žalobkyňa zdôrazňuje, že jej dohody uzatvorené v oblasti zliav neboli doho- dami uzatvorenými na dobu neurčitú. Dokonca aj za predpokladu, že by tieto dohody

II - 2733

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

uzatvorené v oblasti zliav boli uzatvorené na krátky čas, neumožňovalo by to preuká- zať to, že tieto dohody nemali za následok vylúčenie hospodárskej súťaže.

311 Na záver je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že sa Komisia dopustila pochybenia keď dospela k záveru, že systém zliav uplatňovaný žalobkyňou mal za cieľ vylúčiť účinnú hospodársku súťaž.

314 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňou.

— Posúdenie Všeobecným súdom

315 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom posta- vení na trhu je skutočnosť, že viaže kupujúcich – aj keď na ich žiadosť – povinnosťou alebo sľubom zásobiť sa úplne alebo, pokiaľ ide o podstatnú časť ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneužitím dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES, či už je dotknutá povinnosť dohodnutá ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskyt- nutá zľava. To platí rovnako v prípade, že uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupu- júcim formálny záväzok, uplatňuje, buď na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne, systém vernostných zliav, t. j. zľavy spojené s podmienkou, že zákazník – bez ohľadu na to, či je objem jeho nákupu značný alebo malý – sa zásobuje úplne alebo z veľkej časti svojej potreby výhradne od podniku v dominantnom posta- vení (rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, už citovaný v bode 216 vyššie, bod 89). Takéto záväzky o výlučnom zásobovaní sa, či už sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zľava alebo zľava za vernosť s cieľom motivovať kupujúceho zásobiť sa výlučne od podniku v dominantnom postavení, sú totiž nezlučiteľné s cieľom nena- rušenej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, pretože nespočívajú na hospodár- skom zvýhodnení odôvodňujúcom túto záťaž alebo zvýhodnenie, ale snažia sa odňať alebo obmedziť kupujúcemu možnosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpiť na trh (rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, už citovaný v bode 216 vyššie, bod 90).

II - 2736

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

147. Dohody uzatvorené medzi [žalobkyňou] a týmito veľkými zákazníkmi zname- nali, že títo boli viazaní takmer vo výške svojej celkovej potreby (a najmenej v jednom prípade vo výške svojej celkovej potreby), zatiaľ čo konkurenčný úči- nok ostatných poskytovateľov bol minimalizovaný.“ [neoficiálny preklad]

317 V odôvodneniach č. 83 až 114 napadnutého rozhodnutia sa Komisia taktiež odvolá- vala na mnohé dokumenty týkajúce sa spoločností Pilkington, Rockware, CWS, Red- fearn a Beatson Clarke.

318 Je potrebné konštatovať, že tieto dokumenty dokazujú, že si žalobkyňa priala obme- dziť nákupy svojich zákazníkov od konkurentov.

319 Pokiaľ ide o spoločnosť Beatson Clarke, Komisia uviedla priame dôkazy umožňujúce preukázať to, že táto spoločnosť uzatvorila so žalobkyňou dohodu o vylúčení účinnej hospodárskej súťaže, na základe ktorej mala povinnosť zásobovať sa každý rok vo výške svojej celkovej potreby u žalobkyne.

323 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť druhú časť piateho žalobného dôvodu.

O tretej časti: iné finančné podnety

— Tvrdenia účastníkov konania

324 Žalobkyňa tvrdí, že iné finančné podnety boli zvyčajne ponúknuté na žiadosť zákaz- níka, a ich cieľom bolo umožniť zákazníkom rast prostredníctvom vývozov, ktoré by inak neboli rentabilné, pomáhať im udržať ich podiel na trhu a samozrejme čeliť lacnému dovážanému tovaru. Cieľom alebo účinkom takýchto dohôd údajne nebolo zaviazať zákazníkov.

II - 2738

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

II - 2739

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

najväčšie percento z nej. Systém zliav na ,limitné množstvo teda zahŕňal znač- né odchýlky u jednotlivých zákazníkov, pokiaľ ide o ,prahové množstvo, od ktorého sa uplatňoval. Okrem toho existovali rozdiely, pokiaľ ide o výšku sa- motnej zľavy na tonu, keďže sa zľava pohybovala od 6 GBP na tonu až do výšky 30 GBP alebo aj viac.“ [neoficiálny preklad]

327 V tomto smere je potrebné uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje existenciu finančných podnetov, ktoré ponúkala svojim zákazníkom.

330 Žalobkyňa tvrdí, že ťažkosti, ktoré mala Komisia s preukázaním nevyhnutného vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, vyplývajú z jej stručnej a rozporuplnej analýzy tejto otázky. Ďalej tvrdí, že táto analýza už bola kritizovaná Súdom prvého stupňa v bode 63 rozsudku ICI II, už citovaného v bode 16 vyššie. Navyše, Komisia opustila dôležitú skutočnosť, ktorá bola obsiahnutá v oznámení o výhradách, že politika sta- novovania cien žalobkyne mala vplyv na obchod v rámci Spoločenstva.

331 Podľa žalobkyne Komisia podobne nevysvetľuje fenomén „prísneho oddelenia vnútor- ných trhov v rámci Spoločenstva“, na ktorý sa odvoláva v odôvodnení č. 152 napadnu- tého rozhodnutia, a nepreukazuje spojenie medzi uvedeným oddelením a tvrdeným zneužitím. Potom, ako v čase prijatia rozhodnutia 91/300 Komisia konštatovala, že oddelenie trhov bolo spôsobené zosúladeným postupom medzi žalobkyňou a spoloč- nosťou Solvay, neprevzala Komisia svoje tvrdenie o „prísnom oddelení“ do napadnu- tého rozhodnutia. Žalobkyňa navyše zdôrazňuje to, že Komisia nepopiera vysvetlenie oddelenia trhov, ktoré predložila a ktoré sa zakladá na podrobnej a nespochybnenej hospodárskej analýze. Podľa žalobkyne je predložené vysvetlenie potvrdené vlast- nými závermi Komisie v antidumpingových konaniach.

332 Navyše tvrdenie Komisie, podľa ktorého žalobkyňa chcela, aby spoločnosť Gene- ral Chemical zostala na relevantnom trhu, je, ako tvrdí žalobkyňa, „nelogické“

II - 2741

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

II - 2742

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

súťaže na spoločnom trhu (rozsudky z 31. mája 1979, Hugin Kassaregister and Hugin Cash Registers/Komisia, 22/78, Zb. s. 1869, bod 17, a z 25. januára 2007, Dalmine/ Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 89).

335 Na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musia na základe skutkových a právnych okolností umožniť s dosta- točnou pravdepodobnosťou predpokladať, že by mohli mať priamy či nepriamy, súčasný či potenciálny vplyv na štruktúru obchodu medzi členskými štátmi, a to takým spôsobom, že by bolo možné obávať sa, že budú brániť vytvoreniu spoločného trhu medzi členskými štátmi. Okrem iného je však potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudky z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 16; z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 47, a Dal- mine/Komisia, už citovaný v bode 334 vyššie, bod 90). V tomto smere, ako bolo zdô- raznené v bode 308 vyššie, 8 % z celkového predaja žalobkyne nemožno považovať za zanedbateľnú čiastku z jej predajov.

336 V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že sa Komisia právne postačujúcim spô- sobom domnievala, že postupy vyčítané žalobkyni boli spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

337 Po prvé, zľavy na limitné množstvo majú vylučujúci účinok, keďže vernostná zľava, ktorá sa poskytuje ako protihodnota záväzku zákazníka, že sa bude zásobovať výlučne alebo skoro výlučne od podniku, ktorý má dominantné postavenie, má totiž pro- stredníctvom poskytnutia finančnej výhody zabrániť tomu, aby sa zákazníci zásobo- vali u konkurenčných výrobcov (rozsudok Michelin/Komisia, už citovaný v bode 295 vyššie, bod 56; pozri v tomto zmysle taktiež rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, už citovaný v bode 296 vyššie, bod 518). Keďže správanie žalobkyne zamedzuje prístupu konkurentov na trh, môže mať účinky na obchodné toky a hospodársku súťaž na

340 Žiadne tvrdenie žalobkyne nemôže spochybniť záver, podľa ktorého postupy, ktoré sa jej vyčítajú, boli spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

II - 2744

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

341 Po prvé, žalobkyňa tvrdí, že v rozsudku ICI II, už citovanom v bode 16 vyššie, Súd prvého stupňa kritizoval analýzu Komisie týkajúcu sa vplyvu na obchod medzi člen- skými štátmi. Z bodu 63 toho rozsudku je však zrejmé, že nejednoznačnosť spomenutá Súdom prvého stupňa sa týkala iba skutočnosti, že Komisia konštatovala, že opatrenia prijaté žalobkyňou majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi, namiesto konšta- tovania, že ho môžu ovplyvniť. Ďalej Súd prvého stupňa nespochybnil skutočnosť, že v tomto prípade opatrenia prijaté žalobkyňou boli spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

342 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôle- žitý prvok, ktorý bol obsiahnutý v oznámení o výhradách, konkrétne že jej politika stanovovania cien mala vplyv na obchod v rámci Spoločenstva. V tomto smere je však potrebné uviesť, že preskúmanie Súdu prvého stupňa sa netýka časti oznámenia o výhradách, ktorá nebola prevzatá do napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa musí skúmať iba to, či napadnuté rozhodnutie vo svojej časti venovanej vplyvu na obchod je v súlade s článkom 82 ES, ako ho vykladá judikatúra.

343 Po tretie žalobkyňa vyčíta Komisii, že nevysvetlila fenomén „prísneho oddelenia vnú- torných trhov v rámci Spoločenstva“ a spojenie medzi oddelením a tvrdeným zne- užitím. Podľa žalobkyne bolo rozhodnutie 91/300 založené na konštatovaní Komisie, že oddelenie trhu vyplýva zo zosúladeného postupu medzi žalobkyňou a spoločnos- ťou Solvay, ktoré bolo predmetom rozhodnutia 91/297 a ktoré bolo následne zrušené Súdom prvého stupňa. Bez ohľadu na to, či Komisia mala povinnosť v napadnutom rozhodnutí uviesť príčiny oddelenia trhov, je potrebné uviesť to, že na jednej strane žalobkyňa nespochybňuje to, že toto oddelenie existovalo, a na strane druhej to, že dôkazy obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí odôvodňujú záver, že zľavy na limitné množstvo používané žalobkyňou mohli svojim vylučujúcim účinkom mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

347 Z vyššie uvedeného vyplýva, že je opodstatnené zamietnuť šiesty žalobný dôvod a v dôsledku toho zamietnuť návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

II - 2746

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

2. O návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty

348 Na úvod žalobkyňa zdôrazňuje, že jej pripomienky týkajúce sa zrušenia alebo zníže- nia pokuty by sa nemali vykladať ako uznanie porušenia článku 82 ES a že sú predlo- žené podporne.

349 Žalobkyňa v podstate uvádza štyri žalobné dôvody na podporu svojho návrhu na zru- šenie alebo zníženie pokuty. Tieto žalobné dôvody sú založené, po prvé, na plynutí času, po druhé, na nesprávnom posúdení závažnosti porušenia, po tretie, na nespráv- nom stanovení doby trvania porušenia, a po štvrté, na poľahčujúcich okolnostiach.

352 Žalobkyňa okrem toho zdôrazňuje, že Komisia nesprávne vyjadrila dôvody uloženia pokuty a nezohľadnila zmenu relevantných okolností, ku ktorej došlo po prijatí roz- hodnutia 91/300. Podľa žalobkyne nie je jasné, či kolégium komisárov o týchto zme- nách vedelo na stretnutí, počas ktorého bolo údajne napadnuté rozhodnutie prijaté.

353 Komisia spochybňuje tvrdenia uvedené žalobkyňou.

Posúdenie Všeobecným súdom

354 Zo skúmania dokumentov predložených žalobkyňou v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu, na ktoré sa odvoláva na podporu návrhu na zrušenie napadnu- tého rozhodnutia v celom rozsahu, vyplýva, že Komisia prijala napadnuté rozhod- nutie v súlade s nariadením č. 2988/74, ako aj so zásadou primeranej lehoty. Komisii tak nemožno vyčítať, že sa oneskorila s prijatím napadnutého rozhodnutia. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že pri stanovení výšky pokút za porušenie práva hospo- dárskej súťaže musí Komisia zohľadniť nielen závažnosť porušenia a osobitné okol- nosti prejednávanej veci, ale aj súvislosti, za ktorých k uvedenému porušeniu došlo, a zabezpečiť, aby jej konanie malo odstrašujúci účinok, najmä ak ide o porušenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cieľov Spoločenstva (rozsudky zo 7. júna 1983,

II - 2748

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

II - 2749

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

358 Komisia podľa žalobkyne v napadnutom rozhodnutí navyše neodkazuje na Usmer- nenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/01, s. 171, ďalej len „usmernenia k metóde stanovovania pokút“). V napadnutom rozhodnutí sú však obsiahnuté konštatovania nezlučiteľné s usmerneniami k metóde stanovovania pokút, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že iba opakované porušenia rovnakého druhu by sa mali považovať za priťažujúcu okolnosť.

359 Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila sku- točnosť, že v rámci obdobia po prijatí rozhodnutia 91/300 nebolo vydané rozhodnu- tie, ktorým by sa konštatovalo porušenie článku 81 ES alebo 82 ES.

360 Žalobkyňa napokon tvrdí, že vynaložila 171 729,93 GBP na vytvorenie záruk, pokiaľ ide o pokutu uloženú v rozhodnutí 91/300, a 120 200 GBP, pokiaľ ide o pokutu ulo- ženú v rozhodnutí 91/297, teda dvoch rozhodnutí, z ktorých boli obe zrušené Súdom prvého stupňa. Podľa žalobkyne mala Komisia tieto sumy zohľadniť pri stanovovaní výšky pokuty v prejednávanej veci. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že musela znášať interné nenahraditeľné náklady v dôsledku postupov, ktoré uskutočnila na preukáza- nie toho, že rozhodnutie 91/300 bolo protiprávne, a z dôvodu nadbytočného a bez- predmetného odvolania podaného Komisiou. V každom prípade, podľa žalobkyne by pokuta mala byť znížená v súlade s rozsudkom Baustahlgewebe/Komisia, už cito- vaným v bode 115 vyššie, z dôvodu nadmerne dlhého času, ktorý uplynul od začatia šetrenia v apríli 1989 až do prijatia napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie Všeobecným súdom

364 Po prvé, žalobkyňa kritizuje posúdenie Komisie, pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá jej bola uložená v rozhodnutí 91/300. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie bolo zrušené

II - 2751

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

Súdom prvého stupňa a prejednávaný prípad sa týka iba návrhu na zrušenie napad- nutého rozhodnutia a subsidiárne návrhu na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej v napadnutom rozhodnutí, nie je potrebné skúmať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa pokuty uloženej v rozhodnutí 91/300 uvedené najmä v bode 357 vyššie.

365 Po druhé, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry hoci má Komisia diskrečnú právomoc pri určení výšky každej pokuty bez toho, aby musela uplatniť presný matematický vzorec, Súd prvého stupňa má podľa článku 17 nariadenia č. 17 neobmedzenú právomoc v zmysle článku 229 ES rozhodovať o žalobách podaných proti rozhodnutiam, ktorými Komisia stanovila pokutu a v dôsledku toho môže ulo- ženú pokutu zrušiť, znížiť alebo zvýšiť (rozsudky z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 165, a z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 358).

370 Po tretie, je potrebné uviesť, že Komisia sa domnievala, že porušenia vytýkané žalob- kyni boli „obzvlášť závažné“ (odôvodnenie č. 156 napadnutého rozhodnutia).

371 V tomto smere je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť výška pokút odstupňovaná v závislosti od okolností porušenia a posúdenie závaž- nosti porušenia na účely stanovenia výšky pokuty sa musí vykonať najmä s prihliad- nutím na povahu obmedzenia hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 143, a tam citovanú judikatúru).

372 Na posúdenie závažnosti porušení pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva pripí- sateľných niektorému podniku s cieľom stanoviť výšku pokuty, ktorá by bola proporci- onálna, Komisia teda môže zohľadniť mimoriadne dlhé obdobie niektorých porušení, počet a rozmanitosť porušení, ktoré sa týkali všetkých alebo takmer všetkých výrob- kov dotknutého podniku a z ktorých niektoré ovplyvnili všetky členské štáty, oso- bitnú závažnosť porušení vyplývajúcu z úmyselnej a ucelenej stratégie snažiacej sa rôznymi praktikami vylučujúcimi konkurentov a politikou odmeňovania zákazníkov za vernosť umelo udržať alebo posilniť dominantné postavenie podniku na trhoch, na ktorých bola hospodárska súťaž už predtým obmedzená, účinky osobitne škodlivé z pohľadu hospodárskej súťaže a výhody nadobudnutej podnikom v dôsledku svojich

II - 2753

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

porušení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, body 240 a 241).

376 Po štvrté, pokiaľ ide o opakované porušenie, je potrebné uviesť, že Komisia v odpo- vedi na písomnú otázku Súdu prvého stupňa potvrdila, že výhrada uvedená v odôvod- není č. 159 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej už boli žalobkyni viackrát uložené veľké pokuty pre jej tajné dohody v chemickom priemysle (peroxidy, polypropylén, PVC), predstavuje priťažujúcu okolnosť.

377 V tomto smere je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry musí analýza závaž- nosti spôsobeného porušenia zohľadniť aj prípadné opakovanie porušenia (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 128 vyššie, bod 91, a rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 348).

378 Pojem opakované porušovanie, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch, znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, ako bola sank- cionovaná za podobné porušenia (rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komi- sia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617).

379 Usmernenia k metóde stanovovania pokút, aj keď sa v prejednávanej veci neuplatnia, svojou logikou smerujú k rovnakému zmyslu, keď odkazujú na „porušenie rovnakého druhu“.

380 Je však potrebné konštatovať, že porušenia, pre ktoré boli žalobkyni viackrát ulo- žené veľké pokuty pre jej tajné dohody v chemickom priemysle, boli všetky poru- šeniami článku 81 ES. Ako to totiž spresnila Komisia, ide o jej rozhodnutie 69/243/ EHS z 24. júla 1969 týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (IV/26.267 – Dyestuffs) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 195, s. 11), rozhodnutie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (IV/31.149 – Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230 s. 1), a napokon rozhodnutie 89/190/EHS z 21. decembra 1988 týkajúce sa konania podľa článku [81 ES] (IV/31.865, PVC) [neoficiálny preklad]

383 Po šieste, tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých Komisia mala zohľadniť, po prvé náklady vynaložené na vytvorenie záruk, pokiaľ ide o pokutu uloženú v rozhodnutí 91/300 a pokutu uloženú v rozhodnutí 91/297, keď stanovila výšku pokuty v prejednávanom prípade, po druhé, interné nenahraditeľné náklady v dôsledku postupov, ktoré usku- točnila na preukázanie toho, že rozhodnutie 91/300 je protiprávne, a z dôvodu nad- bytočného a bezpredmetného odvolania podaného Komisiou, musia byť zamietnuté Všeobecným súdom. Z judikatúry totiž vyplýva, že pri stanovení výšky pokút musí Komisia zohľadniť nielen závažnosť porušenia a osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, ale taktiež súvislosti, za ktorých k uvedenému porušeniu došlo, a zabezpečiť, aby jej konanie malo odstrašujúci účinok, najmä ak ide o porušenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cieľov Spoločenstva (rozsudky Musique diffusion française a i./ Komisia, už citovaný v bode 354 vyššie, bod 106, a Degussa/Komisia, už citovaný v bode 354 vyššie, bod 272). V prejednávanom prípade dokonca aj za predpokladu, že by žalobkyňa vynaložila náklady na vytvorenie záruk na zaplatenie pokút ulože- ných v rozhodnutiach, ktoré boli následne zrušené, a na preukázanie toho, že jedno z týchto rozhodnutí bolo protiprávne, nemožno Komisii vyčítať, že ich nezohľadnila, keďže žalobkyňa sa mohla domáhať ich náhrady v rámci žaloby o náhradu škody.

II - 2756

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

384 Po siedme, pri skúmaní prvého žalobného dôvodu uplatneného žalobkyňou Súd prvého stupňa zamietol tvrdenie vychádzajúce z porušenia zásady primeranej lehoty zo strany Komisie. Z tohto dôvodu judikatúra vyplývajúca z rozsudku Baustahl- gewebe/Komisia, už citovaného v bode 115 vyššie, ktorá predpokladá konštatovanie porušenia zásady primeranej lehoty, nemôže byť v prejednávanom prípade uplatnená.

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

rozhodnutia sa uvádza, že porušenie trvalo „prinajmenšom do konca roka 1989“, a že žalobkyňa upustila od poskytovania zliav na limitné množstvo od „1. januára 1990“. Podobne v článku 1 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odvoláva na „prinaj- menšom koniec roka 1989“ ako na okamih, v ktorom protiprávne konanie skončilo. Žalobkyňa taktiež tvrdí, že Komisia nepredložila žiaden dôkaz o existencii porušova- nia po roku 1989.

388 Pokiaľ ide o začiatok porušovania, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemá žiaden dôkaz preukazujúci to, že porušovanie začalo v roku 1983 alebo dôkaz preukazujúci totož- nosť zákazníkov, ktorým boli zľavy na limitné množstvo určené. V oznámení o výhra- dách tak Komisia ako dátum začiatku porušovania uviedla rok 1984. V každom prípade, žiaden z dokumentov, na ktoré sa Komisia odvolávala, neobsahuje dátum predchádzajúci dňu 1. januára 1985.

389 Podľa žalobkyne, vzhľadom na to, že je zrejmé, že výška pokuty bola uložená na zá­ klade ôsmich rokov, konkrétne rokov 1983 až 1990, hoci Komisia predložila dôkaz iba vo vzťahu k obdobiu piatich rokov, konkrétne rokov 1985 až 1989, by výška pokuty mala byť znížená o 35 % až 40 % bez toho, aby boli dotknuté iné uvedené úvahy.

390 Pokiaľ ide o skončenie porušovania, Komisia zdôrazňuje, že nezlučiteľnosť uvedená žalobkyňou sa obmedzuje na odôvodnenie č. 2 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že zľavy na „limitné množstvo“ ponúkané žalobkyňou sa skončili v roku 1990, zatiaľ čo z iných ustanovení napadnutého rozhodnutie jasne vyplýva, že poruše- nie v skutočnosti trvalo do konca roka 1989. Podľa Komisie kolégium komisárov pri- jalo napadnuté rozhodnutie ako celok, a že vcelku v ňom nie je nič, čo by nebolo jasné.

393 Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, napadnuté rozhodnutie uvádza:

„2. ‚Od roku 1983 približne do konca roka 1990 [žalobkyňa] zneužívala dominantné postavenie, ktoré mala na trhu so sódou v Spojenom kráľovstve tým, že vo vzťa- hu k svojim hlavným zákazníkom uplatňovala systém vernostných zliav a zľavy spojené s limitným množstvom (ďalej len ,zľavy na limitné množstvo‘), zmluvné podmienky smerujúce k tomu, aby [jej] zaistili skutočnú výhradnosť zásobo- vania, ako aj iné opatrenia, ktorých cieľom a účinkom bolo viazať zákazníkov s [ňou] vo výške ich celkovej potreby a vylúčiť konkurentov.

…

160. Porušenie sa začalo približne v roku 1983 – krátko po jednaniach s Komisiou a uzatvorení spisu Komisie – a trvalo prinajmenšom do konca roka 1989.

II - 2759

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

II - 2760

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

398 V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu odkazuje Komisia na niektoré dokumenty obsiahnuté v spise, ktoré podľa nej ukazujú, že žalobkyňa sa dopustila postupov, ktoré sú jej vyčítané, v roku 1983 a v roku 1984.

399 V tomto smere je potrebné uviesť to, že žalobkyňa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sama odkazuje na rok 1984, a že v odôvodnení č. 60 napadnutého roz- hodnutia sa uvádza, že podľa žalobkyne bola od roku 1984 väčšina zliav predmetom individuálnych jednaní.

400 Taktiež je potrebné uviesť to, že dokumenty, na ktoré sa Komisia odvolávala v odpo- vedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, neumožňujú domnievať sa, že k porušo- vaniu, ktoré sa žalobkyni vyčíta, došlo už v roku 1983. Komisia okrem toho priznala, že nevie kedy presne boli dohody týkajúce sa zliav na limitné množstvo uzatvorené (pozri bod 391 vyššie).

401 Z tohto dôvodu musí byť napadnuté rozhodnutie zrušené v rozsahu, v akom uvádza, že žalobkyňa porušila ustanovenie článku 82 ES v roku 1983.

404 Žalobkyňa tvrdí, že svoju spoluprácu preukázala tým, že Komisii pomáhala vo všet- kých fázach šetrenia a že sa dostavila na vypočutie so svedkami, ktorí najviac prispeli k pochopeniu sporných skutočností. Žalobkyňa poznamenáva, že Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, na tomto základe priznal dodatočné zníženie výšky pokuty o 1 000 000 ECU.

405 Podľa článku 11 nariadenia č. 17 nazvaného „Žiadosti o informácie“:

„4. Požadované informácie budú poskytovať majitelia podnikov alebo ich zástup- covia a v prípade právnických osôb, spoločností alebo firiem alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby splnomocnené alebo oprávnené zákonom.

5. Ak podnik alebo združenie podnikov neposkytne požadované informácie v dobe stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím požiada, aby boli takéto informácie poskytnuté. Rozhodnutie bude špecifikovať poža- dované informácie, stanoví vhodný časový limit a uvedie pokuty podľa článku 15 (1) b) a článku 16 (1) a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom.“

406 Podľa ustálenej judikatúry spolupráca pri šetrení, ktorá neprekročí rámec povinností podniku podľa článku 11 ods. 4 a 5 nariadenia č. 17, neodôvodňuje zníženie pokuty

II - 2762

II - 2763

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

O druhej časti: neúmyselná povaha dohôd uzatvorených v oblasti stanovovania cien

411 Podľa žalobkyne dohody uzatvorené v oblasti stanovovania cien v divízii so sódou nepredstavovali úmyselnú politiku zo strany dotknutých zmluvných strán, ktoré sa podieľali na porušení pravidiel hospodárskej súťaže. V tomto smere odkazuje na internú správu z 29. novembra 1988 vyhotovenú obchodným manažérom pre divíziu so „sódou“, ktorá bola predložená Komisii počas správneho konania a podľa ktorej sa „vzhľadom na stretnutia výrobcov sódy s [Generálnym riaditeľstvom pre hospodársku súťaž] pred niekoľkými rokmi [nedomnievala, že existoval] zásadný problém, pokiaľ ide o povahu [jej] zmlúv“. V uvedenej správe sa taktiež uvádza, že často existuje veľmi tenká hranica, napríklad medzi optimalizáciou postavenia na trhu a zneužitím domi- nantného postavenia na tomto trhu. V každom prípade, žalobkyňa tvrdí, že jej kona- nie nebolo označené za zneužívajúce v žiadnom skoršom rozsudku Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupňa. Ak existovalo porušovanie, je potrebné, podľa žalobkyne, k nemu pristupovať ako k „technickému porušovaniu“.

412 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby sa porušenie pravidiel hospodárskej súťaže podľa Zmluvy mohlo považovať za úmyselné, nie je potrebné, aby si bol pod- nik vedomý porušenia zákazu nariadeného týmito pravidlami, ale stačí, že si nemohol nevšimnúť, že inkriminované konanie malo za cieľ alebo následok obmedzenie hos- podárskej súťaže na spoločnom trhu (rozsudky z 1. apríla 1995, Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, bod 165, z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 až T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 155).

„[Žalobkyňa] dobre vedela, na základe početných jednaní, ktoré mala s Komisiou medzi rokmi 1980 a 1982, aké sú požiadavky článku 82 [ES]. Zavedenie zliav na limitné množstvo okolo roku 1983 nasledovalo po konkrétnych uisteniach, ktoré [žalobkyňa] poskytla Komisii a podľa ktorých neposkytne žiadne zvláštne podnety zákazníkom, aby sa zásobovali [u nej] vo výške svojej celkovej potreby sódy alebo jej veľkej časti.“ [neoficiálny preklad]

416 Z tohto dôvodu žalobkyňa musela vedieť, že cieľom alebo účinkom postupov, na ktoré sa vzťahovalo napadnuté rozhodnutie, bolo obmedzenie hospodárskej súťaže na spo- ločnom trhu.

417 Interná správa obchodného manažéra žalobkyne pre divíziu so „sódou“ z 29. novembra 1988 nemôže tento záver spochybniť, nakoľ ko judikatúra už

II - 2765

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

preukázala nezákonnosť postupov podobných postupom vyčítaným žalobkyni zo strany Komisie.

postupovala rovnako (pozri rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 226 a v ňom citovanú judikatúru).

421 Z toho vyplýva, že v prejednávanom prípade nemožno Komisii vyčítať, že v rámci skúmania existencie poľahčujúcich okolností nezohľadnila preventívne opatrenia, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že ich prijala.

422 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu.

O štvrtej časti: upustenie od zliav na limitné množstvo

423 Žalobkyňa tvrdí, že dlho pred zaslaním oznámenia o výhradách boli jej dohody uza- tvorené v oblasti cien, pokiaľ ide o sódu, dobrovoľne predmetom nových jednaní s cieľom vyhnúť sa zľavám na limitné množstvo prijatím jednotne zjednanej ceny bez akýchkoľvek zliav alebo rabatov. Odvoláva sa na oznámenie Komisie o neuložení alebo znížení pokút v prípade kartelových dohôd [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4). Podľa žalobkyne toto oznámenie stanovuje, že dobrovoľné upustenie od postupov v rannej fáze je faktorom vedúcim k podstatnému zníženiu výšky pokuty. Podobne, podľa bodu 3 usmernení k metóde stanovovania pokút sa jedná o faktor odôvodňu- júci podstatné zníženie pokuty.

II - 2767

II - 2768

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

428 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenúť, že Komisia žalobkyni vyčíta, že zneužila dominantné postavenie, ktoré mala na trhu so sódou v Spojenom kráľovstve tým, že vo vzťahu k svojim hlavným zákazníkom uplatňovala systém vernostných zliav a zľavy spojené s limitným množstvom a takisto kritizuje zmluvné podmienky sme- rujúce k tomu, aby jej zaistili skutočnú výhradnosť zásobovania, ako aj iné opatrenia ktorých cieľom a účinkom bolo viazať zákazníkov s ňou vo výške ich celkovej potreby a vylúčiť konkurentov. V tomto smere je predovšetkým potrebné uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje existenciu a obsah dokumentov, na ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí odvoláva a z ktorých vyplýva, že tieto zľavy neboli založené na hospodár- sky odôvodnenej protihodnote a smerovali k zabráneniu zásobovania zákazníkov od konkurentov. Taktiež je potrebné uviesť to, ako bolo zdôraznené v bodoch 370, 373 a 374 vyššie, že porušenia vyčítané žalobkyni sú obzvlášť závažné.

429 Z tohto dôvodu, dokonca aj za predpokladu, že by usmernenia boli použiteľné a žalobkyňa by prestala svojim zákazníkom ponúkať zľavy na limitné množstvo ako- náhle Komisia zasiahla, takéto ukončenie by nemohlo byť považované za poľahčujúcu okolnosť.

430 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť štvrtú časť štvrtého žalobného dôvodu.

O piatej časti: obmedzený rozsah zliav

157. Oddelením, na dlhú dobu, možností predajov vo vzťahu ku všetkým svojim konkurentom [žalobkyňa] trvalo narúšala štruktúru dotknutého trhu na úkor spotrebiteľov.“ [neoficiálny preklad]

434 V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že Komisia zohľadnila možný vplyv poru- šovania na trh, ktorý, za okolnosti prejednávaného prípadu, nemôže byť obmedzený na množstvá sódy ovplyvnené zľavami na limitné množstvo.

II - 2770

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

435 V každom prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa pred- metu určitého správania môžu mať väčší význam na stanovenie výšky pokuty ako skutočnosti týkajúce sa jeho účinkov (rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, už cito- vaný v bode 378 vyššie, bod 636, a Michelin/Komisia, už citovaný v bode 295 vyššie, bod 259).

436 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť piatu časť štvrtého žalobného dôvodu.

440 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť šiestu časť štvrtého žalobného dôvodu.

O siedmej časti: absencia prospechu vyplývajúceho z porušenia

441 Podľa žalobkyne, Komisia nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že sama mala prospech z akýchkoľvek postupov, ktoré jej boli vyčítané. Tvrdí, že sa jej pre- daje na začiatku 80. rokov prudko znížili, a že musela racionalizovať svoju výrobnú kapacitu uzatvorením svojej továrne vo Wallerscote (Spojené kráľovstvo). Situácia sa potom zlepšila, ale celkové zisky žalobkyne boli, podľa jej tvrdení, nízke počas celého obdobia 80. rokov.

442 Žalobkyňa však na podporu svojich tvrdení o absencii prospechu nepredložila žiaden dôkaz.

443 Okrem toho dokonca aj za predpokladu, že by žalobkyňa nemala žiaden prospech z postupov, ktoré jej boli vyčítané, je potrebné pripomenúť, že hoci výška uloženej pokuty musí byť proporcionálna k dĺžke trvania porušenia a k ďalším skutočnostiam spôsobilým ovplyvniť posúdenie závažnosti porušenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnuť, nemôže skutočnosť, že podnik porušením nedosiahol žiaden prospech, predstavovať prekážku uloženia pokuty bez toho, aby pokute hrozila strata jej odstrašujúceho charakteru. Z toho vyplýva, že Komisia pri stanovení výšky pokút nie je povinná zohľadniť absenciu zisku dosiahnutého predmetným porušením. Navyše absencia finančnej výhody spojenej s porušením nemôže byť považovaná za poľahčujúcu okolnosť (pozri v tomto zmysle

II - 2772

447 Z tohto však nemožno vyvodiť, že absencia tajného charakteru predstavuje poľahču- júcu okolnosť.

448 Za týchto okolnosti je potrebné zamietnuť ôsmu časť štvrtého žalobného dôvodu.

II - 2773

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

O deviatej časti: povaha konkurentov

449 Podľa žalobkyne mali zľavy na limitné množstvo vplyv iba na jej konkurentov usade- ných mimo Spoločenstva, ktorí sa počas 80. rokov sami zapájali do politiky stanovo- vania nespravodlivých cien.

O trovách

454 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd v prípade, ak účast- níci konania mali úspech len v časti predmetu konania, rozdeliť náhradu trov medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z nich znáša vlastné trovy konania.

455 V prejednávanom prípade boli návrhy žalobkyne vyhlásené za čiastočne opodstat- nené. Všeobecný súd sa domnieva, že spravodlivo posúdi okolnosti prejednávaného prípadu, keď rozhodne, že žalobkyňa znáša štyri pätiny vlastných trov konania a je povinná nahradiť štyri pätiny trov konania Komisie a Komisia znáša jednu pätinu vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu pätinu trov konania žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

5. Komisia znáša jednu pätinu vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu pätinu trov konania Imperial Chemical Industries.

Meij Vadapalas Dittrich

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. júna 2010.

Podpisy

II - 2776

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

O prvom žalobnom dôvode: nedostatok právomoci Komisie prijať napadnuté roz- hodnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2664

O prvej časti: nesprávne uplatnenie pravidiel premlčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2664

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2664

— Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2667

O druhej časti: porušenie zásady primeranej lehoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2672

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2672

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2682

— Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2682

II - 2777

ROZSUDOK

Z 25. 6. 2010 — VEC T-66/01

O tretej časti: povinnosť vykonať nové procesné kroky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2683

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2683

— Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2711

O treťom žalobnom dôvode: nesprávne posúdenie relevantného trhu . . . . . . . . . . . . . II - 2712

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2712

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2713

O štvrtom žalobnom dôvode: absencia dominantného postavenia . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2715

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2715

IMPERIAL CHEMICAL INDUSTRIES/KOMISIA

O druhej časti: klauzuly o výlučnom zásobovaní a obmedzení nákupov u kon- kurentov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2734

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2734

— Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2735

O tretej časti: iné finančné podnety . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2738

— Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2738

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2747

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2748

O druhom žalobnom dôvode: nesprávne posúdenie závažnosti porušenia . . . . . . . . . II - 2749

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2749

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2751

O treťom žalobnom dôvode: nesprávne posúdenie dĺžky trvania porušenia . . . . . . . II - 2757

O druhej časti: neúmyselná povaha dohôd uzatvorených v oblasti stanovova- nia cien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2764

O tretej časti: existencia preventívnych opatrení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2766

O štvrtej časti: upustenie od zliav na limitné množstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2767

O piatej časti: obmedzený rozsah zliav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 2769

O šiestej časti: opomenutie preskúmania iných prvkov zmlúv o predaji . . . . . . . II - 2771

O siedmej časti: absencia prospechu vyplývajúceho z porušenia . . . . . . . . . . . . . . II - 2772