C-39/02

MÆRSK OLIE & GAS

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 13. júla 2004 1

1. Na základe Medzinárodného dohovoru majú ustanovenia článku 21 Bruselského o obmedzení zodpovednosti vlastníkov dohovoru týkajúce sa prekážky začatého námorných lodí, uzavretého v Bruseli konania uplatniť na predmetnú vec. Pýta sa 10. októbra 1957 2 ,môže vlastník lode tiež, či uznesenie vydané na návrh účastníka dosiahnuť, aby bola jeho zodpovednosť za konania, ktorým holandský súd povolil určité námorné škody obmedzená na sumu vytvorenie fondu obmedzujúceho zodpoved­ stanovenú týmto dohovorom. V danej veci nosť, je rozhodnutím v zmysle článku 25 vlastníci lode podali na súde v Holandsku, Bruselského dohovoru a v akej miere môže v mieste registrácie ich lode, návrh na začatie byť uznané v Dánsku. konania o obmedzení zodpovednosti, zatiaľ čo poškodený, ktorý tvrdil, že mu škoda bola spôsobená tou istou lod'ou, podal žalobu o náhradu škody na dánskom súde.

I — Právny rámec

2. Na základe toho Højesteret (Najvyšší súd) (Dánsko) predložil Súdnemu dvoru viaceré prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu A — Dohovor z roku 1957 Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone roz- hodnutí v občianskych a obchodných veciach 3. Vnútroštátny súd sa pýta, či sa

1 — Jazyk prednesu: francúzština. 3. Obmedzenie zodpovednosti v námornom 2 — International Transport Treaties, prfl. 1 — 10 (január 1986), práve bolo už oddávna prijaté mnohými s. 81 (d'alej len „dohovor z roku 1957"). 3 — Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32. Dohovor bol zmenený Zmluvou vnútroštátnymi právnymi úpravami ako z 9. októbra 1978 o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska odozva na základnú nevyhnutnosť, že riziká a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Ú. v. ES L 304, s. 1 a — po zmene textu — s. 77 (ďalej len „Bruselský spojené s navigáciou môžu nadobudnúť taký dohovor"). rozmer, že nebudú môcť byť v plnom roz-

5. Ak súhrn pohľadávok vyplývajúcich z tej istej škodovej udalosti prekračuje takto stanovenú hranicu zodpovednosti, môže byť vytvorený fond vo výške sumy zodpovedajú­ cej tejto hranici určený výlučne na úhradu pohľadávok, pri ktorých možno namietať 4. Podľa dohovoru z roku 1957 môže vlast­ obmedzenie zodpovednosti. Prostriedky ník lode obmedziť vlastnú zodpovednosť voči tohto fondu sú vyplatené medzi veriteľov pohľadávkam vyplývajúcim z jedného pomerne k výške ich uznaných pohľadávok. z dôvodov vymenovaných v tomto dohovore, Pravidlá týkajúce sa vytvorenia a rozdelenia ibaže udalosť zakladajúca vznik nároku bola prípadného fondu a všetky procesné pravidlá spôsobená jeho vlastným zavinením. Medzi sa riadia vnútroštátnym právom štátu, týmito pohľadávkami sú uvedené materiálne v ktorom sa fond vytvára. 7 škody spôsobené konaním, nedbanlivosťou alebo zavinením každej osoby, ktorá sa nachádza na palube lode a podieľa sa na jej navigácii. V zmysle článku 7 dohovoru z roku 1957 námietka obmedzenia zodpovednosti neznamená uznanie tejto zodpovednosti. Suma, na ktorú môže vlastník lode obmedziť svoju zodpovednosť, je úmerná nosnosti lode a rovná sa sume, ktorá je výsledkom vynásobenia nosnosti lode sumou, stanove­ 6. Dohovor z roku 1957 bol nahradený nou uvedeným dohovorom podľa povahy dohovorom o obmedzení zodpovednosti spôsobenej škody. Napríklad, ak škodová v oblasti námorných pohľadávok, uzavretým v Londýne 19. novembra 1976 8 .

B — Holandská právna úprava vlastníka lode na obmedzenie zodpovednosti a výške sumy, na ktorú súd predbežne stanovil toto obmedzenie. Rovnako má vlastnil« lode možnosť poprieť pohľadávky. Nesúhlasné stanoviská a námietky sú pred­ ložené súdu, ktorý sa vysloví priamo, alebo následne po neúspešnom pokuse sudcu - 7. Na základe ustanovení platných v čase komisára 1 0 o zmier. Táto fáza sa uzatvára vzniku skutočností podstatných pre rozhod­ vypracovaním, zo strany likvidátora škôd, nutie vo veci samej, holandská právna úprava zoznamu rozdelenia fondu medzi veriteľov, upravovala konanie o obmedzení zodpoved­ ktorých pohľadávky boli uznané. Títo nosti, rozdelené do troch fáz. V prvej fáze posledne spomenutí môžu napadnúť zoznam vlastník lode alebo lodiar predložia návrh na pred súdom. Kým nie sú pohľadávky uplat­ súd v mieste registrácie lode, s označením nené, vlastník lode ťaží z rozhodnutia, ktoré sumy, na výšku ktorej požadujú obmedziť ich mu umožňuje postaviť sa v budúcnosti proti zodpovednosť, ako aj mena a adresy prípad­ každej žalobe spätej s predmetnou udalosťou. ných veriteľov. Pokiaľ tento súd návrhu Proti tomuto rozhodnutiu môže byť podané vyhovie, uznesením predbežne stanoví výšku odvolanie. sumy, na ktorú je obmedzená zodpovednosť navrhovateľa, stanovujúc mu zaplatiť túto sumu zvýšenú o súdne poplatky, alebo zriadiť zábezpeku vo výške tejto sumy. Súd okrem toho určí sudcu - komisára a likvidátora škôd. Uznesenie spolu s návrhom musí byť 9. V priebehu tretej fázy sú veritelia dopo­ doporučeným listom zaslané navrhovateľovi ručeným listom vyzvaní, aby prijali sumu, a veriteľom v ňom uvedeným a okrem toho ktorá im bola priznaná, a sú povinní vymáhať musí byť uverejnené v úradnom vestníku svoje podiely v lehote jedného roka. a v iných novinách. Môže byť napadnuté Následne po rozdelení fondu obmedzenia navrhovateľom alebo veriteľmi, ktorí chcú zodpovednosti je vlastník lode alebo lodiar v tejto fáze dosiahnuť, aby bol návrh zbavený každej ďalšej zodpovednosti za zamietnutý alebo vyhlásený za neprípustný. 9 škodovú udalosť. Proti rozhodnutiu vydanému súdom roz­ hodujúcim o opravnom prostriedku možno podať mimoriadny opravný prostriedok.

„Ak sú podané dve žaloby, ktoré sa zhodujú v predmete, dôvode a účastníkoch konania, na súdy rôznych zmluvných štátov, súd, na ktorý bol podaná žaloba neskôr, je povinný 11. V článku 2 Bruselského dohovoru je z úradnej moci konanie zastaviť v prospech sformulované všeobecné pravidlo, podľa kto­ súdu, na ktorý bola podaná prvá žaloba. rého je daná súdna právomoc štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko. V zmysle článku 5 tohto dohovoru „v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti a kvázi mimozmluvnej zod­ povednosti" [neoficiálny preklad] môže byť osoba žalovaná na „na súdoch podľa miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá Súd, ktorý je povinný konanie zastaviť, môže nárok na náhradu škody", [neoficiálny pre­ konanie iba prerušiť, pokiaľ je právomoc klad] iného súdu namietaná." [neoficiálny preklad]

II — Skutkový stav a konanie vo veci samej 16. Nasledujúci článok 26 stanovuje:

„Rozhodnutia vydané v zmluvnom štáte sa 18. V máji 1985 spoločnosť Mærsk Olie ad uznávajú v ostatných zmluvných štátoch bez Gas A/S (ďalej len „Mærsk") uložila do osobitného konania." [neoficiálny preklad] Severného mora ropovod a plynovod. V priebehu júna 1985 rybárska loď patriaca spoločnosti M. de Haan a W. de Bær, zastupovanej spoločníkmi Martinus de Haane a Willem de Beer (ďalej len „vlastníci lodí"), vykonávala rybolov v oblasti uloženia 17. Článok 27 vymenúva podmienky, za týchto vedení. Mærsk, konštatujúc, že tieto ktorých sa tieto rozhodnutia neuznávajú. vedenia boli poškodené, listom z 3. júla 1985 Tento článok stanovuje : oznámil uvedeným vlastníkom lodí, že ich považuje za zodpovedných za tieto škody, ktorých odstránenie bolo odhadnuté na 1 700 019,00 USD a na 51 961,58 GPB.

„Rozhodnutia sa neuznávajú

19. Vlastníci lodí 23. apríla 1987 podali na Arrondissementsrechtbank Groningen

I - 9665

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-39/02

20. Dňa 20. júna 1987 Mærsk podal proti vlastníkom lodí žalobu o náhradu škody na 23. Rozhodnutím z 27. apríla 1988 Vestre Vestre Landsret (Dánsko) z dôvodu škody Landsret v zmysle článku 21 druhého pod- spôsobenej na vedeniach. odseku Bruselského dohovoru konanie zasta­ vil v prospech holandského súdu. V prvom rade vyhlásil, že rozhodnutia holandských súdov z 27. mája 1987 a zo 6. januára 1988 musia byť považované za súdne rozhodnutia v zmysle článku 25 Bruselského dohovoru, keďže Mærsk mal v priebehu konania mož- nosť brániť sa. Ďalej sa domnieval, že konanie pred holandským súdom a vec, 21. Dňa 24. júna 1987 podal Mærsk opravný ktorá mu bola predložená, majú rovnakých prostriedok proti uzneseniu, ktorým bolo účastníkov konania, rovnaký dôvod vyhovené návrhu na obmedzenie zodpoved- a rovnaký predmet. V tomto smere zdôraznil, nosti vlastníkov lodí, vydanému holandským že obe veci sa týkajú rovnakých skutkových súdom 27. mája 1987, namietajúc nedostatok stavov a že Mærsk mohol v holandskom právomoci tohto súdu. Dňa 6. januára 1988 konaní uplatniť tie isté tvrdenia, aké uviedol holandský odvolací súd potvrdil napadnuté pred ním. Nakoniec tento súd pripomenul,

uznesenie.

že určenie okamihu, v ktorom sú návrhy na začatie konania v zmysle článku 21 Brusel­ ského dohovoru podané na súd, musí byť uskutočnené na základe vnútroštátnych pro­ cesných pravidiel uplatniteľných pred kaž­ dým dotknutým súdom. V zmysle týchto ustanovení sa predpokladá, že holandský súd začal konať v okamihu podania návrhu na 22. Doporučeným listom z 1. februára 1988 začatie konania zo strany vlastníkov lodí, čiže likvidátor škôd stanovený týmto súdom 23. apríla 1987, zatiaľ čo konanie pred doručil advokátovi Mærsk upresnenia týka- dánskym súdom bolo začaté až 20. júna júce sa vyššie uvedeného uznesenia. Listom 1987.

III — Préjudiciable otázky

25. Vlastníci lodí naopak tvrdili, že vzhľa­ dom na článok 21 Bruselského dohovoru bol 27. Højesteret preto rozhodol prerušiť kona­ Vestre Landsret povinný zastaviť konanie nie a položiť Súdnemu dvoru tieto préjudi­ o návrhu spoločnosti Mærsk. Tvrdia, že tak ciable otázky: holandská právna úprava, ako aj článok 6a Bruselského dohovoru priznávajú Arrondis­ sementsrechtbank Groningen právomoc roz­ hodnúť v merite veci týkajúcej sa zodpoved­ nosti, že Mærsk bol veriteľom vo veci pred­ loženej tomuto súdu a že sa odvolal proti uzneseniu tohto súdu. Dodatočne vlastníci „1) Vzťahuje sa článok 21 dohovoru na lodí uvádzajú, že rozhodnutie, ktorým bolo konanie smerujúce k vytvoreniu fondu ukončené konanie pred Arrondissement­ obmedzujúceho zodpovednosť, začaté srechtbank Groningen, predstavuje súdne na návrh vlastníka lode, ak sa v návrhu

I - 9667

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER - VEC C-39/02

menovite uvádza ten, kto by mohol byť vyššieho stupňa opravný prostriedok dotknutý ako prípadný poškodený? v otázke právomoci bez toho, aby namietal nedoručenie písomnosti?"

2) Je rozhodnutie nariaďujúce vytvorenie fondu obmedzujúceho zodpovednosť IV — Rozbor podľa holandských procesných pred­ pisov účinných v roku 1986 súdnym rozhodnutím v zmysle článku 25 uve­ deného dohovoru?

tom na návrh vlastníkov lodí na holandskom vedie k názoru, že autori dohovoru nechceli súde, a konaním o žalobe o náhradu škody, obmedziť uplatniteľnosť ustanovení týkajú­ podanej zo strany Mærsk na dánskom súde, cich sa prekážky začatého konania na splnené podmienky stanovené týmto člán­ niektoré osobitné konania, ale že práve kom. Prvú prejudiciálnu otázku treba teda naopak, chceli tam zoširoka zahrnúť všetky chápať v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa druhy konaní, ktoré môžu byť začaté pred v podstate pýta, či konanie smerujúce k vnútroštátnymi súdnymi orgánmi nezávisle vytvoreniu fondu obmedzujúceho zodpoved­ od ich formy alebo ich kvalifikácie vo nosť, ako to, ktoré bolo v predmetnej veci vnútroštátnom práve. Táto analýza nachádza začaté na návrh vlastníkov lodí prostredníc­ potvrdenie aj v ostatných jazykových tvom návrhu na začatie konania na základe verziách, v ktorých má príslušný termín holandského práva, týkajúce sa menovite rovnako všeobecný význam. 11 Okrem toho možného poškodeného, a žaloba o náhradu vieme, že Bruselský dohovor má za cieľ škodu podaná týmto poškodeným proti zabezpečiť medzi zmluvnými štátmi voľný vlastníkom lodí, predstavujú v zmysle článku pohyb rozsudkov a že ako je spomenuté 21 Bruselského dohovoru návrhy podané Súdnym dvorom 12 v ustálenej judikatúre, tými istými účastníkmi konania, majúce článok 21, rovnako ako ostatné ustanovenia rovnaký predmet a dôvod. tohto dohovoru týkajúce sa prekážky zača­ tého konania a súvisiacich konaní, smeruje v čo najširšej miere k zabráneniu tomu, aby boli v rôznych štátoch vydané nezlučiteľné súdne rozhodnutia v tej istej namietanej veci. Je hneď od začiatku zameraný na vylúčenie situácií, v ktorých rozhodnutie vydané zmluvným štátom nemôže byť uznané v inom zmluvnom štáte, keďže je nezluči­ teľné s rozhodnutím týkajúcim sa tých istých účastníkov konania, vydaným v tomto dru­ hom štáte. Berúc do úvahy tento cieľ, Súdny dvor vyhlásil, že uvedený článok 21 musí byť predmetom extenzívneho výkladu, ktorý zahŕňa všetky prípady prekážky začatého konania 13 a že pre potvrdenie takéhoto prípadu postačuje, aby boli splnené pod- 30. Predbežne sa mi zdá byť nesporným, že na konanie smerujúce k vytvoreniu fondu obmedzujúceho zodpovednosť, ako je to stanovené v holandskej právnej úprave plat­ nej v čase vzniku skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci samej, sa vzťahuje vyššie spomenutý článok 21. Ani tento článok, ani žiadne iné ustanovenie Brusel­ 11 — Odkazujem predovšetkým na termíny „Klagen" v nemeckej verzii, „vorderingen" v holandskej verzii, „domande ského dohovoru nedefinujú druh konaní v talianskej verzii, „proceedings" v anglickej verzii, „deman­ das" vo verzii španielskej, „ acções" v portugalskej a „krav" alebo sporov patriacich do oblasti jeho v dánskej verzii. pôsobnosti. Podľa francúzskej verzie sa tento 12 — Rozsudky z 8. decembra 1987, Gubisch Maschinenfabrik, článok uplatňuje na „návrhy" predložené 144/86, Zb. s. 4861, bod 8; z 27. júna 1991, Overseas Union Insurance a i., C-351/89, Zb. s. I-33I7, bod 16; zo 6. decembra súdom. Použitie termínu „návrhy", ktorý 1994, Tatry, C-406/02, Zb. s. 1-5439, bod 32, a z 9. decembra 2003, Gasser, C-116/02, Zb. s. 1-14693, bod 41. má vo francúzštine veľmi všeobecný význam 13 — RozsudokOverseas Union Insurance a i., u i citovaný, bod 16.

32. Je preto potrebné preskúmať, či toto konanie začaté v predmetnej veci zo strany vlastníkov lodí návrhom, týkajúcim sa meno­ vite prípadného poškodeného, a žaloba o náhradu škody podaná týmto poškodeným 31. Zo znenia uvedeného článku 21 a z cieľa proti vlastníkom lodí, majú trojnásobnú ním sledovaného možno teda vyvodiť, že k zhodu v účastníkoch konania, dôvode tomu, aby mal Bruselský dohovor plnú a predmete. účinnosť a aby sa v čo najširšej miere zabránilo vydávaniu nezlučiteľných rozhod­ nutí v rôznych štátoch, stačí, že je na súd skutočne podaný návrh smerujúci k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktoré môže mať právne účinky a následky vo vzťahu k tretej osobe, dotknutej týmto návrhom. Konanie smerujúce k vytvoreniu fondu obmedzujú­ 33. Zo znenia článku 21 Bruselského doho­ ceho zodpovednosť, ako to, ktoré je upravené voru vyplýva, že tieto tri podmienky sú holandskou právnou úpravou, spĺňa podľa kumulatívne. Postačuje teda, že jedna môjho názoru tieto požiadavky. Toto kona­ z nich nie je splnená, aby medzi dvoma nie je totiž zamerané na to, aby prostredníc­ vecami nešlo o prekážku začatého konania. tvom súdneho rozhodnutia bolo umožnené Ako uvidíme ďalej 16, domnievam sa, že dve vlastníkovi lode alebo lodiarovi obmedziť ich predmetné konania nemajú rovnaký dôvod zodpovednosť za prípadné škody spôsobené ani predmet. No vzhľadom na znenie pre- loďou voči jednému alebo viacerým verite­ judiciálnej otázky a odôvodnenie rozhodnu­ ľom na sumu, určenú na základe ustanovení tia, ktorým Vestre Landsret zastavil konanie, dohovoru z roku 1957 tak, aby títo veritelia sa domnievam, že pre vnútroštátny súd môže nemohli za tú istú škodovú udalosť požado­ byť užitočné preskúmať aj pojem „tí istí vať od vlastníka lode iné sumy než tie, ktoré účastníci konania", ako to okrem toho urobili im môžu byť priznané v rámci tohto konania. všetci vedľajší účastníci konania. Následne toto konanie smeruje k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktoré môže mať právne následky vo vzťahu k tomuto alebo týmto veriteľom. Konanie sledujúce vytvore­ 15 — Nie je isté, že toto konanie môže existovať v rámci dohovoru nie fondu obmedzujúceho zodpovednosť, uzavretého v Londýne 19. novembra 1976, pretože v zmysle článkov 10 — 12 tohto dohovoru sa obmedzenia zodpoved­ ako to, ktoré bolo začaté v predmetnej veci, nosti nemožno viac dovolávať preventívne, ako je to v rámci dohovoru z roku 1957, ale jedine v rámci obrany voči žalobe o náhradu škody. Návrh na zriadenie fondu obmedzujúceho zodpovednosť môže byť podaný na súde, na ktorom bola podaná žaloba o náhradu škody, alebo na akomkoľvek príslušnom štátnom orgáne, pred ktorým toto konanie 14 — Rozsudky už citované Gubisch Maschinenfabrik, bod 14, začalo. a Overseas Union Insurance a i., body 15 — 18. 16 — Body 40 - 46.

34. Otázka, k t o r á sa p r e d k l a d á v predmetnom spore je, či Mærsk má byť považovaný za účastníka konania o obmedzení zodpovednosti z jedno­ duchého dôvodu, že je dotknutý prí­ slušným návrhom, aj keď mu bol tento doručený až po vydaní uznesenia holand­ 35. Na rozdiel od toho, čo uviedol Vestre ským súdom 27. mája 1987. Videli sme, že Landsret a od postoja zaujatého Spojeným v súlade s platnou holandskou právnou kráľovstvom, otázka, či by bol Mærsk pova- úpravou konanie nie je v prvej fáze sporové žovaný za účastníka konania o obmedzení a stáva sa takým len v druhej fáze, následne zodpovednosti z jediného dôvodu, že bol po vydaní uznesenia, ktoré rozhoduje označený v návrhu na obmedzenie zodpo­ o návrhu na obmedzenie zodpovednosti, vednosti, nebude podľa môjho názoru zod­ keď je s a m o t n é u z n e s e n i e spolu povedaná na základe vnútroštátnej právnej s príslušným návrhom na začatie konania úpravy, v súlade so smerovaním Súdneho doručené veriteľom v ňom označeným. Ide dvora prijatým v už citovanom rozsudku preto o stanovenie, či, ako to tvrdia vlastníci Zeiger 18. V už citovaných rozsudkoch lodí, holandská vláda a vláda Spojeného Gubisch Maschinenfabrik 1 9a Tatry 20 Súdny kráľovstva, skutočnosť, že Mærsk je dotknutý dvor vyhlásil, že vezmúc do úvahy cieľ návrhom na obmedzenie zodpovednosti, mu Bruselského dohovoru, pojem „rovnakí priznáva status účastníka konania účastníci konania", ako aj pojmy „rovnaký o obmedzení zodpovednosti už od nesporo- vej fázy tohto konania, alebo či naopak, ako tvrdí Mærsk a Komisia Európskych spolo­ čenstiev, táto spoločnosť nadobudla status 17 - Rozsudok zo 7. júna 1984, Zeiger, 129/83, Zb. s. 2397, bod 14. 18 — V uvedenom rozsudku Súdny dvor vyhlásil, że ciánok 21 účastníka konania iba následne po doručení Bruselského dohovoru bude vykladaný v tom zmysle, že za uznesenia a príslušného návrhu na začatie „súd, ktorý zaŕal konať ako prvý" sa musí považovať súd, na ktorom boli predovšetkým splnené podmienky, ktorým je konania, alebo prípadne od okamihu, kedy podriadená definitívna prekážka začatého konania, a že tieto podmienky musia byť posúdené na základe vnútroštátneho podala opravný prostriedok proti tomuto práva každého z dotknutých súdov (bod 16). Podľa mojej uzneseniu. Inými slovami, ide o zistenie, či mienky táto odpoveď piati pre prípad, keď na dvoch súdoch boli p o d a n é návrhy na začatie sporových konaní. taký návrh na začatie konania, aký bol V predmetnej veci ide o zistenie, či za podobného pred­ pokladu preváži okamih, kedy súd obdrží návrh na začatie podaný vlastníkmi lodí na holandskom súde, Konania, alebo okamih, kedy bude tento návrh doručený vedie k tomu, že na daný súd bol v zmysle žalovanému. 19 - Bod 11. článku 21 Bruselského dohovoru podaný 20 - Bod 30.

dôvod" a „rovnaký predmet" musia byť Spoločenstva, ktorej dodržiavanie zabezpe­ považované za autonómne. Bol by som čuje Súdny dvor. Súdny dvor vyhlásil, že náchylný domnievať sa, že toto pravidlo práve podľa Bruselského dohovoru nesmie neslúži iba pre posúdenie pojmu zhodnosti, byť cieľ voľného pohybu rozsudkov dosiah­ ale že sa musí uplatniť aj pre zistenie nutý pri porušení základných práv, ktoré okamihu, od uplynutia ktorého dotknuté tvoria neoddeliteľnú časť práva Spoločenstva, subjekty nadobudli status účastníka konania akým je právo na obhajobu. 22 Táto judika- v každom z predmetných sporov. Tieto dva túra vypracovaná v rámci výkladu článku 27 aspekty sa mi totiž zdajú úzko spojené, keďže uvedeného dohovoru týkajúceho sa podmie­ posúdenie zhodnosti účastníkov konania nok, za ktorých môže štát odmietnuť uznať v oboch sporoch závisí od skutočnosti, či na svojom území rozhodnutie vyhlásené dotknuté subjekty musia byť považované za v inom zmluvnom štáte, by mohla byť účastníkov dvoch vyššie spomenutých prenesená do rámca článku 21. Totiž stano­ konaní. Domnievam sa preto, že Súdny dvor venie toho, ktorý súd začal konať ako prvý, je príslušný definovať kritériá, podľa ktorých nie je bez následkov pre situáciu každého budú musieť dotknuté vnútroštátne súdy z účastníkov konania, vezmúc do úvahy posúdiť túto poslednú otázku. povinnosť súdu, ktorý začal konať ako druhý, zastaviť konanie. V tomto ohľade treba pripomenúť, že v zásade sa rozhodovanie súdu v mieste bydliska žalovaného, potvrdené článkom 2 Bruselského dohovoru, zakladá na názore, podľa ktorého je vo všeobecnosti zložitejšie brániť sa pred súdom cudzieho štátu ako pred súdmi iného mesta štátu, v ktorom sa nachádza bydlisko. 23 Na tejto úvahe stojí väčšina právnych noriem o priamej právomoci vyjadrených v Bruselskom dohovore. Mohlo by sa preto z toho vyvodiť, že pojem účastník konania v zmysle článku 21 je podriadený pod­ mienke, že dotknutý subjekt má právo brániť sa, to znamená že je žalovaným v sporovom konaní. V cieľoch a smerovaní tohto článku nenachádzam nevyhnutné dôvody, ktoré by 36. Pokiaľ ide o určenie týchto kritérií, mohli nabádať k odmietnutiu tejto požia­ domnievam sa, že by nemalo viesť davky. Potreba môcť presne stanoviť okamih, k definícii pojmu účastníka konania, ktorá od ktorého začal každý z dotknutých súdov by sa mohla zdať ako odporujúca voči zárukám potvrdeným v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v článku 47 Charty základných ľudských práv EÚ, vyhlásenej 21 — Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, C-185/95 P, Zb. s. 1-8417, body 20 a 21, ako aj z 11. januára 2000, Holandsko a van der Wal/Komisia, spojené veci s. 1), v zmysle ktorých má každý právo na C-174/98 P a C-189/98 P, Zb. s. 1-1, bod 17. spravodlivé súdne konanie. Podľa ustálenej 22 — Rozsudok z 11. júna 1985, Debaecker a Plouvier, 49/84, Zb. s. 1779, bod 10, ako aj z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, judikatúry právo každej osoby na spravodlivý Zb. s. I-1935, bod 43. proces, ktoré vychádza z týchto základných 23 — Pozri správu pána Jenarda o Bruselskom dohovore, nazývanú „správa Jenard" (U. v. ES C 59, 1979, s. 1, predovšetkým práv, predstavuje všeobecnú zásadu práva s. 10).

38. Takéto poňatie by okrem toho pred­ stavovalo výhodu súladu s definíciou pojmu „úkon, ktorým sa začína konanie", ktorú Súdny dvor vypracoval v rámci článku 27 bod 2 Bruselského dohovoru 26 o konaní o zaplatenie pohľadávky v nemeckom a talianskom právnom poriadku. Tak ako v holandskom konaní o obmedzení zodpo­ vednosti, tieto konania o zaplatenie pohľa­ dávky pozostávajú z nesporovej fázy, po ktorej nasleduje fáza sporová. Týmito dvoma konaniami môže veriteľ získať voči dlžníkovi príkaz na zaplatenie pohľadávky na základe 37. Z toho vyvodzujem, že v takom konaní, žaloby, ktorá nebola oznámená druhej ako je konanie o obmedzení zodpovednosti strane. Príkaz na zaplatenie pohľadávky upravené holandskou právnou úpravou plat­ a žaloba sú potom doručené alebo oznámené nou roku 1986, musí po prvej fáze konania dlžníkovi, ktorý má určitú lehotu na pred­ s jediným účastníkom nasledovať fáza spo­ loženie n e s ú h l a s n é h o stanoviska. rová, a až potom, keď sú splnené formality V rozsudkoch zo 16. júna 1981 Klomps 27 smerujúce k zapojeniu do konania osoby a z 13. júla 1995 Hengst Import 2 8 Súdny alebo osôb, označených autorom samotného dvor vyhlásil, že pojem „úkon, ktorým sa návrhu na začatie konania, môžu byť táto začína konanie" v zmysle článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru sa vzťahuje na akt alebo akty, ktorých oznámenie alebo doru­ 24 — Rozsudok 7. 8. mája 2003, Ganlner Electronic, C-111/01, Zb. čenie žalovanému umožňuje tomuto žalova­ s. I-4207, bod 30. nému uplatniť svoje práva predtým, než je 25 — Je potrebné zdôrazniť, że nariadenie Rady (ES) ć. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone vydané vykonateľné rozhodnutie. Z čoho rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú v. ES L 12, s. 1), ktoré od 1. marca 2002 nahrádza Bruselský Súdny dvor vyvodil, že príkaz na zaplatenie dohovor, v článku 30 stanovuje, że pre uplatnenie pravidiel týkajúcich sa prekážky začatého konania a súvisiacich konaní sa konanie na súde považuje za začaté: „1) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde za predpokladu, že žalobca neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby 26 — Pripomínam, že v zmysle tohto ustanovenia rozhodnutia zabezpečil doručenie žalovanému, alebo 2) ak sa písomnosť vvdané v jednom členskom štáte nie sú uznané v inom musí doručiť pred podaním na súd, momentom jej prevzatia členskom štáte, pokiaľ úkon, ktorým sa konanie začína nebol orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že doručený alebo oznámený neprítomnému žalovanému riadne žalobca neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel a včas, aby sa mohol brániť. prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde". Tieto dve 27 — Vec 166/80, Zb. s. 1593, bod 9. hypotézy teda odkazujú na nesporové konanie. 28 — Vec C-474/93, Zb. s. I-2113, bod 19.

40. Ako som sa už mal možnosť vyjadriť, podľa môjho názoru dve predmetné konania nepredstavujú konania s dvojitou zhodou v dôvode a predmete v zmysle článku 21 Bruselského dohovoru. Podľa ustálenej judi- katúry, napriek istým odchýlkam v rôznych jazykových verziách článku 21 30, predmet 39. Takéto poňatie by v predmetnej veci a dôvod predstavujú dva odlišné pojmy. 31 spôsobilo tieto následky. Mærsk by nemohol Ide, ako som už povedal, o pojmy auto­ byť považovaný za účastníka konania nómne, ktorých obsah bol definovaný Súd­ o obmedzení zodpovednosti následne po nym dvorom. Tento vskutku upresnil, že podaní návrhu na začatie konania na holand­ pojem „dôvod" zahŕňa skutkový stav ský súd 23. apríla 1987. Naproti tomu a právnu úpravu tvoriacu záldad návrhu 32,

uznesenie

vyhlásené holandským súdom zatiaľ čo predmet pozostáva z cieľa sledova­ 27. mája 1987 mu bolo doručené doporuče­ ného návrhom 33. Súdny dvor však upresnil, ným listom 1. februára 1988. 29 Mærsk že pojem „predmet" nesmie byť obmedzený okrem toho podal opravný prostriedok proti na formálnu zhodu predložených návrhov. tomuto uzneseniu 24. júna 1987. Následkom Domnieval sa totiž, že návrh smerujúci k toho mohol byť Mærsk považovaný za výkonu kúpnej zmluvy a akt zrušenia tej istej účastníka uvedeného konania k tomuto zmluvy majú ten istý predmet, keďže oba dátumu, alebo najneskôr 1. februára 1988. spory sa sústredili na záväzný charakter Keďže Mærsk podal 20. júna 1987 žalobu o náhradu škody na dánskom súde,

30 — Napríklad anglická verzia uvádza len „the same course of action", zatiaľ čo nemecká verzia nerozlišuje medzi pojmami „predmet" a „dôvod". 29 — Vnútroštátny súd vysvetľuje, že „doporučeným listom 31 — Rozsudok Gubisch Maschinenfabrik, už citovaný, bod 14. z 1. februára 1988..., určeným advokátovi Mærsk, likvidátor škôd... informoval [o uznesení z 27. mája 1987] (s. 14 32 — Rozsudok Tatry, už citovaný, bod 39. francúzskej verzie)". 33 — Tamže, bod 41.

41. Rovnako ako Mærsk, Komisia a vnútroštátny súd 36 sa domnievam, že dve konania, o ktoré ide, nepredstavujú ten istý spor v zmysle článku 21 Bruselského doho­ voru. Čo sa týka dôvodu, skutkový stav oboch konaní je na začiatku v princípe zhodný , ale právna úprava tvoriaca základ každého z oboch sporných návrhov je odlišná, keďže žaloba o náhradu škody je 43. Ako tvrdí holandská vláda, okolnosť, že založená na mimozmluvnej zodpovednosti, v rámci tohto konania sú veritelia podriadení ako v predmetnej veci, alebo na zmluvnej prevereniu a môžu byť predmetom namieta- zodpovednosti, zatiaľ čo návrh na začatie nia dlžníka, nič nemení na uvedenej analýze. konania o obmedzení zodpovednosti je Predovšetkým pokiaľ ide o preverenie veri­ založený na medzinárodnom dohovore teľov zo strany likvidátora, domnievam sa, že z roku 1957 a na príslušnej vnútroštátnej to môže byť stotožnené s konaním medzi právnej úprave, ktorá ho zaraduje do vnú­ veriteľom a dlžníkom. Čo sa ďalej týka troštátneho právneho poriadku. možnosti, že dlžník namietne existenciu a výšku pohľadávky v rámci druhej fázy konania, vo svetle judikatúry Súdneho dvora sa mi nezdá byť relevantná. Súdny dvor totiž 34 — Rozsudok Gudisch Maschinenfabrik, uż citovaný, bod 14. 35 — Rozsudok Tatry, už citovaný, bod 42. 36 — Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, bod 2.5. 37 — V danej veci ide o škodv, ktoré mala spôsobiť rybárska loď 38 — Pripomínam, że článok 1 ods. 7 dohovoru z roku 1957 vlastníkov lodi na vedeniach polozených spoločnosťou stanovuje, že „dovolávanie sa obmedzenia svojej zodpoved­ Mærsk v Severnom mori počas rybolovu v júni 1985. nosti neznamená jej uznanie."

vyhlásil, že pre stanovenie, či dva návrhy 45. Zdá sa byť totiž nepochybné, že konanie podané medzi tými istými účastníkmi kona­ o obmedzení zodpovednosti môže viesť nia na súdoch odlišných zmluvných štátov k rozhodnutiu, ktoré sa v istej miere prejaví majú rovnaký predmet, sú určujúce jedine ako protichodné s rozhodnutím vydaným návrhy príslušných navrhovateľov, bez v inom zmluvnom štáte, keďže toto konanie ohľadu na prostriedky obhajoby uplatnené je zamerané na zabránenie veriteľovi pristú­ žalovaným.39Žiadnaskutočnosť z upresnení piť k vymáhaniu vlastnej pohľadávky nad poskytnutých vnútroštátnym súdom ani sumu, ktorá mu môže byť priznaná pri z pripomienok účastníkov konania však uplatnení dohovoru z roku 1957. Rozhodnu­ neumožňuje domnievať sa, že prípadný tie vydané na konci tohto konania sa teda veriteľ je informovaný, keď je mu oznámené môže ukazovať ako protichodné s konečným

uznesenie

povoľujúce vytvorenie fondu rozsudkom prijatým v inom zmluvnom štáte, obmedzujúceho zodpovednosť a žaloba, ktoré zaväzuje lodiara alebo vlastníka lode, o tom, či vlastníci lodí alebo lodiari budú ktorá spôsobila škodu, na zaplatenie, na popierať základ ich zodpovednosti voči nemu. Preto názor sledovaný Súdnym dvo­ účely náhrady tejto škody, sumy vyššej, ako rom v už citovanom rozsudku Tatry o konaní je maximálna výška odškodného stanovená smerujúcich k vyhláseniu a popretiu zodpo­ na základe uvedeného dohovoru. Táto okol­ vednosti, podľa ktorého konanie o popretie nosť však nepostačuje pre vznik situácie, zodpovednosti implicitne obsahuje návrh v ktorej by išlo o prekážku začatého konania, zameraný k namietnutiu existencie povin­ keďže nie sú splnené všetky podmienky nosti nahradiť škodu, nemôže byť podľa stanovené článkom 21 Bruselského doho­ môjho názoru uplatnený v prípade konania voru. Okrem toho podobnému nebezpečen­ o obmedzení zodpovednosti. stvu nezlučiteľných rozhodnutí možno v širokej miere zabrániť vďaka uplatneniu ustanovení z oblasti súvisiacich konaní uve­ dených v článku 22 Bruselského dohovoru, v zmysle ktorého, ak sú súvisiace návrhy na začatie konania podané na súdoch v rôznych zmluvných štátoch, súd rozhodujúci o neskôr podanom návrhu môže konanie prerušiť v prospech súdu, na ktorý bol podaný prvý návrh. Táto koncepcia nachádza 40 podporu aj v správe Schlosser , v ktorej je uvedené, že za predpokladu, že v jednom štáte sa začalo konanie o obmedzení zodpo­ vednosti a v inom bol podaný návrh na potvrdenie pohľadávky, bude uplatnený člá- 44. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že medzi takým konaním o obmedzení zodpo­ vednosti, aké je v danej veci predmetom holandskej právnej úpravy, a žalobou o náhradu škody nejde o prekážku konania začatého na inom súde. 40 — Správa Schlosser o Zmluve o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska k Dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ako aj k protokolu 39 — Rozsudok Gantner, už citovaný. o jeho výklade Súdnym dvorom (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 71).

46. Na základe vyššie uvedených úvah navr­ hujem Súdnemu dvoru, aby na prvú pre- judiciálnu otázku odpovedal v tom zmysle, že také konanie smerujúce k vytvoreniu fondu 48. Ako som už mal možnosť uviesť, článok 25 Bruselského dohovoru stanovuje, že v zmysle tohto dohovoru sa pod „rozhodnu­ 41 - Bod 129. tím" rozumie „každé rozhodnutie súdu alebo 42 — Úvaha, podľa ktorej dánsky súd nezačal konaŕ na základe tribunálu zmluvného štátu, bez ohľadu na návrhu na začatie konania o obmedzení zodpovednosti, ale jeho označenie, vrátane uznesenia, nariade­ uznesením z 27. mája 1987, sa mi zdá výborne uplatniteľná na rámec článku 22 Bruselského dohovoru. nia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu". 43 — Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, bod 2.5. Z obsahu tohto článku možno vyvodiť dve

I - 9677

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - P. LÉGER - VEC C-39/02

50. Táto druhá podmienka predstavuje v danej veci predmet diskusie. Podľa Mærsk

uznesenie

vydané 27. mája 1987 nepredsta- vuje rozhodnutie v zmysle článku 25 Brusel­ ského dohovoru, pretože jeho vydaním bolo ukončené nesporové konanie bez toho, aby mu bol predtým doručený návrh vlastníkov lodí. Rovnako ako ostatní vedľajší účastníci konania by som bol náchylný domnievať sa, 49. Okrem toho predmetný akt musí byť že podobné poňatie nezodpovedá judikatúre vydaný súdom zmluvného štátu. Táto pod­ Súdneho dvora. Domnievam sa totiž, že mienka na jednej strane zahŕňa, aby orgán, z odôvodnenia už citovaného rozsudku ktorý akt vydal, konal nezávisle vo vzťahu k Denilauler vyplýva, že zaváži to, že predtým, ostatným štátnym orgánom. Pokiaľ ide než bolo požiadané o uznanie alebo výkon o tento prvý bod, nezdá sa mi, že by bolo aktu v inom štáte, než ktorý ho vydal, možné namietať — ani nie je namietané — že predmetný akt bol alebo mohol byť pred­ Arrondissementsrechtbank Groningen prijal metom sporového konania. Takéto poňatie predmetné rozhodnutie v rámci vlastnej nachádza podporu v postoji Súdneho dvora súdnej právomoci. Tá istá podmienka na v už citovanom rozsudku Hengst Import, druhej strane vyžaduje, aby konanie vedúce k v ktorom sa Súdny dvor vyjadroval ku prijatiu aktu prebehlo pri rešpektovaní práv konaniu o príkaze na zaplatenie pohľadávky na obhajobu. Táto požiadavka predstavuje podľa talianskeho právneho poriadku, ktoré protihodnotu zjednodušeného mechanizmu umožňuje veriteľovi získať žalobou, ktorá uznania a výkonu rozhodnutí vydaných iným

52. Preto až potom, keď bolo uznesenie, ktorým sa vyhovelo návrhu na obmedzenie zodpovednosti doručené veriteľom označe­ ným v tomto návrhu, keď bolo veriteľom umožnené poprieť jeho oprávnenosť a rozsah 51. Podľa môjho názoru by táto judikatúra a boli vyzvaní na uplatnenie svojich pohľa­ mohla byť použitá na konanie o obmedzení dávok, môže byť uvedené obmedzenie zod­ zodpovednosti účinné v holandskom práve povednosti voči nim namietané a brániť v roku 1986. Ako v prípade práve opísaného podaniu žalôb z ich strany voči dlžníkovi, konania o príkaze na zaplatenie pohľadávky, založených na tej istej škodovej udalosti. Dá

uznesenie

vydané na konci prvej nesporovej sa z toho teda vyvodiť, že obmedzenie fázy nemá účinky skôr, než je doručené zodpovednosti stanovené holandským veriteľom, a títo môžu namietnuť na súde, súdom môže brániť ďalším žalobám zo ktorý ho vydal, všetky skutočnosti uvedené strany veriteľov jedine potom, čo bolo pred­ v uznesení, ktoré môžu poškodiť ich záujmy, metom sporového konania o merite veci. to znamená tak právo dlžníka na obmedzenie zodpovednosti, ako aj rozsah tohto obme­ dzenia. Okrem toho veritelia môžu podať opravný prostriedok proti vydanému uzne­ seniu a namietať v rámci tohto konania

47 — Na základe talianskeho práva musí byť lento akt spolu so žalobou doručený dlžníkovi, ktorý má k dispozícii určitú lehotu na predloženie nesúhlasného stanoviska. Ak ho dlžník predlož!, pokračuje sa sporovým občiansko-právnyni kona­ ním. Ak nepredloží nesúhlasne stanovisko, súd na návrh veriteľa vyhlási príkaz na zaplatenie pohľadávky. 53. S prihliadnutím na predchádzajúce 48 — Rozsudok Hengst Import, už citovaný, bod 14. úvahy navrhujem odpovedať na druhú pre-

54. Preskúmam obe otázky súčasne. Treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či môže byť rozhodnutie o vytvorení fondu obmedzujúceho zodpovednosť, bez predchádzajúceho doručenia veriteľovi, pred­ metom zamietnutia uznania v inom zmluv­ nom štáte v zmysle článku 27 bodu 2 56. Treba pripomenúť, že v zmysle článku Bruselského dohovoru. Štvrtou otázkou sa 27 bodu 2 sa rozhodnutia neuznávajú, ak pýta, či v prípade kladnej odpovede na úkon, ktorým sa konanie začína nebol predchádzajúcu otázku môže byť dotknu­ doručený alebo oznámený neprítomnému tému veriteľovi odoprené využiť článok 27 žalovanému riadne a včas, aby sa mohol bod 2 z dôvodu, že na súde vyššieho stupňa brániť. Toto ustanovenie, ktoré predstavuje podal opravný prostriedok v otázke nedo­ výnimku zo zásady vzájomného uznávania statku právomoci súdu, ktorý vydal roz­ rozhodnutí vyhlásených v zmluvných štá­ hodnutie o vytvorení fondu obmedzujúceho toch, má za cieľ zabezpečiť právo na zodpovednosť, bez toho, aby namietal nedo­ obhajobu. Podľa ustálenej judikatúry má za ručenie písomnosti. cieľ zabezpečiť, aby rozhodnutie nebolo uznané ani vykonané podľa Bruselského dohovoru, ak žalovaný nemal možnosť brániť sa pred súdom, ktorý rozhodnutie vydal.49 S tým sú spojené ustanovenia článku 20 Bruselského dohovoru, ktorý v prípade, že sa žalovaný s bydliskom na území iného zmluv­ ného štátu nedostaví na súd, ukladá súdu 55. Týmito otázkami sa vnútroštátny súd na jednej strane pýta, či uznesenie z 27. mája 1987 môže byť predmetom zamietnutia uznania v inom zmluvnom štáte na základe 49 — Rozsudky Klomps, už citovaný, bod 9; z 12. novembra 1992, Minalmet, C-123/91, Zb. s. I-5561, bod 18, a z 21. apríla článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru 1993, Sonntag, C-172/91, Zb. s. I-1963, bod 38.

57. V rámci preskúmania predchádzajúcej otázky sme videli, že uznesenie, ktorým sa vyhovelo návrhu na obmedzenie zodpoved­ nosti, vyhlásené na základe holandských procedurálnych noriem platných v čase vzniku skutočností podstatných pre rozhod­ nutie vo veci samej, môže byť považované za rozhodnutie v zmysle článku 25 Bruselského dohovoru, keďže toto uznesenie môže dať podnet na sporové konanie. Totiž doručenie tohto uznesenia umožňuje dotknutým veri­ teľom namietať na súde, ktorý ho vyhlásil, odsúhlasenie práva dlžníka na obmedzenie zodpovednosti a rozsah tohto obmedzenia. Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora 59. Tieto skutočnosti ma okrem toho navá­ som vyvodil, že v rámci holandského konania dzajú k domnienke, že opravný prostriedok o obmedzení zodpovednosti musí byť uzne­ proti tomuto uzneseniu na súde vyššieho senie, sprevádzané návrhom na začatie stupňa, ktorý je obmedzené na namietanie konania, považované za úkon, ktorým sa právomoci súdu konajúceho v prvom stupni, konanie začína v zmysle článku 27 bodu 2. by nemal zbavovať povinnosti riadneho doručenia tohto uznesenia. Podľa môjho názoru totiž takýto opravný prostriedok nemožno stotožňovať s dostavením sa žalo­ vaného na súd štátu pôvodu v zmysle článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „neprítomný žalovaný" v zmysle článku 27 bodu 2 Bruselského dohovoru sa 58. Podľa môjho názoru tieto skutočnosti nesmie vykladať s prihliadnutím na procesné vedú logicky k záveru, že nedoručenie predpisy vnútroštátnych právnych poriadkov, návrhu na obmedzenie zodpovednosti dot­ ale musí sa prijať definícia Spoločenstva.50 knutým veriteľom neodôvodňuje zamietnutie uznania uznesenia o schválení vytvorenia fondu obmedzujúceho zodpovednosť od 50 - Už citovaní! rozsudky Klomps, body 12 a 13, Minalmet, body okamihu, keď toto uznesenie bolo alebo 19 - 22, a Sonntag body 39 — 44.

V už citovanom rozsudku Sonntag Súdny jej obmedzenia. Takéto pojednávanie sa dvor upresnil rámec termínu „dostavenie sa nemohlo uskutočniť, keďže ako sme videli, na súd". Uvedená vec sa týkala otázky, či môže eventuálne prebehnúť následne po žalovaný, ktorý sa mohol brániť pred súdom vydaní uznesenia, ak dotknutý subjekt vzne počas trestnoprávneho konania zameraného sie v tomto smere námietky.

dostaviť sa na občianskoprávne konanie. konštrukcia, ktorá umožňuje vziať do úvahy Súdny dvor napokon uviedol, že obhajca konania o príkaze na zaplatenie pohľadávky vybraný žalovaným nevzniesol námietky platné v rôznych zmluvných štátoch, zodpo proti občianskoprávnemu konaniu, ani počas vedá skutočnej potrebe, predovšetkým pre ústneho pojednávania týkajúceho sa tohto riešenie hromadných sporov.

60. Okolnosti sú veľmi odlišné v situácii, prostriedok podaný Mærsk proti uzneseniu ktorá je predmetom hlavného sporu. Roz z 27. mája 1987 týkajúci sa právomoci súdu, dielne od žalovaného z už citovanej veci na ktorý bol podaný návrh na začatie Sonntag, Mærsk sa nezúčastnil pojednávania konania, neumožňuje domnievať sa, že týkajúceho sa práva vlastníkov lodí na Mærsk sa dostavil na súd v konaní obmedzenie zodpovednosti alebo rozsahu o obmedzení zodpovednosti, takže ustano- venia článku 27 bodu 2 Bruselského doho voru by viac nenašli uplatnenie.

I - 9682

MÆRSK OLIE & GAS

opravný prostriedok preto nemohol zbaviť v ktorom sa žiada o uznanie bude musieť povinnosti riadne doručiť Mærsk úkon, okrem toho posúdiť, či toto doručenie bolo ktorým sa začína konanie, ktorý predstavuje urobené včas, aby sa žalovaný mohol brániť.

uznesenie

z 27. mája 1987. Treba ďalej spomenúť, že v rámci tohto posúdenia môže súd zohľadniť všetky okol­ nosti prípadu, ako aj správanie účastníkov konania.

52 — Rozsudok Klomps, uż citovaný, bod 15. 53 — Dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomnosti v cudzine v občianskych 54 — Už citované rozsudky Klomps. bod 20. ako aj Debaecker a obchodných veciach. a Plouvier, body 20, 22. 27 a 31 - 33.

I - 9683

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-39/02

dlžníka na obmedzenie zodpovednosti, ako aj fondu obmedzujúceho zodpovednosť, bez rozsah jej obmedzenia. Skutočnosť, že veriteľ toho, aby namietal nedoručenie návrhu na podal opravný prostriedok na súd vyššieho obmedzenie zodpovednosti, nezbavuje stupňa, namietajúc právomoc súdu, ktorý povinnosti doručiť mu samotné uznesenie vydal rozhodnutie o povolení vytvorenia riadne a včas.

V - Návrh

64. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky položené zo strany Højesteret odpovedal takto:

I - 9685