C-36/02

OMEGA

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 18. marca 2004 '

I - Úvod I. 9 6 1 2

II — Právny rámec I . 9613

A — Právo Spoločenstva I . 9513

B — Vnútroštátne právo I . 9613

1. O dotknutej základnej slobode I . 9618

a) Tvrdenia účastníkov konania I - 9618

b) Posúdenie I . 9619

2. O odôvodnení obmedzenia I . 9621

a) Tvrdenia účastníkov konania I - 9621

b) Posúdenie I . 9622

— K úlohám základných práv v právnom poriadku Spoločenstva. I - 9625 — Závery s ohľadom na vzťah medzi vnútroštátnou ochranou základných práv a ochranou základných práv Spoločenstva . . . I - 9629 iii) Ľudská dôstojnosť v práve Spoločenstva I - 9630 — Črty ľudskej dôstojnosti ako právneho pojmu I - 9630 — Ľudská dôstojnosť ako právna norma a jej ochrana v práve Spoločenstva I - 9632 — Závery s ohľadom na uvedenú vec I - 9635 iv) Výklad pojmu verejný poriadok pri zohľadnení významu a rozsahu ľudskej dôstojnosti I - 9636 — Pojem verejný poriadok I - 9636 — O existencii dostatočne závažného ohrozenia v konkrétnom prípade I - 9637 V- Návrh I - 9640

I - Úvod 2. Dôvodom je opatrenie vnútroštátneho poriadkového orgánu, ktorým sa zakázalo simulované zabíjanie v rámci hry. Tento zákaz bol odôvodnený ohrozením verejného poriadku, kde k chráneným hodnotám patrí aj ľudská dôstojnosť.

1. V tejto veci má Súdny dvor objasniť, do akej miery sa môžu vnútroštátne súdy oprieť 3. Vychádzajúc z odlišných úrovní ústavnej o hodnoty vo svojom vnútroštátnom ústav­ ochrany práv v jednotlivých členských štá­ nom práve, aby prijali opatrenia, ktoré síce toch vzniká otázka, či a ako sa takéto rozdiely na jednej strane prispievajú k ochrane verej­ majú prejaviť, pokiaľ ide o právo Spoločen­ ného poriadku v danom členskom štáte, ale stva, resp. o prípustnosť takéhoto vnútro­ na druhej strane zároveň obmedzujú štátneho opatrenia s náležitým zohľadnením základné slobody. záväznosti základných práv Spoločenstva.

I - 9612

OMEGA

II — Právny rámec obmedzenia na základe takzvaného verej­ ného záujmu, to znamená z dôvodu, ktorý nie je v primárnom práve výslovne uvedený.

I - 9613

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-36/02

9. Z dokumentov vyplýva, že výzbroj, ktorá hrude a na chrbte upevnené senzorové sa používa v „laserdrome" spoločnosti prijímače. Na optické znázornenie „striel" Omega, bola pôvodne vytvorená podľa pred­ sa zároveň s infračerveným lúčom projekto­ lohy detskej hračky „laser hit", ktorá bola val laserový lúč. Zásah bol oznámený zvuko­ dostupná okrem iného aj v obchodoch vým a obrazovým signálom. Cieľom hry bolo v meste Bonn. Keďže sa táto výzbroj ukázala v rámci hracieho času 15 minút dosiahnuť čo ako technicky nedostatočná, objednala si najvyšší možný počet bodov. Za každý zásah firma Omega od bližšie neurčeného časo­ na pevne inštalovaný prijímač dostali hráči vého obdobia po 2. decembri 1994 dodávku body. Zasiahnutým hráčom boli stiahnuté výzbroje od firmy Pulsar International Limi­ body. Hráč, ktorý bol zasiahnutý päťkrát, si ted zo Spojeného kráľovstva (v súčasnosti musel svoj cieľový prístroj znova dobiť na Pulsar Advanced Games System Ltd, ďalej dobíjacej stanici. len „Pulsar"). Franšízová zmluva s firmou Pulsar však bola uzatvorená až 29. mája 1997.

I - 9614

OMEGA

zamietnutá Bezirksregierung Köln. Rozsud­ 15. Omega navrhuje rozsudky nižších kom z 3. septembra 1998 Verwaltungsgericht inštancií a voči ním vydané správne roz­ Köln zamietol žalobu. Odvolanie, ktoré hodnutie zrušiť, ako aj subsidíame predložiť podala Omega, ktoré bolo z dôvodu zásad­ vec Súdnemu dvoru Európskych Spoločen­ ného významu veci pripustené, bolo zamiet­ stiev na rozhodnutie v prejudiciálnom nuté Oberverwaltungsgericht für das Land konaní. Žalovaný poriadkový orgán požaduje Nordrhein-Westfalen 27. septembra 2000. zamietnutie „revision" — opravného pro­ Následne podala Omega na Bundesverwal­ striedku. tungsgericht v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko (Spolkový správny súd) „revision" — opravný prostriedok.

I - 9615

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-36/02

18. Ľudská dôstojnosť je ústavný princíp, štátny súd vo vyjadreniach Súdneho dvora vo ktorý môže byť porušený jednak neúctivým veci Schindler, C-275//92, ako aj v určitých zaobchádzaním s protivníkom — vo veci vyjadreniach v nemeckej literatúre. Pokiaľ by samej nejde o tento prípad — alebo vytvo­ sa zohľadnili tieto názory, musela by byť rením alebo posilnením postoja spoluhráčov, uvedená žaloba vyhlásená za prípustnú, ktoré popierajú nárok každého človeka byť keďže koncept „laserdrome" sa prinajmen­ rešpektovaný a uznávaný, tak ako je to aj šom v Spojenom kráľovstve legálne prevádz­ v tomto prípade pri vytváraní fiktívnych kuje. Pokiaľ by sa názory nezohľadnili, násilných činov na účely hry. Najvyššiu prichádza súd k záveru, že žalobu treba hodnotu ústavy, akou je ľudská dôstojnosť, zamietnuť predchádzajúcimi inštanciami nemožno poprieť v rámci zábavnej hry. a bližšie úvahy týkajúce sa proporcionality, Základné práva, ktorých sa Omega dovoláva najmä pokiaľ ide o primeranosť opatrení, by v tomto posúdení v súvislosti sa na základe rozhodujúceho významu poru­ s vnútroštátnym právom, nemôžu na tom šeného práva na ľudskú dôstojnosť stali nič zmeniť. zbytočnými.

19. Čo sa týka použitia práva Spoločenstva, vnútroštátny súd sa domnieva, že dotknuté opatrenie porušuje slobodu poskytovania 21. Za týchto okolností Bundesverwaltungs­ služieb ustanovenú v článku 49 ES. Zlučiteľ- gericht rozhodol prerušiť konanie a položiť nosť napadnutého disciplinárneho opatrenia Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu s právom Spoločenstva závisí podľa názoru otázku: vnútroštátneho súdu od toho, či a do akej miery možno tento zásah odôvodniť z dôvodov verejného poriadku.

A — Prípustnosť 24. Názor, ktorý vyjadril poriadkový orgán v prípade prípustnosti prejudiciálnej otázky, nie je presvedčivý. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „je výlučne vecou vnútro­ štátnych súdov, ktoré o veci rozhodujú a ktoré nesú zodpovednosť za prijaté súdne 1. Podstatné návrhy poriadkového orgánu rozhodnutie, pri zohľadnení osobitostí kaž­ dého sporu posúdiť tak nevyhnutnosť roz­ hodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru" 2. 22. Poriadkový orgán považuje prejudiciálnu otázku za neprípustnú, pretože jej chýba cezhraničný charakter. Tvrdí v podstate to, že obchodné vzťahy so spoločnosťou Pulsar sa začali až po vydaní sporného poriadko­ vého opatrenia z 28. septembra 1994, takže dovtedy úplne chýbal cezhraničný prvok. Rovnako aj po nadviazaní týchto vzťahov nebola existencia súvislosti jednoznačne 25. Súdny dvor z toho vyvodzuje zásadu, že preukázaná, keďže poriadkové opatrenie „ak sa vnútroštátnymi súdmi položené nezakazovalo ani inštaláciu a ani použitie otázky týkajú výkladu ustanovenia práva zariadenia, ktoré dodala, resp. nainštalovala, Spoločenstva,... Súdny dvor je v zásade spoločnosť, ale iba zakázala určitý variant oprávnený o nich rozhodovať" 3 . Súdny dvor hry. Síce bola uzavretá franšízová zmluva môže preto „zamietnuť rozhodnutie medzi Omega a Pulsar týkajúca sa zakáza­ o žiadosti predloženej vnútroštátnym súdom ného variantu hry, k tomu však došlo až 29. mája 1997, teda po dlhšej dobe po spornom poriadkovom opatrení. 2 — Rozsudok z 30. novembra 1995, Esso Española. C-134/94, Zb. s. 1-4223, bod 9. Pozri najmä rozsudky z 28. júna 1984, Moser C-180/83, Zb. s. 2539, bod 6; z 5. októbra 1988, Alsatel, C-247/86, Zb. s. 5987, bod 8; z 27. októbra 1993, Enderbv C-127/92, Zb. s. 1-5535, bod 10, z 2. júna 1994, AC-ATEI. Electronics, C-30/93, Zb. s. 1-2305, bod 19, a z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. 1-4921, bod 59. Pozri ďalej rozsudky z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. 1-7791, bod 16, a z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb s' 1-7907, bod 25. 3 — Porovnaj okrem iného rozsudky z 18. októbra 1990 Dzodzi spojené veci C-297/88 a C-197/89. Zb. s. 1-3763, body 34 a 35; 23. V ústnom konaní sa nemecká vláda z 8. novembra 1990 Gmurzynska-Bscher, C-231/89, Zb s. 1-4003, body 19 a 20. a vo veci C-7/97, uż citovaný priklonila v podstate k tomuto názoru. v poznámke pod čiarou 2, bod 16.

29. Tak poriadkový orgán ako aj Komisia zdôrazňujú, že dotknuté vnútroštátne opa­ trenie sa voľného pohybu tovaru a slobody 27. V prípade tvrdení poriadkového orgánu poskytovania služieb týkajú rôzne, pokiaľ sa je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor nie je ich vôbec týkajú. oprávnený zisťovať obsah zmlúv medzi Omega a Pulsar alebo porovnávať okamih vzniku týchto zmluvných vzťahov s dátumom vydania poriadkového opatrenia. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že hrozba pokuty je spravidla spojená s dlhodobejším časovým účinkom, takže aj 30. Poriadkový orgán — a nemecká vláda na v prípade skutočného vzniku zmluvných ústnom pojednávaní — vo svojich tvrdeniach vzťahov až po vydaní poriadkového opatrenia spochybňujú, že došlo k obmedzeniu voľ­ by sa cezhraničný prvok nedal vylúčiť. ného pohybu tovaru a slobody poskytovania služieb, a zdôrazňujú v tejto súvislosti, že aj keby prišlo k obmedzeniu príslušných základných slobôd, bolo by potrebné každú 4 - Rozsudky z 18. januára 1996, SEIM, C-446/93, Zb. s, 1-73, bod z uvedených slobôd posudzovať odlišne. 28, a vo veci C-7/97, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 17. V prípade voľného pohybu tovaru je totiž 5 — Rozsudky z 29. apríla 1982, Pabst & Richarz, 17/81, Zb. potrebné určiť, že sporné poriadkové opa­ s. 1331, bod 12; vo veci C-30/93, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 17; z 1. decembra 1998, Levez, C-326/96, Zb. trenie zakazuje dovoz tovarov iba do tej s. I-7835, bod 26, a zo 16. septembra 1999, WWF a i., miery, do akej zakazuje ich použitie v rámci C-435/97, Zb. s. I-5613, bod 32.

33. Zistenie obmedzenia slobody voľného 31. Aj podľa názoru Komisie sú v konaní vo poskytovania služieb nepredstavuje veci samej plnenia podľa franšízovej zmluvy v konaní vo veci samej nijaké ťažkosti. dôležité, keďže dovoz tovaru zo Spojeného Prostredníctvom sporného poriadkového kráľovstva slúži nakoniec iba funkčnosti opatrenia je zakázaný variant hry, ktorý podniku, ktorý prevádzkuje hry. predstavuje podstatnú súčasť zmluvných vzťahov medzi prevádzkovateľom hry Omega so sídlom v Nemecku a autorom hry Pulsar so sídlom v Spojenom kráľovstve. Poriadkový orgán v tejto súvislosti však právom namieta, že sporné poriadkové opatrenie ponuku vybavenia „laserdromu" v zásade nezakazuje; nevýhodné obmedzenie slobody poskytova­ nia služieb, ktoré poskytuje firma Pulsar, spočíva v tom, že svoje vybavenie v Spolkovej b) Posúdenie republike Nemecko ponúka iba za sťažených podmienok, to znamená vzdaním sa pod­ statných častí [vybavenia hry], čím je obme­ dzené právo prijímateľa plnenia na uplatne­ nie služieb od zahraničného poskytovateľa.

32. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Súd­ neho dvora, podľa ktorej kontrola na základe základnej slobody môže byť zbytočná, pokiaľ je obmedzenie tejto základnej slobody 34. Podľa názoru poriadkového orgánu však nevyhnutným následkom právneho stavu nedošlo k porušeniu slobody poskytovania súvisiaceho s inou základnou slobodou, ktorá

7 — Okrem v poznámke pod ćiarou 6 uż citovaného rozsudku Schindler odkazuje Komisia v tejto súvislosti na rozsudok z 1. 6 — Rozsudok z 24. marca 1994, Schindler, C-275/92, Zb. s. I-1039, februára 2001 vo veci Mac Quen a i. (C-108/96, Zb. s. I-837, bod 22. bod 21).

35. V uvedenom prípade je potrebné uviesť, že Súdny dvor sa vysporiadal s podobnými tvrdeniami už v rozsudku Alpine Invest­ ments 9: Súdny dvor zdôraznil, že úprava možností ponuky v členskom štáte poskyto- vateľa služieb priamo ovplyvňuje prístup k trhu služieb, keďže sa týka nie len ponúkaných služieb v tomto členskom štáte, ale aj v iných štátoch, zatiaľ čo dôvod na vyňatie možností ponuky z pôsobnosti článku 28 ES spočíva v tom, že použitie takýchto úprav možností ponuky nie je vhodné na to, aby sa uzavrel alebo silnejšie obmedzil prístup na trh pre tieto výrobky v členskom štáte dovozu, ako je to v prípade domácich výrobkov. 37. Analogické použitie judikatúry vo veci Keek na právnu úpravu štátu príjemcu služieb nie je presvedčivá ani vzhľadom na 8 — Rozsudok z 24. novembra 1993 v spojených veciach C-267/91 a C-268/91, Zb„ s. I-6097. zásadu krajiny pôvodu, ktorá je zakotvená 9 — Rozsudok z 10. mája 1995, vo veci C-384/93, Zb. s. 1-1141, bod v článku 49 ES. To vysvetľuje aj to, prečo 36 a nasi. Porovnal rozsudok z 28. októbra 1999, ARD (C-6/98, Zb. s. 1-7599), v Ktorom Súdny dvor kvalifikuje obmedzenie Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre — reklamy ako spôsob predaja v zmysle judikatúry v spore Keck bez rozlišovania, ktoré uplatnil v rozsudku vo k článku 30 ES a rovnako ako obmedzenie v zmysle článku 49 ES. veci Keck — predpokladá, že článok 49 ES

I - 9620

OMEGA

zahŕňa aj takéto právne úpravy. 10Podľa tejto uvedeného obmedzenia slobody poskytova­ judikatúry sa vyžaduje totiž „dodržiavanie nia služieb na základe poriadkového opatre­ zásady, ktorá je zakotvená v článku 49 ES,... nie uvedeného v konaní vo veci samej za nielen odstránenie každej diskriminácie voči možné. Do úvahy prichádzajú v tejto súvi­ poskytovateľovi služieb usadenom v inom slosti dôvody, ktoré sú upravené tak v článku členskom štáte z dôvodu jeho štátnej prísluš­ 46 ES v spojení s článkom 55 ES, ako aj nosti, ale tiež odstránenie všetkých obme­ Súdnym dvorom uznané kogentné dôvody dzení, ak také obmedzenia môžu znemožniť verejného záujmu. alebo inak sťažiť činnosť poskytovateľov služieb usadených v inom členskom štáte, v ktorom legálne poskytuje uvedené služby" 11 [kurzívou zvýraznila generálna advokátka].

I - 9621

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-36/02

b) Posúdenie ako v tomto prípade voľného pohybu služieb a základnými právami, ktoré sú uznávané právom Spoločenstva. Existencia takejto kolízie otvára základné otázky v súvislosti so systematikou základných slobôd.

i) Úvodné poznámky

41. Svojím návrhom chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či oprávnenie členských štátov obmedziť základné slobody, ktoré sú 43. Na základe týchto tvrdení sa zdá účelné udelené v Zmluve o ES, možno z kogentných načrtnúť prednostne pred zodpovedaním dôvodov verejného záujmu — v tomto prí­ prejudiciálnej otázky úvahy o vzťahu medzi pade najmä z dôvodov ochrany verejnej základnými slobodami podľa práva Spolo­ bezpečnosti a poriadku — závisí od toho, že čenstva 13 a ochranou základných práv toto obmedzenie spočíva na právnom poňatí, v Spoločenstve. ktoré je spoločné všetkým členským štátom.

I - 9622

OMEGA

preskúmal Súdny dvor v tejto veci, „ako ustálenej judikatúry totiž patria môžu byť požiadavky ochrany základných k všeobecným právnym zásadám, ktorých práv v S p o l o č e n s t v e z o s ú l a d e n é dodržiavanie má za úlohu zabezpečiť Súdny s požiadavkami vyplývajúcimi z ochrany dvor. Pri tom Súdny dvor dbá na spoločné základnej slobody, ktorá je zakotvená ústavné tradície členských štátov, ako aj na 16 v Zmluve" . medzinárodné zmluvy o ochrane ľudských práv, ktoré členské štáty prijali alebo ku ktorým pristúpili. V tomto prípade je zvlášť dôležitý EDĽPS. 17

45. Preskúmanie vzťahu medzi základnými slobodami a ochranou základných práv na úrovni Spoločenstva v súvislosti s týmto prípadom vyžaduje najprv všeobecné úvahy o ochrane základných práv na úrovni Spolo­ 47. V judikatúre vypracované zásady boli čenstva ii) a najmä o ochrane ľudskej znovu potvrdené Preambulou Jednotného dôstojnosti iii). Až následne je potrebné európskeho aktu a článkom F ods. 2 Zmluvy preskúmať, či existuje priama kolízia medzi EÚ (teraz článok 6 ods. 2 EÚ). 18 voľným pohybom služieb a ochranou ľudskej dôstojnosti v uvedenom prípade alebo či je potrebná ochrana ľudskej dôstojnosti v súvislosti s odôvodnením zistených obme­ dzení voľného pohybu služieb iv).

— K postaveniu základných práv ako všeo­ becných zásad práva Spoločenstva

ii) Ochrana základných práv na úrovni Spo­ ločenstva

50. Všeobecne je potrebné prediskutovať, či je možné vo všeobecnosti priznať základným a ľudským právam vzhľadom na základné právne hodnoty, ktoré sú chránené základ­ nými a ľudskými právami, na samozrejmosť Spoločenstva ako spoločenstva, ktoré je založené na dodržiavaní týchto práv, a najmä na potrebné spätné napojenie na ochranu ľudských práv, ktoré je predpokla­ 52. Vo veci Schmidberger načrtol vnútro­ dom legitimity akéhokoľvek štátneho útvaru, štátny súd otázku, či má zásada voľného principiálne určitú prednosť pred „všeobec­ pohybu tovaru, ktorá je zakotvená v Zmluve ným" primárnym právom. Práve základné ES, prednosť pred určitými vnútroštátnymi garanciami základných práv. 21 Pri svojom preskúmaní, „ako je možné zosúladiť požia- 19 — Z toho zrejme vychádza aj rozsudok Schmidberger (už citovaný v poznámke pod čiarou 14), pričom v bode 77 hovorí o nutnosti zosúladiť „požiadavky ochrany základných práv v Spoločenstve s požiadavkami, ktoré vyplývajú zo základných slobôd zakotvených v Zmluve". Pokiaľ by 20 — Základné slobody zakazujú najmä akúkoľvek diskrimináciu existoval vzťah prednosti medzi ochranou základných práv na základe štátnej príslušnosti. Pozri k tomu Schwarze, EU- Spoločenstva a základnými slobodami, bolo by rovnako Kommentar, 1. vydanie 2000, článok 12 Zmluvy ES, bod 9. vylúčené zodpovedajúce požiadavky „zosúladiť'. 21 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 70.

I - 9624

OMEGA

dávky o c h r a n y z á k l a d n ý c h práv idú nad rámec povoleného zásahu do dot­ v Spoločenstve s požiadavkami, ktoré vyplý­ knutých základných práv a neumožňujú vajú zo základných slobôd zakotvených nijaké opatrenia, ktoré nie sú v súlade so 22 v Zmluve" , porovnal Súdny dvor dôvody, základnými právami. ktoré môžu odôvodniť obmedzenia voľného pohyb tovaru, ktoré sú uvedené v článku 36 ES alebo uznané ako kogentné požiadavky vo verejnom záujme, s odôvodnenými obme­ dzeniami, ktorým je podriadená sloboda prejavu alebo sloboda zhromažďovania a združovania podľa odsekov 2 článkov 10 a 11 EDĽPS 23. Bližšie už nebolo odôvod­ nené, do akej miery porušenie oblasti ochrany vnútroštátneho základného práva — K úlohám základných práv v právnom implikuje porušenie oblasti ochrany zodpo­ poriadku Spoločenstva vedajúce zachovávaniu práva Spoločenstva.

I - 9625

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-36/02

a ľudských práv , nemôžu byť tomu zodpo­ podľa možnosti vykladať tak, aby boli

vedajúco uznané opatrenia orgánov Spolo­ v súlade s príslušnými základnými právami. čenstva a ani orgánov členských štátov v oblasti pôsobnosti práva Spoločenstva „..., ktoré sú nezlučiteľné so zachovaním uzná­ vaných a garantovaných ľudských práv" 28. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie tento názor potvrdzuje. 29

I - 9626

OMEGA

59. Východiskový a styčný bod je pri tom ale často aj rozsiahle priame a bezprostredné často už vnútorná súvislosť s určitým základ­ meradlo na preskúmanie legitimity prijatých ným právom spočívajúca v právnej úprave 37 aktov Spoločenstva. Obsahom takéhoto Spoločenstva, ktorá má byť vyložená, hoci preskúmania môže byť aj nárok na základné táto súvislosť môže vyplynúť aj zo všeobecnej právo, ktorý môže byť uplatnený formou 34 vecnej súvislosti prípadu. opravného prostriedku alebo žaloby o neplatnosť 38. 39

37 — Tak napríklad v rozsudku z 5. októbra 1994 (X/Komisia, 61. Vo všeobecnosti predstavujú základné C-404/92 P, Zb. s. I-4737, body 8 a nasi.) v prípade práva na a ľudské práva v rámci ochrany základných ochranu súkromného života podľa článku 8 EDO'S v súvislosti so zohľadnením výsledkov HlV-tcstu na účely práv v Spoločenstve nielen kritériá výkladu, prijímacieho pohovoru, hoci dotknutá osoba podľa jej vyjadrenia nedala súhlas s vykonaním testov. Súdny dvor zrušil rozhodnutie Komisie — a potvrdzujúci rozsudok súdu — kvôli porušeniu článku 8 EDĽPS. 38 — Rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustalilgewebe/Komisia 34 — Napríklad v prípade zlučiteľnosti pravidla, resp. opatrenia (C-185/95 P, Zb. s. I-8417): v tomto prípade uznal Súdny dvor na potieranie nákazy rýb s vlastníckym právom pozri námietku porušenia nároku na primeranú dĺžku konania,

rozsudok

z 10. júla 2003 v spojených veciach Booker ktorý je uvedený v článku 6 ods. 1 EDľ.PS ako dôvod Aquacultur a Hydro Seafood (C-20/00 a C-64/00, Zb. s. opravného prostriedku, ktorý sa týka konania pred Súdom I-7411, body 64 a nasi.). prvého stupňa, a poskytol ako právny následok porušenia tohto právneho nároku zníženie peňažnej pokuty. 35 — Už citovaný v poznámke pod ćiarou 17. 39 — Porovnaj J. H. H. Weiler/Nicolas J. S. Lockhart, „Taking 36 — Tamże, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, body 42 Rights Seriously: Tlie European Court and its Fundamental a nasl. Pozri aj rozsudok z 26. júna 1997, Familiapress, Rights jurisprudence — Part II", CML Rev. 32/1995, 579 C-368/95, Zb. s. I-3689, bod 24. (589).

63. Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň ochrany základného práva — stanoveného právom Spoločenstva — treba povedať, že aj vnútroštátne ustanovenia alebo opatrenia na vykonanie práva Spoločenstva je potrebné posudzovať podľa mierky základných práv 65. Samozrejme je potrebné konštatovať, že Spoločenstva. Súdny dvor v tejto súvislosti vo všetkých týchto prípadoch obsah ustano­ opakovane stanovil, že takéto ustanovenia venia Spoločenstva, ktoré má byť vykonané a opatrenia majú vnútroštátne súdy vykladať, — či už ide o určité ustanovenie smernice, pokiaľ možno, čo najviac v súlade s týmito — alebo o skutkovú podstatu ospravedlňujúcu v súlade so základnými právami vykladanými porušenie základnej slobody, ktorej sa člen­ — ustanoveniami práva Spoločenstva. 41 Inak ský štát dovoláva — často nebýva konkreti­ existuje podľa zásady prednosti použitia zovaný, resp. materializovaný, skôr je dopl­ práva Spoločenstva zo strany vnútroštátnych ňovaný o ďalšie prvky. Základné práva sa tak súdov povinnosť tieto vnútroštátne predpisy, javia ako dodatočné prvky. Tieto sú však resp. opatrenia, neaplikovať, resp. zrušiť. inherentne v dotknutých ustanoveniach Spo­ ločenstva.

64. Pokiaľ okrem toho právna úprava Spo­ ločenstva ponecháva členským štátom pries­ tor na voľnú úvahu, resp. volbu medzi viacerými spôsobmi výkonu, tak musia vyko­ 66. Na záver je potrebné poznamenať, že funkcie základných práv ako výkladového kritéria a ako priameho meradla pri kontrole 40 — Rozsudok vo veci C-25/02, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, body 28 a 42, a z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 90. 41 — Porovnaj okrem iného rozsudok z 20. mája 2003, Österrei­ chischer Rundfunk a i., spojené veci C-465/00, C-138/01 42 — Pozri rozsudok z 10. apríla 2003, Steffensen, C-276/01 Zb. a C-139/01, Zb. s. 1-4989, bod 93. s. 1-3735, body 60, ako aj 96 a nasl.).

68. V tejto súvislosti je potrebné vo všeo­ becnosti vopred povedať, že Súdny dvor už vo svojej predchádzajúcej judikatúre odmieta 70. Odmietnutie zamerania práva Spoločen­ platnosť námietok, ktoré sú založené na stva na vnútroštátne ustanovenia vo veci vnútroštátnom ústavnom práve, ktoré odpo­ základných práv je však potrebné súčasne ruje platnému právu Spoločenstva. 4 4 relativizovať do tej miery, ako na jednej strane základné a ľudské práva uznané ako všeobecné zásady práva Spoločenstva čerpajú svoj obsah — ako vyplýva z vyššie uvedenej 43 — V rozsudku vo veci C-274/99 P (už citovaný v poznámke pod čiarou 17), body 37 až 64, v ktorom okrem iného išlo o otázku, či bol pán Connolly poškodený rozhodnutím Komisie použitím článku 17 ods. 2 rokovacieho poriadku vo svojom práve na slobodu prejavu Súdny dvor najprv vyložil obsah základného práva na slobodu prejavu, ako je to 45 — Rozsudok zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsge­ zakotvené v článku 10 EDĽPS, a potom preskúmal, či je sellschart, 11/70, Zb. s. 1125, bod 3. Tieto úvahy podnietili sporné rozhodnutie v súlade s článkom 17 ods. 2 rokovacieho vývoj autonómnej právnej ochrany základných práv Spolo­ poriadku vykladaného vo svetle tohto základného práva. čenstva, resp. predstavuje formulácia primeranej ochrany základných práv Spoločenstva predpoklad pre akceptovanie 44 — Porovnaj okrem iného rozsudky zo 4. februára 1959, Stork/ bezpodmienečnej prednosti práva Spoločenstva, čo je zrejmé Hohe Behörde, 1/58, Zb. s. 45, a z i . apríla 1965. Sgarlata a i./ pri pohľade na oba rozsudky „Solange" nemeckého Bunde­ Komisia, 40/64, Zb. s. 296. sverfassungsgericht.

73. V prejednávanej veci je teda potrebné určiť, či je možné sa dovolávať ochrany ľudskej dôstojnosti, ktorá je upravená v nemeckej ústave, v súvislosti s odôvodnením sporného poriadkového opa­ trenia alebo či je vďaka prípadnej existencii 71. Pri pohľade na prejudiciálnu otázku príslušnej záruky v práve Spoločenstva nutná z vyššie uvedeného vyplýva, že zistené korekcia na úrovni práva Spoločenstva. Táto obmedzenie voľného pohybu služieb nemôže otázka opäť predpokladá rozbor pojmu byť automaticky odôvodnené ochranou oso­ ľudská dôstojnosť. bitných základných práv zaručených v ústave členského štátu. Skôr je potrebné skúmať, do akej miery môže byť toto obmedzenie odôvodnené z dôvodov, ktoré právo Spolo­ čenstva uznáva, ako najmä ochranou verej­ ného poriadku. Spoločné právne chápanie členských štátov týkajúce sa ochrany verej­ ného poriadku nepredstavuje predpoklad iii) Ľudská dôstojnosť v práve Spoločenstva takéhoto odôvodnenia.

— Črty ľudskej dôstojnosti ako právneho pojmu

78. Ako podklady na toto hodnotenie je možné uviesť rôzne náboženské, filozofické, resp. ideologické, odôvodnenia. 5 0 Ľudská dôstojnosť je zakorenená celkom hlboko vo vzniku obrazu človeka v európskom kultúr­ 76. Ako základný výraz toho, čo prináleží nom prostredí, ktoré chápe človeka ako človeku už len na základe jeho ľudskosti, bytosť obdarenú schopnosťou samostatne substrát a východisko všetkých ľudských konať a schopnosťou sebaurčenia. Na základe práv, ktoré sa z neho čerpajú, súčasne je jeho schopnosti k vlastnej, slobodnej tvorbe perspektívnym styčným bodom ľudských vôle je subjektom a nesmie byť degradovaný práv, vo vzťahu ku ktorému je potrebné tieto na vec, objekt. 5 1 práva chápať a vykladať. V tejto súvislosti sa napr. v nemeckej náuke o základných prá­ vach o ľudskej dôstojnosti hovorí ako o „základnom ústavnom princípe" ľudských práv. 48

79. Zo vzťahu pojmu dôstojnosti k pojmu sebaurčenia a slobode človeka, ktorý je vyjadrený v tomto koncepte, vyplýva dôvod, prečo sa myšlienka dôstojnosti človeka často

82. Idea ochrany ľudskej dôstojnosti sa stala súčasťou medzinárodného, ako aj vnútro­ štátneho pozitívneho práva predovšetkým v súvislosti s hnutím za ľudské práva v druhej polovici 20. storočia, pričom toto 80. Ďalej s ideou ľudských práv všeobecne prijatie sa prejavilo vo veľmi odlišných a ľudskej dôstojnosti osobitne súvisí aj idea formách. Tak obsahujú Všeobecná deklarácia rovnakej hodnoty všetkých ľudí, pričom sa ľudských práv z 10. decembra 1948, ako aj často hovorí o pojme „égale dignité", ktorý oba medzinárodné dohovory OSN zahrnuje oba koncepty. 53 o občianskych a politických právach, resp. o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach vo svojich preambułach prihlásenie sa k ľudskej dôstojnosti, ktorá je vlastná všetkým ľuďom, ako základu ľudských práv bez toho, že by však ľudská dôstojnosť ako taká bola zakotvená ako osobitné ľudské právo. V EDĽPS — ktorý vo svojej preambule odkazuje na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv — však ľudská dôstojnosť vôbec nie je výslovne uvedená. Podľa judikatúry Európ­ skeho súdu pre ľudské práva (ďalej len 81. Všetky (osobitné) ľudské práva však „ESĽP") je ale dodržiavanie ľudskej dôstoj­ nakoniec slúžia ako prejav a zvláštne formy nosti a slobody „základom a východiskovým ľudskej dôstojnosti k uskutočňovaniu motívom dohovoru". 5 4 a ochrane ľudskej dôstojnosti, čo ma vedie k otázke, v akom vzťahu je ľudská dôstojnosť k osobitným ľudských právam, resp. či pri ľudskej dôstojnosti ide o všeobecnú zásadu, princíp hodnotenia alebo samostatné základné právo, ktoré môže byť predmetom skúmania zo strany súdu.

87. Pokiaľ ide o ľudskú dôstojnosť v práve Spoločenstva, treba určiť, že v platnom primárnom práve nie je výslovne (písomne) nikde uvedená. Aspoň, v niektorých právnych 85. Podstatným dôvodom toho by mohlo a k t o c h s e k u n d á r n e h o práva — byť, že ľudská dôstojnosť získava konkrétnejší v odôvodneniach nariadenia (EHS) 57 obsah až jej formulovaním v jednotlivých č. 1612/68 a v článku 12 smernice 58 základných právach a funguje vo vzťahu 89/552/EHS - sa však na ľudskú dôstoj­ k nim ako hodnotiace a výkladové kritérium. nosť poukazuje, a tak sa v tejto súvislosti Pojem ľudskej dôstojnosti ako takej je totiž dostala do judikatúry. 59

55 — V prípade prieskumu úlohy ľudskej dôstojnosti vo vnútro­ 57 — „Keďže právo na slobodu pohybu sa má uplatňovať štátnych ústavách členských štátov pozri Meyer (už citovaný objektívne, slobodne a dôstojne." v poznámke pod ćiarou 53). 48 a nasl.: v prípade odvolaní sa 58 — „Televízna reklama nesmie porušovať ľudskú dôstojnosť." v ústavných poriadkoch pozri aj Rau/Schorkopf, „Der EuGH und die Menschenwürde", NIW, 2002, s. 2448 (s. 2449). 59 — Porovnaj okrem iného rozsudky z 9. júla 1997, De Agostini a i, spojené veci C-34/95, C-35/95 a C-36/95, Zb. s. I-3843, 56 — Pozri k tomu okrem iného Brugger, už citovaný v poznámke bod 31, a zo 17. septembra 2002 vo veci C-413/99, už pod čiarou 46, 9 a nasl. citovaný v poznámke pod čiarou 33, bod 59.

I - 9633

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-36/02

88. V niektorých prípadoch poukázal Súdny smernice predstavuje inštrumentalizáciu dvor, resp. poukázali jeho generálni advokáti, žijúcej ľudskej hmoty, ktorá predstavuje nezávisle od toho na ľudskú dôstojnosť, a to porušenie ľudskej dôstojnosti. Súdny dvor vždy v súvislosti so zásadou rovnosti, resp. k tomu uviedol: „Je úlohou Súdneho dvora, zákazu diskriminácie, teda v prepojení rov­ aby zaistil v rámci kontroly súladu aktov nosť — dôstojnosť, resp. „égale dignité". 60 orgánov so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva rešpektovania ľudskej dôstoj­ nosti a základného práva na nedotknuteľnosť osoby." Súdny dvor zamietol následne exi­ stenciu akejkoľvek protiprávnosti v súvislosti s porušením ľudskej dôstojnosti. 63

I - 9634

OMEGA

v nemeckej verzii rozsudku 64 , ale toto ľudskej dôstojnosti podľa nemeckej ústavy chápanie nemá oporu v ostatných jazykových a obsahu záruky ľudskej dôstojnosti podľa verziách vrátane rokovacieho jazyka (holand­ práva Spoločenstva. čina), v ktorých sa bez výnimky hovorí bez príslušného rozlišovania o „základnom práve" na dodržiavanie ľudskej dôstojnosti.

93. Ponúka sa teda posúdenie sporného 91. Súdny dvor chápe ľudskú dôstojnosť vnútroštátneho opatrenia na základe práva v širšom zmysle65, rovnako ako je to aj Spoločenstva. Táto kontrola predpoldadá v článku 1 Charty základných práv Európskej výklad použitej skutkovej podstaty odôvod­ únie . Tento článok znie: „Dôstojnosť nenia verejného poriadku členským štátom, človeka je nedotknuteľná. Je potrebné ju ktorá odpovedá významu a dosahu ľudskej dodržiavať a chrániť." [neoficiálny preklad] dôstojnosti v právnom poriadku Spoločen­ stva. Významným sa v tejto súvislosti zdá, že ochrana ľudskej dôstojnosti sa uznáva ako všeobecná právna zásada — a tým ako súčasť primárneho práva. Ako je z toho možné vyvodiť, Súdny dvor teda nesmie pripustiť, pokiaľ je to možné, žiadny výklad základných slobôd, ktorý členský štát núti povoliť akty alebo konanie, ktoré porušujú ľudskú dôstoj­ — Závety s ohľadom na uvedenú vec nosť, resp. inými slovami, musí byť možné zahrnúť do výnimky verejného poriadku úvahy, ktoré sa týkajú právnej hodnoty, ktorej ochranu a dodržovanie ukladá samo právo Spoločenstva.

92. Na základe povahy pojmu ľudskej dôstoj­ nosti, ktorú je potrebné rozviesť, nebude Súdny dvor v uvedenom prípade môcť — inak než je tomu v rozsudku Schmidberger — postaviť na jednu úroveň obsah záruky

skej dôstojnosti a ktorý sa týkal aktivity tzv. — Pojem verejný poriadok „hádzania trpaslíkov", ktorou si sťažovateľ malého vzrastu zarábal na živobytie. K otázke, či tento zákaz predstavuje neprí­ pustnú diskrimináciu v zmysle článku 26 tohto dohovoru, Výbor určil, že uskutočnené rozlišovanie — a síce medzi osobami malého 96. Judikatúra Súdneho dvora k pojmu vzrastu a osobami, ktoré nie sú malého verejný poriadok — ako pojmu práva Spolo­ vzrastu — sa zakladá na objektívnych dôvo­ čenstva — je charakteristická jednak snahou doch a nemá za cieľ diskrimináciu. Na o vytvorenie rovnováhy medzi nutným podporu svojich úvah uviedol v tejto súvi­ obmedzením výnimiek zo základných slo­ slosti, že „zmluvný štát v prejednávanom bôd, ktoré sú garantované primárnym prá­ prípade tvrdil, že zákaz hádzania trpaslíkov, vom a s nimi spojenými možnosťami odô­ vykonávaného sťažovateľom, nie je zneužíva­ vodnenia a jednak voľnou úvahou členských júcim opatrením, ale že bol nevyhnutný štátov. z dôvodov verejného poriadku, čo poukazuje na úvahy o ľudskej dôstojnosti, ktoré sú zlučiteľné s cieľmi uvedeného dohovoru" 6 7 .

97. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty „v podstate naďalej slobodne podľa svojich vnútroštátnych potrieb môžu určovať, čo vyžaduje verejný poriadok a bezpečnosť" 68.Navyše Súdny dvor uznal, že osobitné okolnosti, ktoré by mohli odô­ iv) Výklad pojmu verejný poriadok pri vodňovať odvolanie sa na pojmy verejnej zohľadnení významu a rozsahu ľudskej bezpečnosti a poriadku, môžu byť odlišné dôstojnosti „od krajiny ku krajine a v závislosti od času, takže je teda v tomto ohľade potrebné príslušným vnútroštátnym orgánom priznať určitý priestor pre voľnú úvahu v rámci 69 Zmluvou stanovených hraníc" .

100. Vyššie uvedená judikatúra v tomto prípade znamená, že odôvodnenie zisteného obmedzenia slobody poskytovania služieb z dôvodov verejného poriadku prichádza do úvahy iba v prípade, keď poriadkovým opatrením zakázaný variant hry znamená 99. Toto posúdenie, ktoré vykoná Súdny skutočné a dostatočne závažné ohrozenie dvor, vedie najmä k tomu, že nie každé základného záujmu spoločnosti. porušenie vnútroštátnych právnych predpi­ sov je potrebné hodnotiť ako porušenie verejného poriadku. Súdny dvor skôr vyža­ duje „skutočné a dostatočne závažne ohro­ zenie, ktoré sa týka základného záujmu spoločnosti" 71. Existenciu takéhoto ohroze­ nia je možné vylúčiť najmä vtedy, keď sú 101. Pri uskutočnení tohto hodnotenia patrí dôvody — odlúčené od ich pôvodnej funkcie vnútroštátnym orgánom priestor pre voľnú — v skutočnosti uplatňované na čisto úvahu. Súdny dvor to vyjadruje aj tým, že hospodárske ciele. 72 Rovnako obmedzene určuje, že „právo Spoločenstva nepredpisuje môže členský štát prijať opatrenia voči členským štátom v prípade posúdenia spô­ štátnemu príslušníkovi iného členského štátu sobu správania sa, ktoré sa môžu považovať „kvôli správaniu sa, ktoré by pre príslušníka v rozpore s verejným poriadkom, jednotnú prv uvedeného členského štátu nemalo za stupnicu hodnôt 74 .

102. Z judikatúry možno vyvodiť, že Súdny 104. Pokiaľ je zachovanie ľudskej dôstojnosti dvor priznáva členským štátom priestor pre použité členským štátom na odôvodnenie voľnú úvahu najmä v oblastiach, ktoré sú osobitného ohrozenia, je potrebné určiť, že citlivé z hľadiska svetonázorových úvah alebo ľudská dôstojnosť bez pochýb patrí ktoré sú spojené s osobitnými spoločenskými k základným záujmom spoločnosti, ktorá sa hrozbami pre spoločnosť. Tak ponechal na zaviazala chrániť a dodržiavať základné zváženie členského štátu vzhľadom na oso­ práva. bitné spoločenské následky a hrozby hazard­ ných hier, do akej miery „chce na svojom území poskytnúť ochranu v oblasti lotérií a iných hazardných hier". 75 Ako už Komisia správne uviedla, potvrdzuje to, že dôvody odôvodnenia ponechávajú členským štátom priestor pre rozhodnutia o hodnotách, resp. rozhodnutia na základe voľnej úvahy. 105. Z metodického ohľadu je potrebné poznamenať, že predpoklad ohrozenia základného záujmu spoločnosti závisí od vnútroštátneho posudzovania hodnôt dot­ knutého štátu. Prípadné spoločné chápanie členských štátov sa nezohľadňuje. 77

I - 9638

OMEGA

107. V uvedenej veci nie je možné spoločné 110. K pochybnostiam, ktoré boli vyjadrené chápanie členských štátov vidieť v konkrétnej o právnom základe poriadkového opatrenia — vnútroštátnej — podobe ochrany ľudskej vo vnútroštátnom práve, stačí zistenie, že dôstojnosti — v tomto prípade s vyústením zákonná možnosť obmedzovať záldadné slo­ do sporného poriadkového opatrenia, ale body, ktoré sú zakotvené v Zmluve, je právu v zásadnej zhode týkajúcej sa hodnôt pri Spoločenstva cudzia. Otázka, či je právny pohľade na postavenie ľudskej dôstojnosti základ poriadkového opatrenia určený dosta­ v hodnotovom rebríčku v danom vnútro­ točne sa riadi vnútroštátnym právom. štátnom práve a v práve Spoločenstva.

108. Okolnosti, ktoré sprostredkoval vnú­ troštátny súd, hovoria pri zohľadnení základ- ného významu ľudskej dôstojnosti v právnom poriadku Spoločenstva v prospech uznania uplatňovaného závaž­ ného ohrozenia základných záujmov spoloč­ 111. Vhodnosť poriadkového opatrenia, nosti. Tak patrí k skutkovým zisteniam o ktoré ide, odstrániť zistené závažné ohro­ v rozhodnutí o začatí prejudiciálneho kona­ zenie záujmov spoločnosti nebola spochyb­ nia aj to, že prevádzkovanie hry spoločnosťou nená ani v písomnej a ani v ústnej časti Omega pobúrilo verejnú mienku. konania. Z právneho hľadiska je potrebné spomenúť odmietnutie spôsobu správania alebo posky­ tovania služieb, ktoré predstavujú alebo podporujú násilie, odôvodnené ochranou a dodržiavaním ľudskej dôstojnosti. 80

109. Je nesporné, že poriadkové opatrenie predstavuje opatrenie, ktoré je použiteľné bez rozdielu. 112. O nutnosti zákazu kvôli odstráneniu ohrozenia verejného poriadku, najmä s ohľadom na chránenú hodnotu ľudskej dôstojnosti, by tak isto nemala existovať 80 — Pri preskúmaní, ći vnútroštátne orgány vykonali voľnú úvahu pochybnosť. Poriadkový orgán právom zdô­ prípustným spôsobom z hľadiska práva Spoločenstva, nemôžu niektoré okolnosti zostať bez povšimnutia. V tejto razňuje, že sporné poriadkové opatrenie iba súvislosti treba poukázať na citlivosť vnútroštátnej verejnej mienky po masovej streľbe na erfurtskom gymnáziu 26. apríla zakázalo variant hry, takže existencia mier­ 2002. nejšieho prostriedku nie je zrejmá.

I - 9640