C-27/02

I-484

ENGLER

príslušné sú súdy toho zmluvného štátu, 1) o zmluvu o predaji tovaru na splátky, v ktorom má bydlisko alebo sídlo žalovaná alebo strana. Napriek tomu, ako výnimka z tohto pravidla, iné súdy majú právomoc rozhodo­ vať určité typy žalôb.

2) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo 6. Článok 5 bod 1 tohto dohovoru deleguje právomoc v „zmluvných veciach" na „súdy podľa miesta zmluvného plnenia" [neofi­ ciálny preklad].

3) o inú zmluvu o dodávke tovaru alebo služieb, a

7. Článok 5 bod 3 dohovoru deleguje právomoc „vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu" na „súdy podľa miesta, kde došlo ku skutoč­ a) v štáte bydliska spotrebiteľa pred­ nosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody" chádzala uzavretiu zmluvy jemu [neoficiálny preklad]. určená osobitná ponuka alebo reklama

11. Petra Engler, bydliskom v Rakúsku, začala súdne konanie proti Janus Versand GmbH (ďalej len „Janus"), spoločnosti so sídlom v Nemecku, na základe § 5j zákona o ochrane spotrebiteľov. Uplatňovala si nárok na zaplatenie údajnej výhry vo výške 455 000 ATS (33 066,14 eur). Príslušná vnútroštátna právna úprava

10. Paragraf 5j rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľov 4, ktorý bol včlenený zákonom 12. Pani Engler tvrdí, že po starostlivom o predaji na diaľku 5, stanovuje: prečítaní znenia a z obsahu listu adresova­ ného jej osobne a doručeného začiatkom roku 2001 uverila, že vyhrala 455 000 ATS ako „peňažnú výhru" z titulu zlosovania organizovaného spoločnosťou Janus, a že na získanie výhry musí iba zaslať späť priloženú „platobnú poukážku" — čo aj urobila. Janus najprv neodpovedal a následne odmietol zaplatiť. „Podnikatelia, ktorí zašlú určitým spotrebi­ teľom prísľub výhry alebo iné porovnateľné oznámenia, a vzbudia prostredníctvom spra­ covania týchto zásielok dojem, že spotrebiteľ vyhral určitú cenu, musia túto cenu spotre­ biteľovi poskytnúť; túto cenu si možno nárokovať aj súdnou cestou."

13. Hoci priznanie výhry sa nezdalo byť 4 — Konsumentenschutzgesetz, BGBl. 1979/140, zmenený podmienené akoukoľvek objednávkou tovaru a doplnený paragrafom 1 ods. 2 zákona o predaji na diaľku (Fernabsatz-Gesetz), BGBl. I, 1999/185. a ani pani Engler žiadnu takúto objednávku 5 — Fernabsatz-Gesetz, uvádzaný v poznámke pod čiarou 4, ktorý nepodala, tvrdí, že spolu s oznámením preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES o výhre jej bol doručený katalóg spoločnosti z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku, U. v. ES L 144, s. 19; Mim. vyd. 15/003, s. 319. Obsah Janus a poukážka na nezáväznú testovaciu § 5j však nie je sám osebe špeciálne požadovaný ustanoveniami tejto smernice. objednávku. Pani Engler sa domnieva, že

6 — Vzhľadom na spornosť totožnosti a skutočnosť, že táto nie je predmetom právnej analýzy týkajúcej sa tohto prejudiciálneho konania, hudem používať jednotne skratku ,Janus' pre ohe spoločnosti, upozorňujúc, že to nemá byť hrané do úvahy za predpokladu, že vnímavý spotrebiteľ bol akýmkoľvek spôsohom ako prejudikovaný stav pri odpovedi na otázku totožnosti. Hoci názov odporcu v návrhu je janus z predložených dokumentov schopný posú­ Versand GmbH, bol to Handelskontor Janus GmbH, ktorý predložil pripomienky Súdnemu dvoru ako účastník konania diť, že mu stačilo požiadať o pre neho držanú vo veci samej. sumu zaslaním priloženej platobnej pou-

I-487

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-27/02

kážky späť a že vyplatenie ceny nebolo kroky k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. podmienené objednaním a dodaním tovaru Janus a Komisia nesúhlasia, Janus zdôrazňuje spoločnosťou, ktorá výhru sľúbila, ale ak neprítomnosť akéhokoľvek vzájomného spotrebiteľ zároveň so zdanlivým prísľubom záväzku zo strany pani Engler a Komisia trvá výhry dostal katalóg výrobkov tejto spoloč­ na skutočnosti, že žiadna spotrebiteľská nosti spolu s formulárom nepovinnej objed­ zmluva nebola „uzatvorená". návky?"

19. Súhlasím v podstate s Komisiou.

17. Písomné pripomienky boli predložené účastníkmi konania vo veci samej, rakúskou vládou a Komisiou, a všetci títo účastníci taktiež podali ústne pripomienky na pojed­ návaní 26. mája 2004. 20. Článok 13 bod 3 jednoznačne odkazuje na zmluvu o dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb, pri ktorej spotrebiteľ vykonal potrebné kroky na jej uzatvorenie a ktorá bola uzatvorená.

23. Napriek tomu, že mám pochopenie pre tento názor, nemôžem s ním súhlasiť. V mojich návrhoch vo veci Gabriel 7som upozornil, že článku 13 by nemal byť 25. V prípade pani Engler je však nemožné prisudzovaný príliš obmedzujúci výklad. To určiť akúkoľvek porovnateľnú zmluvu, však neznamená, že by mal byť vykladaný tak s ktorou by oznámenie o výhre bolo neod­ široko, že by to odporovalo jeho jasnému deliteľne spojené. Uzatvorenie takejto zneniu — ktoré vyžaduje uzatvoriť zmluvu zmluvy nebolo podmienkou pre získanie o dodaní tovaru alebo poskytovaní služieb — výhry a taká zmluva ani nebola uzatvorená. hoci by sa takýto záver mohol zdať vhodný Následne nevzniká nebezpečenstvo, že roz­ s ohľadom na konkrétny prípad. dielne súdy by mohli mať právomoc nad rôznymi s ňou prepojenými spormi.

24. Vo veci Gabriel bolo rozhodnuté, že konanie začaté podľa rovnakého vnútroštát­ neho ustanovenia, ako je tomu v tomto 26. Skutočnosť, že oznámenie o výhre bolo konaní, spadá pod článok 13 v prípade, že sprevádzané výzvou na podanie objednávky spoločnosť vyvolala v spotrebiteľovi dojem, a jeho účelom bolo nepochybne presvedčiť že výhra mu bude pridelená pod podmien­ podať objednávku, nemôže byť podstatná. Ak kou, že si objedná tovar, a kde aj jednotlivec dostane poštou objednávkový v skutočnosti bola takáto objednávka ním katalóg, ale nepodá žiadnu objednávku,

7 — Bod 45 a nasl. 8 — Body 53 až 57 rozsudku.

I - 489

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-27/02

nevzniká žiadna spotrebiteľská zmluva o dodaní tovaru alebo poskytovaní služieb o dodaní tovaru alebo na poskytovanie môže stretnúť, ak je povinný súdiť sa v inom služieb. Súbežné obdržanie oznámenia štáte. Potreba odstrániť takéto ťažkosti však o výhre nemôže vytvoriť takúto zmluvu. vôbec nie je zrejmá v prípade, keď osoba, ktorej bolo doručené oznámenie o výhre, v súvislosti s ktorým neboli spôsobené výdavky, musí podať žalobu v inom štáte na uplatnenie jej nároku.

I-490

ENGLER

32. Podľa môjho názoru nie je možné 35. Je možné sa odvolať na § 5j rakúskeho postupovať podľa článku 5 bodu 1 Brusel­ zákona o ochrane spotrebiteľov v prípade, ského dohovoru analogickým použitím odô­ keď podnik pošle oznámenie o výhre alebo vodnenia Súdneho dvora vo veci Gabriel iné podobné oznámenie určitému spotrebi­ s ohľadom na článok 13 bod 3 Bruselského teľovi, ktorým u neho vyvolá dojem, že vyhral dohovoru. určitú cenu, a v tomto prípade musí byť táto výhra odovzdaná. Otázne je, či za týchto okolností je vzťah medzi podnikom a spotrebiteľom zmluvnej povahy na účely Bruselského dohovoru.

33. Pre rovnaké dôvody, aké som uviedol v bodoch 24 až 26, nie je tu možné určiť žiadnu zmluvu porovnateľnú s objednávkou 36. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že výraz tovaru vo veci Gabriel, s ktorou je oznámenie „zmluvná vec" v článku 5 bode 1 Bruselského o výhre neoddeliteľne spojené. Kým článok 5 dohovoru sa má vykladať samostatne, bod 1 nevyžaduje, aby bola uzatvorená s ohľadom najmä na ciele a celkový obsah zmluva, stále musí existovať určiteľný závä­ tohto dohovoru; nemôže byť považovaný za zok s určiteľným miestom plnenia, inak sa odkaz na vnútroštátne právo jedného alebo stratí základ pre akékoľvek určenie súdnej druhého príslušného zmluvného štátu 11. právomoci 10 a žiadny záväzok nemôže vzniknúť na základe objednávky, ktorá nebola podaná.

37. Tento prístup podľa môjho názoru nevylučuje akýkoľvek odkaz na základné zásady zmluvného práva spoločné rôznym právnym systémom zmluvných štátov. Sle­ 34. Tým však nechcem povedať, že prípad duje skôr výklad pojmu zmluvnej veci na pani Engler nezahŕňa okolnosti, za ktorých základe týchto zásad, s vylúčením akýchkoľ­ nevzniká záväzok vôbec. Oznámenie o výhre vek odkazov na jednotlivé vnútroštátne samo osebe môže byť považované za dôvod pojmy — ako napríklad „doctrine of consi­ vzniku zmluvného záväzku. deration" v anglickom práve.

42. Po druhé takýto sľub je dobrovoľný a povinnosť, ktorá z neho môže vyplynúť, nie je sama osebe uložená zákonom. Ako aj 40. Majúc tieto dve kritériá na mysli, zdá sa vyplýva z dôvodovej správy k novele, ktorá mi, že tvrdenie, podľa ktorého žaloba podaná včlenila § 5j do zákona o ochrane spotrebi­ v tejto veci sa týka zmluvného vzťahu teľov, citovanej v rozhodnutí, ktorým bola v širšom zmysle, má reálne opodstatnenie. položená prejudiciálna otázka, úmyslom bolo odstrániť prekážky vymožiteľnosti sľubov v občianskom práve („Zusagen") tohto druhu 12 — Rozsudok z 22. marca 1983, Peters, 34/82, Zb. s. 987, najmä — ktoré môžu inak byť nevymožiteľné, akými bod 13. 13 — Rozsudky zo 17. júna 1992, Handle, C-26/91, Zb. s. I-3967, bod 15; z 27. októbra 1998, Réunion Européenne a i., C-51/97, Zb. s. I-6511, bod 17; Tacconi, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 23, a Frahuil, už citovaný 14 — Pozri všeobecne GORDLEY J. (ed.): The enforceability of v poznámke pod čiarou 11, bod 24. promises in European contract law, Cambridge 2001.

I - 492

ENGLER

sú stávky alebo hazardné hry. Takto je k akceptácii vyjadreného prísľubu alebo záväzok považovaný za vzniknutý na základe záväzku, a tým aj k vzniku dvojstranného vôle zaviazanej osoby; zákonné ustanovenia vzťahu takého druhu, ktorý je všeobecne ho nevytvárajú, ale iba pripúšťajú ich vymo- považovaný za hlavný znak zmluvy. žiteľnosť.

43. Všeobecnejšie vyjadrené, právo môže pokladať určité záväzky za nevymožiteľné; a ak aj zmena práva odstráni prekážku 46. Taktiež sa zdá pravdepodobné, že odo­ vymožiteľnosti, nezmení to základnú povahu sielateľ oznámenia o výhre v rámci významu záväzku. tohto ustanovenia bude v skutočnosti zvy­ čajne alebo vždy vyžadovať od adresáta, pri uplatňovaní nároku na výhru, akceptáciu určitých podmienok, ktorým je priznanie výhry podriadené. V tomto prípade pani Engler mala potvrdiť, že čítala a súhlasí s „platobnými podmienkami a účasťou". Akékoľvek sú tieto podmienky, zdá sa, že potreba ich odsúhlasenia zakladá vzťah 44. V ktoromkoľvek právnom systéme zmluvnej povahy v širšom zmysle. otázka, či dobrovoľným sľubom vzniká zmluvný záväzok, bude zodpovedaná právom podľa zmluvy. A súdna právomoc nad sporom o existencii zmluvného záväzku bude určená podľa článku 5 bodu 1 Brusel­ 15 ského dohovoru.

48. Je pravda, ako poukazuje Komisia, že podmienku zdôraznenú najmä v rozsudkoch preskúmanie doložiek písaných „drobným Handte 17 a Tacconi 18, podľa ktorej musí byť písmom" môže ukázať, že odosielateľ záväzok „dobrovoľne prijatý jednou stranou v skutočnosti nezamýšľa oznámenú výhru voči druhej" — aj keď, ako aj v tomto udeliť, aspoň nie príslušnému adresátovi, prípade, právo definuje obrysy tohto záväzku ibaže by určité ďalšie podmienky — ako spôsobom, ktorý nemôže byť voľne menený napríklad výhra v žrebovaní, ktoré sa ešte sľubujúcou stranou. neuskutočnilo — boli splnené, a v takom prípade § 5j nahradí nedostatok vôle. Avšak vec vôle odosielateľa takto vyjadrená je sama o sebe, v tejto súvislosti, zmluvným vzťahom. Drobné písmo môže byť preskúmané len v súvislosti so sporom vzťahujúcim sa na určitý druh zmluvného vzťahu, alebo na existenciu takéhoto vzťahu. 51. Môj návrh vo vzťahu k článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru je dostatočný na roz­ hodnutie vo veci súdnej právomoci, ktoré sprevádza hlavné konanie. Bude nemenej nápomocný pri posudzovaní tretej možnosti navrhnutej vnútroštátnym súdom: článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru.

49. Zastávam teda názor, že vzťah medzi Janus a pani Engler, alebo medzi odosiela­ teľom a adresátom akéhokoľvek druhu ozná­ mení definovaných v § 5j rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľov, je dostatočne zmluvnej povahy na to, aby spor o uvedenom záväzku vyplatiť ohlásenú výhru Článok S bod 3 bol považovaný za „zmluvnú vec" podľa článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru.

52. Pani Engler cituje dôvodovú správu k novele, ktorá včlenila § 5j do zákona o ochrane spotrebiteľov, zdôrazňujúc tie časti, ktoré označujú predmetné oznámenia 50. Takýto prístup vyzerá byť úplne v zhode ako nekalé konkurenčné konanie zavádza­ s judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti. júce spotrebiteľa. Naproti tomu Janus zdô­ Nielenže to je v súlade s rozsudkom Peters 16 razňuje, že musí vzniknúť určitá strata alebo stanovujúcom, že „zmluvná vec" by sa ujma, aby sa mohol uplatniť nárok na nemala chápať príliš úzko, ale dodržiava aj

56. Napriek tomu, hoci sa zdá ako príliš radikálne tvrdiť, že článok 5 bod 3 Brusel­ ského dohovoru pokrýva všetky žaloby, ktoré sledujú určenie zodpovednosti a nespadajú pod článok 5 bod 1 tohto dohovoru, a hoci nepochybne existujú situácie kedy to nezod­ 54. Na prvý pohľad teda, ak žaloba nespadá povedá pravde, v súčasnom prípade nie je pod článok 5 bod 1 Bruselského dohovoru, žiadny dôvod, prečo by predmetné konania musí spadať pod článok 5 bod 3 tohto nemali spadať pod kombinovaný účel oboch dohovoru. ustanovení.

19 — Pozri napríklad rozsudok z 1. októbra 2002, Henkel, 20 — V rozpore s inou ustálenou judikatúrou pozri napríklad C-167/00, Zb. s. I-8111, body 35 a 36, a tam citovanú nedávny rozsudok z 10. júna 2004, Kronhofer a i., C-168/02, judikatúru. Zb. s. I-6009, bod 12 a nasl.

I-495

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-27/02

57. Ani za týchto okolností sa nestačí pýtať, súťaži z roku 1984. Napriek tomu sa zdá, že či sa konanie vzťahuje k zmluve. Kategória v § 5j sa nenachádza nič, čo by nárok nároku na náhradu škody z iného ako podmieňovalo takýmto porušením — alebo zmluvného vzťahu nie je čisto negatívnou nekalým úmyslom či akýmkoľvek iným alebo reziduálnou kategóriou, ale má pozi­ osobitným protiprávnym konaním. tívny obsah. Najmä v prípadoch, ktoré nespadajú jednoznačne pod jednu kategóriu, je nevyhnutné skúmať obe 2 1.

58. Kým akýkoľvek pokus poskytnúť úplnú definíciu výrazu „nárok na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu" založený na právnych poriadkoch zmluvných štátov sa zdá byť problematickým 2 2 , je možné identi­ 61. Po druhé žaloba na náhradu škody fikovať určité všeobecné opakujúce sa rysy. z iných ako zmluvných vzťahov vo všeobec­ nosti, možno aj vždy, vyžaduje najmenej vznik škody alebo utrpenie ujmy 23 — čo sa odráža vo výraze „škodová udalosť" v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru.

I-496

ENGLER

veľkú radosť z náhlej šťastnej náhody bez ktorý zakladá vznik nároku. V zásade ústred­ vynaloženia veľkých výdavkov — a tu nou zložkou takéhoto konania je náhrada v každom prípade nič nestanovuje, že škody, hoci konečná suma môže v určitých akýkoľvek dôkaz alebo obvinenie zo vzniku prípadoch byť navýšená, aby mala odradzu- ujmy je nevyhnutné na úspešné uplatnenie júci účinok, alebo naopak znížená až na nároku. symbolickú hodnotu.

63. V tomto prípade ani rozhodnutie, kto­ 65. Ani jedno z tohto sa nezdá byť možné rým bola položená prejudiciálna otázka, ani v prípade nároku podľa § 5j rakúskeho pripomienky pani Engler neuvádzajú žiadnu zákona. Pani Engler bola navedená domnie­ ujmu, ktorú mala utrpieť. Taktiež nepovažu­ vať sa, že získa 455 000 ATS a to je to, čo sa jem za určujúcu skutočnosť, že v prvom jej zdá, že je oprávnená získať podľa tohto stupni subsidíarne („hilfsweise") požadovala, ustanovenia. Ak by táto suma bola desaťná­ aby jej žaloba bola klasifikovaná ako žaloba sobne väčšia alebo desaťnásobne menšia, na náhľadu škody z iného ako zmluvného mala by na ňu nárok, nehľadiac na to, či vzťahu. To bolo len ako odpoveď na tvrdenie utrpela akúkoľvek väčšiu alebo menšiu ujmu. spoločnosti Janus, že Bruselský dohovor sa Priznaná suma bude v každom prípade na dané konanie nevzťahuje. V jej pôvodnom finančná čiastka — alebo iná náhrada — návrhu dostatočne jasne vysvetlila, že jej ktorá bola vopred špecifikovaná odporcom. nárok je „zmluvnej povahy" („vertraglicher Kým cieľom ustanovenia môže byť odradiť Natur") a počas súdneho konania pred podnikateľov od určitých taktík, použitý vnútroštátnymi súdmi javila zdanie, že trvala spôsob vyzerá byť taký, aby jednoducho na existencii spotrebiteľskej zmluvy dodržali svoje „sľuby" — čo je myšlienka a zdôrazňovala existenciu prísľubu vyplate­ oveľa viac príbuzná zmluvnej oblasti. nia, ale bez dovolávania sa určitej ujmy.

— mu takáto výhra bola udelená

— a udelenie výhry nezávisí od objednávky a dodania tovaru od podniku sľubujúceho výhru.

Skutočnosť, že katalóg a poukážka na nezáväznú testovaciu objednávku boli poslané spotrebiteľovi spolu s oznámením o výhre, nemá žiaden dôsledok v tomto ohľade, ak žiadna objednávka nebola v skutočnosti urobená.

I-498