C-30/02

2 — Pozri rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe (33/76. Zb. s. 1989, bod 1 výroku) a Comet (45/76, Zb. s. 2043, výrok), ako aj rozsudky z 15. septembra 1998, Edis (C-231/96. Zb. s. I- 4951, bod 2 výroku) a Spac (C-260/96, Zb. s. I-4997, bod 1 výroku). Rovnako rozsudky z 27. februára 1980, Just (68/79, Zb. s. 501, bod 3 výroku); z 27. marca 1980, Denkavit Italiana (61/79, Zb. s. 1205, bod 1 písm. a) výroku); z 10. júla 1980, Ariete (811/79, Zb. s. 2545, výrok) a Mireco (826/79, Zb. 3. V reakcii na tieto otázky Súdny dvor s. 2559, výrok); z 10. júla 1997, Palmisani (C-261/95, Zb. s. I- vyhlásil viacero rozsudkov, vytvoriac tak 4025, výrok); zo 17. novembra 1998, Aprile (C-228/96. Zb. s. I- 7141, bod 1 výroku) a z 9. februára 1999, Dilexport (C-343/96, Zb. s. I-579, bod 1 výroku). Z nedávneho obdobia možno uviesť rozsudky z 10. septembra 2002, Prisco a Caser (spojené veci C-216/99 a C-222/99, Zb. s. I-6761, bod 2 výroku), ako aj z 2. októbra 2003, Weber's Wine a i. (C-147/01, Zb. s. I-11365, 1 — Jazyk prednesú: španielčina. bod 3 výroku).

I - 6053

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-30/02

— Nemôžu ani upraviť procesný postup 6. Dňa 4. marca 1998 mu tento registrový spôsobom, ktorý by podanie týchto orgán oznámil vyrubenie poplatku daňového žalôb výrazne sťažil alebo urobil fakticky charakteru vo výške 2 251 500 PTE, ktorý bol nemožným. Toto pravidlo je známe ako vypočítaný v súlade s Tabela de emolumentos zásada efektivity práva Spoločenstva. 3 do Registo Nacional de Pessoas Colectivas (sadzobníkom poplatkov Národného registra právnických osôb).

8. Vzhľadom na to, že lehota na podanie predmetnej žaloby uplynula pred uvedeným dňom, portugalský vnútroštátny súd prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tieto 5. Recheio — Cash & Carry S.A. (ďalej len otázky: „Recheio") zvýšil svoje základné imanie zo 100 miliónov na 1 miliardu PTE notárskou zápisnicou z 5. novembra 1997, čo bolo zapísané do Registo Nacional de Pessoas Colectivas (Národného registra právnických osôb). „1) Je v rozpore s právom Spoločenstva skutočnosť, že členský štát zaviedol premlčaciu lehotu na podanie žaloby 3 — Pozri rozsudky z 9. novembra 1983, San Giorgio (199/82, Zb. s. 3595, bod 12 a výrok); z 8. februára 1996, FMC a i. o vrátenie dane uloženej v rozpore (C-212/94, Zb. s. I-389, bod 64 a bod 4 výroku): z 15. septembra 1998, Edis, už citovaný, bod 34; Spac, už s právom Spoločenstva v dĺžke 90 dní, citovaný, bod 18; Ansaldo Energía a i. (spojené veci 279/96 ktorá začína plynúť od uplynutia lehoty a 281/96, Zb. s. I-5025, bod 16); zo 17. novembra 1998, Aprile, citovaný v predchádzajúcej poznámke, bod 18; z 9. februára na dobrovoľné zaplatenie, takže výkon 1999, Dilexport, už citovaný, bod 25; z 24. septembra 2002, práva na vrátenie zaplatenej čiastky sa Grundig Italiana (C-255/00, Zb. s. I-8003), bod 33 a z 2. októbra 2003, Weber's Wine a i., už citovaný, bod 103. stal výrazne sťaženým?

I - 6054

RECHEIO - CASH & CARRY

2) Ak áno, aká je minimálna dĺžka lehoty, neplatné. Za neplatné sa vyhlasujú akty, ktorú možno považovať za zlučiteľnú ktorým chýba niektorá podstatná náležitosť, s pravidlom, že výkon takéhoto práva alebo akty, s ktorými zákon výslovne spája nesmie byť výrazne sťažený? tento druh neplatnosti. Ostatné sú relatívne 4 neplatné .

12. Jedny i druhé sa zrušujú prostredníc­ tvom opravných prostriedkov v správnom III — Konanie na Súdnom dvore konaní podávaných držiteľmi práv a záujmov chránených zákonom, ktoré boli poško­ dené. 5Existujú dva druhy opravných pro­ striedkov: návrh na autoremedúru 6 9. Recheio, Portugalská republika a Komisia a odvolanie podané na nadriadený orgán; podali písomné pripomienky v lehote, ktorú podanie posledne uvedeného má fakultatívny stanovuje článok 20 Štatútu ES Súdneho charakter, pokiaľ je proti aktu možné podať dvora. správnu žalobu, alebo obligatórny, v opačnom prípade. 7 Lehota na podanie opravného prostriedku je pätnásť dní pre návrh na autoremedúru, tridsať dní pre fakultatívne odvolanie, alebo rovnaká, ako je lehota na podanie správnej žaloby, pokiaľ 10. Na pojednávaní uskutočnenom 13. ide o obligatórne odvolanie 8 . novembra 2003 predniesli zástupcovia účast­ níkov konania, ktorí sa zapojili do písomnej časti konania, svoje ústne pripomienky. 4 — Pozri články 133 a 135 Código do Procedimento Adminis­ trativo (zäkon o správnom konaní), ktorý bol zavedený zákonným nariadením 442/91 z 15. novembra 1991. Podía odseku 2 citovaného článku 133 sú absolútne neplatné správne akty: a) ktoré predstavujú zneužitie právomoci; b) ktoré sú vydané nepríslušnými orgánmi; c) ktorých predmet je nemožný, nezrozumiteľný alebo zakladá trestný čin; d) ktoré podstatne zasahujú do obsahu základných práv; e) vydané z donútenia; f) vydané bez akejkoľvek právnej lormy; g) vydané kolektívnymi orgánmi po zmätočnej porade alebo bez dosiahnutia zákonom vyžadovaného kvóra alebo väčšiny; h) ktoré sú rozpore s už rozhodnutou vecou; alebo i) ktoré IV — Portugalský právny rámec vyplývajú zo skór vydaných neplatných alebo zrušených aktov. 5 — Pozri články 158 a 160 Código do Procedimento Adminis­ trativo. 6 — V portugalskom práve sa návrh podaný na orgán, ktorý vydal napadnutý akt, nazýva reclamação [pozri článok 158 ods. 2 pism. a) Código do Procedimento Administrativo]. 11. Podľa portugalského práva môžu byť 7 — Pozri článok 158 ods. 2 pism. b) a článok 167 ods. 1 uvedeného správne akty, medzi ktoré patria aj daňové právneho predpisu. 8 — Pozri články 162 a 168 Código do Procedimento Adminis­ výmery, absolútne neplatné alebo relatívne trativo.

9 — Pozri článok 66 ods. 1 a 2 a článok 67 ods. 1 Código de Procedimento e de Processo Tributário, ktorý bol zavedený zákonným nariadením 433/99 z 26. októbra 1999. 16. Žaloba o určenie neplatnosti musí byť 10 — Pozri článok 68 ods. 1 a článok 70 ods. 1 a 2 v spojitosti podaná do štyroch rokov odo dňa vzniku s článkom 102 ods. 1 Código de Procedimento e de Processo Tributário. práva alebo odo dňa, kedy sa osoba dozve­ 11 — Články 76 a 67 Código de Procedimento e de Processo dela o porušení práva, ktorého ochrany sa Tributário, posledne uvedený v spojitosti s článkom 167 ods. 18 1 Código do Procedimento Administrativo: skutočnosť, že domáha . odvolanie na nadriadený orgán má v daňovej oblasti vždy fakultatívny charakter, vyplýva z toho, že voči správnemu aktu je možné podať správnu žalobu. 12 — Pozri článok 96 ods. 1 Código de Procedimento e de Processo Tributário a články 9 a 95 ods. 1 Lei Gemi Tributária, ktorý 14 — Článok 101 písm. a) Lei Geral Tributária a článok 97 ods. 1 bol zavedený zákonným nariadením 398/98 zo 17. decembra pism. a) Código de Procedimento e de Processo Tributário. 1998. Tieto ustanovenia konkretizujú y daňovej oblasti 15 — Článok 101 pism. b) Lei Geral Tributária a článok 97 ods. 1 všeobecnú klauzulu článku 268 ods. 4 Ústavy Portugalskej republiky, ktorý „občanom zabezpečuje právo podať správnu písm. h) Código de Procedimento e de Processo Tributário. žalobu proti akémukoľvek správnemu aktu, bez ohľadu na 16 — Pozri článok 145 ods. 3 Código de Procedimento e de Processo jeho formu, porušujúcemu ich práva a právom chránené Tributário. záujmy". 17 — Pozri odsek 1 písm. a), ods. 2 a 3 článku 102 Código de 13 — Pozri článok 97 ods. 1 písm. a) Código de Procedimento e de Procedimento e de Processo Tributário. Processo Tributário a článok 95 ods. 2 písm. a) Lei Geral 18 — Pozri článok 145 ods. 2 Código de Procedimento e de Processo Tributária. Tributário.

„D Smernica Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania v znení smernice Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 sa ma vykladať v tom zmysle, że poplatky vyrubené za zápis zvýšenia základného imania kapitálovej spoločnosti do vnútroštátneho registra právnických osôb ako sú tie, o ktoré ide v spore vo veci samej, predstavujú daň v zmysle tejto smernice. 20. Vzhľadom na to je zbytočné úsilie, ktoré 2) Poplatky splatné za zápis zvýšenia základného imania Recheio vynaložil vo svojich písomných kapitálovej spoločnosti do vnútroštátneho registra právnic­ pripomienkach na preukázanie toho, že kých osôb, pokiaľ predstavujú daň v zmysle smernice 69/335 v znení smernice 85/303, sú v zásade zakázané podľa článku lehota stanovená portugalským procesným 10 písm. c) uvedenej smernice. právom je v rozpore so zásadou ekvivalencie, 3) Poplatky vyrubené za zápis zvýšenia základného imania keďže pokiaľ vnútroštátny súd vo svojom kapitálovej spoločnosti do vnútroštátneho registra právnic­ kých osôb, ktorých výška sa zvyšuje priamo úmerne výklade domáceho právneho poriadku usú­ s hodnotou zvýšenia základného imania bez jej horného obmedzenia ako sú tie, o ktoré ide v spore vo veci samej, nie dil, že táto lehota sa uplatňuje na všetky sú poplatkom ani príspevkom v zmysle článku 12 ods. 1 písm. e) smernice 69/335 v znení smernice 85/303.

4) Článok 10 smernice 69/335 v znení smernice 85/303 stanovuje práva, ktorých sa jednotlivci môžu domáhať pred 20 — Pozri bod p). Portugalská vláda sa vyjadrila rovnakým vnútroštátnymi súdnymi orgánmi." spôsobom v bode 26 svojich písomných pripomienok.

1. Úloha prislúchajúca vnútroštátnym 21 — Úvahy, ktoré Recheio uviedol vo vzťahu k ústavnej sťažnosti súdom (bod 92 a nasl, písomných pripomienok) sú nadbytočné, pretože aj keby prípadné vyhlásenie predpisov upravujúcich daň, o akú ide v spore vo veci samej, za protiústavné mohlo mať, v rozsahu, v akom môže mať účinky ex tunc, za následok neplatnosť aktov prijatých pri ich uplatňovaní, odhliadnuc od obmedzení, ktoré ústavný súd stanovil, pokiaľ ide o retroaktívne účinky takého vyhlásenia (pozri článok 282 Ústavy Portugalskej republiky), táto okolnosť nemá nič spoločné s možnosťou podať správnu žalobu proti daňovému výmeru bez časového obmedzenia. Vyhlásenie zákona za 23. Súdny dvor sa pri niekoľkých príležitos­ protiústavný stanovuje, že akty vydané na jeho uplatnenie sú neplatné tým spôsobom, že dotknuté strany ich môžu tiach priamo vyslovil z hľadiska zásady napadnúť bez časového obmedzenia, pokiaľ ústavný súd neobmedzí pôsobnosť rozsudku, v súlade s článkom 102 ods. 3 Código de Procedimento e de Processo Tributário, ale to isté sa stane s aktmi, ktoré odporujú právu Spoločenstva, pokiaľ toto porušenie spôsobuje neplatnosť. Inými slovami, obme­ 22 — Portugalská judikatúra v každom prípade tvrdí, že zodpove­ dzenie lehotou deväťdesiat dní alebo neexistencia akejkoľvek dajúcim prostriedkom na uplatnenie nároku, akého sa lehoty na napadnutie správneho aktu nezávisí od právneho domáha Recheio, je žaloba o zrušenie, čo dosvedčuje odvetvia, v ktorom došlo k porušeniu, ale od povahy chyby, skutočnosť, že táto spoločnosť podala žalobu o určenie, ktorú ktorou je akt dotknutý. vnútroštátny súd prekvalifikoval na žalobu o zrušenie.

efektivity ku konkrétnym premlčacím alebo 24. Je zrejmé, že v odôvodneniach rozsud­ prekluzívnym lehotám ustanoveným kov Edis a Spac sa uznáva, že „vnútroštátna v právnych poriadkoch členských štátov na trojročná prekluzívna lehota, ktorá začína podávanie žalôb smerujúcich k vráteniu súm, plynúť dňom spornej platby, sa javí ako ktoré boli zaplatené do verejných rozpočtov primeraná" a právo Spoločenstva teda člen­ v rozpore s právom Spoločenstva. Jeho skému štátu nebráni, aby sa jej dovolával 26. vyjadrenia majú dosť abstraktný charakter. Avšak, hoci ide o obiter dicta bez odozvy vo Tak sa v rozsudkoch Rewe a Comet obmedzil výroku rozsudku, tieto predstavujú tautolo­ na poznámku, že stanovenie lehôt na pod­ gické výroky bez akéhokoľvek zdôvodnenia, anie žaloby, nepochybne prejav zásady práv­ ktoré nevysvetľujú dôvody určujúce, že nej istoty, by porušovalo právo Spoločenstva, lehota v takejto dĺžke vyhovuje zásade ak by spôsobilo faktickú nemožnosť výkonu efektivity. Podľa Súdneho dvora, právo Spo­ práv, čo nenastane, pokiaľ sa stanovia „pri­ ločenstva pripúšťa primerané lehoty merané lehoty prekluzívneho charakteru". 23 a trojročná lehota je primeraná, bez ďalšieho Vo veciach, v ktorých skúmal konkrétne vysvetlenia. lehoty na podanie žaloby, použil ako porov­ návacie kritérium zásadu ekvivalencie: už citované rozsudky Edis, Spac, ako aj Prisco a Caser uznávajú, že právny poriadok Európ­ skej únie nebráni trojročnej prekluzívnej lehote, pokiaľ sa uplatňuje rovnako na všetky návrhy na vrátenie, nezávisle od toho, či sa zakladajú na vnútroštátnom práve alebo na práve Spoločenstva. 24 Rovnako, keď analy­ zoval prechod z jednej stanovenej lehoty na inú, kratšiu, urobil tak výlučne s poukázaním na uvedenú zásadu: rozsudok Aprile upres­ ňuje, že právo Spoločenstva nebráni uplat­ neniu vnútroštátneho ustanovenia, ktoré nahrádza všeobecnú premlčaciu lehotu desať 25. Ide o rovnaký prístup, aký uplatnil, keď rokov prekluzívnou lehotou päť a neskôr tri sa priamo vyslovoval o súlade so zásadou roky 25. efektivity pri určitých lehotách, ktoré boli stanovené v právnych poriadkoch členských štátov na podanie žalôb založených na práve 27 Spoločenstva. Rozsudok Bessin et Salson ustanovil, že právo Spoločenstva nebráni ustanoveniam členského štátu, ktoré stano­ vujú kogentnú trojročnú premlčaciu lehotu na podanie akýchkoľvek návrhov na vrátenie neoprávnene vyrubených dávok 2 8 . Toto roz­ hodnutie sa opiera o myšlienku, že procesné postupy, ktoré fakticky nebránia výkonu práv

28. Postoj Súdneho dvora podlieha jedno­ duchému vysvetleniu: pokiaľ sa lehoty usta­ novené na výkon práva počítajú v rokoch, je zrejmé, že umožňujú efektívny výkon práv uznávaných právnym poriadkom Spoločen­ stva a nevyžadujú ďalšie zdôvodňovanie. Naopak, pokiaľ ide o lehoty kratšie, mesiace 27. Pri jedinej príležitosti sa uskutočnil alebo dni, posúdenie ich vhodnosti je menej pokus prehĺbiť odôvodnenie rozhodnutia: jasné a vyžaduje si odôvodnenie.

rozsudok

vydaný vo veci Grundig Italiana, v ktorej som predniesol svoje návrhy 14. marca 2002, rozhodol, že stanovenie deväť- desiatdňového obdobia na prechod z päťročnej premlčacej lehoty na trojročnú nezodpovedá právu Spoločenstva, a dodal, že na to, aby toto obdobie zodpovedalo zásade efektivity, musí umožniť, aby daňovníci mali primeranú možnosť na dovolanie sa svojich 29. Pritom, ako som zdôraznil vo svojich práv na vrátenie, pokiaľ sa ich žaloba stane návrhoch vo veci Grundig Italiana, toto oneskorenou z dôvodu zavedenia novej posúdenie neprislúcha Súdnemu dvoru, úpravy, spôsobom, ktorý im umožní pripraviť keďže, okrem zjavných prípadov, 35 ho musí si svoju obhajobu bez náhlenia sa a potreby

32 — Bod 38 rozsudku Grundig Italiana, citovaného v poznámke 3 29 — Body 16 a 17 rozsudku uvedeného v predchádzajúcej týchto návrhov. poznámke. 33 — Bod 39 rozsudku Grundig Italiana. 30 — Rozsudok zo 17. júla 1997 (C-90/94, Zb. s. I-4085). 34 — Bod 40 rozsudku Grundig Italiana. 31 — Bod 49 rozsudku Kaahr Petroleum, už citovaného. 35 — Ako sú lehoty niekoľkých rokov.

I - 6060

RECHEIO — CASH & CARRY

30. Súdny dvor sa tak vyslovil pri niekoľkých príležitostiach, keďže podľa rozsudku Dilex- port prináleží vnútroštátnemu súdu rozhod­ núť, či uplatniteľné postupy spôsobujú v praxi nemožnosť alebo výrazné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spoločenstva; 38 táto odvolávka zahŕňa lehotu na podanie žaloby, čo je prvý 32. Isté je, ako Súdny dvor uznal pri via­ z týchto postupov. cerých príležitostiach, že sústava opravných prostriedkov voči neoprávnene vyrubeným daniam a postup vrátenia čiastok zaplate­ ných bez právneho dôvodu sú v rozličných členských štátoch zostavené odlišným spô­ sobom. Preto je obtiažne abstraktne posúdiť, či deväťdesiatdňová lehota na prechod, aká sa zvažovala vo veci Grundig Italiana, vyhovuje zásade efektivity, pretože pre roz­ hodnutie je potrebné posúdiť nielen dĺžku, 31. Je možné, že vo veci Grundig Italiana ale aj početné ďalšie okolnosti, ako sú boli naraz splnené dostatočné okolnosti, pre napríklad a nevýlučne tieto: či je prípustné ktoré sa Súdny dvor odvážil uskutočniť sa obhajovať sám alebo sa vyžaduje zastú­ posúdenie, berúc do úvahy, že išlo penie advokátom, či pri úkonoch pred o prechod z päťročnej premlčacej lehoty na súdnym orgánom je možné konať osobne trojročnú, takže daňovníci, ktorých práva alebo sa vyžaduje vystavenie plnomocenstva, vznikli približne tri roky predtým, boli v posledne uvedenom prípade, či je tak prakticky prinútení konať počas troch mesia­ potrebné urobiť pred verejným úradníkom, či sa v prípade právnických osôb vyžaduje na podanie žaloby prijatie osobitného aktu, 36 — Bod 27 citovaných návrhov. 37 — Bod 27, in fine, mojich návrhov vo veci Grundig Italiana. 38 — Pozri bod 32, in fine, rozsudku Dilexport, citovaného v poznámke 2 týchto návrhov. 39 — Bod 39 rozsudku Grundig Italiana.

33. Právny poriadok Spoločenstva musí čeliť tejto rôznorodosti a iným osobitostiam, ktoré sú ľahko predstaviteľné pre tých, ktorí sa 35. Nejaví sa teda ako koherentne, že roz­ pohybujú vo sférach európskeho porovnáva­ sudok Grundig Italiana, potom, čo vyhlásil cieho práva, a zabezpečiť ochranu práv, ktoré predmetnú lehotu za nepostačujúcu, stanovil priznáva osobám podliehajúcim jeho pôsob­ minimálne obdobie, ktoré by malo zabezpe­ nosti, 4 0 požiadavkou, aby vnútroštátna pro- čiť efektívne podávanie žalôb založených na cesnoprávna úprava uplatniteľná pri ich práve Spoločenstva, a tým poprel funkcie ochrane nebola menej výhodná ako úprava zákonodarcu, nevedno, či Spoločenstva alebo obdobných žalôb vnútroštátnej povahy a aby talianskeho. Okrem toho, uvedený rozsudok táto ochrana nebola fakticky nemožná alebo nezdôvodňuje výber šesťmesačnej lehoty, ani výrazne sťažená 41. dôvody jej uznania za primeranú. Uvádza len, že umožňuje „štandardne starostlivým daňovníkom oboznámiť sa s novou úpravou a pripraviť a podať ich žalobu za podmienok, 40 — Pripomeňme, že podľa judikatúry Súdneho dvora je právo na vrátenie súm vyrubených v rozpore s právnym poriadkom ktoré neohrozujú ich šance na úspech" 42. Európskej únie následkom a doplnkom práv, ktoré sú Prečo trojmesačná lehota nie je vhodná, ale priznané osobám ustanoveniami Spoločenstva, ako ich vykladá samotný Súdny dvor, a teda členské štáty sú povinné šesťmesačná naopak je? Rozsudok Grundig vrátiť dane uložené v rozpore s týmto právom [pozri, okrem iného, rozsudky z 2. decembra 1997, Fantask a i. (C-188/95, Italiana sa teda javí ako plod svojvôle Zb. s. I-6783, bod 38) a z 9. februára 1999, Dilexport, už citovaný, bod 23; takisto sa možno odvolať na rozsudok z 22. októbra 1998, IN.CO.GE'90 a i. (spojené veci C-10/97 až C-22/97, Zb. s. I-6307, bod 2)]. 41 — Pozri rozsudky citované v poznámkach 2 a 3. 42 — Bod 40 opakovane citovaného rozsudku Grundig Italiana.

36. Z uvedených dôvodov Súdnemu dvoru navrhujem, aby odpoveď pre Tribunal Tri­ butário de Primeira Instância de Lisboa

I - 6063

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-30/02

formuloval slovami, ktoré už použila Komisia Recheio vykonal svoje práva s úplnou záru­ vo svojich písomných pripomienkach, kou efektivity. a vyhlásil:

že právo Spoločenstva a najmä zásada, ktorá vyžaduje jeho efektivitu, bránia ustanove­ niam členského štátu stanovujúcim pre žaloby o vrátenie daní vyrubených v rozpore s týmto právom lehotu, ktorá v praxi spôsobuje mimoriadnu obtiažnosť výkonu práva na vrátenie, a 38. Písmeno a) uvedeného ustanovenia uvá­ dza ako dies a quo na výpočet lehoty deň nasledujúci po uplynutí obdobia na dobro­ voľné zaplatenie dane, ktoré vo všeobecnosti trvá tridsať dní odo dňa oznámenia výmeru 50. V spore vo veci samej je napad­ že vnútroštátnemu súdu prislúcha stanoviť, nutý výmer datovaný 4. marca 1998, takže po posúdení všetkých skutkových i právnych, čas na dobrovoľné zaplatenie v zásade uply­ procesných i hmotnoprávnych okolností, nul okolo 51 15. apríla, a teda uvedená ktoré sú určujúce pri podaní žaloby, či lehota spoločnosť mohla podať správnu žalobu stanovená vnútroštátnym právom je prime­ približne do 19. augusta 5 2 . raná a zabezpečuje spomenutú zásadu.

2. Subsidíame

40. Po prvé, je potrebné pripomenúť, že, 41. A pri tomto hľadám' rovnováhy medzi v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, 53 právami daňovníkov a všeobecným záuj­ právo Spoločenstva nebráni členskému štátu, mom, ktorý bráni tomu, aby správne roz­ aby obmedzil podávanie žalôb o vrátenie hodnutia zotrvávali sine die pod Damoklo­ daní vyrubených v rozpore so smernicou vým mečom prípadnej súdnej žaloby, si stanovením prekluzívnej lehoty, ktorá začína zavedenie lehoty na podanie správnej žaloby, plynúť od zaplatenia dane, aj keď v tomto ako je stanovená portugalským procesným momente ešte nebola predmetná smernica právom, zasluhuje byť označené za prime­ riadne prebratá do vnútroštátneho právneho rané. Predstavuje dostatočný čas na obozná­ poriadku 54. Toto riešenie, snažiace sa menie sa s daňovým výmerom, prijatie roz­ o rovnováhu medzi efektívnosťou práva na hodnutia o jeho napadnutí, zhromaždenie súdnu ochranu a zásadou právnej istoty, sa všetkých skutkových i právnych skutočností nejaví, ako som zdôraznil už vo svojich nevyhnutných na tento účel a prípravu návrhoch vo veci Edis, 55 plne uspokojivé riadnej obhajoby 57. Ak zanalyzujeme normy pre daňovníkov, ktorí boli povinní zaplatiť iných členských štátov v tejto veci, zistíme, daň v rozpore s právom Spoločenstva, hoci že všetky stanovujú lehoty v podobnej pokiaľ neexistuje jednotná norma pre túto dĺžke, 58 ktoré v dotyčných právnych systé- vec, prináleží členským štátom stanoviť, za už niekoľkokrát popísaných podmienok, požiadavky kladené na žaloby o vrátenie 56.

I - 6065

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-30/02

moch existujú bez toho, aby vyvolávali čenstva. Po prvé, keďže zásady a ciele, ktoré pochybnosti, pokiaľ ide o ich spôsobilosť riadia konanie jedných a druhých, sú úplne umožniť súdnu ochranu. odlišné, posúdenie jej primeranosti je nezá­ vislé od toho, že správny orgán má k dispozícii dlhšie lehoty na konanie. Po druhé, keďže zásada rovnosti túto oblasť nespravuje, je zrejmé, že orgány verejnej moci a občania nemajú podliehať tým istým predpisom. Zánik práva vyrubiť daň a premlčanie daňových dlhov zodpovedajú veľmi odlišným kritériám od tých, ktoré ovládajú podávanie súdnych žalôb občanmi v stanovených lehotách. Recheio vo svojich písomných pripomienkach vyvinul úcty­ hodné argumentačné úsilie, ale pomiešal rôzne právne inštitúty, ako je preklúzia 42. Okrem toho je nesporné, že žaloby a premlčanie, a zasial zmätok do svojej založené na vnútroštátnom práve si zaslu­ argumentácie, keď zamlčal, že portugalská hujú rovnakú úpravu lehôt na ich podávanie, správa môže zrušiť platné akty, ktorými ako tie, ktoré sú založené na práve Spolo­ vznikajú práva a právom chránené záujmy, čenstva, keďže z hľadiska zásad nie je možné výlučne vtedy, keď majú negatívne účinky tvrdiť opak. voči osobám, ktorým sú určené 6 0 , ako aj to, že neplatné akty musia byť zrušené v lehote stanovenej pre zodpovedajúcu správnu žalobu 61.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha stanoviť, po posúdení všetkých skutkových i právnych, procesných i hmotnoprávnych okolností, ktoré sú určujúce pri podaní žaloby, či lehota stanovená vnútroštátnym právom je primeraná a zabezpečuje spomenutú zásadu."

45. Subsidiáme, ak usúdi, napriek ustanoveniu článku 234 ES, že je nevyhnutné posúdiť uplatnenie práva Spoločenstva na okolnosti sporu vo veci samej, navrhujem uviesť, že:

„Právo Spoločenstva nebráni stanoveniu lehoty, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, na podávanie žalôb o vrátenie daní vyrubených v rozpore s týmto právom, pokiaľ jej rovnako podliehajú návrhy na vrátenie založené na vnútroštátnom práve."

I - 6067