C-19/02

I - 11493

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-19/02

4. Článok 141 ods. 1 a 2 ES stanovujú: b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká."

„Článok 141 5. Článok 1 smernice 75/117 znie:

1. Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za „Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hod­ ustanovená v článku 119 Zmluvy, ďalej len noty. ,zásada rovnakej odmeny', znamená odstrá­ nenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

2. Pre účely tohto článku znamená odmena obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnáva­ teľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere. Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie zamest­ naní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia."

1. „Zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia" znamenajú systémy, ktoré Táto smernica sa vzťahuje na: neupravuje smernica 79/7/EHS, prijaté s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej čin­ nosti, povolaní alebo skupine povolaní, dávky a) zamestnanecké systémy, ktoré posky­ dopĺňajúce alebo nahrádzajúce dávky posky­ tujú ochranu pred týmito rizikami: tované v rámci zákonných systémov sociál­ neho zabezpečenia bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná.

— starobou vrátane predčasného odchodu do dôchodku, 3. Táto smernica nebráni zamestnávateľovi poskytnúť osobám, ktoré už dovŕšili dôchod­ kový vek pre účely poskytovania dôchodku podľa zamestnaneckého systému, ale ktoré ešte nedovŕšili dôchodkový vek pre účely poskytovania dôchodku zo zákonného dôchodkového systému, doplnkový dôcho­ dok, cieľom ktorého je vyrovnať alebo takmer vyrovnať celkovú výšku dávky vyplá­ canej týmto osobám v porovnaní s čiastkou vyplácanou osobám druhého pohlavia v rovnakej situácii, ktoré už dovŕšili zákonom — nezamestnanosťou; stanovený dôchodkový vek, do tej doby, než osoby majúce prospech z tohto doplnku nedovŕšia zákonom stanovený dôchodkový vek.

b) zamestnanecké systémy, ktoré zabezpe­ čujú iné sociálne dávky peňažnou alebo vecnou formou, najmä pozostalostné dávky a rodinné prídavky, ak sa takéto

I - 11495

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-19/02

dávky poskytujú zamestnaným osobám Článok 6 a predstavujú tak plnenie, ktoré zamest­ návateľ poskytuje pracovníkovi na základe jeho zamestnania.

HLOZEK

7. Článok 5 ods. 1 smernice 76/207 c) so zamestnaním a pracovnými pod­ v relevantnom znení pre prejednávanú vec mienkami vrátane prepustení, rovnako stanovuje: ako odmenami, ako je stanovené v smernici 75/117/EHS."

„Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchá­ dzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky, vrátane podmienok upravujúcich prepuste­ nie, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia." 9. Popri menovaných právnych predpisoch je potrebné ďalej poukázať na článok 7 ods. 1 písm. a) smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykoná­ vaní zásady rovnakého zaobchádzania 8. Medzičasom bol článok 5 ods. 1 smernice s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so 76/207 nahradený zmeneným článkom 3 sociálnym zabezpečením 7(ďalej len „smer­ ods. 1 písm. c) tej istej smernice 6, ktorý nica 79/7"): obsahuje obsahovo rovnakú zásadu rovna­ kého zaobchádzania v súvislosti s pod­ mienkami prepustenia:

„Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchá­ dzania znamená, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe „Táto smernica sa nedotýka práva členských pohlavia vo verejnom alebo súkromnom štátov vylúčiť z jej pôsobnosti: sektore vrátane verejných orgánov, v sú­ vislosti:

a) určovanie veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného 6 — Nové znenie smernice 76/207 podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov 2002, ktorou sa mení a dopÍna smernica Rady 76/207 a jeho možné dôsledky na iné dávky". o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaÍ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 269, s. 15) nadobudlo účinnosť 5. októbra 2002. Lehota na prebratie vykonaných zmien však uplynie až 5. októbra 2005. 7 — Ú. v. ES L 6, s. 24.

11. Podľa § 97 ods. 1 bodu 4 rakúskeho Arbeitsverfassungsgesetz („ArbVG") (zákon­ ník práce) môže zamestnanecká rada, volený orgán pracovníkov podniku, v prípade re­ štrukturalizácie podniku donútiť majiteľa podniku uzavrieť podnikovú zmluvu. Obsa­ hom tejto podnikovej zmluvy, ktorá sa nazýva sociálny plán, môžu byť všetky 3) Zákonné zabezpečenie pre prípad staroby úpravy, ktoré vyrovnajú nevýhodné dôsledky podnikových zmien, ako je napr. zvýšené odstupné v prípade výpovede alebo pod­ porné dávky pre prepustených pracovníkov, ale aj tzv. „dočasný dôchodok" (Überbrüc­ kungsgelder). Zákon nestanovuje presný 14. Zákonné zabezpečenie pre prípad sta­ obsah sociálneho plánu. Podľa § 31 ArbVG roby je v Rakúsku upravené nasledujúcim je podniková zmluva priamo právne záväzná spôsobom: Podľa § 253 Allgemeines Sozial­ vo svojej pôsobnosti; tým má normatívny versicherungsgesetz („ASVG") (Všeobecný účinok pre pracovníkov. zákon o sociálnom poistení) nárok na sta-

I - 11498

HLOZEK

robný dôchodok („Alterspension") majú 1) Sociálny plán muži po dovŕšení veku 65 rokov a ženy po dovŕšení veku 60 rokov (tzv. vek, v ktorom sa spravidla odchádza do dôchodku).

I - 11499

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-19/02

vychádza oveľa nižšie ako pre osoby, ktoré sú 8. Dočasný dôchodok (,Überbrückungsza- pod uvedenými vekovými hranicami: dosa­ hlung') huje výšku maximálne trojnásobku mesačnej mzdy, zatiaľ čo dočasný dôchodok je vyplá­ caný 14-krát za rok vo výške 75 % poslednej hrubej mesačnej mzdy až do doby päť rokov. 8 8.1. Oblasť pôsobnosti

20. Základom pre popísané dávky sú najmä Nárok na dočasný dôchodok majú pracov­ nasledujúce ustanovenia sociálneho plánu: níci, ktorí dovŕšili vek 55 rokov (muži) alebo 50 rokov (ženy) v čase skončenia ich pracovnoprávneho vzťahu s podnikom, a ktorým ešte nevznikol nárok na dôchodok ASVG.

„7. Zmluvné odstupné

8.2. Vyplácanie dočasného dôchodku začína nasledujúci mesiac po skončení pracov­ noprávneho vzťahu a končí vtedy, keď si 7.1. Pôsobnosť oprávnená osoba môže uplatniť nárok na dôchodok ASVG. Najneskôr však skončí 5 rokov od skončenia pracovno­ právneho vzťahu.

od dvoch do štyroch rokov: dvojmesačná mzda.

23. V roku 1998 miera nezamestnanosti od štyroch rokov: trojmesačná mzda. 30- až 39-ročných dosahovala hodnotu 7,6 % žien a 6 % mužov, 40- až 49-ročných 6,3 % žien a 6,4 % mužov, 50- až 54-ročných 11,2 % žien a 8,7 % mužov a 55- až 59-ročných 8,9 % žien a 12,7 % mužov; vo vekovej skupine staršej ako 60 rokov miera nezamestnanosti dosahovala hodnotu 4,6 % žien a 6,4 % Zmluvné odstupné sa vyplatí súčasne so mužov. zákonným odstupným."

21. V prípade, že prepustený pracovník spĺňal podmienky na poberanie dočasného dôchodku podľa bodu 8 sociálneho plánu, 24. V roku 1999 miera nezamestnanosti v praxi bol pracovný pomer s týmto zamest­ 30- až 39-ročných dosahovala hodnotu 6,9 % nancom ukončený a bola uzavretá pracovná žien a 5,6 % mužov, 40- až 49-ročných 5,9 % zmluva na dobu určitú na dobu maximálne 5 žien a 5,8 % mužov, 50- až 54-ročných 11 % rokov, resp. do vzniku nároku na zákonný žien a 8,1 % mužov a 55- až 59-ročných 9,9 % starobný dôchodok (tzv. dôchodok ASVG), počas ktorej zamestnanec poberal dočasný dôchodok, zo služby bol definitívne prepu­ stený a mohol vykonávať inú zárobkovú 9 — Údaje vychádzajú zo Štatistiky Arbeitsmarktservice Wien, ktorú vnútroštátny súd cituje vo svojom návrhu na začatie činnosť. konania.

I - 11501

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-19/02

žien a 13,6 % mužov; vo vekovej skupine 27. Dňa 20. októbra 1999 si žalobca našiel staršej ako 60 rokov miera nezamestnanosti iné zamestnanie s porovnateľným zárobkom. dosahovala hodnotu 4,9 % žien a 7,2 % mužov.

V — Uznesenie vnútroštátneho súdu sociálny plán, na základe ktorého a konanie pred Súdnym dvorom všetci pracovníci ženského pohlavia, ktorí dovŕšili vek 50 rokov v čase prepustenia, a všetci pracovníci mužského pohlavia, ktorí dovŕšili vek 55 rokov v čase prepustenia, 30. Uznesením z 20. decembra 2001 vnú­ majú priznaný dočasný dôchodok troštátny súd prerušil svoje konanie a položil vo výške 75 % poslednej hrubej Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne mesačnej mzdy až do vzniku ich otázky: nároku na zákonný dôchodok, maximálne však na dobu piatich rokov, nezávisle od dĺžky doby pracovnej činnosti, teda bez zohľad­ nenia ,doby príslušnosti', len na základe paušálne zohľadneného „1) a) Má sa článok 141 ES, ako aj článok rizika dlhodobej nezamestnanosti 1 smernice Rady 75/117/EHS rozdielneho pre mužov a ženy podľa o aproximácii právnych predpisov veku, nie je v súlade v uvedenými členských štátov týkajúcich sa uplat­ ustanoveniami? ňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy z 10. februára 1975 (Ú. v. ES L 45, s. 19) vykladať v tom zmysle, že

b) Má sa pojem odmeny v článku 141 v systéme, v ktorom zamestnávateľ ES, ako aj v článku 1 smernice prepúšťa veľkú časť svojich zamest­ chápať v tom zmysle, že vo vzťahu nancov v dôsledku zlúčenia s inou k dávkam, ktoré sa neviažu na spoločnosťou, je povinný uzavrieť so odvedenú prácu, ale sú poskytované zamestnaneckou radou sociálny len na základe príslušnosti plán s normatívnou platnosťou pre k zamestnancom a na základe pracovníkov na základe svojej povinnosti zamestnávateľa sociálne povinnosti prispôsobiť sociálnu prispôsobiť ochranu pracovníkov, ochranu svojich zamestnancov na zahŕňa pokrytie rizika dlhodobej

I - 11504

HLOZEK

nia, len na základe veku podl'a 33. Úprava poskytovania dočasného paušálne zohľadneného rizika dlho­ dôchodku prijatá v sociálnom pláne neroz­ dobej nezamestnanosti rozdielneho lišuje vôbec podľa skutočného rizika neza­ pre mužov a ženy, nie je v súlade mestnanosti, ale paušálne iba podľa pohlavia. s jej ustanoveniami? Keby sa počítalo aj so zabezpečením proti riziku nezamestnanosti, museli by byť vytvo­ rené iné rizikové skupiny pracovníkov podľa ťažkostí nájsť si iné zamestnanie. Ako príklady rozlišovacích kritérií žalobca uvádza kvalifikáciu a profesijnú mobilitu. Pri prí­ stupe k dočasnému dôchodku je priame 31. Žalobca a žalovaná v konaní pred rozlišovanie medzi ženami a mužmi neprí­ vnútroštátnym súdom, ako aj rakúska vláda pustné. a Komisia predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky.

2) Žalovaná VI — Zhrnutie pripomienok predložených Súdnemu dvoru

ak by sa rovnaké predpisy uplatňovali na ES. Celkovo rakúska vláda považuje tento rôzne situácie. Žalovaná v tejto súvislosti prípad za porovnateľný s vecou Birds Eye porovnáva s rozsudkom Birds Eye Walls 12, Walls. z ktorého podľa jej názoru vyplýva, že žena vo veku 60 rokov nie je v rovnakej situácii ako muž v takom istom veku, ak žena vo veku 60 rokov už má nárok na dôchodok zo zákona a mužovi takýto nárok vzniká až vo veku 65 rokov. Pracovníkom ako mužského, tak aj ženského pohlavia sa dočasný dôcho­ dok vypláca rovnako dlho, a to vždy 37. Rakúska vláda odmieta diskrimináciu v období, v ktorom je pre nich najvyššie z dôvodu rozdielnosti situácií. riziko dlhodobej nezamestnanosti. Na Z rozdielnych podmienok určujúcich vek základe zákonom odlišne stanovených veko­ pre predčasný dôchodok podľa rakúskeho vých hraníc pre odchod na predčasný práva vyplýva objektívny rozdiel vo východi­ dôchodok vzniká toto najvyššie riziko skových situáciách mužov a žien. Ako u mužov a žien v odlišnom veku. dokumentujú štatistiky uvádzané vnútroštát­ nym súdom, riziko nezamestnanosti sa zvyšuje s približujúcim sa vekom osoby, keď jej vzniká nárok na predčasný dôchodok, a tak svoj vrchol dosahuje u žien skôr ako u mužov. Aby muži a ženy boli efektívne chránení pred rizikom nezamestnanosti, je potrebná rozdielna úprava.

3) Rakúska vláda

4) Komisia

36. Podľa názoru rakúskej vlády dočasný dôchodok stanovený v sociálnom pláne nepatrí do oblasti pôsobnosti smernice 76/207 ani smernice 86/378, ale ide o odmenu v zmysle článku 141 ES. 38. Komisia poukázaním na judikatúru Súd­ Z rozsudku Birds Eye Walls 13 vyplýva, že aj neho dvora 14 uvádza, že v prípade dočas­ dávky dočasného dôchodku, ktoré vypláca ného dôchodku ide o odmenu podľa článku zamestnávateľ až do dovŕšenia zákonného 141 ES. Smernica 76/207 nie je podľa názoru dôchodkového veku, patria pod článok 141

A — Uplatňovanie zásady rovnosti odmeňo­ vania v sociálnych plánoch 39. Skutočnosť, že žalobca si našiel v krátkej dobe po svojom prepustení nové zamestna­ nie, je v tomto prípade irelevantná. Ani štatistické údaje, podľa ktorých je vo vekovej skupine medzi 50- a 54-ročnými vyššia nezamestnanosť žien ako mužov, ktoré cituje 41. Podľa ustálenej judikatúry zásada zákazu vnútroštátny súd, nie sú dôvodom na to, aby diskriminácie medzi pracovníkmi mužského sa žalobcovi bránilo mať rovnaké postavenie, a ženského pohlavia je podľa článku 141 ES, aké majú ženy v jeho veku. Je možné, že ženy ktorý má záväzný charakter, záväzná nielen podľa štatistiky sú skôr vystavené riziku pre štátne orgány, ale jej pôsobnosť je nezamestnanosti, ale muži sú tomuto riziku rozšírená aj na všetky kolektívne zmluvy vystavení dlhšie. So zreteľom na štatistiky by upravujúce závislú pracovnú činnosť a všetky v opačnom prípade aj ženy museli byť zmluvy medzi súkromnými osobami 16. znevýhodnené. Rozličné statistiky v rôznych Povedané inými slovami, článok 141 ES je členských štátoch by v rámci uplatňovania v horizontálnom vzťahu priamo uplatniteľný článku 141 ES viedli k rôznym výsledkom, a platí aj pre sociálny plán sporný v konaní ktorý predsa nie je zameraný na takéto vo veci samej. rozdiely spôsobené špecifickými miestnymi a časovými zmenami. 16 — Rozsudok z 8. aprila 1976, Defrennc, tzv. „Defrennc II", Defrennc II, 43/75, Zb. s. '155, bod 38/39, pozri ďalej namiesto mnohých rozsudkov rozsudok zo 17. septembra 2002, Lawrence a t., C-320/00, Zb. s. I-7325, bod 17 15 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 11. a z 13. januára 2004, Allonby, C-256/01, Zb. s. I-873, bod 45).

43. Pojmy odmeny používané v článku 141 ES a v článku 1 smernice 75/117 majú rovnaký význam. Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre rozhodol, že smernica, ktorá má v podstate uľahčiť uplatňovanie 2) Vzťah dočasného dôchodku zásady rovnosti odmeňovania stanovenej k pracovnému pomeru v článku 141 ES, sa v žiadnom prípade nedotýka obsahu alebo pôsobnosti tejto zásady, ako je zadefinovaná v tomto pred­ pise 1 8 . 46. Dávky na odškodnenie, ktoré sa pracov­ níkovi poskytujú pri alebo po skončení 17 — Ustálená judikatúra; pozri len rozsudok zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C-91/92, Zb. S. I-3325, body 19 až 26 a tam citovanú judikatúru. 18 — Rozsudok Barber, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 19 — Rozsudok z 23. októbra 2003, Schönheit a Becher, spojené 11; pozri ďalej rozsudky z 31. marca 1981, Jenkins, 96/80, Zb. veci C-4/02 a C-5/02, Zb. s. I-12575, bod 56; rozsudok s. 911, bod 22; z 15. decembra 1994, Helmig a i., v spojených z 25. mája 2000, Podesta, C-50/99, Zb. s. I-4039, bod 26, veciach C-399/92, C-409/92, C-425/92, C-34/93, C-50/93 a rozsudok z 28. septembra 1994, Beune, C-7/93, Zb. s. I- a C-78/93, Zb. s. I-5727, bod 19; z 30. marca 2000, JämO, 4471, bod 43. C-236/98, Zb. s. I-2189, bod 37, a z 26. júna 2001, 20 — Pozri formuláciu článku 141 ods. 2 ES, ďalej rozsudky Barber, Brunnhofer, C-381/99, Zb. s. I-4961, bod 29; podobne už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 12, a Seymour-

rozsudok

Defrenne II, citovaný v poznámke pod čiarou 16, Smith a Perez, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 53/55 a rozsudok z 11. marca 1981, Worringham a bod 23, ako aj rozsudok z 9. februára 1982 , Garland, 12/81, Humphreys, 69/80, Zb. s. 767, bod 21. Zb. s. 359, bod 5.

48. Ani skutočnosť, že dotknutí zamestnanci počas poberania dočasného dôchodku nemajú povinnosť pracovať voči ich doteraj­ ším zamestnávateľom 23 a dokonca môžu popri tom vykonávať inú zárobkovú činnosť 47. Dočasný dôchodok, ktorý je predmetom u iného zamestnávateľa, v prejednávanom sporu v konaní vo veci samej, je takouto prípade nenasvedčuje proti zaradeniu dočas­ dávkou na odškodnenie. Nejde pritom ného dôchodku pod pojem odmeny. Odlišne o sociálnu dávku priamo upravenú zákonom, od prípadu Österreichischer Gewerkschafts­ ktorá by nepripúšťala žiadnu zmluvnú bund 2 4 totiž v tomto prípade nevylučujú iné dohodu v rámci dotknutého podniku 22. povinnosti vyplývajúce zo zákona, aby dot­ Vyplácanie dočasného dôchodku totiž pre­ knutý zamestnanec pokračoval v práci bieha na základe sociálneho plánu, ktorý bol u svojho doterajšieho zamestnávateľa. Prí­ prijatý v rámci podniku medzi zamestnáva­ čina, pre ktorú je nemožné odvádzať pra­ teľom a zamestnaneckou radou ako voleným covný výkon, spočíva oveľa viac len na strane orgánom pracovníkov a je financovaný zamestnávateľa, ktorý sa rozhodol podnik z prostriedkov zamestnávateľa. K tomu treba zavrieť a vzdal sa ďalších pracovných výko­ uviesť, že dočasný dôchodok sa z čisto nov. Ďalej, ako už bolo spomenuté, príslušná formálneho hľadiska poskytuje na základe úprava je založená na sociálnom pláne, na novej pracovnej zmluvy s doterajším zamest­ výslovnom dohovore medzi zamestnávate­ nancom. Posledné uvedené je síce len spôsob ľom a zamestnaneckou radou ako voleným jeho vyplácania a dotknutého má ochrániť orgánom pracovníkov. Je v spoločnom záujme zamestnávateľa a zamestnaneckej rady sociálne únosné zmierniť dôsledky 21 — Pozri rozsudky Barber, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, reštrukturalizácie podniku (tu zatvorenie body 12 aż 14, Seymour-Smith a Perez, už citovaný podniku) a nie v neposlednom rade predísť v poznámke pod čiarou 14, bod 25 a Kowalska, uż citovaná v poznámke pod čiarou, body 9 až 11; Birds Eye Walls, už napadnutiam výpovedí 25. citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 12, ako aj rozsudok z 17. februára 1993, Komisia/Belgicko, C-173/91, Zb. s. I-673, body 15 až 17. 22 — Uvedené rozlišovacie kritériá zodpovedajú ustálenej Judika­ turen pozri rozsudky z 25. mája 1971, Defrenne I, 80/70, Zb. 23 — Bod 8.3 sociálneho plánu. s. 445, bod 7/12; z 13. mája 1986, Bilka 170/84, Zb. s. 1607, body 17 a nasl., ďalej rozsudky Barber, už citovaný 24 — Vec C-220/02, pozri najmä body 33 aż 45 mojich návrhov v poznámke pod čiarou 14, bod 22 a Komisia/Belgicko, už z 12. februára 2004, zatiaľ neuverejnené v Zbierke. citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 14. 25 — Pozri k tomu bod 13 týchto návrhov.

29 — Rozsudky Barber, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, 26 — Bod 8.3 sociálneho plánu. bod 32 a Podesta, už citovaný v poznámke č. 19, bod 46; pozri a) rozsudok z 28. septembra 1994, Avdel Systems C-408/92, 27 — Body 44 a 45 týchto návrhov. Zb. s. I-4435, bod 11. K ohraničeniu rozsahu pôsobnosti 28 — Pozri okrem toho rozsudky Garland, už citovaný v poznámke článku 141 EG a smernice 75/117 na jednej strane, ako aj pod čiarou 20, bod 9 a zo 16. septembra 1999, Abdoulaye a i., smernice 76/207 na strane druhej pozri body 95 C-218/98, Zb. s. I-5723, bod 15 s podobnými úvahami. a nasledujúce týchto návrhov.

I - 11510

HLOZEK

53. O rozdielne zaobchádzanie však ide len 55. V druhej rovine je možné paušálne vtedy, keď rozdielne predpisy sa uplatňujú na porovnávať skupiny podľa veku, tak ako to rovnaké situácie alebo keď sa rovnaký pred­ bolo v tomto prípade. Tak sociálny plán 30 pis uplatňuje na rozdielne situácie . Preto je naplnil svoj cieľ zmierniť následky dlhotrva­ potrebné preskúmať, či situácia žalobcu je júcej nezamestnanosti vytváraním skupín výrazne odlišná od situácie kolegýň v rov­ pracovníkov rozdelených podľa veku. Pritom nakom veku, alebo je s ňou porovnateľná. sa vychádzalo zo skúseností, podľa ktorých riziko dlhotrvajúcej nezamestnanosti je v posledných piatich rokoch pred dovŕšením veku zákonného predčasného dôchodku zvlášť veľké. Či v jednotlivom prípade existovalo riziko nezamestnanosti a či dot­ knuté osoby po zavretí podniku našli nové zamestnanie, alebo zostali nezamestnaní, sa tu neskúmalo.

1) Dve možné roviny porovnávania: Posúde­ nie v konkrétnom prípade alebo paušálne porovnanie podľa vekových skupín

57. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora majú členské štáty rozsiahlu rozhodo­ vaciu právomoc 32 pri voľbe vhodných opa­ 59. Táto rozhodovacia právomoc však trení na uskutočňovanie ich sociálno-poli- nemôže viesť k tomu, aby základná zásada tických cieľov. Čo platí pre demokraticky práva Spoločenstva, ako je rovnosť odmeňo­ legitímneho zákonodarcu, nedá sa vania mužov a žien, stratila svoj obsah 33. Iba v rovnakom rozsahu preniesť na sociálnych všeobecné tvrdenia, že určité opatrenie sú partnerov. Určitá rozhodovacia právomoc pri vhodné na zmiernenie následkov dlhodobej uzatváraní kolektívnych zmlúv a dohôd na nezamestnanosti, nepostačujú ako dôkaz, že podnikovej úrovni by však mala byť pone­ zostavenie sociálneho plánu nemá nič spo­ chaná aj pre nich, pokiaľ majú — tak ako ločné s diskrimináciou z dôvodu pohlavia, sociálny plán v konaní vo veci samej — a ako rozumné odôvodnenie, že stanovené normatívny charakter. vekové hranice sú vhodné na uskutočnenie cieľov sledovaných sociálnym plánom 34.

3) Vhodnosť a nevyhnutnosť vytvorenia vekových skupín v sociálnom pláne 63. V prejednávanom prípade žalovaná a rakúska vláda tvrdia, že objektívny rozdiel medzi pracovníkmi ženského a mužského pohlavia spočíva v skutočnosti, že riziko dlhodobej nezamestnanosti v Rakúsku sa prejavuje podľa pohlavia v rozličnom veku a) Nevhodnosť zvolených vekových kritérií a svoj vrchol dosahuje v posledných piatich rokoch pred dovŕšením zákonom stanovej vekovej hranice pre predčasný dôchodok. Pritom sa opierajú o štatistiku nezamestna­ nosti citovanú v návrhu na začatie prejudi- ciálneho konania 37. Preto je potrebné ďalej preskúmať, či takéto využitie štatistík je vo 61. Najskôr treba preskúmať, či paušálne všeobecnosti prípustné a či v tomto prípade vytváranie rôznych vekových skupín podľa použité štatistické údaje dokazujú objektívny pohlavia bolo vôbec schopné uskutočniť cieľ rozdiel medzi pracovníkmi mužského sociálneho plánu, totiž zmierniť následky a ženského pohlavia. dlhodobej nezamestnanosti.

62. Z článku 141 ES a článku 1 smernice 64. Údaje predložené vnútroštátnym súdom 75/117 vyplýva, že pohlavie zásadne nie je celkom všeobecne dokumentujú, aké ťažkosti vhodným rozlišovacím kritériom a následne môžu nastať pri využívaní štatistík sa nemôže použiť ako kritérium na vytvára­ v jednotlivom prípade. Ako totiž Komisia nie skupín osôb. Súdny dvor len výnimočne správne uviedla, štatistické pozorovania popiera existenciu priamej diskriminácie môžu mať veľmi rozdielny výsledok v jednotlivých členských štátoch, regiónoch alebo hospodárskych odvetviach. Ak sa

68. Štatistiky citované vnútroštátnym súdom nemajú výpovednú hodnotu, čo sa týka prípadných rozdielov v situáciách pracovní­ kov mužského a ženského pohlavia.

66. Napríklad štatistiky môžu slúžiť ako doklad, ktorý dokumentuje nepriamu diskri­ mináciu existujúcu v minulosti alebo v súčasnosti pretrvávajúcu38. V tomto prí­ pade sa pokúša o opačný postup: argumen­ tuje sa tým, že sociálni partneri so zreteľom na skúsenosti mohli predpokladať do budúc­ 69. Zdá sa, že čo sa týka iba vrcholu miery nosti, že pomery existujúce v tom čase sa nezamestnanosti, predovšetkým vekové hra­ nezmenia. To prináša so sebou nebezpečen­ nice zvolené v sociálnom pláne, skutočne stvo upevnenia dôsledkov nerovného zaob­ poukazujú na rozdiel v situácii pracovníkov mužského a ženského pohlavia. Podľa toho miera nezamestnanosti kulminuje pre mužov

38 — Ustálená judikatúra; pozri namiesto mnohých rozsudky Allonby, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, body 75 a 81 a Steinicke, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, body 56 a 57. 39 — Pozri k tomu podrobnejšie bod 82 týchto návrhov.

I - 11514

HLOZEK

a ženy v rôznom čase, totiž hlavne vekových skupín podľa pohlavia, zvolených v posledných piatich rokoch pred dovŕšením v sociálnom pláne, na dosiahnutie cieľa zákonného minimálneho veku pre predčasný sledovaného sociálnym plánom, totiž zmier­ dôchodok. niť dôsledky dlhodobej nezamestnanosti.

I - 11515

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-19/02

možné zvládnuť len za veľkých ťažkostí, 4) Zhodnotenie takisto ako priebežnú kontrolu, či konkrétna dotknutá osoba po zatvorení podniku sku­ točne našla nové zamestnanie, alebo zostala dlhodobo nezamestnaná.

77. Na zmiernenie následkov dlhodobej nezamestnanosti bolo paušálne vytvorenie rozličných vekových skupín podľa veku nevhodné a nepotrebné. Zo skutkového stavu predneseného Súdnemu dvoru sa nedá rozpoznať, či riziko pre pracovníka muž­ ského pohlavia, že si nenájde nové zamest­ nanie pred dovŕšením veku 55 rokov, je podstatne menšie ako po tomto okamihu, 75. Na druhej strane je stanovené, že žalo­ rovnako ako aj okolnosť, či toto riziko je vaná bude vyplácať dotknutým pracovníkom výrazne odlišné pre mužov a pre ženy dočasný dôchodok pravidelne mesačne až do v rovnakom veku. Stanovením rozdielnych doby piatich rokov. Výplatné miesto sa musí minimálnych vekových hraníc ide tak aj tak v pravidelných intervaloch zaoberať o rozdielne zaobchádzanie z dôvodu pohla­ každým jednotlivým prípadom. Je ľahké via, ktoré sa nedá objektívne odôvodniť. pochopiť, že bez väčšieho ďalšieho zaťaženia by mohla pravidelne požadovať od pobera- teľov dočasného dôchodku potvrdenia o ich trvajúcej nezamestnanosti alebo kópiu ich daňového priznania ako doklad o príjmoch.

78. Zásade rovnosti zaobchádzania by zod­ povedalo poskytovanie dočasného dôchodku pracovníkom bez rozdielu pohlavia.

76. Skutočnosť, že dočasný dôchodok namiesto jednotlivého skúmania je naďalej vyplácaný aj vtedy, keď dotknutá osoba si už D — Odôvodnenie našla nové zamestnanie, presahuje rozsah, ktorý bol na dosiahnutie cieľa sledovaného sociálnym plánom potrebný, totiž sociálne zmierniť následky dlhodobej nezamestna­ ností. Samozrejme, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať dočasný dôchodok 79. Zostáva preskúmať, či sa konštatované prepusteným pracovníkom aj nezávisle od nerovné zaobchádzanie s pracovníkmi muž­ ich skutočnej nezamestnanosti. Rozlišovanie ského a ženského pohlavia dá odôvodniť podľa pohlavia však bolo teda nepotrebné odvolaním sa na rozdielny zákonný dôchod­ a tým neprípustné. kový vek v Rakúsku.

82. Len vo všeobecných štátnych dôchodko­ vých systémoch sú členské štáty za súčas­ ného stavu práva Spoločenstva podľa článku 1) Judikat Barber 7 ods. 1 pism. a) smernice 79/7 oprávnené dočasne43ponechať pre mužov a ženy roz­ dielny zákonný dôchodkový vek. Tým má byť členským štátom umožnený postupný pre­ chod k zákonným dôchodkovým systémom bez diskriminácie bez toho, aby bola naru­ šená komplexná finančná rovnováha týchto systémov 44.Ide tu však o výnimočné usta­ novenie, ktoré treba aj z hľadiska základného 81. Takéto rozdiely v zákonnom dôchodko­ významu zásady rovnosti zaobchádzania vom veku nemôžu odôvodňovať nerovnosť vykladať restriktivne 45. Podľa ustálenej judi- v zaobchádzaní v podnikovej oblasti. katúry sa môže na iné systémy dávok uplatniť 41 Naopak, od rozsudku Barber , ktorý má len vtedy, keď diskriminácia je tam objek­ zásadný význam, sa v judikatúre uznáva 42, že tívne nevyhnutná, aby sa zabránilo ohrozeniu stanovenie rozdielnej vekovej hranice na finančnej rovnováhy systému sociálneho základe pohlavia na poskytovanie alebo zabezpečenia alebo aby sa zaručila koherent­ výpočet podnikových dávok je porušením článku 141 ES, aj keď tento rozdiel vychádza z príslušného dôchodkového veku mužov 43 — Rozsudky z 30. marca 1993, Thomas, C-328/91, Zb. s. I-1247, a žien v zákonnom vnútroštátnom dôchod­ bod 9; z 30. januára 1997, Balestra, C-139/95, Zb. s. I-549, bod 32, ako aj z 23. mája 2000, Buchner a i., C-104/98, Zb. kovom systéme. s. I-3625, bod 23, a Hepple a i., C-196/98, Zb. s. I-3701, bod 23. 44 — Rozsudok zo 7. júla 1992, Equal Opportunities Commission, C-9/91, Zb. s. I-4297, body 14 a 15. Pozri aj rozsudok Burton, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, body 13 a 14). 40 — Pozri bod 15 týchto návrhov. 45 — Pozri rozsudkv Thomas a i„ už citovaný v poznámke pod čiarou 43, bod 8, a Buchner, už citovaný v poznámke pod 41 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 32. čiarou 43, bod 21, ďalej rozsudky z 30. apríla 1998, De 42 — Pozri rozsudok zo 14. decembra 1993, Moroni, C-110/91, Zb. Vriendt a i., v spojených veciach C-377/96 aż C-384/96, Zb. s. I-6591, body 10 a 20, a rozsudok Smith a i., už citovaný s. I-2105, bod 25, a zo 4. marca 20O4, Haackert, C-303/02, Zb. v poznámke pod ćiarou 29, bod 11. s. I-2195, bod 26.

84. Takisto nebolo potrebné v sociálnom pláne rozdeľovanie podľa pohlavia, aby bola zabezpečená koherentnost medzi dočasným dôchodkom a inými dávkami, teda dávkami zákonného zabezpečenia v starobe. Cieľ sociálneho plánu, zmiernenie dôsledkov 85. V rozsudku Birds Eye Walls Súdny dvor dlhodobej nezamestnanosti, totiž nevyžaduje uznal, že pracovníci mužského a ženského nutne plynulý prechod medzi dočasným pohlavia sa môžu nachádzať v objektívne dôchodkom a zákonným starobným dôchod­ rozdielnych východiskových situáciách na kom, oveľa viac je možné očakávať od základe rozdielneho zákonného dôchodko­ dotknutých pracovníkov, že sa sami zabez­ vého veku. Preto v uvedenom prípade pečia na obdobie do dovŕšenia zákonného dočasný dôchodok mohol byť krátený dôchodkového veku z poskytnutého odstup­ z pohľadu na existujúce zákonné nároky, aj ného („Abfertigung") a poberaného dočas­ keď to v určitej vekovej skupine viedlo ného dôchodku. Aj keď plynulý prechod od k tomu, že žena dostala nižší dočasný dočasného dôchodku k zákonnému starob­ dôchodok ako porovnateľná osoba mužského 48 pohlavia v rovnakom veku . V prípade Birds Eye Walls účelom rôznej formy dočasného 46 — Pozri rozsudky Thomas a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 43, body 12 a 20; Balestra, už citovaný v poznámke pod čiarou 43, body 33 a 35; Buchner a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 43, body 25 a 26, a Hepple a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 43, body 25 a 26, ďalej 47 — Pozri aj bod 76 týchto návrhov.

rozsudok

Haackert, už citovaný v poznámke pod čiarou 45, 48 — Rozsudok Birds Eye Walls, už citovaný v poznámke pod bod 30. čiarou 12, body 20 a 24.

87. Skutočnosť, že sa sociálny plán orien­ VIII — O druhej prejudiciálnej otázke toval podľa dôchodkového veku rozdielneho na základe pohlavia, ktorý je zákonom

90. Svojou druhou otázkou, ktorá sa opäť 49 — Rozsudok Birds Eye Walls, už citovaný v poznámke pod skladá z troch čiastkových otázok, sa vnú­ čiarou 12, bod 5. Aj zákonodarca Spoločenstva v tomto troštátny súd v podstate pýta, či smernica zmysle pochopil judikatúru v prípade Birds Eye Walls a kodifikoval: pozri článok 2 ods. 3 smernice 86/378 86/378 je uplatniteľná na dočasný dôchodok, v znení smernice 96/97. 50 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 12, body 2 až ktorý je pracovníkom poskytovaný po strate zamestnania na základe sociálneho plánu.

I - 11519

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-19/02

91. Vecná pôsobnosť smernice 86/378 má pohlavia, smernica je v tomto prípade menší rozsah ako pôsobnosť článku 141 irelevantná . 51 ES . Podľa článku 2 ods. 1 tejto smernice sa smernica vzťahuje len na zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia. Zdá sa byť pochybným dávky považovať za systém, keď sú v podniku len jednorazovo (ad hoc) dohodnuté na základe konkrétnej skutoč­ nosti a platené prostredníctvom sociálneho 93. Ani v opačnom prípade, pri absencii plánu z dôvodu zatvorenia podniku 5 2 . diskriminácie na základe pohlavia z dôvodu, že situácie by boli neporovnateľné, smernica 86/378 by nemohla viesť k inému výsledku ako článok 141 ES. Článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 pism. c) a e) smernice totiž stanovujú zásadu zákazu diskriminácie, ktorá zodpo­ vedá zásade, akú obsahuje článok 141 ES 54.

I - 11520

HLOZEK

prepustenie v zmysle článku 5 ods. 1 smer­ podmienky na poskytovanie dočasného nice 76/207 a môžu sa na ňu uplatniť dôchodku, nárok na ktorý bol stanovený rozdielne vekové hranice pre mužov a ženy. len pre niektorých z nich 5 8 .

I - 11521

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-19/02

X - Návrh

99. Na základe uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil rakúsky Oberster Gerichtshof, odpovedal takto:

„1) Sociálny plán za skutkového stavu ako v konaní vo veci samej, ktorý, vychádzajúc z rozdielneho zákonného dôchodkového veku pre mužov a ženy, stanovuje rozdielne minimálne vekové hranice na poberanie dočasného dôchodku pre pracovníkov ženského a mužského pohlavia, ktorí stratili zamestnanie v dôsledku zatvorenia podniku, nie je v súlade s článkom 141 ES a článkom 1 smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy.

2) Dočasné dôchodky, ktoré sa pracovníkom pri strate zamestnania vyplácajú na základe sociálnych plánov, nie sú podmienkami upravujúcimi prepustenie v zmysle článku 5 ods. 1 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky."